Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/706/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244868 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244868.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Spoločnosť Slovenskej inteligencie KORENE, IČO : 30 805 422, Benediktiho č. 6, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & partners s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, IČO: 30 844 789, Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 7C/212/2011-230 zo dňa 11.04.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vo výške 18.111,23 eura s príslušenstvom zamietol. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa čl. 1 ods.1, čl. 2 ods. 2, ods. 3, čl. 3 ods. 3, čl. 20 ods. 3, čl. 46 ods. 3, čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 35 ods. 1, ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade, § 3 ods. 1, § 4, § 9 ods. 1, § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 415 a § 441 Obč. zákonníka, § 59 ods. 1, § 222 ods. 1, ods. 2, § 223 ods. 2 Obch. Zákonníka a skutkovo tým, že navrhovateľ sa návrhom na doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.12.2011 domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie istiny 18.111,23 eura s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa § 14 zák. č. 514/2003 Z. z. dôvodiac, že navrhovateľ ako člen vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTICIE so sídlom ul. Poľná č. 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717,(ďalej len „Družstvo“), ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej aj „zákon č. 566/2001“), na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch, na základe zverejneného prospektu investície, schváleného NBS, prvý krát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt pre nich používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 828 749, ktorá vykonávala činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala Zmluva o správe portfólia cenných papierov uzatvorená podľa zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, o správe aktív a ust. § 566 a nasl. Obch. zákonníka, uzatvorená medzi Družstvom a Obchodníkom s CP. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s CP podľa zmluvy 8% p. a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s CP mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle ust. § 136 a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej vyplývajú aj podľa zák. č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov; dohľad NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Navrhovateľ peňažné prostriedky do Družstva vložil len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo a obchodník s CP sú subjektmi, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie a budú tak nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale tieto budú aj zhodnotené v garantovanej výške. Úrad pre finančný trh Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície, ktorá skutočnosť bola zapísaná na výpise Družstva z Obchodného registra. Družstvo a obchodník s CP mali uzatvorenú zmluvu, pričom príslušná zmluva bola vždy súčasťou Prospektu investícií, v súlade so zákonom o CP. Na základe informácie od Družstva sa navrhovateľ v máji 2010 dozvedel, že obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní, Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Družstvo, ktoré sa výpoveďou Zmluvy zo strany obchodníka s CP dostalo do stavu, keď nemohlo vykonávať svoju činnosť, sa obrátilo na NBS (listom zo dňa 15.4.2010) a informovalo ju o problémoch a súčasne požiadalo NBS o pomoc a to opakovane. V dôsledku vyššie uvedeného konania obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla navrhovateľovi škoda, predstavujúca sumu o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti (potvrdenie Družstva o vklade a výške vložených peňažných prostriedkov navrhovateľa do Družstva, výsluch predsedu predstavenstva Družstva Ing. A. R. Z.., W.. X.X.XXXX, Q. XX/X, XXX XX L.). Mal za to, že NBS ako jediný kompetentný orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 1.1.2006 za dohľad nad finančným trhom v Slovenskej republike má právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie t.j. NBS sa stala príslušným orgánom SR zodpovedným za dohľad nad finančným trhom v SR. Keďže NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo obchodníkovi s CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä nie však výlučne, neupozornila včas Družstvo ( v príčinnej súvislosti s tým potom Družstvo neupozornilo ani členov na možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v Družstve) na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s CP po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. Podľa názoru navrhovateľa NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s CP, aj keď bola o problémoch Družstva s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, keď NBS odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa ust. § 86 ods. 3 zákona o cenných papieroch Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom obchodníkovi s CP v Garančnom fonde investícií a uspokojiť tak nároky svojich členov vrátane navrhovateľa. NBS inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s CP vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s CP by nemohol, nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa resp. tretích osôb, aj keď vedela alebo musela vedieť, že obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon o cenných papieroch. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s CP a nad Družstvom tak, aby bo splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. NBS o nedostatkoch v činnosti obchodníka s CP skutočne vedela, minimálne na základe kontroly, ktorú NBS vykonala u obchodníka v roku 2007 a keď vydala dňa 8.1.2008 rozhodnutie NBS OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu 500.000,-Sk a 20.8. - rozhodnutie NBS OPK-9750-5/2007 (už po druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady z 6.5.2008 č. GUV-841/2008 ), kde NBS konštatuje, že obchodník s CP si neplnil svoje povinnosti na dodržiavanie primeranej miery rizika podľa Zmluvy, nepostupoval podľa investičnej stratégie, neriadil sa schváleným prospektom investície. Navrhovateľ dospel k záveru, že ku škode by nedošlo (príčinná súvislosť ), ak by vykonávala NBS dohľad nad obchodníkom s CP riadne a urobila potrebné opatrenia na nápravu vo vzťahu k obchodníkovi s CP ako aj Družstvu. NBS podľa názoru navrhovateľa konala v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať svoju činnosť podľa právneho predpisu, ktorý mu zveruje nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Navrhovateľ poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie, ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľa, pretože jeho prostriedky v družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov u obchodníka s CP boli v súlade s prijatými opatreniami prostredníctvom obchodníka s CP riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS mala z kontroly u obchodníka s CP, pri ktorých sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k prospektu investícií a Družstvu povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo vzniku škôd na právach členov Družstva, ktorí vložili do Družstva svoje peniaze na investovanie podľa Prospektu investícií. Nekonanie, resp. konanie NBS v rozpore s účelom zákona o dohľade mal za rozporné so štátom proklamovanou zásadou ochrany vkladov občanov do subjektov dohliadaných v rámci finančného trhu, pričom týmto sa NBS mala dopustiť nesprávneho úradného postupu. Nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS dopustila tak komplexne a vo vzájomných súvislostiach, napĺňajú znaky nesprávneho úradného postupu. Odporkyni sa žalobný návrh navrhovateľa na začatie konania predbežne javil ako neopodstatnený, nakoľko navrhovateľ nepredložil dôkazy o opodstatnenosti ním uplatňovaného nároku a to ani v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie. Poukázala na to, že na majetok Družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.zn.: 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011; navrhovateľ si tak mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto dlžníka. Ďalej namietala, že navrhovateľ v žalobnom návrhu neuviedol ani nepreukázal, kedy vložil finančné prostriedky a v akej výške do Družstva, ani nepreukázal či tieto prostriedky boli trvale v dispozícii Družstva. Návrh navrhovateľa na začatie konania mala za neopodstatnený a požadovanú náhradu škody vo výške 30.089,18 eura s 9,25 % úrokom z omeškania od 19. 4. 2011 neuznala v celom rozsahu z dôvodov, že žalobný návrh vychádzal z nesprávneho či mylného tvrdenia navrhovateľa, že navrhovateľovi vraj vznikla údajná škoda preto, lebo NBS údajne nepostupovala v súlade s právnymi predpismi o dohľade nad finančným trhom pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP a Družstvom. Družstvo a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obch. zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obch. zákonníka). Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že vložil svoje finančné prostriedky do Družstva. Vedel teda, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva. Navrhovateľ ako investor tiež musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z.. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjektmi, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pod ktorým dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8 % p. a.), mala tak za účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať . Odporkyňa mala za to, že zákonnej úprave odporuje tvrdenie navrhovateľa, že schválený Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia alebo Zmluvu o riadení portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 zákona č. 566/2001 Z. z. Zákon nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah. Eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom zo strany Obchodníka by vo všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, nie porušením Prospektu investície. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa zákona č. 566/2001 Z. z. len v zákonom vymedzenom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa, t.j. kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. Až s účinnosťou od 1. 6. 2010 je NBS oprávnená dohliadať na skutočnosť či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení; z hospodárskych výsledkov uvedených v správach však nevyplývali informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Investorom (vrátane navrhovateľa) za plnenie plánovaného zhodnotenia členských vkladov a za dosiahnutie a výplatu plánovaných podielov na zisku však v plnej miere zodpovedá štatutárny orgán (predstavenstvo) Družstva. Od začiatku obchodnej spolupráce Družstva a Obchodníka s CP v roku 2002, Družstvo nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s CP. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce Družstva a Obchodníka s CP listom zo dňa 15. 4. 2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o vykonanie dohľadu na mieste. Nedomáhalo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP na príslušnom súde (hoci išlo o obchodný vzťah), ale žiadalo okamžitú nápravu od odporkyne. Odporkyňa po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Na základe predložených dokumentov, písomných vyhlásení a výpovedí zástupcov Obchodníka s CP získaných dohľadom na mieste bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z., v rámci dohľadu na mieste NBS nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, preukazujúcu vykonávanie ktorejkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania so zvereným majetkom klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010 odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z. z., v ktorom súčasne konštatovala aj iné porušenia zákona. V konaní o rozklade Banková rada NBS napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. GUV-274/2011. Odporkyňa mala za to, že nebola nečinná, vydala relevantné rozhodnutia, nerobila žiadne prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Zistila skutočnosti nasvedčujúce tomu, že činnosťou určitých konajúcich osôb pravdepodobne mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, na základe ktorých dňa 27. 7. 2010 podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. K samotnému konaniu Družstva uviedla, že Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS či už nepreberaním listových zásielok alebo neodpovedaním na doručené písomné výzvy NBS na predloženie dokladov a informácií. Na základe uvedených skutočností vyzvala Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície Družstvo dňa 28. 4. 2010 podalo neúplnú žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Odporkyňa vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS preto rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila, proti ktorému rozhodnutiu podalo Družstvo rozklad. Banková rada NBS, prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010. Medzičasom NBS, listom č. ODT-10890/2010 zo dňa 27. 8. 2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ Zákona o cenných papieroch a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch tým, že Družstvo nedodržiava schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Odporkyni bol dňa 28. 6.2010 doručený ďalší podnet Družstva na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom, nakoľko pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26 179 149,64 eura. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že Družstvo zverilo Obchodníkovi finančné prostriedky. V rámci preskúmavania uvedeného tvrdenia požiadala Družstvo o predloženie všetkých výpisov z bankových účtov Družstva (družstiev) a pokladničných výdajok, na základe ktorých Obchodník s CP vraj prijal peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy a ani inak sa nepodarilo zistiť žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s CP zverené. V súvislosti s požiadavkou Družstva a navrhovateľa na vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií odporkyňa poukázala na § 81 ods. 1 písm. c/ bodu 3 Zákona o cenných papieroch, s tým, že majetok Družstva (družstiev) nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok, pretože nie sú klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku z Garančného fondu investícií. Odporkyňa vykonala v roku 2007 u Obchodníka s CP dohľad na mieste a zistila nedostatky v jeho činnosti. Po zistení nedostatkov vydala relevantné rozhodnutia, pričom nerobila žiadne prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Odporkyňa vydala rozhodnutie č. OPK-9750/3/20 zo dňa 8. 1. 2008, ktorým uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500 000 Sk. Na základe rozkladu proti rozhodnutiu Banková rada NBS vrátila vec na ďalšie prvostupňové konanie. Prvostupňový orgán doplnil dokazovanie a vydal dňa 20. 8. 2008 rozhodnutie č. OPK-9750-5/2007, ktorým Obchodníkovi s CP uložil pokutu 300 000 Sk. Dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu je neverejné. Účastníkom sankčného konania proti dohliadanému subjektu je len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba ako účastník konania nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Štatutárny zástupca Družstva Ing. Zdeněk Jurica bol zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s CP, a teda prostredníctvom neho malo Družstvo (a tiež jeho členovia) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s CP a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s CP. Navrhovateľ v návrhu nepreukázal a nedoložil, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup odporkyne, aké konkrétne rozhodnutia a iné úkony a kedy vraj odporkyňa zanedbala, hoci podľa navrhovateľa ich údajne bol povinný vykonať v navrhovateľom nešpecifikovanom čase a podľa navrhovateľom nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov, nešpecifikoval, aké prieťahy v konaní mala spôsobiť odporkyňa. Mala za to, že je potrebné objektívne preukázať, či navrhovateľovi vznikla škoda či výšku údajnej škody, kedy údajná škoda vznikla a tiež preukázať existenciu vecnej príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi navrhovateľom tvrdeným porušením právnej povinnosti (tvrdeným nesprávnym úradným postupom) a vznikom údajnej škody, čo však navrhovateľ nepreukázal. Samotná existencia majetkovej ujmy (škody) neznamená, že ju má tretia osoba (napríklad štát) povinnosť nahradiť. Žiadala preto, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa mal v napadnutom rozsudku za to, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1.existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2. nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru súdu prvého stupňa činnosť NBS nemohla založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Družstvo (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva, je podnikateľský subjekt založený podľa Obch. zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. Navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s Družstvom, prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve. Štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Až odo dňa 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch malo Družstvo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či dodržiava schválený prospekt investície. Za plnenie prospektu investície Družstva zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán, resp. kontrolná komisia (§ 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). V danom prípade súd prvého stupňa nemal danú kompetenciu NBS zasiahnuť voči Družstvu, keďže uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľom a Družstvom bolo mimo rámca dozoru NBS. V návrhu na začatie konania ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom dané povinnosti. Navrhovateľ si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s Družstvom môže byť spojené s adekvátnym rizikom. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný atribút vzniku škody a to, že by odporkyňa nesprávne úradne postupovala. Ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku škody nie uje možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak ako to predpokladá zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd poukazuje na výpoveď svedka (bývalého štatutárneho zástupcu družstva) K.. A. R., ktorý bol zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s CP s tým, že aj prostredníctvom neho malo družstvo (čiže aj navrhovateľ ako člen) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s CP a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s CP (§ 197 až § 201 Obch. zákonníka). Súd prvého stupňa nemal danú príčinnú súvislosť medzi konaním odporkyne a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto navrhovateľovi vznikla v dôsledku neschopnosti Družstva splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie; navrhovateľ však žalobu voči Družstvu nepodal. Družstvo a jeho dcérske spoločnosti vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá) podľa Obch. zákonníka. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2 ). Navrhovateľ ako člen družstva a investor vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to v zákonom limitovanom rozsahu podľa zákona o cenných papieroch). Úrad pre finančný trh schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa. Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z. z., kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a ust. § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. S účinnosťou od 1. 6. 2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 vykonala u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa dospel k záveru, že to bol práve samotný navrhovateľ, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obch. zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika; neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. V čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva či proti členovi kontrolnej komisie (Obch. zákonník ust. § 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8). Nemožno prisvedčiť navrhovateľovi ani v tom, že nadobudol presvedčenie, že investuje svoje finančné prostriedky v súlade so zákonom v domnení dohľadu vykonávaného NBS. Navrhovateľ sa mohol a súčasne mal povinnosť sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, navrhovateľ sa mal aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva voči Družstvu. Pokiaľ sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky. Navrhovateľ bol v danom prípade v právnom vzťahu s Družstvom, ktorému vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky v žalovanej výške. A len v prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol svojich pohľadávok proti Družstvu, tak až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda a v akej výške. Okrem iného súd prvého stupňa dospel aj k záveru, že NBS vydala relevantné rozhodnutia (uvedené v odôvodnení), pričom nezistil ani prieťahy v jej konaní; NBS tak postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch a v súlade so zákonom o dohľade. Nestotožnil sa ani s tvrdením navrhovateľa, že medzi navrhovateľom označenou škodou a navrhovateľom označeným údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť, a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s CP, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril Družstvu. Uzavretím právneho úkonu s Družstvom, navrhovateľovi ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu, ktorá skutočnosť nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení Družstva v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná činnosť Družstva a obchodníka s CP, uvedené samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. Záverom súd prvého stupňa poukázal na výsluch správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI JUDr. Mareka Letkovského, z ktorého okrem iného vyplýva, že celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur ako aj na skutočnosť, že NBS dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní zákonné predpoklady zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli, z ktorého dôvodu ich náhradu nežiadala. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 18.111,23 eura s príslušenstvom zamietol, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Spoliehal sa na to, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu odporkyne, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval a postup odporkyne bol svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na odporkyňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument odporkyne, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností odporkyne, spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z. Za obzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady „právo patrí bdelým“, nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol „bdelý“ s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou NBS podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, napriek tomu, že odporkyňa v priebehu celého konania tvrdila opak a preto mala NBS zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s CP s tým, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. Zdenka Juricu, Csc., preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom a NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po tomto vytknutí zo strany banky, rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odporkyňa naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia. Mal za to, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s CP, vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva. Odporkyňa svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu odporkyňa svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 NBS. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že odporkyňa svojím rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18. júla 2011, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že odporkyňa ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti a údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva, boli neaktuálne už k 31. decembru 2006 z čoho vyplýva, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak odporkyňa voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala. Bol názoru, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009). Uviedol, že súd je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu a preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani zák. č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa regresnú náhradu. Mal za to, že ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, zákon o konkurze a reštrukturalizácii by fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon v platnom znení a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania a súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným odporcom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p., s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedla, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a preto jeho tvrdenie, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za denegatio iustitiae, je účelové. Navrhovateľ sa účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré iba odďaľujú vydanie rozhodnutí vo veci a zároveň sa snaží vyfabulovať fiktívnu existenciu jej údajného nesprávneho postupu a tiež fikciu, kedy sa tak stalo, pretože údajný nesprávny úradný postup nebol preukázaný a neexistuje. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadny návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Taktiež poukázala na skutočnosť, že kompetencie NBS pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z článku 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že NBS postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s CP dodržiavala zákonné pravidlá, zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a zákona o cenných papieroch. Zaujala názor, že navrhovateľ mohol požiadať NBS o vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom a muselo mu byť známe, že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s tým, že NBS môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla NBS dohliadať, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1. januára 2009, na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zák. č. 558/2008 Z. z. a počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície, pričom informácie a podklady, ktoré má NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba informačnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán bez ohľadu na fakt či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Ďalej uviedla, že mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle vtedy účinného ust. § 130 zákona o cenných papieroch; tieto informácie odporkyňa nepotvrdzovala a ani nemohla potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s vtedy platnými ustanoveniami § 129 a § 130 zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ústavou SR. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009 uviedla, že tento primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Z jeho odôvodnenia zároveň vyplýva, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom zodpovednosť štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť a preto musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a následne musia byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané všetky tri predpoklady tejto zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne. Skutočná existencia pohľadávky navrhovateľa a jej výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní, pokiaľ ich správca konkurznej podstaty družstva neuzná skôr a až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči Družstvu nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľovi vzniknúť škoda. Ďalej poukázala na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14. septembra 2011, kde správca konkurznej podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla 2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácii úpadcu bola realizovaná v hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve a pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom. V zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, ale z nej jasne vyplýva, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne špecifikoval o aké doklady išlo s tým, že v súlade s ust. § 121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, keď z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 1Obo/283/2006 vyplýva, že dôkazy, na ktoré účastník dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať, pričom odporkyni je známe, že na Okresnom súde Bratislava I sú proti nej vedené stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe a vo všetkých sporoch majú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. mája 2011, s členským podielom ku dňu 20. apríla 2010 v sume 4.254,88 eura, pričom na základe žiadosti navrhovateľa o zrušenie členského podielu v Družstve zo dňa 11. 2. 2011 došlo k zrušeniu jeho členstva a navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 4.254,88 eura. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 2. 6. 2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná 1, Bratislava, ako obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., predmetom ktorej podľa článku I. bod 2 Zmluvy bol záväzok obchodníka s CP hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník s CP zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30. 3. 2010 zo strany obchodníka s CP, NBS rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV - 274/2011 (ďalej „rozhodnutie o odobratí povolenia“) a rozhodnutím zo dňa 30. 5. 2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej „rozhodnutie o zákaze činnosti“) podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zák. č. 566/2001 Z. z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu škodu v sume 4.254,88 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. 4. 2011 do zaplatenia, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorý spočíval v tom, že NBS oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31. 12. 2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany NBS po 24. 8. 2007, kedy pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo všetky získané peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré NBS pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, NBS prijala od 20. 8. 2008 do 4. 3. 2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol. V posudzovanej veci sa navrhovateľ voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup odporkyne v preskúmavanej veci bol nesprávny, je normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že odporkyňa tento postup nezachovala s tým, že v posudzovanej veci nesprávny úradný postup odporkyne mal spočívať aj v tom, že odporkyňa oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v posudzovanej veci úradným postupom je postup odporkyne ako orgánu štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľa, predovšetkým jeho individuálnych práv a povinností, tak neobstojí jeho námietka spočívajúca v tvrdení, že povinnosťou odporkyne bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s ust. § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z. a preto sa na odporkyňu nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009, z čoho vyplýva, že ak v rozhodnom období, t. j. do novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany odporkyne v tomto smere z dôvodu, že nebolo možné kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla odporkyňa skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti odporkyne v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto ani odporkyni z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností odporkyne a štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup odporkyne iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť odporkyni pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s tým, že nemožno poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s CP s tým, že až do rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú NBS a činnosť Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči Družstvu či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach odporkyne na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu odporkyne k obchodníkovi s CP, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe odporkyne, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí odporkyne, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv, či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že odporkyňa svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup odporkyne bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ odporkyňa zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila a iné opatrenia, ktoré od odporkyne navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporkyni. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup odporkyne. Odvolací súd má za to, že pochybenia, či nedostatky spočívajúce v tom, že odporkyňa pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia. Navrhovateľ tvrdený nesprávny úradný postup odporkyne v konaní nepreukázal, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nedostatočnosť opatrení prijatých odporkyňou, podľa názoru navrhovateľa, bez opory v zákone, podľa jeho subjektívneho presvedčenia, sa nemusia vždy legitímne zhodovať s objektívnou realitou. V súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. 5. 2011 na majetok Družstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže byť v občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Navrhovateľ si pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu uplatnil v konkurznom konaní, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol navrhovateľ úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal jej vydania v konkurznom konaní, nakoľko existencia pohľadávky uplatnená v konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo 199/2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz/110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné). Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanou odvolaní, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že prvostupňový súd účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov a to nielen založených v spise, ale aj ostatných dôkazov, spoločných pre všetky konania. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.