Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231871 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111231871.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci navrhovateľa: C. I., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, Š., zast. splnomocnenou zástupkyňou Ing. Máriou Slivovou, bytom Nová 327/21, Šamorín, proti odporcovi: C.. D. L., advokát, G. X, R., o náhradu škody spôsobenej pri výkone advokácie, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. septembra 2013 č. k. 19C 147/2011-169, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal úhrady škody spôsobenej výkonom advokácie, spočívajúcej v sume 18.088,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 25.08.2007 do zaplatenia, zo zmenkovej odmeny 60,29 eur, trov konania vo výške 1.088,83 eur, súdnom poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur, nákladoch na overenie exekučného titulu 11,17 eur, ako aj z trov exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou K. E. pod sp. zn. EX 58/11. Zamietol aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania, a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania, z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3CbZm 2/2009, mal za preukázané, že Prvá stavebná poisťovňa, a.s., podala dňa 05.03.2008 na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu proti K. I., manželke navrhovateľa, a navrhovateľovi na zaplatenie sumy 544.926,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 25.08.2007 do zaplatenia, vyplývajúcej zo zmenky č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXX, vystavenej dňa 29.06.2006 v Šamoríne vystaviteľkou K. I. a zmenkovým ručiteľom (navrhovateľom), na základe ktorého bol dňa 25.08.2008 Okresným súdom Bratislava V vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 141/2008-16, ktorým boli K. I. a navrhovateľ spoločne a nerozdielne zaviazaní na zaplatenie zmenkovej sumy 544.926,- Sk s príslušenstvom do troch dní, alebo aby v tej istej lehote podali na súde námietky. Z dôvodu včasne podaných a odôvodnených námietok K. I. a navrhovateľa bol spis prevedený do registra CbZm, a na deň 24.09.2009 bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľ poprel pravosť svojho podpisu na doručenke o prevzatí zmenkového platobného rozkazu i na podaných námietkach, preto mu bol zmenkový platobný rozkaz doručený na predmetnom pojednávaní. Manželka navrhovateľa bola v tomto konaní zastúpená odporcom, ktorý na jej zastupovanie na pojednávaní dňa 24.09.2009 splnomocnil C.. G. E.. Dňa 28.09.2009 splnomocnil navrhovateľ na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu odporcu, ktorý námietky podal na druhý deň, teda 29.09.2009. Okresný súd Bratislava V vytýčil v predmetnej veci na 29.09.2010 pojednávanie. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.06.2006 vyplynulo, že K. I. ako dlžníčka a navrhovateľ, C. I. (nar. XX.XX.XXXX), a N. I. ako spoludlžníci si vzali od Prvej stavebnej sporiteľne mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 477.000,- Sk, pričom pravosť podpisov K. I. a navrhovateľa bola na tejto zmluve osvedčená na Mestskom úrade Šamorín pod por. č. 7194 dňa 29.06.2009 resp. pod por. č. 2193, a rovnako úradne overené podpisy K. I. a navrhovateľa sú aj na Dohode o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXX zo dňa 15.06.2006, čo vyplýva z čl. 62 pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V. Rozsudkom zo dňa 29.09.2010 č.k. 3CbZm 2/2009-63, bol zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 141/2008-16 zo dňa 25.08.2008 voči K. I. ponechaný v celom rozsahu v platnosti, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku plynie, že Prvá stavebná sporiteľňa originálom zmenky, ktorú vystavila manželka navrhovateľa K. I. ako vlastnú zmenku v Šamoríne dňa 22.08.2007, preukázala, že K. I. sa zaviazala zaplatiť na rad navrhovateľa dňa 22.08.2007 zmenkovú sumu 544.926,- Sk, a že navrhovateľ jej zmenku avaloval. Okresný súd Bratislava V pri konštatovaní tejto skutočnosti vychádzal z obsahu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a z obsahu Dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky na ktorých boli podpisy K. I.U. a