Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/374/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111205337 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111205337.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: J. U., U. U.X. XX, U., proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.4.2012, č.k. 8C/27/2011-37, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.4.2012, č.k. 8C/27/2011-37 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 756,- eur s príslušenstvom (konkrétne neuvedeným) titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako odvolacím súdom č.k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4.6.2008, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/54/2003-142 zo dňa 6.11.2007 o zamietnutí návrhu M. T. U. XXX proti J. U. a jeho manželke J. U. tak, že im ako odporcom v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Združeniu vlastníkov bytov 401 sumu 6.960,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 16, 5% ročne od 25.7.2002 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní. Na základe takto zmeneného rozhodnutia bol navrhovateľ povinný M. T.X. U. XXX zaplatiť sumu 231,- eur, trovy konania 294,- eur a úrok z omeškania 229,- eur, spolu 754,- eur, čo predstavuje finančnú škodu, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. V priebehu konania zmenil výšku škody, náhrady ktorej sa domáha, na sumu756,- eur. Podľa navrhovateľa je rozhodnutie odvolacieho súdu nezákonné, lebo odvolací súd rozhodol na základe nepravdivých tvrdení. Bola porušená zásada, že nik nemôže byť zaviazaný zaplatiť to, čo v čase podania žaloby neexistuje. Postup odvolacieho súdu označil navrhovateľ zároveň za nesprávny úradný postup dôvodiac, že odvolací súd postupoval nesprávne, keď rozhodol, že pohľadávky účastníkov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. 9C/54/2003 sa nestretli, a zaviazal ho k zaplateniu pohľadávky, ktorá v čase rozhodovania tohto prvostupňového súdu už neexistovala, pretože zanikla započítaním. Navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody písomným podaním zo dňa 12.2.2010, ale odporca v zákonnej lehote jeho uplatnený nárok neuspokojil, a preto sa domáha uspokojenia tohto nároku súdnou cestou. Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že navrhovateľ nepreukázal ani jednu zákonnú podmienku pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. O rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4.6.2008 nie je možné hovoriť ako o nezákonnom rozhodnutí, pretože toto nebolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom (navrhovateľ sa nedomáhal jeho zrušenia v dovolacom konaní), čím nie je splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Krajský súd v Bratislave sa v konaní sp.zn. 10Co/10/2008 nedopustil žiadneho konania alebo nekonania, ktoré by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/54/2003-142 zo dňa 6.11.2007, prvostupňový súd zamietol návrh zo dňa 25.7.2002 navrhovateľa: M. T. U. XXX, U. Č.. XX, U., proti odporcom: J. U. (navrhovateľ) a jeho manželke J. U., o zaplatenie 6.960,- Sk s príslušenstvom titulom dlhu na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv v rokoch 2000, 2001, dôvodiac tým, že k splneniu dlhu odporcami došlo započítaním vzájomných pohľadávok podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. Na základe podaného odvolania navrhovateľom M.Ž. T. U. XXX, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4.6.2008, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovia (navrhovateľ s manželkou) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.960,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 16, 5% ročne od 25.7.2002 až do zaplatenia, a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 8.869,- Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Proti tomuto odvolaciemu rozhodnutiu odporcovia nepodali žiadny opravný prostriedok, ani sa žiadnym iným právnym spôsob nedomáhali jeho zmeny alebo zrušenia. Súd tiež zistil, že dňa 9.8.2008 manželka navrhovateľa J. U., priamym vkladom na účet navrhovateľa zaplatila navrhovateľovi súdom im uloženú sumu, vrátane príslušenstva vo výške spolu 13.911,- Sk (461,76 eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.862,- Sk (294,16 eur). Spolu tak zaplatil sumu 755,92 eur, zaokrúhlene 756,- eur. Táto suma podľa navrhovateľa predstavuje škodu, majetkovú ujmu, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4.6.2008 a nezákonným úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní sp.zn. 10Co/10/2008. Po takto zistenom skutkovom stave súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a vecne tým, že v tejto veci nie je daný už prvotný právny základ pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4.6.2008 nebolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným súdom, čím nie je splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ sa ani žiadnym právnym spôsobom (napr. dovolaním, podnetom na príslušnú