Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/343/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111229321 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111229321.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu INTERPHARM Slovakia a.s., so sídlom Uzbecká 18/A, Bratislava, IČO: 35 789 841, práv. zast. PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu JAMIESON LABORATORIES LTD., so sídlom 4025 Rhodes Drive, Windsor, Ontario N8W5B5, Kanada, reg. č. 047072-4, práv. zast. Mgr. Martinom Guttmanom, MBA, advokátom, Pionierska 15, Bratislava, proti žalovanému BioVita s.r.o., so sídlom Opatovská 26, Bratislava, IČO: 46 043 551, práv. zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, o uloženie povinnosti strpieť používanie označení zhodných s ochrannými známkami a o odvolaní obidvoch účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31CbPv/7/2011-440 z 17.9.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31CbPv/7/2011-429 z 17.9.2014 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 176,56 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., keď dospel k záveru, že ďalšie pokračovanie v konaní stratilo pre žalobcu význam bez zavinenia žalovaného a nemal za preukázané, že návrh, ktorý bol podaný dôvodne bol vzatý späť práve pre správanie žalovaného. Poukázal na to, že žalobca trvanie svojho nároku vo veci samej podmienil práve právoplatným skončením vyššie uvedených konaní o vyhlásenie ochranných známok za neplatné a Úrad priemyselného vlastníctva právoplatne rozhodol o vyhlásení ochranných známok OZ 185753, OZ 185754, OZ 226398 a OZ 226399 za neplatné. Vyslovil názor, že je na zodpovednosti žalobcu čoho sa bude domáhať svojim žalobným návrhom a akým spôsobom vymedzí svoj žalobný petit. Rozhodnutie ďalej odôvodnil vznikom trov na právnom zastúpení v celkovej sume 176,56 EUR predstavujúcej náhradu za 3 úkony právnej služby 2x po 64,41 EUR a 1x 30,71 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 1x 7,41 EUR a 2x 7,81 EUR. Poukázal pritom na § 10 ods. 1 a 8, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3a, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie obidvaja účastníci. Žalobca navrhol vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že zo strany žalobcu nedošlo a to ani z procesného hľadiska k zavineniu zastavenia konania. Vyslovil názor, že otázka dôvodnosti podaného návrhu vyplývajúc zo skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 31CbPv/7/2011-214 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť strpieť používať v danom uznesením vyobrazené označenie, pričom predmetné uznesenie súdu prvého stupňa bolo následne potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/10/2012-349. Nestotožnil sa ani zo záverom súdu prvého stupňa, že k späťvzatiu návrhu vo vec samej došlo bez zavinenia žalovaného resp. bez toho, aby nedal svojim konaním dôvod k tomu, že bol návrh z ich strany vzatý späť. Za nesprávny označil záver súdu o tom, že návrh na začatie konania nebol vzatý späť z dôvodu správania žalovaného. Vyslovil názor, že aj upustenie od určitého konania, ktoré smeruje k neoprávnenému zásahu do subjektívnych práv, a ktoré bolo dôvodom pre požiadanie o poskytnutie súdnej ochrany, predané právo je možné subsumovať pod § 146 ods. 2 O.s.p. a posúdiť ho ako správanie žalovaného , ktoré viedlo k späťvzatiu návrhu vo veci samej. Ďalej vyslovil názor, že postup súdu, ktorý spočíva v priznaní náhrady trov konania pre osobu, ktorá protiprávnym spôsobom zasahovala do subjektívnych práv, a ktorá od daného konania upustila až po vyhlásení jeho ochranných známok za neplatné z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia, je podľa jeho názoru v rozpore s elementárnou požiadavkou dobra a spravodlivosti. Ak totiž niekomu bude poskytnutá ochrana napr. formou predbežného opatrenia ako tomu bolo v danom prípade a formou správneho rozhodnutia a následne musí nahradiť trovy konania subjektu, ktorý bezdôvodne a protiprávne zasahoval do jeho práv, tak uvedené predstavuje vytvorenie reálnej prekážky pred efektívnym domáhaním sa ochrany práv formou súdneho konania. Namietal, že vzhľadom na okolnosti prípadu mal súd zvážiť použitie § 150 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie aj žalovaný navrhujúc ho zmeniť a priznať mu aj náhradu DPH. Namietal, že nebol povinný súdu preukazovať, že je platcom DPH, pretože táto skutočnosť je súdu známa z množstva súdnych konaní vedených na súde, v ktorých zastupuje účastníka. Navyše si súd mohol túto skutočnosť overiť na internetovom portáli daňovej sekcie Finančného riaditeľstva SR. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Podľa § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že skutočnosť, že súd vyhovel návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia nie je pre rozhodnutie o náhrade trov konania podstatné, a preto nepovažoval ani odvolací súd námietku žalobcu za dôvodnú. Súd totiž pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vychádza iba z osvedčenia určitých skutočností, nie je potrebné tieto skutočnosti bezpečne preukazovať. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože by išlo o posudzovanie dôvodnosti návrhu vo veci samej, taktiež súd po zastavení konania ďalej skúmal dôvodnosť návrhu vo veci samej. Preto ak zobral žalobca žalobu späť z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa, že v prejednávanej právnej veci nebolo preukázané, že výlučným dôvodom, pre ktorý bolo konanie zastavené bolo správanie sa žalovaného, a preto považoval za správny postup súdu prvého stupňa, keď podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V danom prípade nebolo síce príčinou zastavenia konania výslovne konanie žalovaného, ale predmet sporu v podstate odpadol v dôsledku vyhlásenie rozhodnutí Úradu premysleného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorými vyhlásil za neplatné ochranné známky, majiteľom ktorých bol žalovaný, vzhľadom na skutočnosť, ktorú už nebol daný rozumný dôvod, pre ktorý by žalobca zotrvával na predmetnej žalobe. So zreteľom na uvedené má odvolací súd za to, že príčinou zastavenia konania nebolo len ničím nepodložené rozhodnutie žalobcu nepokračovať v konaní, a preto je toho názoru, že tu sú dôvody osobitného zreteľa, ktoré v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. oprávňujú súd žalovanému, ktorému by inak patrila náhrada trov tieto nepriznať. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je toho názoru, že použitím § 150 O.s.p. nedochádza k neprimeranému zásahu do jeho práv. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Vzhľadom na použitie § 150 O.s.p. sa odvolací súd odvolaním žalovaného nezaoberal. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o náhrade trov len na návrh a takýto návrh nepodal, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.