Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236018 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111236018.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Ľ.N. S., Q.. XX. XX. XXXX, U. Š.Ú. I.. Č.. XXX/XX, R., zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s r. o., IČO: 44 2502 029, Nám. sv. Egídia č. 93, Poprad, proti odporcovi: EXPRESS FINANCE, s. r. o., IČO: 35 775 165, Zámocká ul. č. 30, Bratislava, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., IČO: 36 855 561, Františkánske nám. č. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. septembra 2014, č. k. 15C/156/2011 - 137, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o úvere pod č.: X/XX/XXX/XXXXXX z XX.XX.XXXX uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 217,92 eur a titulom právneho zastúpenia JUDr. Jozefovoi (správne Jozefovi) Beňovi, PhD. sumu 591,13 eur na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX a povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 610,11 eur na účet súdu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním a znaleckým posudkom J.. Ľ. U. č. X/XXXX M. D. XX.XX.XXXX preukázané, že navrhovateľ úverovú zmluvu v pozícii dlžníka nepodpísal („sporný podpis navrhovateľa ako dlžníka na kópii úverovej zmluvy nie je pravým podpisom Ľ.N. S.) a nakoľko jednota vôle a jej prejavu neboli urobené navrhovateľom simultánne slobodne a vážne, nemohlo dôjsť ani k platnému právnemu úkonu (non negotium), preto právny úkon zmluvy o úvere je absolútne neplatný od začiatku (ex tunc) a nemôžu nastať právne následky ktoré sa na právny úkon viažu. Poukázal na skutočnosť, že napriek právoplatnému platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava pod č. k. 25Rob/110/2005 (správne spisová značka) zo dňa 05.09.2005, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 398,33 eur s príslušenstvom, nejde vo vzťahu k prejednávanej určovacej žalobe o prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 O. s. p., nakoľko v danom konaní sa súd prejudiciálne platnosťou zmluvy o úvere nezaoberal s tým, že navrhovateľovi bol uvedený platobný rozkaz síce riadne doručený a opravný prostriedok proti nemu nepodal, avšak v tom čase mu bolo diagnostikované vážne ochorenie (leukémia), bol pod vplyvom liekov a na okolnosti doručeného platobného rozkazu si vôbec nepamätal, a až v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní pod č. k. EX 96/2011 (správne spisová značka) titulom právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Trnava pod č. k. 25Rob/110/2005, následne využil všetky zákonné možnosti ochrany svojho práva od námietok exekúcie, odkladu exekúcie, trestného oznámenia vo veci trestného činu podvodu až po predmetnú žalobu. Uviedol, že vzhľadom na uvedené okolnosti, nie je žaloba o určenie, že zmluva o úvere pod č.: X/XX/XXX/XXXXXX M. XX.XX.XXXX je neplatná bezdôvodná a ani samoúčelová, a navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu jednoznačne osvedčil a preukázal, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo jeho právo ohrozené s tým, že nakoľko o platnosti úverovej zmluvy nebolo v konaní 25Rob/110/2005 právoplatne rozhodnuté, týmto rozhodnutím nemôže ísť vo vzťahu k identite predmetu tohto konania (15C/156/2011), ani o prekážku veci rozsúdenej. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku 100 eur, preddavku znaleckého dokazovania 100 eur, náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014 - cesta železnicou Poprad - Bratislava a späť 2 x 8,96 eur, t.j. 17,92 eur, a trovy právneho zastúpenia v sume 591,13 eur podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby, pri hodnote jedného úkonu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 1/13 z výpočtového základu pre rok 2014 á 61,87 eur, prevzatie a príprava 19.02.2014, účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014 á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur a zároveň podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z. z. zvýšil tarifnú odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo 139,82 eur, t. j. o 27, 96 eur s tým, že odmena právnej služby predstavuje celkom sumu 167,78 eur. Súd prvého stupňa zároveň navrhovateľovi priznal náhradu cestovných nákladov podľa § 1 písm. b) zák. č. 632/2008 Z. z. za účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014, Poprad - Bratislava a späť osobným motorovým vozidlom zn. BMW X3 = 700 km, pri spotrebe pohonných hmôt 8,6 l na 100 km (sadzba základnej náhrady je 0,183 eur na 1 km a cene pohonnej látky 1,343 eur/l, t. j. 208,95 eur) a podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. náhradu za stratu času za cestu Poprad - Bratislava a späť dňa 09.09.2014 - 16 polhodín x 13,40 eur = 214,40 eur. Rozhodnutie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a vecne neúspechom odporcu v konaní s tým, že uznesením zo dňa 24. 03. 2014, č. k. 15C/156/2011-119 bola súdnej znalkyni priznaná odmena vo výške 810,11 eur, navrhovateľ i odporca zaplatili preddavok každý vo výške 100 eur a suma 610,11 eur bola súdnej znalkyni vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov, z dôvodu ktorého uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu odporcovi. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a) a f) O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že za najzávažnejšie pochybenie prvostupňového súdu pri rozhodovaní vo veci samej je nutné považovať nerešpektovanie prekážky právoplatne rozhodnutej veci a neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o úvere, keď súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil súdne konanie, ktoré prebehlo na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Rob/110/2005, resp. jeho výsledok, ktorým bol platobný rozkaz zo dňa 05. 