prokuratúru, návrhom na obnovu konania) nedomáhal preskúmania správnosti a zákonnosti tohto odvolacieho rozhodnutia. Navrhovateľ vidí nezákonnosť tohto odvolacieho rozhodnutia v tom, že nesúhlasí s právnym vyhodnotením, názorom, odvolacieho súdu v predmetnej veci. Tento nesúhlas navrhovateľa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyústil do rozhodnutia, ktoré sa navrhovateľovi nepáči, s ktorým nesúhlasí, však nezakladá z hľadiska ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. splnenie zákonného predpokladu pre úspešnosť náhrady škody, t. j. nezákonné rozhodnutie. Názor navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe odvolacieho súdu v predmetnej veci vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodný, a okrem toho i nedostatočne odôvodnený a nepreukázaný. V danom prípade ani nešlo o nesprávny úradný postup (realizácia jednotlivých na seba chronologicky nadväzujúcich úkonov, bez vydania meritórneho rozhodnutia) odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní, ale išlo o rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, ktorej výsledkom bolo vydanie odvolacieho rozhodnutia, a ktorá bola realizovaná v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Aj keď navrhovateľ preukázal, že mu vnikla škoda (zníženie jeho majetku) spolu vo výške 756,- eur, nepreukázal, že táto škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odvolacieho súdu a nezákonným rozhodnutím odvolacieho súdu, pretože v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odvolacieho súdu a nezákonnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1, O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si odporca žiadne trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V podstate namietol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa obchádza riešenie obsahu žaloby v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a žalobu posudzuje len z úzkeho pohľadu § 6 ods. 1 tohto zákona. Prvostupňový súd sa stotožnil s účelovým názorom odporcu, čo je porušením § 1 a § 3 O.s.p.. Podľa odporcu, keďže podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nezákonné rozhodnutie nie je podmienené jeho zmenením, či zrušením príslušným orgánom, je ním každé rozhodnutie, ktoré odporuje zákonu. Taktiež škoda, ktorá vznikne následkom takéhoto rozhodnutia je škoda, aj keď nezákonné rozhodnutie nemá kto zmeniť či zrušiť. Tvrdenie súdu, že zodpovednosť štátu vznikne len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné a pre takúto nezákonnosť bolo zrušené, nemá oporu v zákone č. 514/2003 Z.z.. Svojvoľná interpretácia zákona, aby nezákonné rozhodnutie budilo zdanie zákonnosti, je nesprávny úradný postup. Nepravdivé je tvrdenie súdu, že sa navrhovateľ nedomáhal žiadnym právnym spôsobom preskúmania správnosti odvolacieho rozhodnutia. Nemožnosť podať riadny opravný prostriedok je určená v napadnutom rozhodnutí. Ďalšie opravné prostriedky sú mimoriadne opravné prostriedky a nie sú nárokovateľné. Nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu nie je subjektívny názor navrhovateľa, ako to tvrdí súd prvého stupňa, ale objektívne dokázaná skutočnosť. Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok je zákonné právo veriteľa a dlžníka. Je dané zo zákona a kompetencia súdu je v tejto oblasti len v časti posudzovania, či vzájomné pohľadávky existujú a či k stretu zročnosti pohľadávok neprišlo v čase premlčania. Krajský súd v rozpore so zákonom podmienil vykonanie započítacieho prejavu zánikom pohľadávok. Dokázateľne svojvoľná interpretácia zákona je prekročenie právomoci orgánu verejnej moci, pretože ten nemôže meniť ani upravovať zákony, aby vyhovovali jeho zámerom. Krajský súd ignoroval, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia č.k. 9C/54/2003-142 výslovne uviedol, že odporca listom 22.5.2002 urobil započítací prejav relevantným spôsobom. Ignorovanie tohto dôkazu je nesprávny úradný postup. Keďže krajský súd nevyvrátil závery okresného súdu, ale napriek tomu zmenil jeho rozhodnutie a túto zmenu zdôvodnil nesprávnou interpretáciou § 580 Občianskeho zákonníka, vykonal nezákonný zásah do práv fyzických osôb. Naplnil tak § 5 ods. 1 alebo § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Okrem toho je rozhodnutie krajského súdu nezákonné aj preto, že všetky ostatné argumenty, ktorými bolo toto rozhodnutie zdôvodnené, si vzájomne odporujú, a teda sú spochybniteľné. Ich nepravdivosť je doložená v texte žaloby a rozhodnutie na základe nepravdivých tvrdení je z hľadiska § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nezákonným rozhodnutím a z hľadiska § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nesprávnym úradným postupom. Zmenou rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV na základe svojvoľnej interpretácie zákona tak krajský súd zjavne prekročil svoju právomoc, aby vyhovel žalobcovi. Z dôvodu, že proti tomuto jednoznačne nezákonnému rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie ani dovolanie, ani návrh na obnovu konania, nie je možné ho posudzovať z hľadiska § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na znenie § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Alebo ide o zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup štátneho orgánu, ktorý uskutočnil svojvoľnou interpretáciou zákona, ignorovaním dôkazov, nesplnením si povinností vyplývajúcich z prezumpcie neviny a nepravdivými tvrdeniami v zdôvodnení svojho rozhodnutia, proti ktorému nebolo možné použiť žiadny opravný prostriedok. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odporcovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi škodu vo výške 756,- eur, ako aj trovy konania vo výške 50,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa zameral na zisťovanie základných zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného v rozhodnom čase. Dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, v predmetnej veci nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu. A to prvý predpoklad - nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 10Co/10/2008. Medzi nejestvujúcim nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, a škodou potom nemohla existovať ani príčinná súvislosť. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2,3 O.s.p.), keď v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v odvolaní namietla len nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa vec správne posúdil aj po právnej stránke, pretože zistený skutkový stav posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa § 27b (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009) ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase, ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, v prvom rade konštatuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Dôkazné bremeno poškodeného spočíva v tom, že preukazuje nezákonnosť rozhodnutia, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím. K tomu ešte odvolací súd dodáva, že pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z.z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, možno konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Nezákonným rozhodnutím podľa ustanovenia § 6 ods. 1 môže byť aj rozhodnutie súdu. Ako podmienku uplatnenia zodpovednosti za škodu však uvedené ustanovenie predpokladá, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právoplatné súdne rozhodnutia v zákonom predpokladaných prípadoch možno zrušiť na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolania, mimoriadneho dovolania), ale aj prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé, že aj vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam zrušenie alebo zmena rozhodnutia všeobecného súdu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutná pre úspešné uplatnenie nároku zo zodpovednosti za škodu, a nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia totižto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ktorými mu bola spôsobená škoda, označil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4.6.2008 a postup odvolacieho súdu v uvedenom odvolacom konaní. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, predmetný rozsudok odvolacieho súdu nebol zmenený ani zrušený Najvyšším súdom Slovenskej republiky na základe dovolania (navrhovateľ ani nevyužil svoje právo podať v danej veci dovolanie). Navrhovateľ v konaní nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol predmetný rozsudok zmenený alebo zrušený na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom, prípadne že by bol zrušený Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti. Znamená to, že nebola splnená zákonom ustanovená podmienka v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Aplikácia ustanovenia § 6 ods. 4, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva vo svojom odvolaní, v tejto veci neprichádza do úvahy, lebo o takýto prípad v tejto veci nejde. Odvolací súd v namietanom konaní vedenom pod sp.zn. 10Co/10/2008 a svojím rozhodnutím č.k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4.6.2008, ktorým mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, neprekročil svoju právomoc, pretože konal vrámci svojej rozhodovacej činnosti vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 7, § 211 a nasl.). Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že v konaní vedenom pod sp.zn. 10Co/10/2008 nešlo ani o nesprávny úradný postup. Nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať výsledok rozhodovacej činnosti súdu. Za nesprávny úradný postup totižto nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, nesprávne posúdil vec, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, 6Cdo/115/2010 zo dňa 31.5.2011). Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania navrhovateľa nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacieho dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci. Pretože nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.