Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/350/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244548 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244548.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľky: H.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX L., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti odporkyne: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 4.3.2014, č. k. 8C/188/2011-203 v časti výroku o veci samej, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 4.3.2014, č. k. 8C/188/2011-203 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na začatie konania, ktorým sa voči odporkyni domáhala zaplatenia sumy 3.366,10 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka vložila finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej PDSI), ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných parieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP) na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým PDSI uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do PDSI mala byť v súlade s prospektom investície 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s CP skončil svoju činnosť ku dňu 30.4.2010, PDSI neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a preto družstvo nemohlo svojim členom vyplatiť zverené prostriedky, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľke tým vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do PDSI vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom NBS, ktorá neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela a musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov PDSI vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom. NBS vo vzťahu k PDSI nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP, najmä však neupozornila včas PDSI na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP. Okrem toho NBS voči Obchodníkovi s CP nezasiahla včas a účinne a tým spôsobila, že mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu PDSI a tretích osôb, vrátane navrhovateľky až do 1.3.2011, kedy mu odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list PDSI zo dňa 24.6.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 ZoCP dalo podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že PDSI si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následné nároky svojich členov. Neprijala žiadne opatrenia, ktorými by zabránila Obchodníkovi s CP nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, hoci musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zákon. Odporkyňa navrhla návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre vznik jej zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil PDSI Prospekt investície, pri ktorom družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad družstvo v upozornení z 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 ZoCP. Prílohou žiadosti PDSI bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze družstva zo dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo PDSI s Obchodníkom s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. Rozhodnutím z 8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v roku 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení ZoCP. Banková rada NBS v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 7.5.2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila Obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) ZoCP. Medzičasom NBS rozhodnutím z 22.4.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 ZoCP Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d), v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) ZoCP, s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2, v spojení s § 5 ods. 1 ZoCP v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede Obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia z 30.3.2010 PDSI požiadalo listom z 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože Obchodník s CP zabezpečoval pre družstvo odbyt výrobkov, družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal Obchodník s CP spôsobiť pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom z 23.4.2010 žiadalo družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti Obchodníka s CP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči nemu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom z 30.4.2010 a následne urgenciou z 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva PDSI a aj družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením PDSI z 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS ho upozornila listom zo dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa ZoCP, žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva PDSI prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo PDSI z 30.7.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila Obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä PDSI, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP. Rozhodnutím z 21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010 NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) ZoCP odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2, v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 ZoCP. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada NBS rozhodnutím z 1.3.2011 č. GUV-274/2011. NBS rozhodnutím z 26.8.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť PDSI o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo 7.12.2010 č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície z 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10.5.2010 č. OPK-5664/1-2/2010 NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade. Ďalším rozhodnutím z 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010 NBS zakázala PDSI ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) ZoCP, z dôvodu porušenia ust. § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície PDSI tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u PDSI nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby daný stav uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS vzhľadom na niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie. Listom z 26.4.2007 požiadala NBS v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., v spojení s § 126 ods. 5 ZoCP PDSI o predloženie všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva a kto aktíva spravuje; štruktúry majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006; zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. PDSI listom zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre PDSI zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a. s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, PDSI v tomto smere nedodržalo Prospekt investície. NBS v záujme toho, aby sa v aktívach PDSI nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika, odporučila zosúladiť štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a PDSI sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. Podľa názoru PDSI nedošlo z jeho strany k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože jeho znenie umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. Daný stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. PDSI listom z 29.1.2008 informovalo NBS, že od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených navrhovateľom na CD nosiči súd prvého stupňa vo vzťahu k Obchodníkovi s CP zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 8.1.2010 PDSI vo vyjadrení z 19.3.2010 upozorňovalo Obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom z 12.4.2010 PDSI vyzvalo Obchodníka s CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou. Listom zo 16.4.2010 PDSI oznámilo Obchodníkovi s CP predbežnú stratu v sume 24 764 991 eur, spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne Obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listami z 3.5.2010 a z 17.5.2010 PDSI vyzvalo Obchodníka s CP na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov. Listom z 18.5.2010 PDSI vyzvalo Obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228 954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio PDSI nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.4.2011, č. k. 3K 95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, vyhlásil konkurz na majetok PDSI ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Ten podal dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti PDSI v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho Obchodníka s CP, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet družstva. PDSI počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť a vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo PDSI vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Ďalej uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI HOLDING, a.s. (do, ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.000 eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločností úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti Slovenskej republike zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatné skončené. Navrhovateľka požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Súd posúdil uplatnený nárok po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka v konaní nepreukázala vznik škody ani nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k PDSI. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 110/84) uviedol, že nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák. č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľka sa ako bývalá členka PDSI, s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči PDSI, keďže družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná jej vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľka však svoje právo nevyužila a pohľadávku voči PDSI si neuplatnila v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu spôsobom, ktorý stanovujú právne predpisy, čím sa nestala účastníčkou konkurzného konania. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu navrhovateľka nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči PDSI, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu, s ktorým bola v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená jej pohľadávka, prípadne i po skončení konkurzného konania. Navrhovateľka nepodala žalobu ani proti členom predstavenstva PDSI alebo kontrolnej komisie družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243 a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovateľka teda mala primárne uplatňovať svoj nárok voči PDSI, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovania náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporkyne za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdený nesprávny úradný postup odporkyne, spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti PDSI, súd prvého stupňa v rozsudku konštatuje, že dohľad NBS nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný ZoCP vo vymedzenom rozsahu spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 ZoCP). K takým povinnostiam patrila od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP a od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 ZoCP. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo PDSI tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na PDSI, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán PDSI nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti PDSI. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán PDSI počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 ZoCP); NBS totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva. PDSI až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti Obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení ZoCP nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 ZoCP). NBS vyzvala PDSI na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS 26.8.2010 č. OPK-5664/1-5/2010, PDSI predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle ZoCP, a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a preto bolo konanie zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 ZoCP za porušenie ust. § 129 ods. 3 cit. zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia z 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala PDSI predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24.8.2007, súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporkyne, a nie Obchodníka s CP; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len PDSI a nie navrhovateľke. Navrhovateľka nebola v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s Obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len PDSI a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný ZoCP a vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. X a § 137 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade J. ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. B. J. neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. X. na základe údajov o štruktúre majetku J. k XX.XX.XXXX a k XX.XX.XXXX síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania J. investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka XXXX nemohla uložiť J. sankciu, pretože povinnosť dodržiavať J. investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. X. ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl. X ods. X I. SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti J. prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa XX.X.XXXX a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. X. v danom období (po XX.X.XXXX) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie J. investície podľa § 1X4 ods. 4 B., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti J. investície po X.X.XXXX. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí X. o uložení pokút vo výške XXX.XXX,- Sk, resp. vo výške XXX.XXX,-Sk (rozhodnutie z X.X.XXXX č. S. XXXX/X/XXXX, resp. rozhodnutie z XX.X.XXXX č. S.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že X. sledovala aj činnosť S. s CP, pričom nebolo jej povinnosťou informovať J. o výsledných zisteniach. B. č. XXX/XXXX Z.z. o dohľade totiž v § X ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred X. vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. X., vzhľadom na záväzkový vzťah medzi S. s CP a J., založený B. o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou J., ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako členka J. mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s J.. Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľky ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporkyne za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody. X. na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom U. únie súd prvého stupňa zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú navrhovateľom R. dvoru U. únie, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva I., ale výlučne o otázku výkladu práva U. únie, resp. jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán povinnosti položiť prejudiciálnu otázku. Nakoľko súdu ostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o položení, resp. nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia. Vychádzal z toho, že predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok, a to otázky výkladu úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor nerozhoduje o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva. Súd prvého stupňa po posúdení návrhu navrhovateľky na predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože odpoveď na otázky uvedené v návrhu nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie a sú upravené a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku SR, a to v § 126 a v § 120 ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu cenných papierov. V zmysle vyššie uvedeného nevyhovel žiadosti navrhovateľky o podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ a jej návrh zo dňa 10.1.2014 zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa princípu úspechu v konaní. Hoci mala odporkyňa v konaní v celom rozsahu úspech, náhradu trov konania jej nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka a napadla ním výrok, ktorým bol zamietnutý jej návrh o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie jej návrhu, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Pokiaľ ide o povinnosť riadiť sa zmyslom a účelom zákona alebo k prednosti ústavne súladného výkladu pred inými výkladovými metódami, poukázala navrhovateľka na citáty z niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR, a to nálezu sp. zn. III.ÚS 341/07, nálezu sp. zn. I.ÚS 243/07 a citát nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. PI.ÚS 21/96. Zdôraznila, že argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou jeho činnosťou je irelevantný, ak navrhovateľka nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jej názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode navrhovateľky došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľka nebola „bdelá“. Súd prvého stupňa svojím výkladom ZoCP umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade PDSI, Obchodníka s CP a ani navrhovateľky neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade PDSI bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka, a to aj vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole PDSI zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil ZoCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZoCP a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo PDSI, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť PDSI aj obchodníka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do PDSI. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľky o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali ZoCP, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a PDSI zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je PDSI majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že PDSI svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľka uviedla, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľka doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového súdu povinný jej dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľka napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012. K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Zdôraznila, že prvostupňový súd pri svojom konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil dôkazné listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v súdnom spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce listinné dôkazy, predložené účastníkmi konania. Súd mal k dispozícii minimálne 11 právoplatných rozhodnutí vydaný odporkyňou, z ktorých je zrejmý jej úradný postup voči PDSI. Mal tiež ďalšie dôležité a relevantné listinné dôkazy a na základe vykonaného dokazovania dostatočne a správne zistil skutkový a právny stav veci. Prvostupňovému súdu boli z jeho vlastnej činnosti známe aj iné dôležité skutočnosti, pretože na prvostupňovom súde už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Tvrdenie navrhovateľky, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 241/07 a uznesenie NS SR 4 Cdo 58/2012) označila odporkyňa za nepresné a účelové, pričom navrhovateľka ani nešpecifikovala, na ktoré podstatné otázky súd nedal odpoveď. Navrhovateľka a jej právny zástupca vec účelovo označili za predčasne rozhodnutú, keďže nepreukázali žiadny predpoklad pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody. Uviedla, že tvrdenie navrhovateľky, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za denegatio iustitiae (odoprenie spravodlivosti), je účelové a nezodpovedá skutočnosti. Podstatou práva na spravodlivé konanie totiž v žiadnom prípade nie je právo na úspech v konaní, teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľky a jej právneho zástupcu. K odvolacej námietke navrhovateľky o predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodala žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PDSI, ktorí boli v zmysle Obchodného zákonníka ako aj stanov družstva DPSI zodpovední za jeho riadenie a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K námietke navrhovateľky, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a má za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu PDSI, ale aj obchodníkovi CI, dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a zákonom o cenných papieroch. Zároveň odporkyňa uviedla, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP, teda až od 1.6.2010 mohla dohliadať, či PDSI dodržiava schválený Prospekt investície. Pri Prospekte investície nešlo o také rozhodnutie odporkyne, ktorým by určila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Pokiaľ navrhovateľka bola neznalá príslušných právnych predpisov, mohla požiadať odporkyňu (čo neurobila) o vyjadrenie je zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky, že zanedbala svoje povinnosti pri vykonávaní dohľadu nad obchodníkom s CP poukázala na svoju podrobnú argumentáciu k tejto otázke vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, na ktorej zotrvala. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 16.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou PDSI. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP zák. č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či PDSI dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani PDSI, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti PDSI nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ ZoCP, v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené novelou, zák. č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľka nebol vedomá. To platí aj k jej argumentácii, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou PDSI nemala vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľke nesprávnym úradným postupom štátu, v danom prípade NBS, podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala navrhovateľka, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné, že za daných okolnosti navrhovateľka nebude mať šancu od PDSI vymôcť žiadne odškodnenie. V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na majetok PDSI nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.