navrhovateľa úradne overené. Menovaný súd tiež dokazovaním ustálil, že zmenka bola riadne vystavená, vystaviteľkou a avalom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Zb., a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, domáhala sa Prvá stavebná sporiteľňa jej zaplatenia dôvodne. Dospel potom k záveru, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom, a že včas uplatnenými námietkami K. I. nebola neplatnosť zmenky nijakým spôsobom preukázaná, ako ani skutočnosť, že by majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Pre nedôvodnosť námietok K. I. ponechal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti. Uznesením zo dňa 29.09.2010 Okresný súd Bratislava V odmietol námietky navrhovateľa proti zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 3Zm 141/2008-16. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 2/2009-63, ako aj zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 141/2008-16 nadobudli právoplatnosť dňa 25.10.2010. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ odvodzoval zodpovednosť odporcu za jeho škodu od skutočnosti, že odporca ako jeho právny zástupca v dôsledku svojho neodborného konania nepodal včas námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, čo malo za následok odmietnutie jeho námietok bez toho, aby sa súd nimi zaoberal, a následné správoplatnenie zmenkového platobného rozkazu. Navrhovateľ namietal, že tak nemohol uplatniť všetky dôkazy vo svoj prospech, napr. grafologický posudok podpisov na zmenke, pričom tvrdil, že zmenku nepodpísal. Včasným nepodaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu zo strany odporcu, mu vznikla škoda, nakoľko v súčasnosti je predmetný zmenkový platobný rozkaz exekučným titulom v exekúcii sp. zn. 58/2011, vedenej súdnou exekútorkou G.. K. E., ktorá vymáha aj 6 % ročný úrok z omeškania z istiny od 25.08.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 60,29 eur, trovy konania 1.088,83 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, náklady na overenie exekučného titulu 11,17 eur a predbežné trovy exekúcie vo výške 6.209,68 eur. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ Dunajská Streda ČVS: ORP-605/OEK-DS-2009, zistil, že v predmetnom trestnom konaní bola ako svedok vypočutá matrikárka Matričného úradu v Šamoríne, G. G., ktorá potvrdila, že podpisy K. I. a navrhovateľa na zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.06.2006 osvedčila v prítomnosti podpisujúcich a tiež v prítomnosti C. I. a N. I., čo doložila osvedčovacou knihou. Overenie podpisov K. I. a navrhovateľa na Dohode o vydaní a vyplnení biankozmenky vykonala v ich prítomnosti to taktiež dokladovala osvedčovacou knihou. Uznesením ORPZ ÚJKP OJP zo dňa 29.06.2010, ČVS: ORP-605/OEK-DS-2009, vydaným v trestnom konaní a právoplatným dňa 13.07.2010, mal preukázané, že trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, ktoré bolo začaté na skutkovom podklade, že v presne nezistenom čase v roku 2007 alebo 2008 na presne nezistenom mieste v okrese Dunajská Streda doposiaľ nezistený páchateľ neoprávnene v mene C. I. (navrhovateľa v prebiehajúcom konaní) a K. I. uzatvoril s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Zmluvu o stavebnom sporení, a taktiež neoprávnene v ich mene požiadal o poskytnutie stavebného úveru v nezistenej výške s návratnou sumou vo výške 544.926,- Sk (18.088,23 Eur), po vyčerpaní úveru splátky neuhrádzal, čím uviedol Prvú stavebnú sporiteľňu a.s., do omylu a spôsobil jej škodu vo výške 18.088,23 Eur, bol zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zo záveru odôvodnenia tohto rozhodnutia zistil, že na základe zisteného skutkového stavu bolo konštatované, že nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, keďže nebolo možné vyvodiť záver, že podpisy K. I. a C. I. (navrhovateľa) na Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sú falošné. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 2 ods. 1 a 2, § 16 ods. 2, § 18 ods. 1, 2 a 3, § 21, § 26 ods. 1 a 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ust. § 31 ods. 1 a 4, § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 145 ods. 2, § 489 Obč. zák. a § 175 ods. 1, 3 a 4 O.s.p.. Ustálil, že odporca vykonával pre navrhovateľa advokátsku činnosť podľa zákona o advokácii v konaní pred Okresným súdom Bratislava V č.k. 3CbZm 2/2009, a to odo dňa 28.09.2009 (pondelok), kedy ho navrhovateľ splnomocnil na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, pričom tento deň bol zároveň aj posledným dňom na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, ktorý navrhovateľ prevzal osobne do vlastných rúk na súdnom pojednávaní konanom dňa 24.09.2009. Odporca bol navrhovateľom splnomocnený výlučne na tento jeden úkon právnej služby, čo mal za preukázané z originálu plnomocenstva, založeného v pripojenom súdnom spise Okresného súdu Bratislava V. Odporca podal námietky na druhý deň po splnomocnení, teda dňa 29.09.2009. Zastával názor, že nakoľko odporca na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava V dňa 24.09.2009 zastupoval manželku navrhovateľa, musel mať vedomosť o tom, kedy navrhovateľ zmenkový platobný rozkaz prevzal, a pokiaľ si bol vedomý skutočnosti, že dňa 28.09.2009 nie je v jeho možnostiach vypracovať znenie námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu, mal o tom navrhovateľa ako klienta písomne upovedomiť, resp. pre nedostatok času odmietnuť právnu pomoc s poukazom na § 21 zákona o advokácii. Poukázal na to, že aj navrhovateľ porušil zákonnú prevenčnú povinnosť prechádzať hroziacej škode, keď za účelom vyhľadania právnej pomoci v súvislosti s podaním námietok nekontaktoval odporcu skôr resp. nepožiadal o právnu pomoc iného advokáta vzhľadom na krátku zákonnú trojdňovú lehotu na podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu. Z vykonaného dokazovania však ustálil, že medzi prípadným porušením povinnosti advokáta a vznikom škody neexistuje príčinná súvislosť, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že listiny, na základe ktorých mu vznikla povinnosť uhradiť Prvej stavebnej sporiteľni dlžnú sumu nepodpísal. Naopak z obsahu vyššie uvedených pripojených spisov Okresného súdu Bratislava V, ako aj trestného spisu jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ spolu s manželkou vlastnoručne podpísali Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej „Zmluva“) ako aj Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky („Dohoda“ resp. „zmenka“), pričom svoje podpisy na týchto listinách osobne overili na Mestskom úrade v Šamoríne. Mal potom za nesporné, že navrhovateľ uvedenú Zmluvu ako aj Dohodu uzatvoril, že oba právne úkony sú platné, boli urobené navrhovateľom slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a že navrhovateľ je plne spôsobilý na právne úkony, a teda plne zodpovedný za následky spočívajúce v neplnení záväzku ku ktorému sa v uvedených právnych úkonoch platne zaviazal. Dospel potom k záveru, že ani prípadné včasné podanie námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu odporcom by nemohlo zvrátiť výsledky súdneho konania sp. zn. 3CbZm 2/2009 na Okresnom súde Bratislava V, čo je zrejmé i z odôvodnenia rozsudku, vydaného v predmetnom konaní. Z vyššie uvedeného vyvodil, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie všetkých troch predpokladov na úspešné uplatnenie práva na náhradu škody voči odporcovi, najmä pre absenciu príčinnej súvislosti medzi výkonom činnosti odporcu ako advokáta a vznikom škody, a preto návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol. Zamietnutie návrhu navrhovateľa na prerušenie konania odôvodnil nesplnením obligatórnych ani fakultatívnych dôvodov pre prerušenie konania uvedených v ust. § 109 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak navrhovateľ vo svojom návrhu na prerušenie prebiehajúceho konania dôvodil tým, že toto konanie je potrebné prerušiť do skončenia konania o jeho podnete, ním podaného na Úrad špeciálnej prokuratúry dňa 25.05.2013, nakoľko súčasťou jeho podnetu bolo aj trestné oznámenie na odporcu pre podozrenie zneužívania právomoci verejného činiteľa, s jeho argumentáciou sa nestotožnil, keď vyhodnotil, že prerušenie tohto konania by prichádzalo teoreticky do úvahy len v prípade, ak by bolo právoplatne začaté trestné stíhanie voči odporcovi, a to v príčinnej súvislosti s výkonom činnosti advokáta pre navrhovateľa v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V. Existenciu takéhoto dôvodu na prerušenie konania však nezistil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si ju neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zopakoval svoje tvrdenia, uvedené v návrhu na začatie konania, pričom poukázal na nesprávny postup odporcu, ktorý ho ako advokát zastupoval v konaní pred Okresným súdom Bratislava V. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, a nevypočul svedkov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že vzhľadom na nevypočutie svedkov, je napadnutý rozsudok založený na nesprávnom posúdení veci. Dôvodil, že vyfabulované neúčasti odporcu na dvoch pojednávaniach, akceptované súdom prvého stupňa mu obmedzili možnosť dokazovania a samotnej konfrontácie s odporcom. Vyjadril tiež podozrenie, že odporca obhajoval tých, ktorí na ňom páchali organizovanú trestnú činnosť podvodu, a že je prepojený na vyšetrovateľov polície, prokuratúry, sudcov, advokátov, súdnych znalcov a ďalšie verejné a politické zložky. Zotrval na svojom tvrdení, že na rozhodujúcich doručenkách sú zjavne sfalšované podpisy jeho a jeho manželky, a tiež na názore, že Prvá stavebná sporiteľňa konala podvodne. Uviedol, že odporca o jej podvodnom konaní vedel, no z dôvodu zainteresovania nekonal. Mal tiež za to, že odporca konal pri jeho zastupovaní svojvoľne a zneužil jeho dôveru. Ďalej namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že mu súd prvého stupňa bezodkladne neoznámil ako posúdil jeho návrh na odročenie pojednávania. Keďže mal za to, že pojednávanie bude v zmysle jeho návrhu odročené, nezúčastnil sa ho, pričom v prípade, že by mal vedomosť o tom, že pojednávanie riadne prebehne, vykonal by so splnomocnenou zástupkyňou potrebné kroky, aby sa pojednávania zúčastnili. Záverom uviedol, že o prerušenie konania žiadal z dôvodu, že výška spôsobenej škody je duplicitne zahrnutá aj do škody, ktorú uplatňuje voči odporcovi vo svojom trestnom oznámení, podanom dňa 26.05.2013 na Špeciálnu prokuratúru. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že odvolanie sa netýka merita sporu, ale všetkých iných vecí, a právne irelevantných tvrdení navrhovateľa. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý sa podľa jeho názoru dôsledne zaoberal všetkými troma zložkami zodpovednosti advokáta za škodu v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle ust. § 26 zákona o advokácii, teda tzv. objektívnou zodpovednosťou. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že medzi jeho prípadným porušením povinnosti advokáta a vznikom škody navrhovateľa neexistuje príčinná súvislosť. Považoval podané odvolanie za plné osočovania jeho osoby, a netýkajúce sa merita veci. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej výkonom advokácie odporcom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj veľmi podrobne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, ako aj návrh uplatnený navrhovateľom na náhradu škody, spôsobenej mu porušením povinností odporcu pri výkone advokácie. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 2 ods. 1 a 2, § 16 ods. 2, § 18 ods. 1, 2 a 3, § 21, § 26 ods. 1 a 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ust. § 31 ods. 1 a 4, § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 145 ods. 2, § 489 Obč. zák. a § 175 ods. 1, 3 a 4 O.s.p.. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval tvrdenia navrhovateľa o tom, že práve porušením povinnosti odporcu ako jeho právneho zástupcu mu vznikla ním tvrdená škoda, za preukázané, a zároveň logicky zdôvodnil svoj záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcu ako advokáta a údajnou škodou navrhovateľa. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal závermi, uvedenými v rozsudku Okresného súdu Bratislava V v konaní 3CbZm 2/2009, a obsahom vyšetrovacieho spisu ORPZ Dunajská Streda ČVS: ORP-605/OEK-DS-2009, a vyvodil správny záver, že v uvedených konaniach bolo preukázané, že navrhovateľ (ako i jeho manželka K. I.) vlastnoručne podpísali Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako aj Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, a ich podpisy na týchto listinách boli aj v ich prítomnosti úradne overené, a vyvodil správny záver, že navrhovateľ Zmluvu ako aj Dohodu uzatvoril platne, a je potom za neplnenie záväzku, ku ktorému sa zaviazal, aj plne zodpovedný, pričom všetky svoje závery, ako i právny názor vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. So všetkými závermi, ku ktorým súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel, sa odvolací súd stotožnil, a osobitne so záverom, že ani v prípade, ak by odporca včas podal za navrhovateľa námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, nemohlo by to zvrátiť výsledky súdneho konania sp. zn. 3CbZm 2/2009 na Okresnom súde Bratislava V. Tu považuje odvolací súd za potrebné poukázať i na to, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu ani manželka navrhovateľa, ani navrhovateľ v zastúpení odporcom nenamietali, že by zmenku nepodpísali. Naviac, Okresný súd Bratislava V v rozsudku dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka bola K. I. a navrhovateľom riadne vystavená a podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Zb., po formálno-právnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí zmenka obsahovať, a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, domáhala sa Prvá stavebná sporiteľňa a.s. jej zaplatenia dôvodne. Záver o tom, že K. I. a navrhovateľ Zmluvu a zmenku osobne a riadne podpísali, vyplýva aj z vyššie uvedeného pripojeného vyšetrovacieho spisu, keď v trestnom konaní bolo práve na tieto navrhovateľom rozporované skutočnosti vykonané rozsiahle dokazovanie, a to konfrontácie a početné výsluchy svedkov, medzi iným aj matrikárky Matričného úradu v Šamoríne, G. G., ktorá potvrdila, že podpisy K. I. a navrhovateľa na Zmluve i Dohode osvedčila v ich prítomnosti. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že údajná škoda navrhovateľa, ktorá predstavuje záväzok, ktorý je povinný splniť na základe ním platne vykonaných právnych úkonov, a následne na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, nevznikla v príčinnej súvislosti s oneskoreným podaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu odporcom za navrhovateľa, ale nesplnením záväzku, na splnenie ktorého sa navrhovateľ platne zaviazal. V konaní pred súdom prvého stupňa bola potom správne vylúčená príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu ako advokáta a údajnou škodou navrhovateľa. V právnej teórii sa príčinnou súvislosťou označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinností odporcu ako advokáta a tvrdenou škodou navrhovateľa vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku jeho škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, keď časová súvislosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Ak potom v posudzovanej veci údajnou škodou navrhovateľa bola právoplatne súdom určená povinnosť splniť záväzok, na splnenie ktorého sa už pred súdnym konaním zaviazal platnými právnymi úkonmi, ale dobrovoľne ho nesplnil, nemožno dospieť k záveru o priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi touto údajnou škodou navrhovateľa a oneskoreným podaním námietok odporcom proti zmenkovému platobnému rozkazu. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V len potvrdilo nárok Prvej stavebnej sporiteľne, ktorý vznikol nesplnením záväzku zo strany navrhovateľa, a ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa, ani včasné podanie námietok odporcom nemohlo toto rozhodnutie zvrátiť. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie za účelom ustálenia skutkového stavu, a ani odvolací súd nepovažoval ďalšie navrhovateľom navrhované dokazovanie za potrebné, účelné, ani za hospodárne, nakoľko navrhovateľom navrhované dôkazy boli vzhľadom na správne zistený skutkový stav nadbytočné. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil, keď z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú jeho skutkový nález. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k nevykonaným dôkazom nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, čo znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Čo sa týka navrhovateľom namietanej a súdom prvého stupňa akceptovanej neúčasti odporcu na dvoch pojednávaniach, ktorá mala obmedziť možnosť jeho konfrontácie s odporcom, odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 03.05.2013 sa obaja účastníci konania zúčastnili, a navrhovateľ sa teda mohol s odporcom konfrontovať. Odvolací súd podotýka, že ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednať v jeho neprítomnosti, nakoľko má povinnosť konať, aj keď sú účastníci nečinní. Predmetné pojednávanie bolo odročené na deň 07.06.2013, a odporca sa ho zúčastnil. V tejto súvislosti nebolo možné sa stotožniť s námietkou navrhovateľa, týkajúcej sa tvrdeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom tým, že mu súd prvého stupňa bezodkladne neoznámil ako posúdil jeho návrh na odročenie pojednávania (zrejme vytýčeného na deň 07.06.2013, avšak ide len o úvahu odvolacieho súdu, keďže navrhovateľ túto námietku bližšie nešpecifikoval), pretože ak by vedel, že sa pojednávanie riadne vykoná, bol by sa ho zúčastnil. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že na predmetnom pojednávaní dňa 07.06.2013 nebolo vo veci rozhodnuté, a z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 10.09.2013 (ktorého sa navrhovateľ i jeho splnomocnená zástupkyňa zúčastnili) vyplýva, že súd prvého stupňa prítomných riadne oboznámil s obsahom zápisnice z pojednávania dňa 07.06.2013, ktorú doslovne prečítal. Nie je potom možné dospieť k záveru o odňatí možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Ním namietané pochybenie súdu prvého stupňa taktiež nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto naň odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa neprihliadal. Navrhovateľ podal odvolanie aj do výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na prerušenie konania do skončenia konania o jeho podnete zo dňa 25.05.2013, podaného na Úrad špeciálnej prokuratúry. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ dňa 10.09.2013 na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že na Úrad špeciálnej prokuratúry podal podnet na odporcu, súčasťou ktorého je aj tento súdny spor a výška spôsobenej škody, a z uvedeného dôvodu navrhol prebiehajúce konanie prerušiť do skončenia konania o jeho podnete. Predložil aj uvedené trestné oznámenie na verejného činiteľa, advokáta C.. D. L., teda odporcu, pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti a spôsobenie škody väčšieho rozsahu pri výkone advokácie. Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu, a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia, slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (ust. § 6 O.s.p.), a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Odvolací súd sa potom v celom rozsahu stotožnil aj so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, keď dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že samotné podanie podnetu alebo trestného oznámenia navrhovateľom na odporcu neznamená, že prebieha nejaké konanie, v ktorom by sa riešila otázka, majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. V prípade, že by odvolací súd takému návrhu navrhovateľa prisvedčil, viedlo by to k absurdnému záveru, že akceptovateľným dôvodom na prerušenie ľubovoľného konania, je skutočnosť, že niektorý z jeho účastníkov podá na iného účastníka trestné oznámenie. Je potom namieste konštatovať, že právny názor súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že prerušenie tohto konania by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by bolo právoplatne začaté trestné stíhanie voči odporcovi v súvislosti s jeho výkonom činnosti advokáta pre navrhovateľa v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V, je správny, a odvolací súd sa s ním stotožnil. Jedine v uvedenom prípade by bolo totiž možné zaujať stanovisko, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko navrhovateľ ohľadom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania v odvolaní ničím neargumentoval, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcu v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, keď na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si právo na ich náhradu neuplatnil (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.