Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211085 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111211085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Barbora Hudeková, so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu: Karrer Industrie s.r.o. v konkurze, so sídlom Svetlá 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 818 417, zast.: JUDr. Michal Luknár, advokát, so sídlom Zvolenská 8, 949 01 Nitra, proti odporcovi: VHC Vermietungs-und Handelsges.m.b.H., Gewerbestrasse 7, A 5261 Uttendorf, Rakúsko, zast.: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.02.2014, v konaní pod č.k. 2Cbi/25/2011-737, vrátane doplňujúceho rozsudku zo dňa 14.04.2014 pod č.k. 2Cbi/25/2011-744, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/25/2011-737 zo dňa 03.02.2014, vrátane doplňujúceho rozsudku č.k. 2Cbi/25/2011-744 zo dňa 14.04.2014, potvrdzuje. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I v konaní pod č.k. 2Cbi/25/2011-737 vydal dňa 03.02.2014 rozsudok, ktorým určil, že právne úkony označeného úpadcu spočívajúce v uzavretí kúpnych zmlúv dňa 30.12.2009 medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim v znení dodatkov, na základe ktorých bol povolený vklad V 233/2010-168/10, vklad pod V 234/2010-168/10 a vklad pod č. V 235/2010-168/10, sú neúčinné právne úkony. Odporca bol povinný vydať predmetné nehnuteľnosti ako plnenie prijaté z neúčinných právnych úkonov do všeobecnej podstaty úpadcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, navrhovateľovi súd prvého stupňa nepriznal nárok na náhradu trov konania a odporcovi určil povinnosť zaplatiť trovy štátu tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku zo dňa 03.02.2014. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 05.04.2011 sa žalobca ako správca konkurznej podstaty domáhal neúčinnosti právnych úkonov na základe skutočnosti, že zistil, že dlžník uzavrel tri kúpne zmluvy, všetky v rovnaký deň, a to 30.12.2009. Navrhovateľ uviedol, že z účtovnej evidencie úpadcu zistil, že nikdy nebola uhradená celá kúpna cena prevedených nehnuteľností. Navrhovateľ mal za to, že dôvodom prevodu nehnuteľností bola snaha previesť ich na spriaznenú osobu a tým sa zbavil úpadca svojho majetku, čím ukrátil veriteľov podľa § 60 ods. 1 a 2 ZKR. Konaním úpadcu a odporcu došlo ku kráteniu veriteľov, nakoľko v čase podpisu zmlúv mal úpadca viac splatných záväzkov a tieto neuhrádzal. Navrhovateľ mal za to, že úpadok vo forme platobnej neschopnosti v čase uskutočnených úkonov existoval z dôvodu, že na tunajšom súde prebiehala reštrukturalizácia dlžníka pod sp. zn. 4R 3/2010. Napadnuté úkony uzavretia predmetných kúpnych zmlúv medzi úpadcom a odporcom sú podľa § 58 ods. 1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktorým úpadca bezodplatne previedol vlastnícke právo na odporcu. Predmetné právne úkony boli uzavreté v období počas 1 roka pred začatím konkurzného konania. Odporca sa vyjadril, že konanie nie je možné posúdiť podľa § 60 ZKR a že uhradil kúpnu cenu v celej výške s tým, že kúpna cena v sume 667.480- Eur zahŕňala aj zaplatenie nájomného vopred za užívanie úpadcom vo výške 90 tis. Eur. Časť kúpnej ceny vo výške 41.500,- Eur odporca uhradil na účet úpadcu dňa 11.03.2010. Zvyšnú časť kúpnej ceny uhradil tak, že v zmysle dohody zo dňa 14.08.2009 túto časť riešil iným spôsobom a mal za to, že záväzok je vysporiadaný v súlade so zákonom. Odporca mal teda za to, že navrhovateľ pochybil, ak platby na Anzahlungskonte (ďalej len „A-konto“) nepriradil k pohľadávke úpadcu z predaja nehnuteľností. Na tomto základe preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Súd prvého stupňa v súlade s § 9 ods. 1, § 58 ods. 1, ods. 3 a § 60 ods. 1, ods. 2 ZKR a § 63 ods. 1 ZKR vykonal dokazovanie, ktorým ustálil skutkový stav, že vypočul svedkov v konaní a zistil, že je nesporné, že kúpnymi zmluvami zo dňa 30.12.2009 úpadca scudzil nehnuteľnosti v prospech odporcu za celkovú kúpnu cenu 667.480,- Eur. Ďalej je nesporné, že len sumu 41.500,- Eur uhradil priamo na účet úpadcu z titulu plnenia kúpnej ceny predmetných kúpnych zmlúv. Odporca sa v zmluvách zaviazal uhradiť kúpnu cenu riadne a včas v celej výške do 31.12.2010. V kúpnych zmluvách, ktoré posudzoval súd prvého stupňa, je odkaz na osobitnú dohodu, ktorá však medzi úpadcom a odporcom uzavretá nebola. V čl. VII Zmluvy si dohodli strany, že všetky zmeny zmluvy musia byť v podobe písomných dodatkov, inak sú neplatné. