Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111204582 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111204582.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci navrhovateľa: W.. O. M., N. XX, XXX XX N., proti odporcovi v 1. rade: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251 a odporcovi v 2. rade: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o neplatnosť právnych úkonov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/9/2011-168 zo dňa 13.05.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/9/2011-168 zo dňa 13.05.2014, potvrdzuje.
Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I v konaní pod č. k. 2Cbi/9/2011-168 zo dňa 13.05.2014 rozsudok, ktorým určil, že návrh na vstup L. L., ako odporcu v 3. rade, zamieta, súd zároveň návrh v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k náhrade trov konania rozsudkom určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ: W.. O. M., sa žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2011 domáhal určenia, že právny úkon spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., v zastúpení konateľa: Mgr. Vladimír Strýček, dňa 17.05.2007, ktorým podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, je neplatným právnym úkonom. Návrhom zo dňa 21.01.2014 požiadal navrhovateľ o pripustenie zmeny žalobného petitu a súd mal určiť, že vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, je neplatné. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 10.02.2014 súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu navrhovateľa. Súd prvého stupňa v rámci vedenia dokazovania zistil, že Okresným súdom Bratislava I v konaní pod sp. zn. 6K/15/2007 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Bratislava, IČO: 35 744 251. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9Cbs 89/04 súd určil, že menovanie navrhovateľa za konateľa úpadcu dňa 20.04.2004, je neplatné. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa preto vykonanie úkonu, a to podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu vykonal v omyle, a preto má za to, že ide o neplatný právny úkon. V konaní pred súdom prvého stupňa sa odporca v 1. rade vyjadril podaním zo dňa 09.02.2009, pričom z obsahu vyjadrenia vyplýva, že zastavenie konkurzného konania nemá oporu v platnej právnej úprave podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Odporca v 2. rade sa vyjadril dňa 22.04.2014 tak, že namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti právnych úkonov a namietol zároveň aj nedostatok svojej pasívnej legitimácie.
Súd prvého stupňa konštatoval, že v zmysle zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov v Slovenskej republike je taxatívne určená kauzálna príslušnosť v ust. § 9 uvedeného zákona. V konaní pred súdom prvého stupňa je nesporné, že predmet konania je súvisiaci s konkurzom na majetok úpadcu vedenom Okresným súdom Bratislava I v konaní pod sp. zn. 6K/15/2007. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že nárok navrhovateľ mal uplatniť v konkurznom konaní úpadcu. Rozhodnutie iného súdu, než súdu, ktorý prejednáva konkurz na majetok úpadcu v konaní vedenom pod sp. zn. 6K/15/2007, by bolo nezákonným zásahom do vedeného konkurzného konania. Vo vzťahu k nároku na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu, súd prvého stupňa konštatuje, že ide o procesný úkon adresovaný príslušnému súdu, ktorý však vznik, zmenu, či zánik práv a povinností, nespôsobuje. Z tohto dôvodu nie je možné procesný úkon, v zmysle ust. § 37 až § 39, vyhlásiť za neplatný. Súd prvého stupňa preto zamietol návrh na výsluch svedkov, ktoré žiadal vypočuť navrhovateľ (X. L., L. L.). Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vstup L. L. do konania ako odporcu v 3. rade, súd prvého stupňa zamietol z dôvodu, že ide o obštrukčný úkon. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdeného nároku, nepreukázal žalobný nárok v žiadnej jeho časti, preto súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 13.05.2014, žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Zároveň zamietol aj návrh na vstup účastníka ako odporcu v 3. rade a vo vzťahu k trovám konania nepriznal ich náhradu žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že im trovy nevznikli.
