Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/549/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244773 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244773.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: O. D., X.. XX.X.XXXX, L. J. X, XXX XX Z., zastúpený matkou ako zákonným zástupcom: H. D., L. J. X, XXX XX Z., v zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 1.794,37 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti 2. a 3. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 17.3.2014, č. k. 16C/206/2011-169, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 17.3.2014, č.k. 16C/206/2011-169 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa zo dňa 10.1.2014 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol. Zároveň zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhala voči odporkyni náhrady škody vo výške 1.794,37 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej Družstvo), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS) zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s CP podľa Zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou Obchodníka s CP mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. ZoCP, pričom kompetencie jej vyplývajú zo zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Navrhovateľ peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú ochránené jeho peňažné prostriedky a budú zhodnotené v garantovanej výške. V máji 2010 sa dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a z toho dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom mu zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku konania subjektu finančného trhu - Obchodníka s CP, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo, tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, pretože túto sumu mu družstvo nevrátilo a ani nevráti. NBS je orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 1.1.2006 za dohľad nad finančným trhom v SR a má právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou, a nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS dopustila komplexne a vo vzájomných súvislostiach naplňujú znaky nesprávneho úradného postupu. NBS nepostupovala v súlade s predpismi a navrhovateľovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s jej nesprávnym úradným postupom. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP a nad Družstvom tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu zistených nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP, pričom vedela že zistené nedostatky v jeho činnosti zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorý mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie, vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenie na zabránenie vzniku škody na majetku, ktoré zverilo Obchodníkovi s CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP, aj keď o problémoch Družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým podalo podľa § 86 ods. 3 ZoCP Bankovej rade podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom Obchodníkovi s CP u garančného fondu investícii a tak uspokojiť následne nároky svojich členov. NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že Obchodník s CP by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. NBS o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s CP vedela minimálne na základe kontroly, ktorú u neho vykonala v roku 2007, keď dňa 8.1.2008 vydala rozhodnutie, ktorým mu uložila pokutu 500.000,- Sk a dňa 20.8.2008 vydala ďalšie rozhodnutie, ktorým mu uložila pokutu 300.000,- Sk. Ku škode navrhovateľa by nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP riadne, ak by urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to tak vo vzťahu k Obchodníkovi s CP a aj Družstvu. NBS nepostupovala v súlade s predpismi v oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu a objektívne zodpovedá za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, pretože škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS porušením pre ňu záväzných ustanovení vzťahujúcich sa na výkon dohľadu. Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomne, návrh považovala za neopodstatnený a požadovanú náhradu škody neuznala čo do dôvodu a ani čo do jej údajnej výšky. Návrh ako nedôvodný žiadala zamietnuť. Uviedla, že Družstvo je podnikateľským subjektom, ktoré vyvíja svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva a teda vedel, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu - Družstva, pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku Družstva. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v jeho mene koná predstavenstvo ako štatutárny orgán Družstva. Navrhovateľ ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie. Pri schvaľovaní Prospektu investície orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje sa najmä jeho úplnosť, teda či prospekt investície obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) ZoCP zodpovedá za pravdivosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pričom zákon nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samostatné zmluvy, požadoval len ich zoznam. Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah a teda eventuálne nedodržiavanie povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám, ani Obchodníkovi s CP, ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s Obchodníkom s CP zmluvu, ktorá obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov Družstva - investorov. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontroluje zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke, ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa ZoCP povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo i predkladalo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s CP a ani nikdy neoznámilo NBS, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo inak neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani nepodalo žalobu z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade so zmluvou prípadne že spôsobuje škodu. Družstvo až dňa 15.4.2010 žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu, pričom sa nedomáhalo svojich nárokov na súde, i keď išlo o obchodný vzťah, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu a oboznámení sa s informáciami vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu vo forme riadenia portfólia a nepredložil mu žiadnu dokumentáciu. NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP vydala rozhodnutie č. S.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým uložila Obchodníkovi s CP zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS, rozhodnutie č. S.