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že z posudzovaných kúpnych zmlúv je zrejmé, že povinnosť uhradiť dohodnutú cenu v celej výške vznikla odporcovi ako nadobúdateľovi majetku. Právne neobstojí, že doplatky kúpnych cien za odporcu uhradil tretí subjekt - spoločnosť KSC a že toto plnenie je nutné v konaní posúdiť ako plnenie za odporcu titulom úhrady zostatku nevyplatenej časti kúpnej ceny. Odporca súdu prvého stupňa nepreukázal žiadnym spôsobom existenciu právneho titulu, na základe ktorého by spoločnosť KSC, ako neúčastník kúpnej zmluvy, mala mať povinnosť uhradiť za odporcu zvyšnú časť nezaplatenej kúpnej ceny. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s tvrdením odporcu, že sa (plnenie) uhradilo z Anzahlungskonta úpadcu. Súd prvého stupňa mal preto za nesporné, že spôsob obchodovania medzi úpadcom a KSC prebiehal tak, že úpadca pre KSC vyrábal a dodával oceľové výrobky a spoločnosť KSC tieto výrobky umiestňovala na trhu. Následne zo zisku z ich umiestnenia poskytovala úpadcovi finančné prostriedky formou prevádzkového kapitálu, z ktorého úpadca následne hradil svoje záväzky. Úpadca bol dokonca obmedzený v spôsobe používania prevádzkového kapitálu tým, že mohol hradiť záväzky až na základe priameho pokynu KSC. Súd prvého stupňa s poukazom na tieto skutočnosti ustálil skutkový stav tak, že finančné prostriedky na A-konte predstavovali prostriedky slúžiace na úhradu záväzkov úpadcu (nie jeho pohľadávok) v podobe prevádzkového kapitálu. Je preto zrejmé, že nemohli byť použité inak. Súd teda ustálil právny záver spočívajúci v tom, že odporca nikdy neuhradil úpadcovi časť kúpnych cien vo výške 625.980,- Eur, čím spôsobil, že nadobudol neoprávnený majetkový prospech. Súd prvého stupňa vyhodnotil úkony úpadcu a odporcu - kúpne zmluvy zo dňa 30.12.2009 ako právne úkony bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 3 ZKR a navyše boli vykonané medzi spriaznenými osobami. Na takto zistenom skutkovom základe preto vydal rozsudok, ktorým určil, že kúpne zmluvy zo dňa 30.12.2009 sú neúčinnými právnymi úkonmi a odporca je povinný vydať predmetné nehnuteľnosti do všeobecnej podstaty úpadcu. Súd prvého stupňa následne vydal dňa 14.04.2014 dopĺňací rozsudok pod č.k. 2Cbi/25/2011-744, ktorým doplnil výrok rozsudku zo dňa 03.02.2014 o tom, že odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 349,28 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vydanie tohto rozsudku zo dňa 14.04.2014 odôvodnil tým, že zistil, že v predmetnom rozsudku nerozhodol o náhrade trov konania štátu v časti odmeny prekladateľky, preto v súlade s § 166 ods. 1 O.s.p. doplnil výrok o trovách konania štátu tak, ako vyplýva z jeho výrokovej časti. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.02.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom vydaným dňa 14.04.2014, podal odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil skutkový stav veci a odôvodnil svoje rozhodnutie na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov. Odvoláva sa voči všetkým výrokom súdu prvého stupňa a žiada odvolací súd o zmenu napadnutého rozhodnutia a zamietnutie žaloby, vrátane priznania náhrady trov konania. V odvolaní preukázal, že riadne preukázal, že odporca zaplatil cenu nehnuteľností, nemohlo teda dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka. Dlžník nemal v úmysle ukrátiť veriteľov. Vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny a spôsobu jej zaplatenia v odvolaní uvádza, že prevodom na účet bola uhradená suma 41.500,- Eur a že dôvodom pre platby na účet úpadcu od