Dňa 04.07.2014 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie navrhovateľa, v ktorom sa konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu navrhovateľa vo vzťahu k ním uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. c) OSP v odvolaní uvádza, že navrhovateľ W.. V. M. nemá žiadne právne vzdelanie, a preto nebol riadne zastúpený v konaní pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa konštatoval celý rad chýb v podaní navrhovateľa, ako aj nepríslušnosť na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. V odvolaní ďalej uvádza, že súd žiadosť navrhovateľa o právnu pomoc advokáta na prípravu záverečnej reči vyhodnotil ako záverečnú reč, neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že si navrhovateľ mohol právnika zaobstarať. Na takto uvedenom základe, preto odvolateľ uvádza, že podľa ust. § 221 písm. f) OSP mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu nebolo umožnené právne zastúpenie, ani pre prípravu a prednes záverečnej reči. Podľa ust. § 221 písm. g) OSP odvolateľ uvádza, že vec rozhodoval zaujatý sudca, toto tvrdenie vyvodzuje z údajnej priam rodinnej atmosféry na pojednávaní. Odvolateľ poukazuje, že podľa ust. § 221 písm. h) OSP súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a z toho dôvodu ani nevykonal žiadne navrhnuté dôkazy navrhovateľom. Ďalej uvádza nesprávnosť chápania terminológie „vyhlásenie konkurzu na majetok“. Odvolateľ vidí zmätočnosť ním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá je zrejmá z celého doterajšieho konania a záver súdu prvého stupňa o jeho nepríslušnosti považuje za nesprávny. Súd prvého stupňa zároveň v konaní uprel právo navrhovateľa na rozšírenie okruhu odporcov o osobu L. L.. R. L. totiž ako jediný mohol platne podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu v 1. rade. Odvolateľ uvádza, že súd prvého stupňa hrubým spôsobom porušil jeho ústavné práva, Dohovor o ochrane ľudských práv, čo zakladá dôvod aj na podanie ústavnej sťažnosti. Na takto uvedenom základe odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne a žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie s odstránením odvolateľom vytýkaných nedostatkov uvedených v odvolaní.
Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 17.07.2014 odporcu v 1. rade a v 2. rade, aby sa vyjadrili k odvolaniu navrhovateľa. Odporca v 1. rade doručil súdu prvého stupňa do podateľne dňa 18.08.2014 vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že s odvolaním nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné a žiada, aby odvolací súd odvolanie zamietol a podľa ust. § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Vo vyjadrení ďalej poukazuje na skutočnosť, že súčasťou predvolania na prvé pojednávanie, ktoré súd vytýčil na termín 23.04.2013 bolo aj poučenie účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 1 až 4 OSP. Ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo z dôvodu odročenia pojednávania na návrh navrhovateľa, súd vytýčil na termín 17.06.2013. Navrhovateľ podal námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi. O námietke zaujatosti podanej navrhovateľom bolo rozhodnuté v konaní vedenom pod č. k. 8Ncb/37/2013-138 zo dňa 04.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2013 tak, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalej vo vyjadrení odporca opisuje priebeh ďalších pojednávaní, ktoré sa mali konať v termínoch 19.11.2013 (odročené zo strany navrhovateľa z dôvodu kolízie), ďalšie pojednávanie na termín 21.01.2014 (predložený návrh navrhovateľa na zmenu žalobného petitu), ďalšie pojednávanie vytýčené na termín 25.03.2014 (odročené na žiadosť
navrhovateľa), ďalšie pojednávanie vytýčené na termín 13.05.2014 sa konalo tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice, ktorá je súčasťou spisu vedenom na súde prvého stupňa. Vo vyjadrení ďalej odporca v 1. rade uvádza, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 61/2006, podľa ktorého pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V danom prípade preto jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ako účastník konania mal počas celého konania možnosť uplatniť svoje práva pred súdom, vrátane voľby zástupcu. Vo vyjadrení odporca v 1. rade zároveň poskytuje stanovisko k údajnej zaujatosti zákonného sudcu v konaní, pričom poukazuje na rozhodnutie o námietke zaujatosti krajským súdom dňa 04.07.2013. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu nevykonania dôkazov navrhnutých navrhovateľom, najmä upretia tvrdeného práva navrhovateľa na rozšírenie okruhu odporcov o osobu L. L., odporca v 1. rade uvádza, že považuje túto námietku za nedôvodnú a poukazuje na ust. § 9 zákona č. 371/2004 vo veci taxatívne určenej kauzálnej príslušnosti súdu.
