Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/462/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213812 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111213812.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávnenej: E. L., S. X, XXX XX C., proti povinnej: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, Z. Z. W. XX, XXXX Z., Z. Q., pre vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava, pod sp. zn. EX 2405/2011, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Er/652/2011-27 zo dňa 26.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie povinnej odmieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I prvým výrokom napadnutého uznesenia zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom pod sp. zn. EX 2405/2011, druhým výrokom zaviazal povinnú zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 1.012,20 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal pri tom z ust. § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1, § 196, 197 Exekučného poriadku a § 5 ods. 1, § 16 ods. 2 a § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1993 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvého stupňa uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.04.2011 na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave sp. zn. 1P 30/2010 zo dňa 28.05.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 186/2010-178 zo dňa 19.10.2010, ktoré nadobudlo vykonateľnosť v časti bežného výživného dňa 28.05.2010. Z podania povinnej ako aj z vyjadrenia oprávnenej mal súd za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola uhradená v priebehu exekučného konania. Oprávnená vo vyjadrení, ktoré doručila súdu dňa 31.07.2012 uviedla, že povinná si svoju povinnosť splnila až na základe činnosti súdneho exekútora a že tvrdenia povinnej o neexistencii dlhu pred exekúciou nie sú pravdivé. Nakoľko zaostalé výživné bolo povinnou uhradené, oprávnená súhlasila so zastavením exekúcie. Povinná na preukázanie svojich tvrdení súdu nedoručila žiadne doklady. Súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní vymohol pohľadávku oprávnenej vo výške 4.140,89 Eur, z čoho 20 % ako odmena súdneho exekútora je suma vo výške 828,20 Eur. Súd zaviazal povinnú zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 1.012,20 Eur, pozostávajúcich z odmeny exekútora vo výške 828,20 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 15,30 Eur a 20 %DPH vo výške 168,70 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná, v ktorom žiadala, aby exekúcia vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Er/652/2011 nebola zastavená, ale preskúmaná. Povinná uviedla, že v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 14.06.2011 bola uvedená aj pohľadávka vo výške 134,- Eur- zročné výživné, čo sa nezakladá na pravde, pretože daná pohľadávka bola uhradená bez vyzvania na účet oprávnenej dňa 16.06.2010, teda ešte pred začatím exekučného konania. Z tohto dôvodu neboli korektne vypočítané predbežné trovy exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný správne. Taktiež návrh na vykonanie exekúcie v časti pohľadávky 570,- Eur (dlžné bežné výživné do mesiaca apríl 2011) bol tiež nesprávny, pretože uvedená suma bola znížená 12.05.2011 na sumu 340,- Eur, vkladom na účet oprávnenej vo výške 600,- Eur. Povinná, napriek neprípustnosti exekúcie, uhradila súdnemu exekútorovi 727,74 Eur, nakoľko mala obavy z nekorektného postupu exekútora a finančná čiastka nebola v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 14.06.2011 vyčíslená správne. Povinná mala za to, že exekúcia bola neprípustná v takom rozsahu ako uvádza exekútor, keďže dokumenty spracované súdnym exekútorom nie sú založené na pravdivom a aktuálnom stave. Povinná zároveň uviedla, že v roku 2011 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nemocnice Antolská v Bratislave a nebola schopná reagovať na podnety exekútora. Rapídne zhoršenie jej ochorenia bolo dôvodom, prečo neskôr vznikli jej omeškania platieb na výživnom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je potrebné odmietnuť. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku, spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti O.s.p. Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie, ako opravný prostriedok, nie je v Exekučnom poriadku osobitne upravené. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba preto vychádzať z § 201 O.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník. K tomu, aby odvolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. Ten v ustanovení § 201 O.s.p. ustanovuje, že subjektom legitimovaným na podanie odvolania je účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Pokiaľ ide o odvolanie povinnej, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákonným predpokladom na podanie odvolania je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vydané v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Názor odvolacieho súdu korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 2Co/10/2008 zo dňa 31.03.2009, ktorý uviedol, že „z povahy odvolania ako opravného prostriedku plynie, že ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2 O.s.p.) a ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach...Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. V odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach.“ V danom prípade exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie, teda nerozhodol v neprospech povinnej, povinná preto nebola oprávnenou osobou na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu, z tohto dôvodu nebol naplnený subjektívny predpoklad na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti výroku o zastavení exekúcie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie. Odvolací súd zistil, že povinná podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorého druhým výrokom súd rozhodol o trovách exekúcie. Novelou Ex. por. č. 299/2013 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.11.2013 k zmene ust. § 58 ods. 6 Ex. por., a to tak, že veta "Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné." bola nahradená vetou "Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie." Z uvedeného vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie (vzhľadom na ust. § 202 ods. 2 O.s.p.), ani mimoriadne dovolanie. Výnimku z uvedeného upravuje ust. § 243b ods. 3 Ex. por., a tou je prípad, ak účastník konania podá odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 1. novembrom 2013. V danom prípade však povinná podala odvolanie dňa 04.11.2014, teda v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné podať. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie povinnej proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.