tretej osoby bolo aj udržanie likvidity úpadcu, nakoľko tento registroval výpadok stabilných odberateľov produktov, čo spôsobilo jeho finančné problémy. Úpadca totiž od apríla 2010 do júna 2010 nevystavil žiadne faktúry, a teda neevidoval v účtovníctve žiadne pohľadávky, okrem pohľadávky kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Faktúry začal vystavovať až po začatí konkurzného konania, tieto však logicky už nemohli byť pridané k platbám. Nepriradenie týchto finančných prostriedkov na správny účel úpadcu nespôsobil ani odporca, ani spoločnosť KSC. Má za to, že práve navrhovateľka spôsobila tento stav, ak potvrdila, že peniaze na tzv. A-konte boli, avšak neuviedla ako s nimi naložila, na aký účel ich použila, resp. či ich započítala alebo nie. Odvolateľ má za to, že listiny jednoznačne preukazujú, že možnosť započítania peňazí na tzv. A-konte s kúpnou cenou nehnuteľnosti existoval ako reálny a má za to, že je potrebné sa touto vecou zaoberať ako relevantnou a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Súdu prvého stupňa do podateľne dňa 26.05.2014 bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalobca sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu a k tvrdeniam odporcu uvádza, že odporca si môže v konkurze uplatniť pohľadávku vo výške 41.500,- Eur ako pohľadávku proti dotknutej podstate a nie je potrebné, aby sa súd v tomto konaní týmto nárokom osobitne zaoberal. Má za to, že z vyjadrení svedkov a listinných dôkazov vyplýva, že materská spoločnosť KSC opakovane poskytovala úpadcovi prevádzkový kapitál, a preto bolo zrejmé, že bolo bežnou praxou dostávať finančné prostriedky od kal. roku 2007, ako je preukázané z dostupnej účtovnej evidencie úpadcu za roky 2007, 2008 a 2009, ako aj z Reštrukturalizačného posudku úpadcu. Túto skutočnosť nepopiera ani odporca. Na základe predložených dôkazov preto konštatuje, že finančné prostriedky od KSC boli využívané iba ako prevádzkový kapitál úpadcu, nie na iné účely. Poukazuje aj na skutočnosť, že v prípade, ak by chcela predajom nehnuteľností materská spoločnosť spolu s odporcom zabezpečiť likviditu úpadcu, nebola by kúpna cena zaplatená prostredníctvom bežných dotácií (preddavkov) na tzv. A-konte od materskej spoločnosti, ale mala byť priamo zaplatená odporcom na účet úpadcu. Úpadca eviduje ku dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. ku dňu 05.10.2010 pohľadávky voči materskej spoločnosti vo výške 2.991.540,- Eur. Z uvedeného jasne vyplýva, že je preukázané a dôvodné tomuto úkonu odporovať a má za to, že vykonanie akéhokoľvek zápočtu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu je zo zákona vylúčené. Žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne. Dňa 26.09.2014 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie odporcu k sp. zn. 4CoKR/26/2014 a 4CoKR/27/2014, kde uvádza, že navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu podáva účelové tvrdenia a zdôrazňuje spôsob úhrady ceny prostredníctvom A-konta, má za to, že chybný postup správkyne nemôže byť na ťarchu odporcu, ani úpadcu a že má povinnosť posúdiť platby od KSC podľa účelu, ktorým bola úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosti a neposudzovať ju podľa formy zaúčtovania. Má za to, že KSC dávalo pokyny na priradenie platieb a že zo strany KSC došlo k ich jednostrannému započítaniu. V tomto prípade došlo teda k započítaniu s kúpnou cenou, ktorá bola plnená za odporcu spoločnosťou KSC. Poukazuje vo vzťahu k právnej kvalifikácii odporovateľnosti aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/10/2013, z ktorého vyplýva, že základnou a všeobecnou podmienkou skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu je, aby tento ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní. Má za to, že nie sú splnené podmienky podľa § 60 ZKR, a preto žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že podľa § 60 ods. 1 ZKR boli splnené podmienky preukázania vykonania právneho úkonu dlžníka, ktorým ukrátil svojich veriteľov a z dôvodu, že