Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/709/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244374 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244374.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľky: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W. XXX, XXX XX C. W., práv. zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti 1. a 2. rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 25.9.2013, č.k. 10C/176/2011-526, proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 6.12.2013, č.k. 10C/176/2011 - 543 a proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 6.12.2013, č.k. 10C/176/2011- 545, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : . Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.9.2013, č.k. 10C/176/2011-526 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 6.12.2013, č. k. 10C/176/2011 - 543 p o t v r d z u j e . III. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 6.12.2013, č. k. 10C/176/2011- 545 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K bodu I Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie predmetného konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011, návrh navrhovateľky o náhradu škody vo výške 8.467,07 eur s príslušenstvom a o trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrhom na začatie konania, doplneným podaním zo dňa 11.4.2013 (ním z časového a vecného hľadiska špecifikoval nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska - ďalej NBS) sa domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť jej náhradu škody v sume 8.467,07 eur s prísl. ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len PDSI). Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka PDSI vložila peňažné prostriedky do družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko PDSI zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP). PDSI tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky PDSI a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany PDSI a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa ZoCP, o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8%. PDSI na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa ZoCP č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou PDSI a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Navrhovateľka vložila peňažné prostriedky do PDSI výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to, že družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Navrhovateľka sa od družstva v máji 2010 dozvedela, že Obchodník s CP s PDSI k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľkou zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre PDSI tak vznikla navrhovateľke škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože družstvo jej nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporkyňa v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla. Podľa jej tvrdení jej škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre PDSI činnosť podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila NBS riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS spočíval aj v tom, že vo vzťahu k družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS neupozornila včas družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu PDSI a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.5.2012, v ktorom uviedla, že navrhovateľka až po podaní žaloby požiadala odporkyňu o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej uviedla, že návrh navrhovateľky sa javí ako neopodstatnený aj preto, že spolu s návrhom súdu a ani odporkyni s návrhom na predbežné prerokovanie nároku nepredložila žiadne dôkazy. Poukázala aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka si mala svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní, nakoľko na družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo dňa 18.4.2011 zverejnené pod značkou K000394 v časti 75 B Obchodného vestníka číslo 75/2011. Žiadala, aby súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľka návrhom zo dňa 25.9.2013 žiadala, aby súd prerušil konanie vo veci do právoplatného skončenia konania 19C/56/2011 vedeného na Okresnom súde Bratislava I s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Návrh odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava I od 18.4.2011 prebieha súdne konanie sp. zn. 19C/56/2011, v ktorom ako navrhovateľ vystupuje Družstvo PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 a preukazuje obdobne ako navrhovateľka v predmetnom konaní nesprávny úradný postup NBS voči identickému odporcovi, ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody PDSI. Výsledok konania sp. zn. 19C/56/2011 podľa názoru navrhovateľky je podstatný pre toto konanie z hľadiska preukazovania všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti odporkyne, zastúpenej NBS za škodu, ktorá mala byť spôsobená NBS v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP, CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., v príčinnej súvislosti vzniku škody, ako aj samotnej škody. Ak by družstvo v predmetnom spore bolo úspešné, tak by navrhovateľka v prejednávanej veci nemusela podmienky vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k nemu ako členovi PDSI ďalej dokazovať, pretože toto dokazovanie je vzhľadom na paralelne prebiehajúce dokazovanie nesprávneho úradného postupu NBS v konaní sp. zn. 19C/56/2011 nielen nadbytočné, ale navyše hrozí, že totožný súd dospeje o totožnej veci k rôznym právnym názorom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak by PDSI v súdnom konaní sp. zn. 19C/56/2011 preukázalo vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči PDSI a Obchodníkovi s CP, tak by žaloba navrhovateľky nemohla byť úspešná z dôvodu absencie vzniku škody navrhovateľke, a v opačnom prípade, pokiaľ by PDSI v súdnom konaní sp. zn. 19C/56/2011 nepreukázalo vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči PDSI a Obchodníkovi s CP, tak by samozrejme mohla byť škoda spôsobená jedine navrhovateľke. Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietnuť s odôvodnením, že ide o účelové konanie z jej strany a jej právneho zástupcu, ktorí vedeli, že PDSI dňa 18.4.2011 podalo žalobu o náhradu škody údajne spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a napriek tomu dňa 30.12.2011 podali na Okresnom súde Bratislava I stovky žalôb o náhradu škody údajne spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a teraz sa domáhajú, aby konania v súdnom oddelení 10C boli prerušené. Všetky žaloby boli podané na súde skôr, ako si navrhovatelia podali žiadosť o predbežné prerokovanie údajného nároku na náhradu škody u odporcu. V konaní sp. zn. 19C 56/2011 preukazuje PDSI údajný nesprávny úradný postup NBS pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP a nie nad družstvom, tak ako to tvrdí navrhovateľka a jej právny zástupca. V konaniach v súdnom oddelení 10C navrhovatelia preukazujú údajný nesprávny úradný postup NBS pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP ako aj Družstvom. Pokiaľ ide o dohľad nad Obchodníkom s CP, odporkyňa vyslovila záver, že prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP je v tomto prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľky nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom NBS, spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. Navrhovateľka totiž nebola v žiadnom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP. V záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP bolo iba družstvo, ktoré uzatvorilo s Obchodníkom s CP zmluvu o riadení portfólia, a teda iba družstvu by teoreticky mohla vzniknúť škoda v priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom NBS nad Obchodníkom s CP. Navrhovateľka vložila finančné prostriedky do družstva, a je teda v právnom vzťahu s družstvom, ktorému vznikla povinnosť vrátiť jej finančné prostriedky. A len v prípade, ak sa navrhovateľka nedomôže svojich pohľadávok voči družstvu PDSI, členom predstavenstva a členom kontrolnej komisie, tak až potom bude zrejmé, či jej vznikla škoda a akej výške. Súd uvedený návrh navrhovateľky posúdil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Zdôraznil, ž toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uzn. NS SR 3Cdo 150/2010). Na základe obsahu zapožičaného súdneho spisu sp. zn. 19C/56/2011 (konanie nie je právoplatne skončené) súd uviedol, že ani v prípade, ak by bol v uvedenom konaní vyslovené, že bol zistený nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP, išlo by o právne irelevantnú skutočnosť, pretože v konaní sp.zn. 10C/176/2011 na strane navrhovateľky sa skúma vzťah medzi ňou ako členkou družstva a PDSI. Prípadné preukázanie zanedbania dohľadu nad Obchodníkom s CP zo strany NBS nemôže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko navrhovateľka nebola v rozhodnom období v žiadnom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP. S poukazom na zistené skutočnosti a citované ustanovenie súd návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol, pretože v konaní sp.zn. 19C/ 56/2011 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal preukázané, že navrhovateľka sa stala členkou PDSI na základe rozhodnutia predstavenstva družstva dňom 31.3.2013, zaplatením vkladu 464,71 eur (14.000 Sk). Zároveň sa stala vlastníčkou členského podielu v celkovej hodnote 464,71 eur. Keď navrhovateľka v roku 2010 zistila, že v družstve a u Obchodníka s CP nastali finančné problémy, požiadala listom zo dňa 22.6.2010 o zrušenie členského podielu. Predstavenstvo družstva rozhodlo dňa 30.3.2011 o zániku členstva navrhovateľky v družstve a bol jej priznaný nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 7.839,88 eur. Navrhovateľka sa svojho nároku domáha titulom náhrady škody voči štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôsledku tohto nesprávneho postupu mu PDSI nevyplatilo vyrovnávací podiel v sume 7.839,88 eur. Navrhovateľka si prihlásila pohľadávku v konkurze, ktorý bol na družstvo vyhlásený uznesením súdu zo dňa 11.4.2011. Prihlásená pohľadávka navrhovateľky bola správcom konkurznej podstaty popretá a navrhovateľka podala incidenčnú žalobu, pričom konanie v tejto veci nie je doposiaľ ukončené. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že s investíciami vloženými do družstva, ktoré tvorili vklady členov družstva, mal na základe zmluvy o riadení portfólia, uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a PDSI, právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p.. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi družstvom a Obchodníkom s CP, sa družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi družstva na základe udeleného súhlasu družstva. Súd prvého stupňa uplatnený nárok navrhovateľky právne posúdil podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), §§ 3 ods. 1 písm. d), 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj § 127 ods. 2 a § 128 ZoCP. Po zhodnotení všetkých dôkazov a posúdení veci podľa uvedených zákonných ustanovení mal súd preukázané, že na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI, zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 (č.l. 122), bolo PDSI oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo zmluvy o zriadení portfólia zo dňa 2.6.