Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/246/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227329 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111227329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto Čadca, IČO: 00 313 971, so sídlom: Námestie slobody 30, Čadca proti odporcovi: EURO HOME EAST, a.s., IČO: 36 854 131, so sídlom: Palisády 29/A, Bratislava, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.298,47 eura s príslušenstvom a o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 15C/39/2012-45 zo dňa 28.05.2013 a proti uzneseniu, č.k.: 15C/39/2012-69 zo dňa 03.02.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 15C/39/2012-45 zo dňa 28.05.2013 p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, č.k.: 15C/39/2012-69 zo dňa 03.02.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.298,47 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 10.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania 497,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 4, § 261 ods. 2, ods. 5, ods. 6, § 300, § 301, § 302, § 344, § 349 ods. 1, ods. 3, § 351 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, § 374 Obchodného zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.08.2011 voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny 8.298,47 eura s príslušenstvom, titulom zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. V Zmluvy o nájme z 01.11.2008. Odporca sa v odpore k platobnému rozkazu zo dňa 23.11.2011 písomne vyjadril k návrhu tak, že v zmysle Zmluvy o nájme z 01.11.2008, ktorú účastníci uzavreli sa odporca zaviazal do dvoch rokov od podpísania zmluvy začať s výstavbou bytových domov na základe platného stavebného povolenia. Odporca záväzok splniť nemohol, nakoľko sa odo dňa podpisu zmluvy výrazne zmenili hospodárske podmienky; nie je tak možné od odporcu spravodlivo žiadať splnenie tejto povinnosti. Poukázal na klauzulu rebus sic stantibus podľa § 352 a § 356 Obch. zákonníka, ktorá prelamuje zásadu pacta sunt servanda. Odstúpenie navrhovateľa od zmluvy vzhľadom na uvedenú situáciu a snahu odporcu o opätovné uzavretie nájomnej zmluvy sa odporcovi javilo ako predčasné, v snahe vopred vylúčiť možnosť uzavretia akejkoľvek dohody. Výšku dohodnutej zmluvnej pokuty mal vzhľadom na hlbokú recesiu v stavebnom sektore za neprimeranú a podľa § 301 Obch. zákonníka žiadal zmluvnú pokutu znížiť. Návrh žiadal zamietnuť. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 28.05.2013 zmenil petit návrhu v časti výroku z omeškania na 9% a dátumu omeškania na 10.12.2010, ktorú zmenu súd prvého stupňa podľa § 95 O. s. p. pripustil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vyjadrením zástupkyne navrhovateľa, listinami - Zmluva o nájme z 01.11.2008, odstúpenie od zmluvy z 22.11.2010 pod č. 15522/2010/OP, žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy z 06.06.2011, prihliadnuc na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods. 1 O. s. p. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné uzavretie zmluvy o nájme z 01.11.2008, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom z 22.11.2010. V súvislosti s námietkou predčasnosti žalobného návrhu vznesenou odporcom vzhľadom na odstúpenie od zmluvy či záujem odporcu o opätovné uzavretie zmluvy uviedol, že Obchodný zákonník spája s odstúpením od zmluvy účinky ex nunc, t.j. účinky nastávajú okamihom odstúpenia. Navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, keď podľa čl. III bod 7 písm. a/ Zmluvy navrhovateľovi nepredložil právoplatné stavebné povolenie a písomné oznámenie o termíne zahájenia stavebných prác a nezačal s výstavbou bytových domov v lehote do 2 rokov odo dňa podpísania zmluvy, t.j. do 01.11.2010. Keďže účastníci mali odstúpenie od zmluvy upravené priamo v zmluve v čl. III bod 7, navrhovateľ od zmluvy písomne odstúpil listom z 22.11.2010, ktorý odporca prevzal dňa 25.11.2010, v súlade s § 349 Obch. zákonníka; nájomná zmluva tak zanikla