Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/226/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215660 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111215660.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: G. F., Q..: XX.X.XXXX, W. U.: Y. Č.. XX, J., zastúpenej advokátskou kanceláriou IGAZOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Koceľova č. 15, Bratislava proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom: Špitálska č. 4, 6, 8, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 7C/76/2011-264 zo dňa 29.7.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti konania o zaplatenie 9.000,- eur p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 9.000,-eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa 6.000,- eur zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konani si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným dňa 9.5.2011 v zmysle jeho neskorších doplnení voči odporkyni domáhala zaplatenia náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. dôvodiac, že je matkou T. F.G., Q..: XX.X.XXXX G. N. F., Q..: XX.XX.XXXX, je rozvedená, pričom bývalý manžel a otec sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu podala dňa 3.11.2005 žiadosť o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané rozhodnutím zo dňa 25.1.2006 vo výške 500,-Sk a rozhodnutím zo dňa 7.5.2007 zvýšené na sumu 2.000,-Sk na každé dieťa. Dňa navrhovateľka 15.12.2008 obdržala rozhodnutie o zániku náhradného výživného, ktoré jej bolo doručené 3 mesiace po podaní sťažnosti na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly v Bratislave. Výsledkom kontroly bolo konštatovanie, že sťažnosť je dôvodná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove dožiadanie z CPMO realizoval dňa 15.1.2009 a odpoveď dňa 19.1.2009; v spisovom materiáli je odpoveď zo dňa 8.12.2008, vec však mala byť vybavená podľa zákona 30.09.2008. Navrhovateľka sa obrátila na Generálnu prokuratúru SR a dňa 9.11.2009 bol podaný protest prokurátora, č.k.: VI/2 Gd 117/09-11 a č.k. VI/3 Gd 195/09-1, proti rozhodnutiu ÚPSVaR v Bardejove, odbor sociálnych vecí, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi v konaní o náhradnom životom z 28.1.2009 č. A/2009/00179-01 a č. A/2009/00179. Navrhovateľka podala na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie rozhodnutí, pričom súd uznesením, č.k.: 2S/33/2009-62 vo veci rozhodol. Týmto mala preukázané, že ÚPSVaR Bardejov porušil zákon, a preto sa obrátila so žiadosťou o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré návrhu navrhovateľky nevyhovelo. Navrhovateľke bolo spätne vyplatené náhradné výživné v mesiaci máj 2010 v sume 2.522,-eur. Poukázala na to, že žila s dvoma deťmi 18 mesiacov bez náhradného výživného, čo jej a jej synom spôsobilo sťažené životné podmienky, s veľkým psychickým dopadom na navrhovateľku ako prežiť každý deň. ÚPSVaR v Bradejove svojím postupom navrhovateľke spôsobil aj výdavky za právnu pomoc v sume 60 eura a za žalobu na krajský súd tiež 60 eur. Podnety na Krajskú prokuratúru a Generálnu prokúratúru spísala navrhovateľka sama čo mala za ujmu, nakoľko jej to zabralo veľa osobného voľna, ktoré mohla využiť pre svojich synov. ÚPSVaR Bardejov svojím postupom porušil zákon a odobral výživu deťom, osočoval osobu navrhovateľky a navrhovateľku doviedol do ťažších životných podmienok, sociálnej núdze. Navrhovateľke vznikol dlh voči gymnáziu, ktoré navštevoval starší syn. Počas dotknutých 18 mesiacov musela navrhovateľka zo svojho ukráteného príjmu platiť povinné školské poplatky, poplatky za knihy, stužkovú slávnosť a oblečenie pre syna a seba, poplatky za 3 prihlášky na vysoké školy, lekársku starostlivosť, lieky, náklady na bývanie, Vianoce, na ktoré výdavky si musela požičiavať peniaze od svojej matky, dôchodkyne. Znášanie situácie malo na navrhovateľku psychický dopad, ktorý pociťovali aj deti, tiež vplyv na výživu detí (nedostatok ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov). Príjem navrhovateľky bez náhradného výživného bol 370,-eur mzdy, 44,-eur rodinné prídavky, spolu 414,-eur. Pravidelné mesačné výdavky boli stravné na dve deti 51,20 eura, stravné lístky navrhovateľky 25,-eur, cestovné náklady na cestu do školy a zamestnania 90,- eur, náklady na bývanie, voda, elektrina 30,-eur, spolu 196,-eur. Z príjmu tak pre 3 osoby zostalo 7,26 eura. Postup ÚPSVaR voči navrhovateľke tak mala za neľudský, nesociálny. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky zaujala názor, že navrhovateľka nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť. Navrhovateľka bola povinná preukázať, že nemajetková ujma jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia. Poukázala tiež na to, že syn odporkyne navštevoval súkromné gymnázium, kde navrhovateľka platila školné 270,- eur ročne. Jedná sa pritom o nadštandardné štúdium, ktoré možno nahradiť vzdelním v štátnej škole. Vzniesla námietku premlčania, v súvislosti so zmenou petitu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 13.9.2012. Žaloba bola rozšírená o náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup v období rokov 2005-2006 ako aj o náhradu nemajetkovej ujmy za údajné nezákonné rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 1.12.2008 a ÚPSVAR zo dňa 28.1.2009. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých navrhovateľka namietala nesprávny úradný postup Úradu a Ústredia za obdobie predchádzajúce vydaniu zrušených rozhodnutí úradom v Bardejove a za obdobie nesprávneho úradného postupu, t.j. čas kedy boli vydané zrušené rozhodnutia. Úrad v Bardejove mal nesprávne postupovať pre vydaním rozhodnutí o zániku nároku na náhradné výživné zo dňa 1.12.2008, keď bez rozhodnutia zastavil výplatu náhradného výživného. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 9.958 eur tak mal súd prvého stupňa za podaný včas. Navrhovateľka sa čiastočne o nesprávnom úradnom postupe dozvedela dozvedela z písomného podania Úradu v Bardejove zo dňa 29.12.2008, ktoré jej bolo doručené v januári 2009, v ktorom úrad potvrdil nesprávny úradný postup a o nesprávnom úradnom postupe sa mala dozvedieť aj z obsahu a znenia protestu prokurátora GP SR. Nesprávny úradný postup Úradu v Bardejove a Ústredia mal spočívať v tom, že Úrad prestal navrhovateľke vyplácať výživné na deti bez rozhodnutia o tejto skutočnosti a následne v konaniach, v ktorých rozhodoval o zániku náhradného výživného porušil viaceré právne predpisy, ako to vyplýva zo zrušujúcich rozhodnutí. Navrhovateľke vznikla ujma v dôsledku nesprávneho konania a nekonania orgánov štátnej správy, pričom nesprávnym úradným postupom sa dostala do tiesnivej finančnej a psychickej situácie s dvoma deťmi. Úrad a Ústredie na základe listinných dôkazov, ktoré mali v čase vydania prvostupňových rozhodnutí k dispozícii mohli dospieť k správnemu právnemu záveru či vymáhanie výživného od otca detí navrhovateľky je aj po 1.7.2008 reálne možné, vzhľadom na nezistený pobyt otca detí v Českej republike a v Nemecku. Úrad v Bardejove následne potvrdil, že ďalej trvá nárok na výživné na obe deti za obdobie od 1.10.2008 až do 31.3.2010. Zo strany Úradu sa pritom jednalo o prehodnotenie výplaty a trvanie nároku na vyplatenie nároku na náhradné výživné, z ktorého dôvodu bol povinný dôsledne a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci. Boli tak splnené podmienky na pokračovanie vo vyplatení náhradného výživného podľa § 2 ods. 4 písm. b/ zákona č. 201/2008 Z. z. Navrhovateľka sa tak dostala do stavu hraničiaceho s hmotnou núdzou, pričom následky sa prejavili nielen v živote navrhovateľky, ale aj výžive, výchove, kultúre či vzdelávaní jej detí, ako aj na zdraví navrhovateľky a rodinných vzťahoch. Navrhovateľka