09. 2005 a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť ešte pred podaním tohto návrhu na začatie konania a na základe ktorého prebieha od roku 2011 voči navrhovateľovi exekučné konanie a preto je záver, že nejde o prekážku rozsúdenej veci vecne nesprávny, keďže platobný rozkaz bol vydaný ešte v roku 2005 a to na základe posudzovanej zmluvy o úvere, ktorá bola súdom posúdená ex offo a vyhodnotená ako súladná so zákonom. Vytkol súdu prvého stupňa, že záver o tom, že napriek vydanému platobnému rozkazu, nejde o prekážku veci rozsúdenej pri určovacej žalobe, keďže sa Okresný súd Trnava prejudiciálne zmluvou o úvere nezaoberal, neodôvodnil a rozsudok je preto nepreskúmateľný. Uviedol, že napadnutý rozsudok v rozpore s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, resp. opätovné posudzovanie platnosti zmluvy o úvere, ktorá už všeobecným súdom posúdená bola ako platná, na ktorej základe bol vydaný právoplatný a vykonateľný exekučný titul, je v rozpore so zákonom a to najmä princípom právnej istoty, ako jedného zo základných fundamentov súkromné práva. Namietol záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko určovacia žaloba nie je úspešná vtedy, ak je možné žalovať priamo na plnenie, tak ako je to aj v tomto prípade s tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu o neplatnosti zmluvy o úvere žiadnym spôsobom neodstráni stav údajnej právnej neistoty, nakoľko aj po prípadnej právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku, bude aj naďalej existovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný rozkaz zo dňa 05. 09. 2005, č. k. 25Rob/110/2005 (správne spisová značka), vydaného na základe zmluvy o úvere, na základe ktorého prebieha a bude prebiehať aj naďalej exekučné konanie (EX/96/2011) voči navrhovateľovi ako povinnému. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, že na základe uvedenej úverovej zmluvy sa voči nemu vedie exekučné konanie, v ktorom sú mu vykonávané zrážky z dôchodku, ktoré predstavujú jeho jediný príjem s tým, že zmluva o úvere zo dňa 02.05.2002, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu a následne aj pre začatie exekučného konania je neplatná, lebo ju nikdy s odporcom neuzavrel, tzn., že jeho údajný podpis je na zmluve preukázateľne sfalšovaný, čo potvrdil aj znalecký posudok J.. Ľ.I. U. Č.. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. K okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere ďalej uviedol, že právny úkon môže byť vyhlásený za neplatný v celom rozsahu, ak dôvodom neplatnosti je podstatná náležitosť, ako tá skutočnosť, že predmetnú zmluvu vôbec nepodpísal. K tvrdenej existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci uviedol, že je zrejmé, že súd sa platnosťou úverovej zmluvy pri vydaní platobného rozkazu prejudiciálne nezaoberal, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v tom čase neboli súdu známe skutočnosti, že vôbec neprejavil vôľu takúto zmluvu uzavrieť, t. j. súd nevedel o skutočnosti, že podpis na zmluve nie je jeho, z dôvodu ktorého v konaní 25Rob/110/2005 nebolo o platnosti úverovej zmluvy právoplatne rozhodnuté, nemôže tu ísť o identitu predmetu s konaním 15C/156/2011 a tým ani o prekážku veci rozsúdenej. Poukázal na skutočnosť, že v čase doručenia predmetného platobného rozkazu opravný prostriedok nepodal, nakoľko mu bolo v tom čase diagnostikované vážne ochorenie a bol pod vplyvom silných liekov. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo jeho právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.) s tým, že nakoľko jeho právo bolo a je ohrozené prebiehajúcou exekúciou a jeho postavenie je neisté, má nesporne naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a naplní tak svoj preventívny účel a tým zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi, pričom, v prejednávanom prípade by jednoznačne došlo k vytvoreniu právneho základu, ktorým by bolo vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere, čím by sa zabránilo sporom v rámci prebiehajúceho exekučného konania. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. augusta 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha určenia, že Zmluva o úvere zo dňa XX. XX. XXXX, ktorú mal uzavrieť s odporcom je neplatná, z dôvodu, že danú Zmluvu nepodpísal. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplýva, že navrhovateľ Zmluvu o úvere č. X XX XXX XXXXXX uzavretú s odporcom dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver v sume 10. 000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať splátkami vo výške 1. 000,- Sk týždenne, spolu v sume 14. 000,- Sk, keď suma 4. 000,- Sk predstavovala odplatu za poskytnutý úver, nikdy nepodpísal, nakoľko zo znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného J.. Ľ.I. U. vyplýva, že podpis na uvedenej zmluve, nie je pravým podpisom navrhovateľa. V konaní zároveň nebolo sporným, že odporca disponujúci právoplatným a vykonateľným exekučným titulom (platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Trnava dňa 05. 09. 2005, sp. zn. 25Rob/110/2005) podal dňa 15. 03. 2011 návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky v sume 393, 33 eur (12. 000, 10,- Sk), s úrokom z omeškania 6. 662, 24 eur (199. 501, 60,- Sk), trov súdneho konania 19, 92 eur (600, 10,- Sk), trov právneho zastúpenia pri exekúcii 46, 36 eur (1. 