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi družstvom a Obchodníkom s CP, CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s CP vypovedaná listom zo dňa 30.3.2010, s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone družstvo listom zo dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase družstvo však nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s CP o náhradu škody na príslušný súd, ale žiadalo NBS, aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu, do 1.6.2010 NBS, ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so ZoCP a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov postupovali správne vo vzťahu k družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií družstva, predovšetkým po tom, čo sa dňa 24.08.2007 uskutočnilo rokovanie so štatutárom družstva, ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva a NBS. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti družstva mal súd preukázaný z obsahu zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. V písomnom stanoviska družstva, doručeného NBS dňa 10.10.2007 družstvo zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu (dlhoročná finančná spolupráca medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami). Podľa názoru družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody a aj náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi bolo zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo družstvo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala družstvo (list zo dňa 20.4.2010), aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Ďalej mal súd preukázané, že družstvo NBS dňa 28.4.2010 predložilo žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ust. § 21 ods. 1, písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010, zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010, zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS č. GUV-1744/2010, zo dňa 8.12.2010. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o uložení sankcie podľa ust. § 144 ods.4 ZoCP za porušenie ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov o činnosti DPFI, ako aj Obchodníka s CP podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľka bola v konaní povinná preukázať súdu všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti odporkyne za vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, ktorého bol navrhovateľ členom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť za predpokladu, že splnené všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti kumulatívne (nesprávny úradným postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a neprávnym úradným postupom štátneho orgánu). Ak nie je splnená čo len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postup musí navrhovateľ v konaní splnenie všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti spoľahlivo preukázať. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti ZoCP, t. j. od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt, PDSI dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl.2 ods. 2 Ústavy, ako aj v rozpore s ustanovenia zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so ZoCP, ako aj zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd návrh navrhovateľky zamietol už z dôvodu, že nepreukázala hneď prvú podmienku vzniku zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup NBS. Návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľka si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého členom bol, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - navrhovateľky, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok navrhovateľky na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka navrhovateľky bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, avšak navrhovateľka podala na súde incidenčnú žalobu, ktorej doteraz nebolo rozhodnuté a konkurz nie je ukončený. Preto nie je možné ustáliť ani výšku prípadnej škody, ktorá navrhovateľke mala vzniknúť, a preto návrh na začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podaný. Dôvodom zamietnutia je aj skutočnosť, že navrhovateľka ako bývalá členka družstva, ktorá sa stala v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom jeho veriteľkou, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ust. § 243 a ods. 4 Obchodného zákonníka, za splnenia podmienok vzniku škody, voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ust. § 244 Obchodného zákonníka. Takéto právo navrhovateľke vyplýva z ust. § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda. Navrhovateľka poukazovala na to, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Ak družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by teoreticky možné dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane PDSI, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľky. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS. Odporkyňa podľa názoru súdu v konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - PDSI. Súd sa priklonil k jej názoru, že družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ust. § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány družstva. Odporkyňa tiež preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení alebo správe portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov verejnej ponuky majetkových hodnôt, alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. Až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Súd tiež uviedol, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti PDSI a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy družstva sa spravovali v danom čase jeho stanovami a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľka ako členka družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv. Svoje práva mohla uplatniť na členskej schôdzi, ktorá je najvyšším orgánom družstva a prostredníctvom ktorej môžu členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva. Činnosť družstva členovia kontrolujú