Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/246/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111204762 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111204762.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: W. N., L..Č.. XXXXXX/XXX, Y. X, XXX XX Z., pre vymoženie uloženej povinnosti istiny s prísl., vedenej u súdneho exekútora Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 2Er/214/2011-19 zo dňa 19.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 2Er/214/2011-19 zo dňa 19.9.2013, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je oprávnený, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať takýto exekučný titul. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplýva zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.12.2009, na základe ktorej poskytol oprávnený úver vo výške 600,- Eur. Súčasťou predmetnej zmluvy na rube označenej Zmluvy boli dohodnuté Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 15 úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy, formou rozhodcovskej doložky s tým, že v prípade vzniknutých možných sporov budú tieto riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Stála rozhodcovská, a.s. alebo pred všeobecným súdom SR. Zmluvné strany si dohodli, že možné vzniknuté spory, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, pričom prejednanie prípadných sporov všeobecným súdom nevylúčil. Súd prvého stupňa v štádiu rozhodovania o posúdení možnosti pokračovať v exekúcii ako takej po vydaní poverenia ku dňu 14.2.2011 na základe exekučného titulu dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uzatvorená označenou formou - zahrnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko má za to, že individuálne dojednaná s povinnou nebola, rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, na základe čoho vyhlásil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu za neprípustnú. Súd prvého stupňa vo vydanom rozhodnutí poukázal na prijatú judikatúru Súdneho dvora ES, ako aj Smernicu 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 a vychádzal zo záveru, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu je oprávnený posudzovať či oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný kompetentným orgánom či vydaný exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej doložky. Pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere v znení dodatkov exekučný súd hodnotil ako spotrebiteľský úver, čo mu umožnilo skúmať materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu s potrebou aplikovania noriem spotrebiteľského práva. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul a zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu tzv. typovej zmluvy, ktorou sa podľa § 23a zákona FZ Č a SFR č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú i všeobecné obchodné podmienky. V zmluvných podmienkach si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd, zastúpený rozhodcom príp. všeobecný súd SR. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná označený rozhodcovský súd, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán ako aj rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo Všeobecných zmluvných podmienok, a nakoľko priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, nakoľko tieto podmienky si účastník zmluvy ( na strane spotrebiteľa ) väčšinou ani neprečíta súd prvého stupňa skonštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná, je nulitným právnym úkonom, a preto nie je možné na základe takto predloženého exekučného titulu ďalej viesť exekúciu. V zmysle § 53 ods. 4 zákona NZ ČSR č 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) takto uzatvorená rozhodcovská doložka je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený, navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 07.12.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., neskôr č. 129/2010 Z. z. neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve, ktorý je deklarovaný vlastnoručným podpisom povinného. Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka); teda v predmetnej zmluve o úvere súd nemôže posudzovať jednotlivé ustanovenia ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak ako to nesprávne uvádza v odôvodnení prvostupňový súd. Predmetnú zmluvu o úvere podľa názoru oprávneného nebolo možné podriadiť ani pod režim právnej úpravy spotrebiteľských úverov, keďže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere ani pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený uvádza nasledovné: Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa zákona o rozhodcovskom konaní) alebo konanie pred všeobecným súdom (podľa Občianskeho súdneho poriadku). Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry) neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán). Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Treba zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Treba pripomenúť aj to, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej úplne pasívny (viď. rozsudok č. C-243/08 vo veci Pannon, bod 33, rozsudok č. C-40/08 vo veci Asturcom, bod 47). V danom prípade bol povinný (ak je vôbec spotrebiteľom) v rozhodcovskom úplne pasívny a nezaslal žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu aj napriek tomu, že mu bola výzva na žalobnú odpoveď doručená. Nakoľko rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď (možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného), na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Obe sporové strany tak mali rovnaký priestor na vyjadrenia sa v konaní pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ však všetky relevantné tvrdenia, ktoré chce uviesť v rámci procesnej obrany, môže uviesť a preukázať v odpovedi na žalobnú výzvu, ktorú mu rozhodcovský súd obligatórne zasiela na adresu trvalého bydliska. Právny poriadok slovenskej republiky umožňuje povinnému podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom uvedenú možnosť nevyužil. Nakoľko je rozhodcovský rozsudok právoplatný a nemožno už podať žalobu na jeho zrušenie pre uplynutie lehoty stanovenej zákonom. Záverom oprávnený poukázal na to, že v tomto prípade (či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie) súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona obsiahnutá v ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že ne/ istí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. K otázke udeleného poverenia oprávnený uvádza, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, súdny exekútor požiadal Okresný súd o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa nestotožňuje s uvedeným uznesením a poukazuje aj na nesprávnosť rozhodnutia. Postup súdu o rozhodnutí o neprípustnosti exekúcie nie je súladný s platnou právnou úpravou exekučného práva u nie je ani hospodárny. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku navodzuje dojem, že v čase rozhodnutia o zastavení exekúcie by malo existovať skoršie rozhodnutie o jej vyhlásení za neprípustnú, no logickým i systematickým výkladom použiteľných ustanovení zákona treba dospieť k záveru o nesprávnom postupe súdu. Úprava rozhodovania v rámci už prebiehajúcej exekúcie výslovne hovorí len o odvolaní proti uzneseniu o zastavení exekúcie. Takáto úprava však pri samostatnom rozhodovaní o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a o jej následnom zastavení by bola samoúčelnou, ak by účastník exekúcie nemal možnosť brojiť proti záveru o dôvode neprípustnosti exekúcie, naopak by však mohol podať odvolanie proti zastaveniu exekúcie, hoci by bol exekučný súd už viazaný svojím skorším rozhodnutím a teda už by nemohol inak rozhodnúť. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal vydané rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu ma ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd zistené, že svojim návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku (nie zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej rozhodcovskej sp.zn. SR 09614/10 zo dňa 20.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2010 a vykonateľnosť dňa 02.12.2010, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.415,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.415,83 Eur od 2.5.2010, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.415,83 Eur od 3.8.2010 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, § 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie: - podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové, - podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne). Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Aj v sporovom, základnom konaní, kde súd, konajúci podľa tretej časti OSP (s výnimkou žalôb predpokladaných § 40 ZoRK), a síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou doložkou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí zastaviť, okrem prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP, ktorý mu dáva možnosť takúto vec prejednať, teda stanovuje výnimku z viazanosti takéhoto súdu rozhodcovskou doložkou vo vypočítaných situáciách, ktorými sú ak: účastníci vyhlásia, že na zmluve (rozhodcovskej doložke) netrvajú, uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že sa rozhodcovský súd odmietol vecou zaoberať. Teda spoločne ako exekučný súd, ktorý v rámci nadelenej kompetencie nemá ďalšiu prieskumnú právomoc, ako tú ktorú predpokladá § 45 ZoRK (netýka sa rozhodcovskej doložky), ani súd, konajúci podľa tretej časti OSP nemôže nerešpektovať dojednanú rozhodcovskú doložku okrem prípadov uvedených vyššie. Ostatne, exekučný súd môže bez návrhu, skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú: - predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm. b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod písmenami c) až j), - predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nie len spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP (oprávnený vs. povinný) a niet pre to dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, po vydaní poverenia v priebehu realizovanej exekúcie exekučný súd riadne nezdôvodnil. Súd prvého stupňa v priebehu exekúcie ako takej, po vydaní poverenia pristúpil k preskúmaniu rozhodcovskej doložky a s poukazom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku vychádzajúc z prijatej judikatúry všeobecných súdov SR ako aj Smernicu Rady 13/93 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyhlásil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu za neprípustnú. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Osobitne ak sa odvolateľ na takéto porušenie práva, vo svojom odvolaní, odvoláva. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06). Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III.ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03). Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, pozitívnou enumeráciou stanovuje materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia, zastavenie exekúcie oprávnený, resp. povinný skúmať. Tento okruh šetrenia nemôže exekučný súd svojvoľne rozširovať. Existenciu okolností majúcich za následok niektorý z dôvodov neprípustnosti exekúcie a teda povedzme i iných okolností, môže exekučný súd až v neskorších štádiách exekučného konania, § 45 ods. 1 písm. a) ZoRK, pri tomto exekučnom titule, sa však predpokladá návrh účastníka exekučného konania. Uvedené je dôsledkom podmienok, ktoré kladie zákon o rozhodcovskom konaní na rozhodcovské rozhodnutie napr. v § 33 ods. 2 ZoRK. Z uvedeného potom vyvstanú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, ako takej, príp. zastavenie exekúcie po vyhlásení za neprípustnú. Práve táto kompetencia exekučného súdu preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v rigorózne vymedzenom rozsahu kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie celkom, či v určitom rozsahu, žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo v tomto prípade súd prvého stupňa realizoval vydaním poverenia ku dňu 14.2.2011, avšak s následným vyhlásením exekúcie za neprípustnú, s poukazom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku a vydanie exekučného titulu nepríslušným súdom. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolaním s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) ZoRK je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore smerujúcom ku vyhláseniu exekúcie za neprípustnú svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Najmä uviesť: - dôvody ktoré ho viedli k aplikovaniu noriem spotrebiteľského práva v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP a niet preto dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku a teda ani kategórie spotrebiteľ. - Ozrejmiť, nakoľko v tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) s výnimkou ustanovenia § 43 EP, na báze akého zákonného ustanovenia a akých dôkazov, vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku za neplatnú osobitne, ak existujúcu, dojednanú rozhodcovskú doložku všeobecný súd v základnom konaní nevyhodnotil, ako neprijateľnú a jej neplatnosti sa nikto nedovolával. - V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie zmluva, predmetom záujmu exekučného súdu má byť len plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Plnenie z exekučného titulu zaväzujúce na vrátenie dlhu s príslušenstvom nik nespochybnil, z hľadiska § 35 ZoRK je vecou rozhodnutou a z tohto pohľadu nie je zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovania tejto procesnej prekážky vedenia konania. - Tiež z odvolaním napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný, vysporiadal s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ OSP) na takomto určení, osobitne ak povinný nevyužil inštitút svojej ochrany umožňujúci mu spochybniť rozhodcovskú doložku spôsobom, ktorý predpokladá § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK. - Exekučný súd sa pri svojom úvahách o neprijateľnej rozhodcovskej doložke odvoláva na ustanovenia Smernice 93/13/EHS. Zaoberá sa jej hodnotením v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku pričom táto interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu nakoľko vychádzajúc z originálu tohto ustanovenia, ktorý znie: „excluding or hindering the costumer's right to take legal action or exercise any other legal remedy, particularly by requiring the costumer to take legal disputes exclusively to arbitration not covered by any legal provision.“ by mal slovenský preklad znieť: „Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov.“. V tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou rozhodcovskej doložky, pričom jej text nevylučuje možnosť prejednania prípadného sporu aj všeobecným súdom. Exekučný súd sa v danej veci zaoberá rozhodcovskou zmluvou, ktorú interpretuje ako neplatnú bez toho, že by za takúto označil existujúcu rozhodcovskú zmluvu všeobecný súd, ako výsledok sporu i iného účastníka v pozícii spotrebiteľa s veriteľom. Ako vyplýva z vyššie uvedeného z preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmý tento obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia, exekučným súdom. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí svojvoľne, navyše bez toho, aby v tomto rozsahu vykonal akékoľvek dokazovanie, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím dôsledkom účastníkovi konania (oprávnenému) svojim postupom odňal možnosť konať pred exekučným súdom za účelom vymoženia povinnému uloženej povinnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa je v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného rozhodcovského rozsudku pokračovať s tým záverom, že rozhodcovská zmluva nie je prekážkou pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané nekompetentným, neprávomocným orgánom. Mimo odvolania treba uviesť, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Touto formálnou náležitosťou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma, ktorú zákon formuluje benevolentne (... je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb /nie ich podpis/, ktoré ju dohodli.), ktorej nedostatok môže byť dokonca následne konvalidovaný (§ 4 ods. 3 ZoRK). Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). Rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.