Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/58/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244565 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244565.2 Uznesenie G. súd v N. v senáte zloženom z predsedníčky senátu M.. N. A. a členov senátu M.. N. B. a M.. G. S., v právnej veci žalobcu: H. H., D.. XX.XX.Q., C. XX, N., štátny občan SR, zastúpený V. kanceláriou T. & A. s.r.o., so sídlom F. 2, N., L.: XX Q. Q., proti žalovanej: Z. F. R. D. N. Z., Z. Z. L. G. X, N., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku P. súdu N. I zo dňa X.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX a uzneseniu P. súdu N. I zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, jednohlasne ( pomerom hlasov X:X) takto r o z h o d o l : F. P. súdu N. I zo dňa X.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. X. P. súdu N. I zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX sa p o t v r d z u j e. R. sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : D. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy XXX,XX euro s príslušenstvom ( podľa žaloby XXX,XX euro s príslušenstvom ) predstavujúcu náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou A. W. Z. L. (ďalej len "A." alebo „ W. „) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "obchodník s CP"). Z. prvého stupňa v rozhodnutí nepriznal žalovanej náhradu trov konania. F. právne odôvodnil § 3 ods.X,X, § 9 ods.X, § 15 ods.X , § 17 ods.1 zák.č. XXX/XXXX Z.z. v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. X písm. d/ a § 9 zák. č. XXX/XXXX Z.z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že A. spolupracovalo od roku XXXX so spoločnosťou Y. L., o.c.p., a.s., L.: XXXXXXXX, od roku XXXX so spoločnosťou Y. L., o.c.p., a.s., L.: XXXXXXXX (spoločnosť mala rovnaké obchodné meno, ale iné L.), uvedený obchodník s cennými papiermi od XX. 5. XXXX (kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Q. pre finančný trh č. B.-XX/ XXXX/OCP zo dňa XX. 4. XXXX vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. X písm. d) zákona cenných papieroch, a to do XX. 4. XXXX - z uvedeného mal za to, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva A. obchodníkom s cennými papiermi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca vstúpil do družstva ešte XX.X.XXXX a do A. vložil finančné prostriedky ešte v roku XXXX . Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením P. súdu N. I zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 3K XX/XXXX bol na majetok W. ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený O.. O. U. a veritelia W. boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote XX dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. A. R. o dohľade ( ust. § 35 ods. X a X ) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať D. banke Z. zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie D. banky Z. a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku 2. Q. uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie D. banky Z. predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej D. bankou Z.. W. subjekty sú rovnako povinné predkladať D. banke Z. aj účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. P., ktoré vydá D. banka Z. a ktoré sa vyhlasujú v R. zákonov Z. republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať D. banke Z., rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie. Z. prvého stupňa dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany D. nemohla z jeho strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. A. je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. M. sa o podnikateľský subjekt založený podľa P. zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. W. bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov ( predmetných zmlúv). V danom prípade v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov žalobca dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s A. a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. A. štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. A. by D. zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s členmi družstva (občanmi ) a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. XX ods. X Q. SR. Až odo dňa 1. 6. XXXX ( t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. X R. o cenných papieroch podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z.) malo A. zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla D. kontrolovať, či A. dodržiava schválený prospekt investície (teda či si A. plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. XXXX), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. XXXX bolo možné A. sankcionovať. W. (pred 1. 6. XXXX) D. nemohla A. nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má A. investovať. Za plnenie prospektu investície družstva A. pritom zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán A. (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § X51 ods. 2 a § 2X3a ods. 4 P. zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods. X v spojení s § 2X3a ods. 4 P. zákonníka). Z. prvého stupňa ďalej uviedol, že v danom prípade A. podnikalo na základe ustanovení P. zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami ( vrátane žalobkyne ) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi ). D. preto daná kompetencia D. zasiahnuť voči A., keďže uzatváranie vzťahov medzi žalobcom (ako členom družstva ) a A. bolo mimo rámca dozoru D.. V žalobe a ani počas konania žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že D. si neplnila zákonom jej dané povinnosti. R. v snahe dosiahnuť vyššie výnosy zo vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s A. môže byť spojené adekvátnym rizikom. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázal základný atribút vzniku škody , a to nesprávny úradný postup žalovanej. Z. prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Z. republiky zastúpenej D. a vznikom v návrhu označenej škody žalobcovi, pretože táto mu nevznikla vložením finančných prostriedkov do A., ale v dôsledku neschopnosti A. splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie . A. a jeho dcérske spoločnosti - I. W. Z. L., W. W. Z. L. a Z. W. Z. BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "Z. L." - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa P. zákonníka (najmä podľa ustanovení § X ods. 2 a § 221 až § 260 P. zákonníka). Za činnosť W. zodpovedá a v mene W. koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. R. ( v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor ) vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov ( ust. § X29 ods. 1 písm. b) zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). T. schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení P. zákonníka a čl. XX Z. A.. D. vykonáva dohľad nad družstvom A. ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách. Q. pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. XXXX na D. banku Z.) schválil pre W. dňa XX. 3. XXXX A. investície (A. je informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 1X7 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa XX. 3. XXXX), na základe ktorého bolo W. oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt XX rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. P. A. investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § X28 ods. 1 písm. a) bodu XX zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. R. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený predmetný A. investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Z. prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Z. A. investície nevznikol medzi W. a P. s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. A. vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). W. (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia W., teda aj žalobca majú práva a povinnosti spojené s členstvom v W., okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. D. banka Z. vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 1X6 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením D. banke Z. na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou od 1. 6. XXXX bola D. banka Z. oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. D. banka Z. nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou W. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. W. bolo podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať D. banke Z. polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii W., ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. D. banka Z. po podaní podnetu W. a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od XX. 4. XXXX do 6. 5. XXXX u P. s cennými papiermi dohľad na mieste. P. s cennými papiermi neposkytoval pre W. investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil D. banke Z. žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že P. obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel R. o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode X zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Zo skutkových okolností prípadu súd prvého dospel k záveru, že to bol práve samotný žalobca ( v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám ), ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu P. zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. O. postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti A., proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva A. a ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie A. (P. zákonník ust. § 251 ods. 2, ust. § 2X3a ods. 4 a ust. § 244 ods. X ) , aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva. R. svoje finančné prostriedky vložil do družstva A. a ponechal ich v družstve A. (štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (A. ) , či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov. Z. prvého stupňa s poukazom na ustálený skutkový stav dospel k záveru, že iba A. vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky v žalovanej výške. D., len v prípade, ak by sa žalobca nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu A., tak až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s W. - zásada právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci P. súdu N. I právoplatne skončená vec sp.zn. XXC XXX/XXXX, ako aj ďaľšie veci sp.zn. 7C XXX/XX, XXC XX/XX, 7C XXX/XX. XXC XXX/XX, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti štátu - Z. republiky za žalobcom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky Z. dvoru I. únie právne dôvodiac § X09 ods.1 písm. c/ O.s.p., čl XXX R. o fungovaní I. únie konštatujúc, že žalobcom predložený zoznam navrhovaných prejudiciálnych otázok nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním. A. výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ X05 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ X05 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ X05 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) , rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ X05 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh vo veci samej žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že D. banka Z. nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. X., že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie D. banky Z. ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad A. investície je podľa D. banky Z. len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej , pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad A. investícií nedefinoval. A. D. banky Z. bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. V. žalovanej , že upozornila W., že vykonáva dohľad nad činnosťou W. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § X35 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou W. posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. D. so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností D. bankou Z., spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. XXX/XXXX Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný žalobca považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou W., ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. X., že povinnosťou D. banky Z. podľa ust. § 137 ods. X R. o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. A. ust. § X35 ods. 1 R. o cenných papieroch ( platného v tomto znení od 1. mája XXXX ) W. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany D. banky Z. napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala D. banka Z. zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných D. bankou Z. W. (A. investícií, vydaný vtedajším Q. pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný D. bankou Z.) a obchodníkovi s cennými papiermi . A. zákonný dohľad zo strany D. banky Z. je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj W. činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu. A. na skutočnosť, že v konaní vedenom na P. súde N. I pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo výpoveďou svedka L.. R. M., Y.. preukázané, že D. banka Z. už v roku XXXX pri kontrole W. zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI C., a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t.j. že W. malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a W.. D. banka Z. sa po zistení o rizikovosti portfólia W. uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI C. a. s., CI F., s.r.o. a B. production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť XXX % dcérskymi spoločnosťami CI C., a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom L.. U. T., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. P. poukázal ďalej na to, že D. banka Z. naďalej akceptovala stav, že celé portfólio W. je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI C. a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi ( v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre W. porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške XX.XXX eur nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). D. podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti W. aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v roku XXXX do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do W., pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. A. ďalej na skutočnosť, že D. banka Z. tým, že dňa 4. marca XXXX obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a W. zakázala činnosť v roku XXXX, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku XXXX do roku XXXX D. bankou Z.. P. ďalej uviedol, že D. banka Z. rozhodnutím zo dňa XX. mája XXXX č. P.