Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/169/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244582 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244582.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. L., X. Š. XXX/X, XXX XX R., práv. zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti výrokom 2 a 3 rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 17.10.2014, č.k. 18C 193/2011-147, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 17.10.2014, č.k. 18C 193/2011-147 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Zároveň zamietol jeho návrh, ktorým sa domáhal voči odporkyni náhrady škody vo výške 604,25 eur s príslušenstvom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej Družstvo), ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP) na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s CP skončil svoju činnosť ku dňu 30.4.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a preto Družstvo nemohlo svojim členom vyplatiť zverené prostriedky, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi tým vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom NBS, ktorá neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela a musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom. NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP. Okrem toho NBS voči Obchodníkovi s CP nezasiahla včas a účinne a tým spôsobila, že mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb, vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy mu odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 ZoCP dalo podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následné nároky svojich členov. Neprijala žiadne opatrenia, ktorými by zabránila Obchodníkovi s CP nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, hoci musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zákon. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP a nad Družstvom tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. NBS o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s CP skutočne vedela, minimálne na základe kontroly, ktorú NBS u neho vykonala v roku 2007, na základe ktorej vydala dňa 8.1.2008 rozhodnutie NBS C.-XXXX/X/XXXX, ktorým obchodníkovi uložila pokutu 500 000,- Sk a 20.8. - rozhodnutie NBS C.-XXXX-X/XXXX ( už po druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady z 6.5.2008 č. R.-XXX/XXXX ), ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 300 000,- Sk za porušenie povinností obchodníka s cennými papiermi ( obchodník sa vzdal práva na rozklad voči tomuto rozhodnutiu, čím uznal dôvodnosť zistení NBS ), inter alia aj z dôvodu porušenia ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a) ZoCP z dôvodu, že si Obchodník s CP neplnil povinnosti vyplývajúce voči Družstvu zo zmluvy, a kde NBS konštatuje, že Obchodník s CP si neplnil svoje povinnosti na dodržiavanie primeranej miery rizika podľa zmluvy, nepostupoval podľa investičnej stratégie, neriadil sa schváleným prospektom investície. Ak by NBS vykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP riadne a ak by urobila potrebné opatrenia na nápravu, ku škode by nedošlo (príčinná súvislosť). NBS konala v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a zákonných garancií postupu NBS ako orgánu verejnej moci. Keďže NBS nepostupovala zákonným spôsobom pri výkone dohľadu, objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku jej nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. NBS mala na základe kontroly u Obchodníka s CP, pri ktorej sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k prospektu investícií a Družstvu, povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo vzniku škôd na právach členov Družstva, ktorí vložili do Družstva svoje peniaze na investovanie podľa Prospektu investícií. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona, tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou. Navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku voči družstvu v konkurznom konaní, správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel. Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 9.1.2012. Odporkyňa vo vyjadrení k doplneniu žaloby navrhovateľa uviedla, že považuje za irelevantný údajný nesprávny úradný postup NBS pri Dohľade nad Obchodníkom s CP vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľ vložil finančné prostriedky do Družstva a bol v právnom vzťahu s Družstvom. Uviedla, že verejné ponuky cenných papierov, prospekty cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných papierov nemožno stotožňovať ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami investície a vyhlasovateľmi verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola až do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013 osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola do zrušenia zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009, pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS po zistení nedostatkov, týkajúce sa Prospektu investície iniciatívne využila svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, príčinou nebola neaktualizácia údajov v Prospekte investície, ale konanie predstavenstva Družstva. Navyše, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo žiadne informácie a skutočnosti svedčiace o zhoršenej finančnej situácii. Až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. Skutočnosti rozhodujúce pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v období, kedy Obchodník s CP vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS ihneď po podnete Družstva začala vo veci konať. Odporkyňa ďalej uviedla, že informácie a podklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 ZoCP sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. V súvislosti so zistením závažných pochybení u Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, odporkyňa uviedla, že NBS i v tomto smere konala a po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok Obchodník s CP riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať navrhovateľa o nedostatkoch zistených v činnosti Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2, v spojení s § 17 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Podľa odporkyne navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom kontrolnej komisie ale aj využívaním iných členských práv. Pokiaľ mu vznikla škoda a bol ukrátený na svojom majetku, tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. Vymáhanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy až potom, keď navrhovateľ využil všetky možnosti na vymoženie nárokov primárne od Družstva a od členov orgánov tohto subjektu. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto žiadala jeho návrh zamietnuť. Po vykonanom dokazovaní súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa §§ 415 a 441 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ bol prijatý za člena Družstva dňa 31.10.2008 a dňa 15.10.2008 vložil svoj vklad do Družstva vo výške 200 000,-Sk. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, čo urobil ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty. Táto skutočnosť podľa názoru súdu je v súčasnosti zhojená, nakoľko lehota od predloženia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku už uplynula a odporkyňa na základe nej neplnila. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to: 1. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch; 2. nesprávny úradný postup orgánu štátu; 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že v prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Základnou a podstatnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť pre adresátov. Opísaná činnosť zo strany NBS nemohla založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jej právomocí vymedzených zákonom. PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom Družstva. Je podnikateľským subjektom založeným podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika (Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s nim, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v Družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Slovenská republika nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti podnikateľského subjektu (teda ani družstva PDSI) a do jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v Družstve v zmysle jeho stanov a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov, zasiahla by tým do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzila, resp. zmarila ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Až odo dňa 1.6.2010, t.j. od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP, malo Družstvo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície, pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1.6.2010 bolo možné Družstvo sankcionovať. Dovtedy NBS nemohla Družstvu nič prikazovať a nariaďovať, a už vôbec nemohla určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má Družstvo investovať. Odporkyňa nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity Družstva. Za plnenie Prospektu investície Družstva zodpovedá jeho predstavenstvo ako štatutárny orgán (žalobný návrh v mene Družstva proti členom Predstavenstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ust. § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ust. § 244 ods. 8, v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie Prospektu investície Družstva nezodpovedá odporkyňa. V návrhu na začatie konania a ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľ v snahe dosiahnuť vyššie výnosy z vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s Družstvom môže byť spojené adekvátnym rizikom. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný atribút vzniku škody a to, že by odporkyňa nesprávne úradne postupovala. Ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku škody, nemôže byť daná zodpovednosť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal jeho členom, pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia s majetkom Družstva. Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami Družstva a všetkých jej členov. Členovia Predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním Družstvu spôsobili (Obchodný zákonník ustanovenie § 243a ods. 1 a 2 ). Navrhovateľ vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP). Členská schôdza je najvyšším orgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť jeho záležitosti, kontrolujú činnosť Družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov Družstva. NBS vykonáva dohľad nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami ZoCP. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície. Prospekt je informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie podľa § 127 ods. 2 ZoCP, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť Prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. Tento zákon však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani Obchodníkovi s CP), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s Obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Orgány Družstva boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si Družstvo splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 ZoCP. S účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. NBS však nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa ZoCP povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník s CP obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa dospel k záveru, že to bol práve samotný navrhovateľ, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi Družstva, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať s primeranou dávkou opatrnosti a zvážiť možnú mieru rizika. V čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie (Obchodný zákonník -§ 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 ). Súd s poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala relevantné rozhodnutia, pričom konala bez prieťahov, postupovala v súlade so ZoCP a v súlade so zákonom o dohľade. Nestotožnil sa ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom uplatňovanou škodou a navrhovateľom označeným údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť, a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a Obchodníka s CP, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril Družstvu. Uzavretím zmluvného vzťahu s Družstvom navrhovateľovi ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda mu môže vzniknúť až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení Družstva. Pokiaľ by teda bola Družstvu a Obchodníkovi s CP zakázaná ich činnosť, tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok v konkurznom konaní, ktoré však nie je ešte skončené, a preto v čase rozhodovania súdu ešte nebolo možné zistiť, či jeho pohľadávka bude uspokojená v rámci konkurzného konania, a teda, či mu vôbec nejaká škoda vznikne. Na základe uvedených právnych skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ rozhodol súd tak, že ho zamietol, keďže sa domnieva, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uvedeného vyššie, ako aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie. Návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevyhovel aj z toho dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý jeho návrh o náhradu škody a s ním súvisiaci výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou Družstva je irelevantný, ak odporkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z. (ZoCP). Ku škode navrhovateľa došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s CP neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom N.. I. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012. K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Odporkyňa má za to, že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Zdôraznila, že ide o účelové tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 241/07 a uznesenie NS SR 4 Cdo 58/2012). Uviedla, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli v zmysle Obchodného zákonníka ako aj stanov družstva DPSI zodpovední za jeho riadenie a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a má za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu PDSI, ale aj obchodníkovi CI, dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a zákonom o cenných papieroch. Zároveň odporkyňa uviedla, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP, teda až od 1.6.2010 mohla dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Pri Prospekte investície nešlo o také rozhodnutie odporkyne, ktorým by určila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1, písm. h) ZoCP. V ďalšom odporkyňa argumentovala zhodne so svojim vyjadreniami pred súdom prvého stupňa. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 9.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP zákonom č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ ZoCP, v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade Národnou bankou Slovenska. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. To v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné, že za daných okolnosti navrhovateľ nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.