Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/39/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111209996 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111209996.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): 1/ SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 369 944, 2/ SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 35 731 974, 3/ Q.. Š. F., V.., S. XX, XXX XX O., 4/ X.. X. X., X.R. XX, XXX XX O., všetci zastúpení: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 37, 821 08 Bratislava, proti odporcovi (žalovanému): JUDr. Karol Kovár, Vajnorská ul. č. 8/A, 831 04 Bratislava, správca úpadcu H.. P. B., D.., V. XX, XXX XX H. V. P., zast.: Mgr. Zuzana Valúchovová, advokátka, Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, IČO: 42 186 111, o vylúčenie obchodného podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní navrhovateľov a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/23/2011 - 74 zo dňa 22.05.2013 v časti výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/23/2011 - 74 zo dňa 22.05.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi v 1/ až 4/ rade trovy právneho zastúpenia vo výške 549,37 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľov v 1/ až 4/ rade, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia v 1/ až 4/ rade sa návrhom, podaným na súd dňa 28.03.2011, domáhali vylúčenia 100 % obchodného podielu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., súpisnej sumy 5.639.860 eur zo súpisu úpadcu z dôvodu, že v zmysle § 148 ods. 2 Obchodného zákonníka vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. Podaním, doručeným súdu dňa 16.04.2013, navrhovatelia v 1/ až 4/ rade zobrali návrh späť a žiadali, aby súd odporcu zaviazal nahradiť trovy konania. S poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. Okresný súd Bratislava I predmetné konanie zastavil. Nakoľko odporca po podaní návrhu oznámením uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08.03.2012 vylúčil súpisovú zložku majetku zo súpisu, navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči odporcovi, keďže návrh bol podaný dôvodne a pre správanie odporcu bol vzatý späť (§ 146 ods. 2 O. s. p.). K rozhodnutiu o náhrade trov konania prvostupňový súd uviedol, že navrhovatelia v 1/ až 4/ rade si podaním, doručeným súdu dňa 16.04.2013, uplatnili trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 100.966,21 eur za 3 úkony právnej služby pri zastupovaní 4 osôb. Právny zástupca navrhovateľov si základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil vo výške 11.215,39 eur vychádzajúc z hodnoty 5.639.860 eur. Súd vyhodnotil tento výpočet trov konania právneho zástupcu navrhovateľov za nesprávny, nakoľko v predmetnom konaní nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Konanie o žalobách na vylúčenie veci z konkurznej podstaty proti správcovi v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je osobitným druhom konania, v ktorom súd nerozhoduje o vlastníctve veci, ktorá bola do podstaty správcom zaradená. V konaní totiž súd rozhoduje len o tom, či vec bola správcom do súpisu podstaty zaradená oprávnene alebo nie. V žiadnom prípade nerozhoduje o tom, kto je vlastníkom veci, ktorej vylúčenia z podstaty sa žalobca voči správcovi domáha. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/75/2009). Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo plnenia, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Predmetom konania nie je peňažné plnenie, ani iné plnenie alebo právo navrhovateľov. Navrhovatelia sa v konaní domáhali vylúčenia veci z konkurznej podstaty. Pre účely tarifnej odmeny advokáta sa považuje 1/13 výpočtového základu za úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky. V zmysle vyššie uvedeného súd navrhovateľom v 1/ až 4/ rade trovy konania priznal v celkovej výške 549,37 eur za nasledovné právne úkony: 1) prevzatie právneho zastúpenia (r. 2011) - 142,50 eur (57 eur x 250 % za spoločné konania pri zastupovaní štyroch účastníkov v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky) + 7,41 eur RP + 20 % DPH 2) návrh na začatie konania (r. 2011) - 142,50 eur (57 eur x 250 % za spoločné konania pri zastupovaní štyroch účastníkov v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky) + 7,41 eur RP + 20 % DPH 3) späťvzatie žaloby (r. 2013) - 150,18 eur (60,07 eur x 250 % za spoločné konania pri zastupovaní štyroch účastníkov v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky) + 7,81 eur RP + 20 % DPH. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ až 4/ rade ako aj odporca. Navrhovatelia podali odvolanie s odôvodnením, že podľa ich názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a uvedený postup pri výpočte tarifnej odmeny pokladajú za vadný. Zdôraznili, že účelom vylučovacej žaloby je poskytnutie ochrany vlastníckeho práva tretích osôb, ktorý súčasná právna úprava umožňuje. Keďže obchodný podiel predstavuje jednoznačne určiteľnú a vyčísliteľnú reálnu majetkovú hodnotu, náklady spojené s uplatňovaním a ochranou vlastníckeho práva navrhovateľov, je potrebné vyčísliť v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, tak ako boli vyčíslené navrhovateľmi v 1/ až 4/ rade. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia v 1/ až 4/ rade žiadali, aby odvolací súd vec opakovane prejednal a po jej preskúmaní a zistení podmienok na zmenu uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/23/2011 - 74 zo dňa 22.05.2013 v časti druhého výroku o trovách konania toto rozhodnutie zmenil a uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom v 1/ až 4/ rade trovy právneho zastúpenia vo výške 84.324,04 eur. Pre prípad, že odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I (vyššie špecifikované) potvrdí, navrhovatelia v 1/ až 4/ rade žiadali, aby bola vyslovená prípustnosť dovolania pre výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu. Odporca vo svojom odvolaní poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého sa do súpisu zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 ZKR správca zisťuje majetok podliehajúci konkurzu počas celého konkurzu, z čoho vyplýva jeho povinnosť v zmysle § 76 ods. 3 citovaného zákona súpis pravidelne aktualizovať. Vzhľadom na uvedené odporca zastáva názor, že nie je možné, aby bol správca zaviazaný na také trovy konania, ktoré vznikli pri plnení jeho zákonných povinností. Poukázal tiež na viacnásobné podania zo strany navrhovateľov, ktorými sa domáhajú totožného petitu, a preto priznané trovy konania nie je možné považovať za účelne vynaložené. Odporca tiež vyjadril názor, že pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v prípade zastavenia konania z dôvodu prekážky listispendencie nie je možné aplikovať zásadu zavinenia žalovaného. Navrhol preto, aby odvolací súd bez nariadenia pojednávania odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že navrhovateľov v 1/ až 4/ rade zaviaže na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 135,73 eur alebo aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca svojím podaním zo dňa 02.08.2013, kde zaujal stanovisko k návrhu navrhovateľov na pripustenie dovolania s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už jednoznačne prejudikoval záver o otázke, ktorú navrhovatelia považujú za otázku zásadného významu. Rovnako s odkazom na ustanovenie § 238 ods. 3 O. s. p. nejde o otázku, o ktorej by bolo potrebné ešte ďalšie konanie a zakladala by prípustnosť dovolania. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia podaním zo dňa 31.07.2013, v ktorom prezentovali svoj názor na výkon činnosti správcu úpadcu H.. P. B., D.. a v závere svojho podania navrhli vyhovieť ich odvolaniu v časti druhého výroku o trovách konania, lebo ide o návrhy, s ktorými sa plne stotožňujú. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolania navrhovateľov v 1/ až v 4/ rade ako aj odporcu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní a po oboznámení sa s ich obsahom ako aj s obsahom spisu, dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zaujal stanovisko len k tým argumentom, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaniach. V súvislosti s námietkami navrhovateľa 1/ až navrhovateľa 4/ o správnosti vyčíslenia trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1, t. j. podľa tarifnej hodnoty veci v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, odvolací súd poukazuje na vecnú správnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jej správnosti uvádza, že v analogických veciach opakovane zhodne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď ustálil, že pri žalobách o vylúčenie veci zo súpisu podstaty sa postupuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keď základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, nakoľko hodnotu predmetu sporu, teda vylúčenie veci zo súpisu podstaty nemožno vyjadriť v peniazoch a je ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Obo 130/2008 zo dňa 20.08.2009). K prezentovanému názoru navrhovateľov, že účelom vylučovacej žaloby je poskytnutie ochrany vlastníckeho práva tretích osôb, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konajúci súd žalobu o vylúčenie veci zo súpisu podstaty v prípade zistenia jej neopodstatnenosti zamietne alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo súpisu podstaty. Výrokom sa však v žiadnom prípade nerieši vlastnícke právo k veci. Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľov, aby bola vyslovená prípustnosť dovolania, nakoľko sa nestotožnil s jeho názorom, že v prejednávanej veci je predmetom odvolania otázka zásadného právneho významu. Odvolanie odporcu odvolací súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodné. Súd prvého stupňa rozhodoval o späťvzatí návrhu na začatie konania, keď dospel k správnemu záveru, že nakoľko odporca po podaní návrhu oznámením uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08.03.2012 vylúčil spisovú zložku majetku zo súpisu, navrhovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania voči odporcovi. Návrh bol podaný dôvodne a pre správanie odporcu bol vzatý späť. Prekážka veci začatej, t. j. prekážka litispendencie, na ktorú poukázal odporca vo svojom odvolaní, patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje, aby rozhodol vo veci samej. Vo vzťahu k prejednávanej veci však nemá žiadny význam. Prvostupňový súd rozhodoval o späťvzatí návrhu navrhovateľa, pričom navrhovateľ ako dominus litis má dispozíciu s návrhom plne vo svojej dispozícii. Prvostupňový rozhodoval podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. a o náhrade trov konania správne rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p., nakoľko pre správanie odporcu bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V súvislosti s priznanou náhradou trov konania navrhovateľom v 1/ až 4/ rade odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú (okrem iného) vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním; za takéto spory možno považovať najmä spory o určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty a pod.. Priznané trovy konania je vzhľadom na dikciu citovaného zákonného ustanovenia potrebné považovať za nevymáhateľné v konkurznom konaní (samozrejme, nie je možné ich vymáhať ani proti správcovi úpadcu ako fyzickej, resp. právnickej osobe). Po skončení konkurzu je táto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi. NS SR v dovolacom konaní sp. zn. 1 M Obdo V 1/2005 výslovne konštatoval, že v konkurznom konaní zásadne nemožno uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom. To však neznamená, že náhradu trov v takýchto konaniach nemožno priznať; o ich náhrade súd nerozhoduje podľa ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale podľa ustanovení O.s.p.. Tieto pohľadávky nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a nie je vylúčené, že po skončení konkurzného konania zostane majetok dlžníka, z ktorého bude možné ich uspokojiť. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti v konaní, keď súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v ňom neboli úspešní. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.