platila poplatky za štúdium syna a poplatky za prihlášky na vysokú školu. V čase prijatia syna do školy nemala dôvod pochybovať o tom, že jej náhradné výživné nebude zo strany štátu riadne a včas vyplácané. Pri pravidelnom platní výživného by navrhovateľke nevznikli problémy s platením poplatkov za súkromné gymnázium, lieky, bývanie, výživu detí, ktoré problémy bola navrhovateľka nútená riešiť pomocou finančných prostriedkov od matky (dôchodkyne) a pôžičiek od priateľov. Súd prvého stupňa neprihliadol tiež na námietku, že navrhovateľka nespĺňala nárok na náhradné výživné, nakoľko predmetné rozhodnutia boli zrušené MPSVaR na základe protestu prokurátora s tým, že Úrad a Ústredie mali porušiť zák. č. 201/2008 Z. z. Listom zo dňa 12.4.2010 ÚPSVaR v Bardejove, zn.: 6/2019/14674/033 svoje pochybenie uznal a navrhovateľke oznámil, že nárok na náhradné výživné trvá a toto bude vyplatené v najbližšom možnom termíne. Úrad v Bardejove nevykonal žiaden úkon k začatiu konania, navrhovateľke neumožnil podať vyjadrenie či stanovisko, návrh na vykonanie dokazovania, navrhovateľka nemohla proti rozhodnutiu podať opravný prostriedok. Úrad na základe vyjadrenia Centra nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľka sa na postup Úradu sťažovala po zastavení výplaty, pričom sťažnosť navrhovateľky bola opodstatnená. Úrad zastavil výplatu výživného v mesiaci september, pričom nevydal rozhodnutie o zastavení výplaty. Uvedený postup súd prvého stupňa posúdil ako nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na záver vyslovený v zrušujúcich rozhodnutiach a síce, že Úrad ako aj Ústredie nesprávne právne postupovali a porušili zásadu materiálnej pravdy, požadujúcej, aby správny orgán úplne a presne zistil skutkový stav veci a k tomu si zaobstaral potrebné doklady na rozhodnutie. Úrad začal konanie o zániku výživného, navrhovateľke však nedoručil oznámenie o začatí konania, nepoučil ju o zmenách právnej úpravy a neposkytol jej dostatočný časový priestor na odstránenie zistených nedostatkov. Samotné konanie Úradu po vydaní rozhodnutia svedčí o tom, že skutkový stav nepovažoval za dostatočne preukázaný, keď naďalej zabezpečoval dôkazy. Pri ustálení výšky uplatnenej náhrady súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že Úrad ako aj Ústredie poznali rodinnú situáciu navrhovateľky, mali vedomosť o jej príjmoch z predložených listinných dôkazov, vedomosť o jej výdavkoch, najmä o tom, že sú na ňu výživou odkázané dve deti, nekonali však v súlade s právnymi predpismi a matke odopreli priznanie náhradného výživného. Len na základe sťažnosti navrhovateľky a jej podania na Generálnu prokuratúru SR došlo k náprave zákonného stavu. Nemajetkovú ujmu vo výške 9.000,- eur tak mal súd prvého stupňa za postačujúcu s poukazom na dobu trvania zásahu, 18 mesiacov. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa, a to v časti, ktorou jej súd prvého stupňa zaviazal odporkyni zaplatiť náhradu nemajektovej ujmy. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Podané odvolanie odôvodnila tým, že konanie má podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď navrhovateľku uznesením podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzval, aby svoj návrh v časti označenia odporcu opravila tak, aby ako odporcu podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. označila štát, zastúpený príslušným orgánom, nakoľko mal postupovať podľa § 92 O. s. p. Zo strany navrhovateľky sa malo jednať o pochybenie, ktoré malo za následok zmenu účastníka konania na strane odporcu. Namietala tiež nesprávne posúdenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, nakoľko náhradné výživné bolo navrhovateľke odňaté v súlade so zákonom č. 201/2008 Z. z, pretože nespĺňala podmienky pre výplatu náhradného výživného. Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona bolo totiž potrebné prehodnotiť trvanie nároku na náhradné výživné. Ďalej poukázala na § 12 ods. 2 písm. b/ a § 2 ods. 4 písm. b/ zákona č. 201/2008 Z. z., podľa ktorých bolo Centrum povinné predložiť správu o nemožnosti vymáhania výživného. Nakoľko navrhovateľka odmietala podať trestné oznámenie na otca maloletých, nemohlo dôjsť k vysloveniu záveru či vymáhanie výživného pre maloleté deti navrhovateľky z cudziny je možné. Náhradné výživné tak bolo navrhovateľke odňaté v súlade s § 2 ods. 4 písm. b/ zákona č. 201/2008 Z. z. ÚPSVaR tak nekonal v rozpore so zákonom, keď si od Centra vyžiadal potvrdenie o priebehu výkonu rozhodnutia bez súčinnosti s navrhovateľkou. Centrum následne vydalo potvrdenie k poskytnutiu náhradného výživného dňa 29.01.2009. Keďže Centrum v potvrdení nepotvrdilo, že vymáhanie výživného v cudzine nie je možné, ÚPSVaR v Bardejove s účinnosťou od 01.09.2008 zastavil vyplácanie náhradného výživného. Zmena skutočnosí rozhodujúcich pre výplatu náhradného výžvivného nastala až na základe listu Centra zo dňa 17.02.2010. Následne ÚPSVaR trvanie nároku na výživné prehodnotil a listom zo dňa 12.04.2010 navrhovateľke oznámil, že jej nárok na náhradné výživné opätovne trvá, začal navrhovateľke vyplácať výživné a doplatil jej aj náhradné výživné za obdobie október 2008 až apríl 2010. MPSVaR SR rozhodnutiami č. 29257/2009-I/24-1 zo dňa 30.12.2009 a č. 29257/2009-I/24-2 zo dňa 30.12.2009 vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo rozhodnutia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.01.2009 a vrátilo mu vec na ďalšie konanie. Rozhodnutia však boli zrušené len z dôvodu procesných vád. Ústredie následne rozhodnutím č.AA/2010/00390 zo dňa 14.01.2010 a č. AA/2010/00390-1 zo dňa 18.01.2010 zrušilo rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 01.12.2008. ÚPSVaR v Bardejove však nemohol navrhovateľke poskytovať náhradné výživné, nakoľko nemal splnené zákonné podmienky. Odporkyňa ďalej namietala nepreukázania príčinnej súvislosti medzi zrušenými rozhodnutiami a vzniknutou nemajetkovou ujmou navrhovateľky. Namietala tiež, že sa navrhovateľka po zastavení výplaty náhradného výživného s príjmom 414,-eur nachádzala v stave hmotnej núdze, nakoľko s uvedeným príjmom podľa zákona č. 601/2003 Z. z. presahovala sumu životného minima. Syn navrhovateľky pritom navštevoval súkromné gymnázium v Bardejove, kde navrhovateľka platila školné za školský rok vo výške 270,-eur. Namietala tiež priznanie neprimerane vysokej ujmy, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa mala za nepreskúmateľné, keď súd prvého stupňa nezdôvodnil, z akých právnych záverov vychádzal pri určení výšky nemajetkovej ujmy, pričom nemala za preukázaný mimoriadny zásah do navrhovateľkiných osobnostných práv, následky na zdravotný stav, spoločenské či pracovné postavenie. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou odporkyňu zaviazal na zaplatenie 9.000,- eur ako vecne správny potvrdil. V časti o zaplatenie 6.000,-eur vzala návrh podľa § 96 ods. 2 O. s. p. späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Podľa navrhovateľky súd prvého stupňa správne postupoval, keď ju vyzval na odstránenie vád podania podľa § 43 ods. 1 O. s. p., nakoľko z obsahu návrhu bolo bez akýchkoľvek pochybností možné vyvodiť, že sa jedná o návrh podaný voči štátu a domáha sa zodpovednosti voči štátu podľa § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom poukázala, že predmetnú vadu odstránila v súlade s uznesením. Poukázala na rozhodnutie NS ČR, sp. zn.: 22Cdo 2051/1999 zo dňa 04.01.2001 podľa ktorého v prípade, že z návrhu je ako žalobca alebo žalovaný uvedený štátny orgán, hoci to v žalobnom návrhu nie je uvedené, že má ísť o štát v mene ktorého vystupuje, nie je zámenou účastníka, prípadne návrhom na vykonanie takejto zmeny úprava, ktorá spresňuje, že štátny orgán koná v mene štátu. Mala