396, 60,- Sk), úrokov z omeškania vo výške 0, 5 % denne odo dňa 30. 06. 2011 zo sumy 398, 33 eur do zaplatenia a trov exekúcie oprávneného (odporcu tohto konania) v sume 16, 50 eur (497, 10,- Sk) s tým, že Sociálna poisťovňa podaním zo dňa 21. 10. 2011 navrhovateľovi oznámila, že na základe exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, ktorému Okresný súd Piešťany dňa 12. 04. 2011 vydal poverenie č. XXXX*XXXXXX, od Y. XXXX vykonáva zrážky z jeho dôchodku v sume 235, 39 eur mesačne. Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O. s. p.) má spravidla preventívny charakter a má miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80 písm. c) O. s. p. Účelom návrhu o určenie je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa predovšetkým pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.). Zásada, že navrhovateľ sa nemôže návrhom úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O. s. p., neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa ďalším návrhom na začatie konania). Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami odporcu v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa pochybil, keď o určovacej žalobe navrhovateľa rozhodol napadnutým rozsudkom napriek neexistencii naliehavého právneho záujmu a prekážke právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko je nesporné, že pre existenciu naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa. Naliehavý právny záujem nie je spravidla daný vtedy, ak by z hľadiska potrieb praktického života nemal žiadny praktický význam, t. j. pri posudzovaní daností naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva návrhom podľa § 80 písm. b) O. s. p. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, pričom odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že naliehavý právny záujem je daný tým, že bez takéhoto určenia neexistencie práva nie je možné dosiahnuť zastavenie exekučného konania. Otázka platnosti napadnutého právneho úkonu má zásadný význam pre ďalší priebeh exekúcie a otázku platnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú v rámci exekučného konania vzhľadom na rozsiahle dokazovanie. Exekučný poriadok v § 57 ods. 1 taxatívne vymedzuje podmienky zastavenia exekúcie a v rámci exekučného konania súd skúma existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prichádza do úvahy zastavenie exekúcie pre neprípustnosť (napr. neexistenciu dlhu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu). Podkladom pre takéto posúdenie môže byť len rozhodnutie súdu vydané v sporovom konaní. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd môže exekúciu zastaviť, ak rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. V oboch prípadoch riešenie otázky neúčinnosti, neprípustnosti alebo zrušenia rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, predpokladá rozsiahlejšie dokazovanie a rozhodnutie súdu v sporovom konaní. Keďže tieto otázky nie je možné riešiť v exekučnom konaní ako otázky predbežné, je daný ich naliehavý právny záujem pre podanie žaloby o určenie neexistencie práva osobitnou žalobou mimo exekučného konania. Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie, pričom tieto predpoklady sú procesnými podmienkami konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j., ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Z ustanovenia § 172 O. s. p. vyplýva, že umožňuje súdu aj bez návrhu vydať platobný rozkaz, pričom pred jeho vydaním súd dokazovanie nevykonáva a ani účastníkov nevypočúva, keďže vychádza iba zo skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu s tým, že účelom rozkazného konania je rýchle a hospodárne vybavenie veci pri splnení podmienok stanovených v § 172 ods. 1 O. s. p. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že pokiaľ Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25Ro/110/2005 vydal platobný rozkaz, platnosť zmluvy o úvere ani skúmať nemohol, keďže pri rozhodovaní platobným rozkazom súd iba posúdi, či právo navrhovateľa vychádza z tvrdení uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu, avšak právna úprava podmienok vydania platobného rozkazu nie je zárukou toho, že ním uložená povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku zodpovedá skutočnosti, t. j., že vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva tak, ako tvrdí navrhovateľ. Podmienkou vydania platobného rozkazu (okrem iných) je, že sa navrhovateľ domáha zaplatenia peňažnej sumy a nakoľko v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, nejde o totožnú veci, t. j. o to, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní (rozkaznom). Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo, že jeho účastníkmi sú tí istí účastníci, ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Tam, kde možno začať konanie iba na návrh, je predmet konania určený obsahom konečného návrhu (petitom) v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. Pokiaľ z uvedených znakov chýba čo aj len jeden, nejde o tú istú vec, takže skoršie rozhodnutie nemôže zakladať prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že v konaní vedenom na Okresnom Trnava pod sp. zn. 25Ro/110/2005, v ktorom sa odporca tohto konania domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia peňažnej sumy, nejde o totožný predmet konania s konaním, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd preto v celom rozsahu stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie síce podal, avšak ich v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.