dňa 25.11.2010. Navrhovateľ tak odstúpil od zmluvy v súlade so zákonom a uzatvorenou zmluvou. V súvislosti so záujmom odporcu o uzatvorenie novej zmluvy skonštatoval, že k uzavretiu novej zmluvy môže dôjsť len na základe vôle účastníkov; pôjde však už o novú zmluvu bez vzťahu k zaniknutej zmluve. Obranu odporcu, odôvodňujúcu nemožnosť splniť záväzok z dôvodu výraznej zmeny hospodárskych podmienok, kedy od odporcu nemožno spravodlivo žiadať uzatvorenie novej nájomnej zmluvy mal za nedôvodnú, nakoľko odporca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz a tvrdenia o výraznej zmene hospodárskych podmienok bližšie neozrejmil. Súd prvého stupňa v ďalšom poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy podľa § 302 Obch. zákonníka sa nedotýka nároku na zmluvnú pokutu. Súd podľa § 301 Obch. zákonníka môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, pričom prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvnú pokutu mali účastníci dohodnutú v článku V. Zmluvy vo výške 250.000,- Sk (8.298,47 eura). Pri jej výške súd hodnotil súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým § 39 Obč. zákonníka, požadujúceho pre občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Prihliadol na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (realizácia a dokončenie výstavby bytových domov od stavebného povolenia, realizáciu a kolaudačného rozhodnutia včas pre zabezpečenie plánu obyvateľov mesta Čadca, za účelom čoho bola nájomná zmluva uzavretá) ako aj vzťah k celkovému plneniu, keď v zmysle nájomnej zmluvy, uzavretej na dobu piatich rokov mohol navrhovateľ podľa čl. IV bod 1 zmluvy získať 101.692,89 eura. Vychádzal tiež z rozhodovacej praxe súdov (NS SR, sp. zn.: 3Obo 283/98, NS ČR, sp. zn.: 2Odon 111/97) a dospel k záveru, že 8 % zmluvná pokuta z výšky dohodnutého nájmu za obdobie piatich rokov je primeraná, nie je neetická; vo vzťahu k odporcovi, ktorý nepredložil žiadne dôkazy ani likvidačná, z ktorého dôvodu moderačné právo na zníženie zmluvnej pokuty neaplikoval. Nakoľko odporca žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu do 15 dní od doručenia výzvy, prevzatej dňa 25.11.2010, t.j. do 09.11.2010, súd prvého stupňa odporcu podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9%, a to podľa návrhu navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a neúspešného odporcu zaviazal na náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 497,50 eura. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Poukázal na to, že sa v zmluve o nájme zo dňa 01.11.2008 zaviazal, že do dvoch rokov od podpísanie zmluvy začne s výstavbou bytových domov na základe platného stavebného povolenia, ktorú povinnosť nemohol splniť, nakoľko sa odo dňa podpisu zmluvy tak výrazne zmenili hospodárske podmienky, že nie je od odporcu možné spravodlivo žiadať splnenie povinností súvisiacich so zahájením výstavby bytových domov. Odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa mal za predčasné, v snahe vylúčiť čo i len možnosť akejkoľvek dohody. Výšku zmluvnej pokuty mal za neprimeranú tiež vzhľadom na dohodnutú výšku nájomného, snahu odporcu riešiť situáciu zmiernou cestou či recesiu v stavebnom sektore. Ak súd neprijme uvedenú argumentáciu žiadal, aby zmluvnú pokutu podľa § 301 Obch. zákonníka znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zdôraznil, že jedným z princípov obchodného práva je uprednostnenie mimosúdneho riešenia sporov zmluvných strán. Mal za to, že strana ktorej jednoznačným zámerom je bezpodmienečné ukončenie zmluvného vzťahu a zmarenie splnenia dohodnutých povinností bez akéhokoľvek prihliadnutia na reálnu situáciu hospodárskeho vývoja v odvetví a na investície, ktoré odporca už vynaložil podľa názoru odporcu uvedenú zásadu nerešpektuje. Takýmto konaním potom strana vyvoláva nepriaznivý ekonomický stav pre druhú zmluvnú stranu, ktorej zmarený podnikateľský zámer má hlbokosiahle následky pre na jej existenciu. Súd prvého stupňa sa tak nedostatočne zaoberal argumentáciou odporcu, týkajúcu sa zásadnej zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá (rebus sic stantibus) a nevzal v úvahu prostriedky vynaložené odporcom do projektu, a teda stratu, ktorej dopady odporca znáša do dnešného dňa. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Mal za to, že zmluvné podmienky boli v dotknutej nájomnej zmluve dohodnuté zrozumiteľne, odporca s týmito súhlasil. Odporca mal dosť času, aby pre prípad nepriaznivej situácie navrhovateľovi predložil dodatok o zmene zmluvy či navrhovateľa kontaktoval a opísal mu dôvody, pre ktoré nemôže splniť zmluvné povinnosti. Odporca až po odstúpení od zmluvy reagoval listom, doručeným navrhovateľovi dňa 03.12.2011, v ktorom uviedol, že si je vedomý porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy a spomenul finančnú krízu. Argumentáciu odporcu tak mal za účelovú. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel pritom k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 261 ods. 2 Obch. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obch. zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 301 Obch. zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. Podľa § 302 Obch. zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že navrhovateľ ako nájomca s odporcom ako prenajímateľom dňa 01.11.2008 uzatvorili zmluvu o nájme, predmetom ktorej bolo prenechanie časti pozemku, parc. č. C-KN 2523/1, ako novovytvoreného pozemku parc. č. C-KN 2523/10 o výmere 8.880 m2, ako ostatná plocha, na základe geometrického plánu č. 82/2008, úradne overeného Správou katastra Čadca dňa 18.08.2008, pod č. 898/08, tvoriaceho neoddeliteľnú časť zmluvy, za účelom výstavby bytových domov a ich technickej vybavenosti v súlade s predloženou štúdiou využitia územia vypracovanou Ing. arch. J. Řihákom v období 08/2007. Navrhovateľ v predmetnej zmluva udelil odporcovi súhlas na to, aby odporca na prenajatom pozemku na vlastné náklady vykonal úpravu a vybudoval bytové domy s príslušnou technickou vybavenosťou (čl. III bod 1), pričom nájomca sa zaviazal začať s výstavbou bytových domov a ich technickej vybavenosti najneskôr do 2 rokov odo dňa podpísania zmluvy na základe platného stavebného povolenia (čl. III bod 4). Účastníci konania (zmluvné strany) sa ďalej dohodli, že prenajímateľ môže od zmluvy odstúpiť ak nájomca nepredloží prenajímateľovi právoplatné stavebné povolenie a písomné oznámenie o termíne zahájenia stavebných prác v lehote podľa čl. III bod 5 Zmluvy (čl. III bod 7 písm. a/) ako aj v prípade, ak nájomca nezačne s výstavbou bytových domov a ich technickej vybavenosti v lehote do dvoch rokov od podpísania zmluvy (č. III bod 7 písm. b/) a tiež ďalších dôvodov podľa čl. III bod 7 Zmluvy. Ďalej sa zmluvné strany v čl. V Zmluvy dohodli, že sa nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 250.000,- Sk (8.298,47 eura) ak prenajímateľ odstúpi od zmluvy o nájme z ktoréhokoľvek dôvodu podľa čl. III bod 7 Zmluvy, nájomca neskolauduje stavbu bytových domov a ich technickú vybavenosť podľa čl. III bod 6 Zmluvy alebo je v omeškaní s úhradou nájomného viac ako 30 dní. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo pritom nesporné, že navrhovateľ listom zo dňa 22.11.2010, doručeným odporcovi dňa 25.11.2010 odstúpil od zmluvy, nakoľko odporca k uvedenému dňu nepožiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na výstavbu bytových domov a ich technickej vybavenosti a v lehote 2 rokov od popísania Zmluvy nezačal s výstavbou bytových domov a ich technickej vybavenosti (čl. III bod 7 písm. a/ a b/) a súčasne odporcu vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty v lehote 15 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy (č.l. 10). Odporca v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil klauzulu rebus sic stantibus, ktorá prelamuje zásadu povinnosti dodržiavania uzatvorených zmlúv pacta sunt servanda. Uvedená zásada je legislatívne vyjadrená najmä v § 292 