v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že počas členstva v družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasiahla do činnosti družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. §142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Pretože úspešnej odporkyni trovy konania nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná. Proti rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 19.11.2013, pričom napadla jeho prvý a druhý výrok. V súvislosti so zamietnutím návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 19C/56/2011 v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. namieta, že podľa jej názoru existoval dôvod prerušenia konania v predmetnej veci, keďže ide o dôvod na prerušenie konania, ktorý je objektívnej povahy a dobu prerušenia konania nemožno považovať za dobu spôsobujúcu zbytočné prieťahy v konaní. Súd mal vziať do úvahy, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/56/2011 sa navrhovateľka domáha riešenia otázok úzko súvisiacich s určením a stanovením zodpovednosti NBS za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci v jednej konkrétnej veci. Výsledky tohto konania sú významné pre možnosť zváženia ďalšieho postupu súdu vo veci, nakoľko predmetný spor pod sp. zn. 19C/56/2011 je v úzkej vecnej a časovej spojitosti so spormi vedenými v súdnom oddelení 25C, a môže reálne ovplyvniť ich výsledok. Zdôraznila, že argumentácia NBS o irelevantnosti dokazovania nesprávneho úradného postupu nad obchodníkom s CP v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/176/2011 právne neobstojí, nakoľko škoda, ktorá vznikla v majetkovej sfére navrhovateľky nesprávnym úradným postupom NBS v súvislosti s Obchodníkom s CP, vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti NBS, vyplývajúcej priamo z právnych predpisov (zák. č. 566/2001 Z.z. a zák. č. 747/2004 Z.z.), ktorú charakterizovala z časového a vecného hľadiska vo svojom doplnení žaloby zo dňa 11.4.2013. Podľa jej názoru je dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súvislosti s obchodníkom s CP podstatné aj z dôvodu, že navrhovateľka, ako aj samotné PDSI nemôžu byť považovaní za profesionálnych klientov, ktorí majú odborné znalosti, skúsenosti a poznatky na uskutočňovanie vlastných rozhodnutí o investíciách a na riadne posudzovanie rizík. Preto postupovali pri zabezpečení ZoCP s Obchodníkom s CP a súčasne sa spoliehali na riadny a odborný výkon povinností NBS. Pokračovanie v predmetnom konaní bez toho, aby súd počkal na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 19C/56/2011 by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko ide o zodpovedanie otázok, ktoré majú kľúčový význam pre právne posúdenie veci. Uviedla, že výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie vo veci samej, a môže spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p.. Namietla, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzala z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. V tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PI.ÚS 21/96. Zdôraznila, že nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva je irelevantný, ak nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jej názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode u nej došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola „bdelá“. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade družstva ani Obchodníka s CP neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZoCP a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do PDSI. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľky o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali ZoCP, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľka uviedla, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR 29 Cdo 4968/2009, zo dňa 11.4.2012, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Ďalej poukázala na to, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľka napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý 1. výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že konanie vedené pod sp. zn. 10C/176/2011 preruší na čas do právoplatného skončenia konania 19C/56/2011 a 2. výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v sume 8.467,07 eur s príslušenstvom a nahradiť jej trovy prvostupňového a aj odvolacieho konania, ktoré dodatočne vyčísli. Odporkyňa sa vyjadrila aj k odvolaniu navrhovateľky podaním zo dňa 17.12.2013 a navrhla v ňom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v navrhovateľkou napadnutých častiach ako vecne a právne správny potvrdil. K časti odvolania, týkajúceho sa zamietnutia návrhu na prerušenie predmetného konania do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/56/2011 uviedla, že návrh navrhovateľky na prerušenie konania považuje za jeho účelový pokus o predlžovanie prvostupňového konania, keďže tento návrh podal aj jeden a pol roka po tom, čo prvostupňový súd konal v celom rade skutkovo a právne identických veciach a po tom, čo dobre vedel, že družstvo dňa 18.4.2011 podalo žalobu o náhradu údajnej škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011. Konanie pod sp. zn. 19C/56/2011 a predmetné konanie sú rozdielne a vzájomne nezávislé súdne konania, v ktorých sa preukazujú rozdielne skutkové okolnosti s rozdielnou právnou argumentáciou - preukazuje sa výkon dohľadu žalovanou nad dvomi rozdielnymi subjektmi. V konaní pod sp. zn. 19C/56/2011 sa preukazuje údajný nesprávne úradný postup odporkyne pri dohľade nad družstvom, pričom navrhovateľka navrhuje preukazovať údajný nesprávny úradný postup aj nad Obchodníkom s CP. Podľa jej názoru je takéto dokazovanie v predmetnom konaní a aj v ďalších konaniach v súdnom oddelení 10C právne irelevantné, pretože na strane navrhovateľky nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym údajným nesprávnym úradným postupom odporkyne nad Obchodníkom s CP, keďže navrhovateľka nebola v žiadnom záväzkom vzťahu s Obchodníkom s CP (s ním bolo v záväzkovom vzťahu iba družstvo). Otázka existencie a vzniku škody družstvu je pre prejednávanú vec právne irelevantná aj z dôvodu, že rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. 