za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom úplného, presného a spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, pričom správne sa zaoberal nesprávnym úradným postupom či nezákonnosťou rozhodnutí odporkyne. V konaní riadne a včas predložila všetky doklady o tom, že otec maloletých sa zdržiava na neznámom mieste, a teda že nebol dôvod na zastavenie výživného pred vydaním rozhodnutí o zániku nároku ako aj na vydanie rozhodnutí v decembri 2008. Nemožno totiž viesť trestné stíhanie proti osobe, ktorá opustila územie republiky a vyhýba sa trestu. Došlo k nesprávnemu postupu orgánov štátnej správy, nakoľko účastníkom bola odňatá možnosť konať, vyjadrovať sa, uplatniť námietky, realizovať svoje práva na zabezpečenie práv a oprávnených záujmov, pričom nesprávne rozhodoval jednak Úrad v Bardejove, ako aj Ústredie práce s pracoviskom v Košiciach. Tiež mala za riadne odôvodnenú výšku škody, kedy súd prvého stupňa riadne zhodnotil životnú situáciu navrhovateľky a rozhodujúce okolnosti na určenie výšky škody. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľka riadne a včas preukázala nárok na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy titulom škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami ÚPSVaR v Bardejove a Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny SR, pracovisko Košice, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd za zrejmé, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania voči odporkyni domáhala nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a to titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej správy podľa § 9 ods. 1 a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. Odvolací súd pritom totožne s názorom súdu prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že predpokladom priznania nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia je skutočnosť, že rozhodnutie orgánu štátu bolo zrušené pre nezákonnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Z obsahu spisu má pritom za preukázané, že rozhodnutie ÚPSVaR v Bardejove z 1.12.2008 č. 6/2008/19581/010/Mar o zániku nároku navrhovateľky na náhradné výživné na maloletého syna Václava Hlaváča, potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sp. zn.: A/2009/00179 zo dňa 28.1.2009 a tiež rozhodnutie z totožného dátumu č. 6/2008/19581/011/Mar o nároku navrhovateľky na výživné na maloletého syna N. potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sp. zn.: A/2009/00179-01 zo dňa 28.1.2009, boli zrušené rozhodnutiami Ministerstva práce, sociálynch vecí a rodiny zo dňa 30.12.2009, č. 29257/2009-I/24 -2 a č. 29257/2009-I/24-I a vyššie uvedené rozhodnutia boli následné zrušené rozhodnutím Ústredia. Neobstojí tak odvolacia námietka odporkyne, že predmetné rozhodnutia o zániku nároku na náhradné výživné boli vydané na základe skutočnosti, že navrhovateľka nespĺňala nárok na poskytovanie náhradného výživného podľa § 16 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z. z., nakoľko predmetné rozhodnutia boli v celom rozsahu zrušené ako nezákonné, z dôvodu porušenia viacerých práv navrhovateľky, z ktorého dôvodu sa na tieto rozhodnutia ako aj na právne závery v nich vyslovené nemožno odvolávať. Nezákonnosti predmetných rozhodnutí nasvedčuje tiež skutočnosť, že náhradné výživné bolo navrhovateľke vyplatené spätne, a to k dátumu vydania rozhodnutí o zániku nároku na náhradné výživné, čím má odvolací súd za preukázaný nárok navrhovateľky, ktorý jej bol nezákonne odňatý zrušenými rozhodnutiami, i keď podľa odporkyne zmena skutočností odôvodňujúcich vyplácanie výživného vznikla až na základe listu Centra zo dňa 17.02.2010. V súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne, podľa ktorej súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď navrhovateľku uznesením podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzval na odstránenie vady žalobného návrhu spočívajúcej v označení odporcu, nakoľko vzhľadom na to, že ústredný orgán štátnej správy, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré navrhovateľka pôvodne označila v žalobnom návrhu a štát - Slovenská republika sú odlišné subjekty, ktorý uvedený nedostatok bolo možné odstrániť len postupom podľa § 92 O. s. p. odvolací súd konštatuje, že má z obsahu žalobného návrhu za nepochybné, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala náhrady nemajetkovej ujmy voči štátu - Slovenskej republike podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ teda je z obsahu žalobného návrhu zrejmé, že žalovaným subjetkom je štát, pričom navrhovateľ ako dominus litis nesprávne označí žalovaný subjekt a uvedie rozpočtovú či príspevkovú organizáciu štátu, jedná sa podľa názoru odvolacieho súdu o prípad, kedy je podanie účastníka podľa jeho obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O. s. p. potrebné posudzovať ako nezrozumiteľné a je preto namieste odstraňovať jeho nezrozumiteľnosť výzvou podľa cit. ustanovenia, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd mal tiež za preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom odporkyne (nevydaním rozhodnutia o zastavení výplaty náhradného výživného) a vznikom nemajetkovej ujmy navrhovateľky, nakoľko práve v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov navrhovateľky, spôsobených neopráveným odňatím nároku na náhradné výživné bola navrhovateľka nútená zabezpečovať svoju výživu ako aj výživu svojich dvoch synov z príjmu 414,-eur, a teda vo veľmi ťažkej finančnej situácii. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so zdôvodnením ujmy, ktorá vznikla navrhovateľka v súvislosti so zabezpečovaním výchovy, výživy z uvedeného príjmu, kedy navrhovateľka bola nútená pracovať nadčas a počas víkendov, kedy sa nemohla venovať svojím maloletým deťom, taktiež nemohla svojím deťom zabezpečiť dostatočnú a plnohodnotnú stravu, vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov im nemohla zaplatiť rôzne voľnočasové kultúrne či športové aktivity, na rozvíjanie ich schopností, obzvlášť v ich veku, taktiež navrhovateľka vynaložila všetko úsilie na zabezpečenie stužkovej slávnosti či možnosti syna uchádzať sa o ďalšie štúdium na vysokej škole.. Navrhovateľka bola v neustálej psychickej tiesni, týkajúcej sa zabezpečenia živobytia svojho aj svojich detí, čo sa odôvodnene odrazilo tiež na psychickom stave navrhovateľky, navrhovateľka bola nútená požičiavať si peniaze od rodiny, známych s čím taktiež narastal tlak či napätie v rodine. Navrhovateľka tiež svoj osobný čas využívala na to, aby sa obracala so svojimi podaniami na príslušné orgány so žiadosťou o zrušenie rozhodnutí a výplatu výživného, namiesto toho, aby sa mohla venovať svojej rodine. Taktiež nemožno navrhovateľke vytknúť platenie školného na staršieho syna vo výške 27,- eur mesačne, ktoré má odvolací súd za primerané, najmä pokiaľ sa jednalo o nadaného študenta. Podľa názoru odvolacieho súdu ťaživú finančnú situáciu nemožno striktne vykladať len ako situáciu, kedy osoby dosahujú príjem zodpovedajúci životnému minimu. Nemožno účastníkom uprieť právo na dôstojnú životnú úroveň a o nemajetkovej ujme hovoriť či túto ohraničiť len príjmom domácnosti dosahujúcim životné minimum, a to najmä za predpokladu, že táto situácia a pokles životnej úrovne bol spôsobený nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy. O návrhu navrhovateľky na späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 6.000 eur odvolací súd nerozhodoval, nakoľko predmetný výrok rozsudku súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, z ktorého dôvodu už nadobudol právoplatnosť, pričom o pripustení späťvzatia návrhu odvolacím súdom je možné rozhodnúť, pokiaľ rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.