bol vykonaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, tak ako uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Neobstojí preto tvrdenie uvedené v odvolaní, že vedomosť druhej strany o úmysle ukrátiť veriteľov dlžníka nebol známy a že dlžník nemal v úmysle ukrátiť veriteľov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ formuluje závery vo vzťahu k úpadcovi a jeho vedomosti (úmysle) pritom právne zastupuje označeného odporcu. Takéto vyjadrenia a právne závery preto nemôžu mať právny základ a sú vyhodnotené odvolacím súdom ako účelová obrana v snahe za každú cenu udržať tvrdenie vo veci preukázania, že v posudzovanom vykonaní úkonu uzavretia kúpnych zmlúv a úhrady kúpnej ceny sa nenaplnili podmienky, ktoré sú uvedené v ZKR v časti odporovateľné právne úkony. Odvolací súd s poukazom na § 60 ods. 2 ZKR konštatuje, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť 2 strany o tomto úmysle sa predpokladá a v konaní bola preukázaná dostatočným spôsobom, ktorý zakladá vecne správny záver, že boli naplnené všetky skutkové vymedzenia a dôvody uvedené v § 58 ods. 1 ZKR, § 58 ods. 3 ZKR, § 60 ods. 1, ods. 2 ZKR a v konečnom dôsledku aj § 63 ods. 1 ZKR. Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadcu dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, je veriteľ povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej konkurznej podstaty. Odvolací súd v posudzovanej veci má za to, že akékoľvek úhrady, ktoré sú vykonané v rozpore s ust. 2 oddielu zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení - odporovateľné právne úkony, je možné žalobou napadnúť za účelom dosiahnutia výťažku v prospech konkurzných veriteľov dotknutej podstaty. V posudzovanej právnej veci preto došlo iba k čiastočnej úhrade plnenia kúpnej ceny (suma 41.500,- Eur) na základe kúpnych zmlúv zo dňa 30.12.2009, ktorá bola vykonaná priamym plnením na účet dlžníka s tým, že zostatok kúpnej ceny zostal neuhradený (suma 625.980,- Eur z celkovej dohodnutej kúpnej ceny v sume 667.480,- Eur). Odvolací súd poukazuje, že nie je možné akceptovať právnu konštrukciu o tom, že túto časť kúpnej ceny (sumu 625.980,- Eur) uhradila namiesto kupujúceho tretia osoba - spoločnosť KSC, ktorá je zároveň materskou spoločnosťou úpadcu (teda osobou spriaznenou s dlžníkom). Odvolací súd preto nemôže akceptovať konštrukciu, že k úhrade zostávajúcej časti kúpnej ceny došlo zo strany KSC cez A-konto, aj z dôvodov, ktoré vecne správne uviedol v odôvodnení súd prvého stupňa, ak konštatoval, že A-konto úpadcu sa používalo na prevádzkový kapitál, nie na úhradu iných plnení. Na takto zistenom skutkovom základe preto v zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že úpadca spolu s odporcom v čase úpadku úpadcu v rozpore so zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení znížili hodnotu majetku úpadcu o sumu 625.980,- Eur, čím preukázateľne poškodili veriteľov úpadcu. O účelovosti konania úpadcu a odporcu svedčí aj tá skutočnosť, že o domnelom zápočte prostriedkov z A-konta - konta úpadcu a zaúčtovanej pohľadávky úpadcu nevedela ani účtovníčka úpadcu a v konečnom dôsledku ani slovenský štatutár. Jediná osoba, ktorá takéto tvrdenie zápočtu uvádzala, bol bývalý štatutár úpadcu, ako aj KSC. Odvolací súd preto nemôže takejto obrane, ktorú považuje za účelovú, priznať akúkoľvek právnu ochranu, pre rozpor so zákonom. Na takto zistenom skutkovom základe preto vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, vrátane výroku o povinnosti odporcu vydať predmetné nehnuteľnosti do všeobecnej podstaty úpadcu. Vo vzťahu k doplňujúcemu rozsudku zo dňa 03.02.2014 o povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania štátu v časti odmeny prekladateľa, a preto potvrdzuje aj vecnú správnosť doplňujúceho rozsudku vydaného súdom prvého stupňa v konaní pod č.k. 2Cbi/25/2011-744 zo dňa 14.04.2014, ako vecne správne. Na takto zistenom skutkovom základe preto odvolací súd považuje za vecne správne odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.