19C/56/2011 bude mať význam len pre prebiehajúce konkurzné konanie družstva a nie pre konanie 10C/176/2011. Až po vyčerpaní všetkých zákonných možností navrhovateľky k uspokojeniu jej nárokov z právneho vzťahu s družstvom, môže byť nastolená otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu. Navrhovateľke doteraz nevznikla škoda spôsobená štátom (odporkyňou) a nemožno ani odhadnúť, v akej výške a kedy mu škoda v budúcnosti eventuálne vznikne a prípadné rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/56/2011 túto skutočnosť nezmení ani neodstráni z dôvodu, že vznik samotnej škody nezávisí od rozhodnutia vydaného v uvedenom konaní 19C/56/2011, ale od výsledku konkurzného konania družstva. Až keď nebude pohľadávka navrhovateľky voči jej dlžníkovi uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy mu môže vzniknúť škoda, za ktorú by eventuálne zodpovedal štát. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne skutkovo a právne posúdil návrh na prerušenie konania, pretože v konaní 19C/56/2011 sa nerieši významná otázka, ktorá by mala mať podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie prvostupňového súdu v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej uviedla, že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 2.7.2012. Na základe naznačených podstatných a rozhodujúcich vykonaných dôkazov a iných dôležitých skutočností známych prvostupňovému súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.) a na základe správneho zistenia a posúdenia skutkového i právneho stavu veci je treba konštatovať, že prvostupňový súd dospel k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozsudku v predmetnej veci. Za nepresné a účelové označila tvrdenie navrhovateľky, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní navrhovateľka ani nešpecifikovala, na ktoré otázky nedostala odpoveď. Tvrdenia navrhovateľky nasvedčujú tomu, že táto sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľka nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodala žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI. V súvislosti navrhovateľkou namietaného porušenia princípov právneho štátu zo strany odporkyne uviedla, že jej kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a zákone o cenných papieroch. Navrhovateľka ako laik mohla sama požiadať odporkyňu o vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa podrobne vyjadrovala k otázkam namietaným navrhovateľkou (napr. vyjadrenie k doplnenej žalobe). K poukazu navrhovateľky v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu uviedla, že tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľky je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V predmetnom rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj zo súdneho rozsudku zverejnené v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok 25 Cdo 2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Ako už bolo uvedené, navrhovateľke doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľky voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa teda navrhovateľky voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľka si teda zmiešava ujmu, ktorá jej ako veriteľke bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporkyňa uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.2.2008 v zmysle, ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V danom prípade boli všetky dôkazy, na ktoré navrhovateľ poukazuje, súdu známe, pretože na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči odporkyni stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o.. Okrem toho podľa vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľky a poverenej zamestnankyne odporkyne na pojednávaní konanom dňa 28.10.2011 (č.l. 237) vyplýva, že obidve zhodne vyhlásili, že listinné dôkazy nie je potrebné detailne oboznamovať, nakoľko im je ich obsah známy a majú ich k dispozícii. Podľa názoru odporkyne súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe nich k správnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch napadnutých odvolaním navrhovateľa (výrok 1 a 3) ako vecne a právne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 16.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP (zák. č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Preto až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP (zák. č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP, v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené novelou, vykonanou zák. č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý mal vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len ČR) sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala navrhovateľka, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. To v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľka nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky proti prvému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd zamietol jej návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011, odvolací súd sa v plnom rozsahu odvoláva na dostatočné a správne odôvodnenie tohto výroku súdom prvého stupňa, ale aj na správnu argumentáciu odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky v tejto časti, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. K bodu II Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, do 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch účinného do 1.10.