ods. 5 Obch. zákonníka, podľa ktorej dochádza k zániku záväzku (uzavrieť zmluvu, resp. doplniť jej obsah) pri takej zmene okolností, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku záväzku, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. Odporca však v priebehu konania údajnú podstatnú zmenu okolností a ich kvalitatívnu zmenu oproti okolnostiam, za ktorých bola nájomná zmluva uzatvorená žiadnym spôsobom nepreukázal; v odvolaní sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie o existencii hospodárskej krízy a recesii v oblasti stavebníctva. Neuviedol však, aký konkrétny dopad mala predmetná skutočnosť na odporcu a teda nezdôvodnil, prečo od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby si plnil svoje povinnosti, ktoré na seba prevzal v predmetnej zmluve. Pokiaľ odporcova argumentácia smerovala k preukázaniu okolností zakladajúcich nemožnosť plnenia podľa § 352 Obch. zákonníka či zmarenie účelu zmluvy podľa § 356 Obch. zákonníka, má odvolací súd za to, že záujem navrhovateľa na uskutočnení výstavby bytových domov stále trvá. Nemožnosť plnenia pritom zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy na strane veriteľa, ktorý však z uvedeného dôvodu od zmluvy neodstúpil. Zmarenie účelu zmluvy podľa § 356 Obch. zákonníka nemožno založiť na zmene majetkových pomeroch či zmene hospodárskej či trhovej situácie. Odvolací súd tiež neprihliadol na odvolaciu námietku odporcu o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty vzhľadom na výšku nájomného či snahu odporcu riešiť situáciou zmiernou cestou, nakoľko zmluvnou pokutou nebola zabezpečená povinnosť platiť nájomné, ale povinnosť zahájiť stavebné práce a začať s výstavbou bytových domov s ich technickou vybavenosťou. (čl. III bod 7 písm. a/ b/ Zmluvy). Odvolací súd má tiež za irelevantnú odvolaciu námietku odporcu, týkajúcu sa snahy odporcu o uzatvorenie ďalšej zmluvy a riešenie veci mimosúdnou cestou, a to vzhľadom na absenciu bezodkladného konania odporcu. Záujem odporcu o uzatvorenie obdobnej zmluvy pritom podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje dôvodnosť odvolacej námietky odporcu, v zmysle ktorej nemohol splniť zmluvné povinnosti týkajúcu sa hospodárskej krízy či recesie v stavebníctve. Vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to zabezpečenie bytovej výstavby má odvolací súd výšku uloženej zmluvnej povinnosti za primeranú. Odporca tak napadnutým odvolaním nespochybnil dôvodnosť odstúpenia od zmluvy ako ani vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, pričom nezaložil dôvody na aplikáciu § 301 Obch. zákonníka a zníženie zmluvnej pokuty. Na uvedenom skutkovom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 15C/39/2012-45 zo dňa 28.05.2013 ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil. Napadnutým uznesením, č.k.: 15C/39/2012-69 zo dňa 03.02.2014 súd prvého stupňa odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil podľa § 138 ods. 1, ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľovi bola uznesením, č.k.: 15C/39/2012-54 zo dňa 15.08.2013 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 497,50 eura, proti ktorému uzneseniu podal odporca odvolanie a súčasne požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov dôvodiac svojou nepriaznivou finančnou situáciou s tým, že uloženie poplatkovej povinnosti bude zrejme znamenať ukončenie jeho činnosti a postupnú likvidáciu. Odporca zdokladoval svoje majetkové pomery na tlačive podľa § 138 ods. 2 písm. a/ O. s. p., z ktorého vyplynulo, že nemá zamestnancov, má dvoch veriteľov, ktorým dlží sumu 1.359,88 eura, zostatok na bankovom účte má vo výške 7,05 eura a disponuje hotovosťou vo výške 7,66 eura. Odporca má peňažnú pohľadávku voči spoločnosti JAPE s.r.o. vo výške 6.688,50 eura a voči Ing. Petrovi Horákovi v sume 131.650,- eur, pričom pohľadávky nie sú súdne vymáhané. Vlastné imanie spoločnosti odporcu je - 136.616,- eura, má úver od spoločnosti FPD CORPORATION CZ a.s. vo výške 1.600,- eur, nevlastní nehnuteľnosti v SR, nie je držiteľom či vlastníkom motorového vozidla. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej okolnosti, že podnikateľ nie je vo svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, má pohľadávky po lehote splatnosti nemôžu byť paušálnymi dôvodmi na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takej povahy, kedy podnikateľ vykazuje stratu namiesto zisku, pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne, zaradením takýchto konaní či účastníkov do ustanovení upravujúcich vecné či osobné oslobodenie od súdneho poplatku. Pomery odporcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napríklad z dôvodu vyššej moci (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.05.2012, sp. zn.: 8 Sžf 48/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn.: 6 Sžo 248/2010). Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že skutočnosť, že odporca sa aktuálne ocitol v nepriaznivej situácii ešte nezakladá dôvod na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Riziko neúspechu z podnikateľskej činnosti nemôže znášať štát. Odporcovi tak oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní poukázal na to, že celý spor (meritum veci) vedený zo strany navrhovateľa považuje za nedôvodný a predčasný. Opätovne poukázal na to, že uloženie poplatkovej povinnosti bude zrejme znamenať ukončenie jeho činnosti a postupnú likvidáciu, ako aj na skutočnosť, že jeho vlastné imanie predstavuje sumu -136.616- eura, nevlastní žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu prvého stupňa argumentov svedčiacich v prospech priznania oslobodenia. Domnieval sa, že do preukázanej nepriaznivej finančnej situácie sa dostal v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, ktorá vyústila do hlbokej recesie v oblasti stavebníctva a nedostatku zákaziek, čo je situácia, ktorá má zásadný vplyv na fungovanie odporcu ako podnikateľa a predstavuje tak zásadnú zmenu stavu, že je možné ju považovať za vyššiu moc v právnom slova zmysle. Súd je tak povinný Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel pritom k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v napadnutom uznesení, pričom má tiež za to, že súd prvého stupňa sa už v prvostupňovom konaní dostatočne vysporiadal s niektorými argumentmi, na ktoré odporca poukázal vo svojom odvolaní. V súvislosti s odvolacou námietkou odporcu, podľa ktorej sa do nepriaznivej finančnej situácie dostal v dôsledku hospodárskej krízy spojenej s recesiou v oblasti stavebníctva, ktorej dopad na odporcu možno považovať za vyššiu moc odvolací súd poukazuje na to, že z výpisu z obchodného registra odporcu, vedeného Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 4313/B odvolací súd zistil, že jediným predmetom činnosti odporcu od jeho vzniku dňa 28.11.2007 doposiaľ je prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov bez poskytovania iných než základných služieb spojených s prenájmom a nie stavebná činnosť. Predmetnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa recesie v oblasti stavebníctva tak má odvolací súd za nedôvodnú. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že na účely posudzovania majetkových pomerov na účely priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nemožno opomenúť, že odporca má pohľadávku vo výške 131.650,- eur voči N.. L. V. (Č..I.. XX), ktorú súdne nevymáha, nakoľko sa snaží o uzavretie dohody. Nakoľko dlžníkom predmetnej pohľadávky je súčasne predseda predstavenstva odporcu, má odvolací súd uvedené konanie odporcu za špekulatívne. Skutočnosť, že odporcovi momentálne nebola predmetná pohľadávka vyplatená neznamená, že odporcovi nesvedčí toto majetkové právo značnej hodnoty, ktorú skutočnosť je potrebné zohľadniť pri posudzovaní majetkových pomerov odporcu. Na uvedenom skutkovom základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, č.k.: 15C/39/2012-69 zo dňa 03.02.2014 podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.