Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/197/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206907 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111206907.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľky: C. D., D. J.. R.Q. XX, J., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.319,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 2.2.2012, č.k. 8C/34/2011-75, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 2.2.2012, č.k. 8C/34/2011-75 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody v sume 3.319,39 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne z tejto sumy od 4.3.2002 až do zaplatenia, spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka zmluvou o pôžičke zo dňa 15.11.2001 požičala spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o., Košice sumu 100.000,- Sk . Táto spoločnosť jej v zmluve dohodnutej dobe a za podmienok dohodnutých v zmluve požičané peniaze nevrátila. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb. a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, nakoľko navrhovateľka nepreukázala naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu podľa uvedenej právnej úpravy. Prvostupňový súd tiež poukázal na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcu ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.. Navrhovateľka ani nevymedzila, v čom konkrétne spočíva nesprávny úradný postup odporcu. Súd zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by tento nebankový subjekt prevádzkoval činnosť, ktorú je podľa zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch oprávnená vykonávať len investičná spoločnosť alebo investičný fond. Investičné fondy, podielové fondy, ako aj správcovské spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov, kým predmetná obchodná spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, zmlúv o pôžičke alebo rôznych iných právnych konštrukcií. Prevádzkovanie tejto činnosti im príslušný štátny orgán nemohol zakázať, lebo nemohol zasiahnuť do súkromnoprávneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol dobrovoľne medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle. Súd preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Podľa názoru navrhovateľky sú pravdepodobne naplnené všetky odvolacie dôvody, ktoré uviedol prvostupňový súd vo svojom poučení v rozsudku, t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril písomne odporca s tým, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a neobstojí žiadna z odvolacích námietok. Preto ho potvrdil a svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.3.2015. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v konaní nepreukázala naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. (existenciu škody, nesprávny úradný postup a príčinnú súvislosť medzi škodou a neprávnym úradným postupom). V predmetnom konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu, resp. Ministerstva financií SR, ako jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu podľa ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb., spočívajúci v tom, že tieto včas nezasiahli voči činnosti predmetného nebankového subjektu. V prípade tzv. „nebankových subjektov“, sa nejednalo o investičné spoločnosti, ani o investičné fondy zriadené na základe ust. §§ 2 a 3 zák. č. 248/1992 Zb., a nejednalo sa ani o správcovské spoločnosti zriadené podľa zák. č. 385/1999 Z.z.. Z uvedeného dôvodu teda nemal štát, prostredníctvom svojich orgánov, v rámci zverených právomocí, právo zakázať týmto spoločnostiam uzatvárať zmluvy, napr. o pôžičke, a preto sa nemohol dopustiť ani nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ by odporca zakázal činnosť nebankovému subjektu spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke s občanmi, zasiahol by tým do zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov. Ako vyplýva zo spisu, navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o. a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti. Zmluvu uzatvorila dňa 15.11.2001 na dobu 3 mesiacov s tým, že dňa 15.2.2002 jej ako veriteľovi táto spoločnosť ako dlžník vráti finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 22 %. Navrhovateľka musela vedieť, že sa nejedná o bankový subjekt (banky ponúkali nízke úroky), a v snahe dosiahnuť vyššie výnosy z požičaných peňazí si mala byť vedomá, že je s tým spojené adekvátne riziko. Uzatvorená zmluva o pôžičke jasne definovala práva a povinnosti s pôžičkou spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľka disponovala odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Mala preto postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika, nakoľko neznalosť zákona ju podielu viny nezbavuje. Odvolací súd ďalej konštatuje, že tu absentuje aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou štátu (Ministerstva financií SR) a vznikom škody. Škoda nevznikla navrhovateľke tým, že uzatvorila s nebankovým subjektom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala dlžníkovi finančné prostriedky, ale nevrátením finančných prostriedkov dlžníkom a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia tohto nebankového subjektu. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224, § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní úspech, trovy konania mu však nevznikli, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.