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázala aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch účinného k 1.10.2012 (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012) s tým, že poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť, pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podala na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 30.12.2011), je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 25.9.2013, č.k. 10C/176/2011-526. Tento právny názor navrhovateľky však nie je správny. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku až dňa 19.11.2013, t.j. za účinnosti ZoSP v znení zák. č. 286/2012 Z.z., navrhovateľke ako odvolateľke (navrhovateľke poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. Keďže odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. K bodu III Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní vo výške 23,22 eur podľa pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastavil. Namieta uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za elektronické podanie s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, podľa ktorého od poplatku je vecne oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verenej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku sa vzťahuje na akékoľvek súdne poplatky uvedené v Sadzobníku ZoSP, teda aj poplatku uvedeného v položke 20a, pretože zo znenia § 4 ods. 1 ZoSP nemožno vyvodiť, že by konania uvedené v písmenách a) až k) tohto ustanovenia neboli oslobodené od platenia všetkých súdnych poplatkov uvedených v sadzobníku ZoSP. S oslobodením navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. l písm. k) ZoSP je teda spojené aj oslobodenie od platenia poplatku za úkon údu uvedený v položke č. 20a Sadzobníka ZoSP. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, sp. zn. 5 M Cdo 20/2010, zo dňa 9.8.2011, ktorý vyriešil rozsah osobného oslobodenia správcu konkurznej podstaty podľa § 4 ods. 2 písm. m) ZoSP od platenia poplatku uvedeného v položke č. 20a ZoSP tak, že vyhovel právnemu názoru generálneho prokurátora SR, podľa ktorého osobné oslobodenie správcu konkurznej podstaty podľa § 4 ods. 2 písm. m) ZoSP zakladá zároveň oslobodenie od všetkých poplatkov uvedených v Sadzobníku ZoSP. Ide o všeobecne aplikovateľný právny názor, podľa ktorého zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov nie je ZoSP nijako obmedzené a vzťahuje sa na všetky položky uvedené v Sadzobníku ZoSP. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/288/2010, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil rovnaký právny názor, a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2012, č.k. 5Co 313/2012-131, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o uložení poplatkovej povinnosti za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní v konaní s právne a skutkovo identickým predmetom konania, nakoľko sa stotožnil s dôvodmi uvedenými navrhovateľom. Uviedla, že aj z ust. § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyplýva, že podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Je potom zrejmé, že samotná elektronická forma podania s jeho podpísaním zaručeným elektronickým podpisom vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do Sadzobníka vložená novelou ZoSP, vykonanou zák. č. 273/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo ZoSP vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zároveň bol týmto zákonom do ZoSP vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Z toho vyplýva, že toto konanie nie je od 1.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Posudzovaný poplatok nie je poplatkom za konanie, ale za úkon súdu, ktorým je vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní. Keďže v danom prípade išlo o poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, oslobodenie od jeho platenia sa s poukazom na § 18ca vzťahuje len na úkony navrhnuté do 30.9.2012. Vychádzajúc teda z názoru Najvyššieho súdu SR, prezentovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 20/2010 je navrhovateľ oslobodený od všetkých poplatkov uvedených v Sadzobníku súdnych poplatkov, avšak len za úkony navrhnuté do 30.9.2012. V prejednávanej veci bol poplatok vyrubený za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené v roku 2013 (č.l. 31). Preto je navrhovateľka povinná zaplatiť súdny poplatok v zmysle pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľky, že keďže netreba dopĺňať podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, nevzniká jej ani poplatková povinnosť (zrejme odvolateľka mala na mysli poznámku č. 1 k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkoch). Nebolo sporné, že podania navrhovateľky doručené súdu boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd však poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi súdnym poplatkom za vyhotovenie rovnopisu podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa ust. § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p., od úhrady vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p.. Z ust. § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p. je totiž zrejmé, že toto ustanovenie má na mysli len podania obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia a nevzťahuje sa na všetky podania, resp. predkladanie príloh účastníkmi konania počas celého jeho priebehu. Ak bolo podanie podľa ust. 42 ods. 1 veta druhá O.s.p. urobené elektronickým prostriedkom podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (poznámka 1 k položke 20a sadzobníka). Vyhotovenie rovnopisov ostatných podaní a ich príloh však podlieha poplatkovej povinnosti, a preto je navrhovateľka povinná zaplatiť súdny poplatok za ich vyhotovenie (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.