Odporca v 2. rade prevzal výzvu súdu prvého stupňa na doručenie vyjadrenia k odvolaniu dňa 24.07.2014 tak, ako vyplýva z doručenky na č. listu 172 spisu vedenom na súde prvého stupňa, avšak svoje vyjadrenie ani ku dňu vydania rozhodnutia odvolacím súdom nedoručil.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že zo strany navrhovateľa došlo k uplatneniu nároku na určenie neplatnosti právnych úkonov, a to konkrétne právneho úkonu podaného návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok tak, ako vyplýva z textu doručeného návrhu súdu prvého stupňa dňa 14.02.2011, následne petitu, ktorý bol pripustený súdom prvého stupňa na návrh navrhovateľa tak, ako vyplýva z uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 10.02.2014. Súd prvého stupňa preto konal o návrhu určenia, že úkon W.. O. M., ktorým podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, Bratislava, IČO: 35 744 251, zastúpená konateľom Mgr. Vladimírom Strýčkom, je neplatný. Odvolací súd, preto v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že predmetné konanie o nároku navrhovateľa sa týka konkurzného konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6K/15/2007. Rozhodnutie iného súdu v posudzovanej veci súdu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cbi/9/2011, by bolo nezákonným zásahom do vedeného konkurzného konania. Súd prvého stupňa preto postupoval vecne správne, ak s poukazom na ust. § 9 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR určil, že nie je príslušný na predmetné konanie, nakoľko predmet sporu tak, ako je uvedené v petite žalobného návrhu navrhovateľa, sa týka konkurzného konania samotného. Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa, odvolací súd sa stotožnil s obsahom vyjadrenia, ktoré bolo doručené zo strany odporcu v 1. rade, a to JUDr. Evy Vodovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., a to jednak vo vzťahu k námietke zaujatosti titulom rozhodnutia krajského súdu o návrhu navrhovateľa na vyslovenie zaujatosti zákonného sudcu, a to dňa 04.07.2013 v konaní vedenom pod č. k. 8Ncb/37/2013-138, právoplatné dňa 19.08.2013. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že menovaný zákonný sudca, ktorý prejednáva vec v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cbi/9/2011, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci. Preto odvolací súd nemohol prihliadnuť k dôvodom odvolania v časti námietky, že konanie bolo vedené nezákonným sudcom. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani k dôvodom odvolania v časti upretia práva na prístup k súdu, teda práva konať pred súdom z dôvodu, že sa stotožnil s tým, že navrhovateľ ako účastník konania mal počas celého konania práva zachované, vrátane akceptovania jeho návrhov. Skutočnosť, že súd nepripustil jeho uplatnený návrh na rozšírenie okruhu odporcov o osobu L. L., sama o sebe nezakladá legitímny dôvod, ktorý by bol akceptovaný ako odňatie práva navrhovateľa konať pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd vo vzťahu k dôvodom odvolania v časti právo na právne zastúpenie navrhovateľa uvádza, že súd účastníkov, vrátane navrhovateľa, riadne poučil podľa ust. § 120 ods. 1 a ust. § 118a OSP (a to pred každým nariadeným termínom pojednávania v danej veci), preto nie je možné následne sa dovolávať odňatia možnosti konať pred súdom.
Na takto uvedenom skutkovom základe, preto odvolateľ nepreukázal žiaden dôvod uvedený v odvolaní, ktorý by zakladal postup odvolacieho súdu zmeniť alebo zrušiť ním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cbi/9/2011, preto nemohol prihliadnuť k dôvodom odvolania navrhovateľa.
Odvolací súd sa stotožňuje aj so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho vykonal súd prvého stupňa a na tomto základe preto vyvodil správny právny záver, ak žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Rovnako postupoval vecne správne, ak návrh na vstup L. L., ako odporcu v 3. rade, zamietol, vrátane vecne správneho výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.
Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že odporcovi žiadne trovy nevznikli, nakoľko ich v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd mu nepriznal ich náhradu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.