-XXXXX-X/XXXX ( právoplatným dňa XX. júla XXXX) zakázala W. predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti A. investícií s tým, že D. banka Z. ustálila trvanie neaktuálnosti A. až od mája XXXX účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do A. boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom XXXX, spätne k XX. decembru XXXX, kedy došlo v sídle D. banky Z. dňa XX. augusta XXXX k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva W. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti . Q. o subjektoch, s ktorými je W. majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra XXXX a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti W. boli neaktuálne už k XX. decembru XXXX. Z uvedeného vyplýva, že W. svojim konaním porušovalo ust. § X29 ods. X v spojení s § X28 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. X zákona o cenných papieroch od XX. decembra XXXX, avšak D. banka Z. voči W. úradne zasiahla až v máji XXXX ( zákazom činnosti ). R. konštatoval, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Z. pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok D. súdu T. republiky zo dňa XX. apríla XXXX, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. R. č. XXX/XXXX Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval P. zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i H. zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania . Z. by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. P. ďalej uviedol, že z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa XX. augusta XXXX vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti D. banke Z., B. fondu investícií, či poisťovni Y. I. a iným žalovaným, a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. V odvolaní napokon poukázal na závery uznesenia D. súdu Z. republiky zo dňa XX. januára XXXX, sp. zn. X O. XX/XXXX a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli v značnom počte a rozsahu riadne vykonané spôsobom podľa § X29 ods. 1 O.s.p.. R. vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. X., že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené žalobcom alebo žalovanou. Z. prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci , pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti ( § XXX O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla XXXX pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. R. vo vyjadrení zopakovala svoje počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa daného prípadu a uviedla, že žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nie je možné ani odhadnúť, v akej výške a kedy v budúcnosti mu eventuálne vznikne , pretože vznik samotnej škody a jej výška závisí od výsledku konkurzného konania A.. K námietke žalobcu o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval o aké doklady išlo a oboznámil ich obsah. Zo zápisnice z posledného pojednávania jednoznačne vyplýva, že súd oboznámil prítomných s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnej veci a to po súhlase oboch zástupkýň účastníkov konania oboznámením s podstatnými náležitosťami listinných dôkazov. A. podľa § 164 O.s.p. podala žalovaná návrh na opravu zjavne pisárskych chýb v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa na str. X odôvodnenia, v ktorej nesprávne uviedol výšku čiastky vymáhanej žalobcom. P. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § XX2 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Z. prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § X20 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. X O.s.p.). A. § X19 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol žalobu uplatnenú žalobcom na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom D. banky Z. ( ďalej " D. ") pri výkone dohľadu nad A. družstvom Z. investície ( ďalej " W. "), v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § X19 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. C. základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust. § 9 zák. č. XXX/ XXXX Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. R. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. A. podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. XXX/XXXX Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. A. konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Q. postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. D. úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok XX ods. X Q. Z. republiky). V. vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. XXX/XXXX Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. A. posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. A. posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. A. vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. A. zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala. A. nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. R. však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. V. príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. S. príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. A. zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. A. súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. S. sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. D. iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. F. je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. A. vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. R. je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy I. únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. A. teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Z. však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala . A. riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. A. posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. A. § 420 ods. X P. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. A. § 442 ods. X P. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). P. súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany D. banky Z. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou W.. V danom prípade nie je sporné, že D. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou W. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. H. vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. (novela zák. č. XXX/XXXX Z.z. vykonaná zák.č. XXX/XXXX Z.z.), teda až od 1. 6. XXXX, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že W. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. H. až od X. 6. XXXX mohla D. dohliadať, či W. dodržiava schválený A. investície. H. povinnosť aktualizovať A. investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. XXXX na základe novelizovaného ust. § 127 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. (novela zák. č. XXX/XXXX Z.z. vykonaná zák.č. XXX/XXXX Z.z). A. celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v A. investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ X28 ods. 1 písm. h/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. XXX/XXXX Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani W., žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). A. tieto neexistujúce povinnosti W. nemohla D. kontrolovať. D. nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi W. ako sa mylne domnieva žalobca. D. mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či W. plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až XXX zák. č. XXX/XXXX Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § X29 ods. 1 písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. v znení platnom do XX.X.XXXX; § 126 až XXX boli zo zákona č. XXX/ XXXX Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Z.z. účinným dňa XX.X.XXXX). Ak si toho žalobca vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu D. banky Z. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu D. nad činnosťou W. nemal vedomosť. D. možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti D. banky Z. v oblasti skúmania rizikovosti portfólia W., nakoľko zákon č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani D. banke Z. z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností D. banky Z.. S. by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup D. banky Z. iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobcu, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť D. banke Z. pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú. Z obsahu R. uzavretej medzi W. a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet W.. X. znamená, že riziko nieslo samotné W., ktoré bolo iniciátorom celého obchodu W., ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok L. bod X písm. c/ R. v spojení s § 5 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré W. ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. R. si ako člen W., ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť ( čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia D. banky Z. zo dňa XX. decembra XXXX, č. P.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím N. rady D. banky Z. zo dňa 1. marca XXXX, č. B. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú D. bankou Z.. T. W., ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči W., či sekundárnu zodpovednosť W. voči žalobcovi. D. možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach D. banky Z. na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči W. zohľadňujúc aktívny prístup D. banky Z. k obchodníkovi s cennými papiermi ( v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára XXXX, č. P. - XXXX/X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške XX.XXX,XX euro, opätovne rozhodnutím zo dňa XX. augusta XXXX, č. P.- XXXX-X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške X.XXX,XX euro a následne rozhodnutím zo dňa XX. decembra XXXX, č. P.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe D. banky Z., ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí D. banky Z., keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného D. bankou Z.. A. ide o rozsudok D. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. A. tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. P. toho, D. súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R XX/XXXX týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. X. rozsudok sp. zn. XX Y. XXXX/XXXX nepolemizuje so závermi rozhodnutia R XX/XXXX, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R XX/XXXX, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti D. súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku D. súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku D. súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok W. nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. A. je správny záver súdu prvého stupňa i v to, že žaloba bola podaná predčasne. Vo vzťahu k námietke žalobcu namietajúceho okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § X29 O.s.p. je treba uviesť, že podľa ust. § X20 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z. rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. A. ust. § 129 ods.1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice z pojednávania súdu nariadeného na deň X.XX.XXXX vyplýva, že v jeho priebehu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu, obsahom prepisu CD nosiča a čítaním výpovedí svedkov zo zápisníc sp.zn. XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XXC/XX/XXXX. X. znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § X29 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. D. právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. A. súd prvého stupňa na str.X napadnutého rozsudku uviedol nesprávnu výšku predmetu konania , t.j. sumu XXX,XX euro s príslušenstvom ( správna je výška XXX,XX euro s príslušenstvom ), táto nesprávnosť v písaní nemala za následok nesprávne právne a skutkové posúdenie veci súdom prvého stupňa ( § XXX ods. X O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ( vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 2X9 ods.X,X O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. P. súd N. I uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k . XX C/XXX/XXXX - XXX uložil žalobcovi povinnosť v lehote XX dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške XX euro v zmysle pol. 7a Z. súdnych poplatkov. A. tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na ust. § X8ca zák. č. XX/XXXX Zb. mal za to, že nie je povinný poplatok za odvolanie zaplatiť . P. súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ X12 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 21X ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. A. § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. A. § 5 ods. X písm. a) zák. č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. A. § 6 ods. X,X zák. č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. A. podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. D. (odvolania, dovolania) sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania návrhu. A. položky X bod X Z. súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. A. sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, X zákona č. XX/ XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; ďalej len zákon). A. je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. A. povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. A. podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. X veta prvá, druhá zákona). A. A. č. 7a Z. súdnych poplatkov v znení účinnom od X.XX.XXXX za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume XX eur. A. § 18ca zákona č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom od X.XX.XXXX, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do XX. XX. XXXX sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do XX. XX. XXXX, i keď sa stanú splatnými po XX. XX. XXXX. A. 7a Z. súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. XX/XXXX Zb., bola do sadzobníka vložená novelou zák. č. XX/XXXX Zb. vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. XX. XXXX. Z. bol touto novelou do zákona č. XX/XXXX Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do XX. 9. XXXX sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do XX. 9. XXXX, i keď sa stanú splatnými po XX. septembri XXXX. G. o náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. nebolo do XX. 9. XXXX uvedené v Z. súdnych poplatkov. A. názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. N. v úvahu hore citované ustanovenia, žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podal pred XX. septembrom XXXX. V posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po XX. XX. XXXX , a preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania ( po XX. XX. XXXX). Z., že v sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti žalobcu bez právneho významu. A. úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od X. XX. XXXX oslobodené od súdnych poplatkov ( zákonom č. XXX/XXXX Z.z. bolo zo zákona č. 7X/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ). Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.