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010, ktorým odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP. NBS teda nebola nečinná. Bez prieťahov vydala relevantné rozhodnutia a postupovala v súlade so ZoCP a zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstva odporkyňa uviedla, že Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo na výzvy NBS na predloženie dokladov a informácií a sťažovalo napredovaniu dohľadu. NBS vyzvala Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú Obchodníkovi s CP. Družstvo podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, ale žiadosť nebola úplná, a tak Družstvo bolo vyzvané na odstránenie nedostatkov. Nedostatky neboli odstránené, a preto bolo konanie o žiadosti zastavené. Družstvo dňa 28.6.2010 doručilo podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a tvrdilo, že Obchodník s CP pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26.179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo ani na základe požiadavky NBS o predloženie výpisov z bankových účtov Družstva a pokladničných výdajok, na ktorých Obchodník s CP prijal peňažné prostriedky, nepredložilo žiadne dôkazy. Vo vzťahu s požiadavkou o vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií odporkyňa uviedla, že majetok Družstva nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok § 81 ods. 1 písm. c) bod 3 ZoCP. Vo vzťahu k tvrdeniu, že NBS mala upozorniť navrhovateľku na zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s CP odporkyňa uviedla, že, zákon o dohľade v § 2 ods. 2, § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný. Účastníkmi konania je len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, že NBS porušila svoju povinnosť tým, že neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní či vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Navrhovateľ ani nepreukázal, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup NBS. Vo vzťahu k uplatnenej škode odporkyňa uviedla, že je potrebné preskúmať a objektívne preukázať, či ide alebo nejde o škodu, preskúmať a preukázať výšku údajnej škody a preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi navrhovateľom tvrdeným porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Odporkyňa považuje návrh za neopodstatnený i z dôvodu, že na majetok Družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, a tak si navrhovateľ mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok Družstva a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom sa mal domáhať určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Poukázal aj na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie na návrh Družstva na náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a podľa predmetného návrhu sú v uplatnenej škode zahrnuté aj členské vklady Družstva a peňažné prostriedky za zmenky predané svojim členom. Navrhovateľ v doplnení návrhu zo dňa 11.4.2013 uviedol bližšiu špecifikáciu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v jednak v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície a následný oneskorený zákaz činnosti Družstva, v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení v činnosti Obchodníka s CP vo vzťahu k Družstvu. Uviedol, že Prospekt investície bol vypracovaný ku dňu 20.2.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.3.2003 a 3.6.2008. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. S.-XXXXX-X/XXXX, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom mu zakázala predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, keďže sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje o predmete podnikania; členoch predstavenstva a dozornej rady; o subjektoch, ktoré ovládajú Družstvo; subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené; zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje; o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva. NBS pritom ako dátum neaktuálnosti Prospektu investície ustálila mesiac máj 2010, teda účelovo necelé dva týždne potom, ako v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom ho výzvou zo dňa 20.4.2010 vyzvala na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.8.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície. Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP od roku 2006, avšak NBS voči Družstvu zakročila až v máji 2011. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt patrilo k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa Družstva, ku ktorým patrili i informácie o rizikách, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné rozloženie portfólia, tvoreného zmenkou len jediného emitenta - CI HOLDING a.s., ktorá okolnosť v zmysle zápisu z prerokovania nedostatkov zo dňa 24.8.2007 patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov sledovaných pri výkone dohľadu NBS. NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez toho, aby využila akýkoľvek z dostupných sankčných a nápravných opatrení v zmysle § 144 ods. 4 ZoCP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. S.-XXXX/X/XXXX, uložila Obchodníkovi s CP pokutu v sume 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených ZoCP, pričom o výsledkoch tejto kontroly navrhovateľa a ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané ZoCP, existujúce už od roku 2007. Neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči Obchodníkovi s CP, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosti a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 19C/56/2011 zistil, že sa týka právnej veci navrhovateľa: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti odporcovi Slovenská republika - Národná banka Slovenska o náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Návrh bol súdu doručený dňa 18.4.2011. V dôsledku nesprávneho úradného postupu si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur s príslušenstvom, ktorá je určená ako skutočná škoda v sume 26.575.807,88 eur a ako ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur. Vo veci do rozhodnutia súdu v predmetnom konaní nebolo rozhodnuté. Zároveň súd prvého stupňa zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený H.. H. Z.. Správca konkurznej podstaty podal dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s CP, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Správca konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení ohľadne výzvy súdu na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010, zo dňa 27.12.2013 uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu boli uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj Obchodníkovi s CP. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Navrhovateľ ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K/95/2010, vo výške 5.047,21 eur, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a vedie sa o nej incidenčné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 8Cbi 79/2011, ktoré nie je právoplatne skončené. Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú okolnosť odporkyňa nerozporovala. Súd prvého stupňa posúdil uplatnený nárok po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uviedol, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ sa voči odporkyni domáha náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, pričom však v návrhu nešpecifikoval, v čom konkrétne mal nesprávny úradný postup vo vzťahu k jeho osobe spočívať, nakoľko neuviedol, akým konaním, resp. nekonaním mala NBS porušiť svoje povinnosti, čo zanedbala napriek tomu, že to mala povinnosť vykonať a neuviedol, v ktorom období sa mala dopustiť vytýkanej nečinnosti, či prieťahov v konaní a to v súvislosti s jej osobou a vznikom majetkovej ujmy. V doplnení návrhu zo dňa 11.4.2013 navrhovateľ špecifikoval postup NBS, ktorý považoval za nesprávny úradný postup z vecného a časového hľadiska a súd z tejto špecifikácie vychádzal. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu NBS spočívajúcemu v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorenie zakázania činnosti Družstva súd uvádza, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný ZoCP. Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež Prospekt investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Tento úrad nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich Prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) ZoCP za pravdivosť údajov v Prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala vo vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom, a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 130 ZoCP), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 ZoCP). Až od 1.6.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 ZoCP). NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad Obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené aj údaje o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006, pričom boli zistené nedostatky v oblasti dodržiavania prospektu investície. Podľa ZoCP v relevantnom znení účinnom v roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie Prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 ZoCP). NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch od 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení ZoCP nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. S.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle ZoCP, a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 ZoCP za porušenie ust. § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. S.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Zo strany NBS išlo o postup v rozsahu jej oprávnení stanovených zákonom a v jej postupe súd nezistil namietaný nesprávny úradný postup. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd uvádza, že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie vo vzťahu k Obchodníkovi s CP, s ktorým nebol v žiadnom záväzkovom či inom vzťahu. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo uvedené, dohľad NBS bol limitovaný ZoCP, a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 ZoCP, ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup NBS spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka pri činnosti voči Družstvu, súd uvádza, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. S. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. S.- XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že NBS činnosť Obchodníka s CP sledovala a nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Na viac je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Obchodníkom s CP a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Súd prvého stupňa poukazoval i na tú skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k Družstvu by prichádzalo do úvahy, že v súvislosti s tým v priamej príčinnej súvislosti by navrhovateľovi vznikla škoda. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným Obchodníkom s CP by mohla vzniknúť škoda len Družstvu, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa, a preto i prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP je v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa by ani nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom odporkyne, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP, a preto sa súd touto otázkou ani nezaoberal. Sumarizáciou vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala a že sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.794,37 eur. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že navrhovateľ sa stal členom Družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Dňa 11.2.2011 požiadal Družstvo o zrušenie členského podielu, pričom jeho členstvo zaniklo dňa 30.3.2011 a vzniklo mu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.794,37 eur. Navrhovateľ ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v dôsledku vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, sa prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného. Svoj nárok voči Družstvu si aj uplatnil, a to formou prihlášky v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154 O.s.p. však nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, nakoľko konanie o incidenčnej žalobe, ktorú podal voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu, nie je doposiaľ právoplatne skončené. Na viac, z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 27.12.2013 vyplýva, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keďže je vedených približne 200 súdnych konaní. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ani nemohol ustáliť, či vôbec, a v akej výške navrhovateľovi vznikla škoda a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. V tomto smere bol návrh navrhovateľa podaný predčasne. V tejto súvislosti súd poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004, podľa ktorých nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Súd v súvislosti s navrhovateľom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 uviedol, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať v danej veci, keďže konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu, ku škode by nebolo bývalo došlo. Navrhovateľom označené konanie i v prípade preukázania nesprávneho úradného postupu by však podľa názoru súdu nebolo možné považovať bez ďalšieho, za konanie, v dôsledku ktorého by mu prináležal nárok na náhradu ním uplatnenej škody. Medzi navrhovateľom uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym postupom neexistuje ani príčinná súvislosť. Na základe uvedených záverov za stavu, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. (nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom), jeho návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozsudku poukázal aj na to, že upustil od vykonania dôkazov navrhnutých navrhovateľom (výsluch navrhnutých svedkov) z dôvodu, že vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a irelevantné, keď na preukázanie vzniku škody na strane navrhovateľa nebolo potrebné oboznámiť sa s účtovníctvom Družstva. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa zo dňa 17.3.2014 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol. V tejto časti výrok rozsudku súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1 Os.p. (viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania) neprejednal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspešnosti účastníkov v konaní. V konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však žiadne trovy neuplatnila, a preto jej priznané neboli. Proti rozhodnutiu v napadnutej časti, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v časti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporkyni zaplatiť mu náhradu škody vo výške 1.794,37 eur s príslušenstvom a trovy konania, alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedol niektoré citáty z rozhodnutí súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj z nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96. Navrhovateľ v odvolaní predovšetkým namieta, že argument odporkyne o tom, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad jeho činnosťou, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, je úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto súvislosti poukázal na ZoCP, ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 ZoCP ani v čase, keď odporkyňa schválila Projekt investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude odporkyňa dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa ZoCP. Z toho dôvodu nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných povinností odporkyňou, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Za nepochopiteľné považoval konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa mal viac starať o svoje záležitosti. Navrhovateľ nemal zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani Obchodníka s CP, ktorým by mohol zabezpečiť dodržiavanie ZoCP. Tým, že došlo k zamietnutiu jeho návrhu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporkyne nedošlo, súd odobril výklad ZoCP, ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Poukázal na tú skutočnosť, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporkyňa tvrdila celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 ZoCP zisťovať všetky informácie a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo, činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotného navrhovateľa. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka A.. B. E. M.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila Obchodníka s CP, t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. V uvedenom konaní bolo ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom A.. Z. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov z CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo porušil ZoCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach k samotnému Družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle za ZoCP existujúce už od roku 2007 a neprijala žiadne následné kontrolné, alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZoCP ako i zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom mala a stále má. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodíka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, pod číslom S.-XXXXX-XXXXX, ktorý bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom mu zakázala predaj majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľ tiež uviedol, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt. Poukázala tiež na to, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010 a táto neaktuálnosť siahala až k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva A.. B. E. a A.. H. J., za účelom prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125 c) ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť. K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Ďalej uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne ako aj prvostupňového súdu povinný jej dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromno-právnych vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že konkurzné konanie vylučuje podanie občiansko-právnej či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a vyrovnaní suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ale i zák. č. 300/2005 Z.z., Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občiansko-právna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Zdôraznil skutočnosť, že mu pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu incidenčné žaloby, keď v konkurze nie je zistená ani len pohľadávka, pričom samotný správca sa vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze v 100 % rozsahu a že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu konkurzu je zrejmé, že objektívne je vylúčená možnosť navrhovateľa, ako veriteľa uspokojiť sa v konkurznom konaní. Okrem toho navrhovateľ namieta, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto časti navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010. Takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa podaním zo dňa 28.5.2014, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Má za to, že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Uviedla, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 2.7.2012. Naopak tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú tomu, že sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a má za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu PDSI, ale aj obchodníkovi CI, dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a ZoCP. Zároveň odporkyňa uviedla, že od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP, teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Až od vtedy mohla odporkyňa dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Pri prospekte nešlo o také rozhodnutie odporkyne, ktorým by určila, alebo stanovila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP, v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1, písm. h), ZoCP. Uviedla, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné, reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla odporkyňa kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v jeho mene koná predstavenstvo ako štatutárny a výkonný orgán. Rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu Družstva. T.j., za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva zodpovedné jeho predstavenstvo ako štatutárny orgán bez ohľadu na to, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola, alebo nebola osobitne uložená v ZoCP. Odporkyňa nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet činnosti. Mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust. § 126 až § 130 ZoCP, a to či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ust. § 129 ZoCP, a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ust. § 130 ZoCP. Odporkyňa nebola a ani nie je príslušná potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti, pretože predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (Českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu príslušnej obchodnej spoločnosti a nie proti štátu, preto lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody a zodpovednosti za škodu je v prípade týchto subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu, úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia pohľadávok navrhovateľa a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy mu môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa, teda navrhovateľa voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi teda zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako veriteľ vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi a jeho žaloba je jednoznačne predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu navrhovateľa, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ust. v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporkyňa uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti. Dôkazy predložené v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/56/2011 sú všeobecne známe, pretože navrhovateľ v uvedenom konaní viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom a preto dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 11.8.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP (zák. č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP (zák. č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad jeho finančnými ukazovateľmi. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ ZoCP, v znení platnom do 21.7.2013, ust. § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené novelou, vykonanou zák. č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľ nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.