Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111229507 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111229507.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov 21 b.j., Javorová 26, Piešťany, IČO: 36 089 036 práv. zast. JUDr. Magdaléna Kuciaňová, advokátka, Nitrianska 5, Piešťany, proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 1.827,80 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/137/2011-42 zo dňa 28.10.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/137/2011-42 zo dňa 28.10.2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1.827,80 EUR s 9,5% p.a. úrokom z omeškania od 8.8.2011, ktorá predstavovala poistné plnenie z účastníkmi uzatvorenej poistnej zmluvy č. 7200768880, ktorou bol poistený obytný dom pre prípad poškodenia alebo zničenia vplyvom v zmluve vymenovaných živelných udalostí. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že si navrhovateľ podaným návrhom uplatnil právo na poistné plnenie za škodu, ktorá vznikla v dôsledku zatečenia dažďovej vody do priestorov obytného domu. Poukázal na predloženú dokumentáciu ako aj záver zistenia pracovníkov odporcu, podľa ktorých k zaplaveniu priestorov domu došlo v dôsledku zaťaženia obytného domu v dôsledku atmosférických zrážok, pričom nazbieraná voda na streche sa po otvorení vodotesných dvier vliala cez strechu do bytového domu. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na čl. VII VPP pre poistenie budov, tvoriacich súčasť poistnej zmluvy, ktorá obsahuje definície poistných rizík, pričom podľa jeho bodu 5.1 sa za víchricu považuje prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste poistenia minimálne 75km/hod., bodu 9.2 záplavou je zaplavenie väčších územných celkov, ktoré nemajú prirodzený odtok a to vodou z atmosférických zrážok alebo prívalom vody spôsobným porušením vodného diela alebo dažďom, následkom ktorých je vytvorenie súvislej vodnej plochy, po určitú dobu stojacej alebo prúdiacej v mieste poistenia. Ďalej poukázal na čl. VII bod 5.3. a/ a bod 9.3 e/ VPP, z ktorých vyplýva, že sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú atmosférickými zrážkami alebo nečistotami, ak k nej nedošlo vplyvom poškodenia stavebných súčastí poistenej budovy, stavby, následkom víchrice alebo iného poistením krytého rizika. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by k vzniku poistnej udalosti bolo došlo spôsobom, ktorý uviedol v žalobnom návrhu, do súdneho spisu nedoložil žiadnu fotodokumentáciu, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenie, resp. nedoložil potvrdenie Hydrometeorologického ústavu v Bratislave o úhrne zrážok v Piešťanoch v čase pred vznikom poistnej udalosti a v deň vzniku poistnej udalosti dňa 27.5.2011 ako aj v nasledujúcom období, prípadne nepreukázal, že k poškodeniu strešnej krytiny na obytnom dome došlo v dôsledku pádu cudzieho predmetu na strešnú krytinu predmetného obytného domu. V súvislosti s navrhovateľom predloženým zápisom z obhliadky a prejednania škody 1, poukázal na to, že v ňom je ako príčina vzniku škody uvedená voda z atmosférických zrážok, pričom sa pri popise vzniku škody uvádza poznámka „info poisteného“. Súd prvého stupňa sa ďalej stotožnil s tvrdením odporcu, že v prejednávanom prípade nedošlo ani k záplave, pretože pri záplave dochádza k zaplaveniu väčších územných celkov vodou, ktoré nemajú prirodzený odtok a súd strechu nepovažoval za väčší územný celok bez prirodzeného odtoku. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že navrhovateľ v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na povahu účastníkov sa súd prvého stupňa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvého stupňa súčasne rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva a to z dôvodu, že si odporca, ktorý by mal inak podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania právo, ale náhradu trov si neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nezistil dostatočne skutkový stav, keď nevykonal ním navrhnutý dôkaz a nevyžiadal likvidačný spis od odporcu. Vyslovil názor, že z likvidačného spisu by bolo možné objektívne posúdiť vznik a priebeh škodovej udalosti, nakoľko táto bola zdokumentovaná aj fotograficky zo strany odborného pracovníka odporcu a navrhovateľ si preto v dobre viere, že táto dokumentácia je hodnoverná a nebude zo strany odporcu spochybňovaná, vlastnú dokumentáciu nevyhotovil. Ďalej namietal, že navrhovateľ službu poistenie obytného domu nevyužíva a ani nie je určená na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť, preto mal súd posúdiť zmluvu ako majúcu spotrebiteľský charakter a vykladať pojem „väčší územný celok“ spôsobom pre spotrebiteľa priaznivejším. Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z dôvodov hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Z obsahu návrhu vyplýva, že k škodovej udalosti malo dôjsť v dôsledku prívalového dažďa a víchrice, záplavy a pádu stromu. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že k poškodeniu na budove došlo v príčinnej súvislosti s niektorým z týchto poistných rizík, ktoré navrhovateľ uvádzal. Aj keby účastníkmi uzatvorená zmluva mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu výraz „záplava“ tak ako je uvedený v čl. VII bod 9.2 VPP pre poistenie budov stotožniť so zaplavenou strechou obytného domu, nakoľko ani podľa názoru odvolacieho súdu by výraz „väčší územný celok“ ani bežný občan nestotožnil zo strechou obytného domu. Napokon ani navrhovateľ nedoložil taký dôkaz, ktorý by svedčil o takomto možnom výklade pojmu „väčší územný celok“. Navrhovateľ preukazoval poškodenie budovy faktúrou č. 2011003 z 13.6.2011, faktúrou od firmy Juraj Juráček EL FITTING z 14.6.2011 a faktúrou č. 3104724 z 27.6.2011. Odvolací súd je však toho názoru, že predložené faktúry sami o sebe nepreukazujú, že potreba práce, za ktoré boli vystavené bola vyvolaná práve predmetnou škodovou udalosťou. Nakoľko aj odvolací súd dospel k záveru, že škodová udalosť nebola spôsobená žiadnym zo škodových rizík, ktoré sa uvádzali v účastníkmi uzatvorenej zmluve, ale vodou z atmosférických zrážok, tak ako je to uvedené aj v zápise z obhliadky a prejednania škody 1, na ktoré sa zmluva nevzťahuje, nebolo potrebné doplniť dokazovanie zadovážením odporom vyhotovenej dokumentácie. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.