Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/236/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203262 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112203262.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: D. M., Z. V.: V. XX, V., zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Radlinského 12, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom: Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody 8.961,58 eura s príslušenstvom a o zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 6C/12/2012-194 zo dňa 15. januára 2013 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 6C/12/2012-206 zo dňa 20.03.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 6C/12/2012-194 zo dňa 15. januára 2013 p o t v r d z u j e. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa, č.k.: 6C/12/2012-206 zo dňa 20.03.2013 o d m i e t a. Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na náhradu škody vo výške 8.961,58 eura s príslušenstvom zamietol. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 3 ods.1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. h/, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z. ) a vecne tým., že navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 1.2.2012 domáhala, aby súd odporkyňu zaviazal na úhradu sumy 8.961,58,-eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 19.4.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Návrh odôvodnila tým, že vložila peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“). Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona o cenných papieroch. Robilo tak na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“). Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a obchodník s cennými papiermi - spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. (ďalej len Obchodník s CP), a to Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív a podľa Obchodného zákonníka. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľmi do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8%. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS toto povolenie odobrala. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS, v súlade so zákonom o cenných papieroch, so zákonom o NBS a so zákonom o dohľade nad finančným trhom. Peňažné prostriedky vložila navrhovateľka do Družstva výhradne len z dôvodu, že sa spoliehala na to, že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale tieto budú aj zhodnotené v garantovanej výške. Na základe informácie od Družstva sa v máji 2010 dozvedela, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, pričom Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu zverených prostriedkov vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo jej tak vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo jej nevrátilo poskytnuté finančné prostriedky. Odporkyňa zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu. Táto škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľov. Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane nej až do 1.3.2011, kedy odporkyňa odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. Odporkyňa vo svojom vyjadrení žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že Družstvo a jeho dcérske spoločnosti - Euro družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom " Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľka ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b/ z. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP). Spoliehanie sa navrhovateľky na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8% p. a.), mal za účelové, založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje sa najmä jeho úplnosť a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá svojím vyhlásením štatutárny zástupca vyhlasovateľa. Prospekt investície podľa zákona obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval; schválenie Prospektu tak v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala dohľad len v zákonom vymedzenom rozsahu, teda podľa ZoCP kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením odporkyni na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Nevykonávala tak dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie. Zo správ Družstva, ktoré boli NB predkladané nevyplývali žiadne informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo nemalo k obchodníkovi žiadne výhrady, nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom zo dňa 15.4.2010 Družstvo požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Po podaní podnetu Družstvom NBS vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP a vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odobrala NBS Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP, keď v rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. V konaní o rozklade Banková rada NBS napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, právoplatným dňa 4.3.2011. NBS teda nebola nečinná, vydala relevantné rozhodnutia a nerobila žiadne prieťahy v konaní. Družstvo vo svojich podnetoch síce formálne deklarovalo, že jeho situácia je "neúnosná", pričom žiadalo NBS aby konala, v skutočnosti však samotné Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS a to či už nepreberaním listových zásielok, neodpovedaním na doručené písomné výzvy na predloženie dokladov a informácií. Samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu a spôsobovalo tak prieťahy v konaní. NBS súčasne vyzvala Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú Obchodníkom s CP. Družstvo podalo dňa 28. 4. 2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, táto ale nebola úplná, preto bolo Družstvo vyzvané na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predlženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom svojím rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010 preto konanie o žiadosti Družstva zastavila, voči čomu Družstvo podalo rozklad. Banková rada NBS prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010. Medzičasom NBS listom č. ODT-10890/2010 zo dňa 27.8.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiava schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Odporkyňa ďalej namietola, že podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64,-eura, pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP však neboli nájdené žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. Pri vykonávaní dohľadu teda NBS nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a postupovala v súlade so ZoCP. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľka bola členkou Družstva, v ktorom mala členský podiel vo výške žalovanej sumy a dňom 30.3.2011 jej na základe vlastnej žiadosti zaniklo členstvo a vznikol nárok na vyrovnací podiel, ktorý jej však Družstvom nebol uhradený. Navrhovateľka svoj nárok predbežne prejednala s odporkyňou podaním zo dňa 1.2.2012. Navrhovateľka sa domáhala plnenia titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, kde je nevyhnutné preukázanie súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázanie čo len jedného z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie návrhu. Súd prvého stupňa poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa prioritne navrhovateľka má domáhať svojej pohľadávky voči Družstvu, pretože s týmto je v záväzkovoprávnom vzťahu. Družstvu vznikla povinnosť zaplatiť jej vyrovnací podiel a tak vrátiť poskytnutý vklad. Až v prípade ak sa úspešne nedomôže zaplatenia svojej pohľadávky Družstvom bude zrejmé, či jej vznikla škoda a v akej výške. Na majetok Družstva bol uznesením zo dňa 11.4.2011 vyhlásený Okresným súdom Bratislava I č.k. 3K/95/2010 konkurz a preto si navrhovateľka mala uplatniť svoj nárok v konkurznom konaní a až ak by toto bolo ukončené bez toho, aby jej pohľadávka bola uspokojená, mohla by si uplatniť svoj nárok voči odporkyni. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné ustáliť výšku vzniknutej škody a návrh na začatie konania o zaplatenie škody mal za predčasný. Záver o predčasnosti podanej žaloby z dôvodu prebiehajúceho konkurzu mal za dôvodný aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní nijako nepreukázala, že by bolo konkurzné konanie v takom štádiu, že by bolo zrejmé, že jej nárok nebude uspokojený, aj keby konkurzné konanie ešte nebolo právoplatne ukončené. Navrhovateľka podľa názoru súdu taktiež nepreukázala, že odporkyňa sa dopustila nesprávneho úradného postupu. V konaní poukazovala na skutočnosť, že odporkyňa bola nečinná, spôsobovala prieťahy, nerobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na strane navrhovateľov, nekonala v súlade so z.č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, so z.č. 566/1992 Zb. o NBS a v súlade so z.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. V návrhu ani v písomných podaniach navrhovateľka nešpecifikovala, ktoré ustanovenia uvedených zákonov odporkyňa porušila a akým svojím konaním a uvedené nedoplnila napriek výzve súdu a poskytnutej dostatočnej lehote počas celého konania. Súd prvého stupňa zaujal názor, že nestačí len všeobecne poukázať na to, že zodpovedný orgán nepostupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na nečinnosť, mala uviesť konkrétne obdobia, ktoré je možné považovať za nečinnosť a prečo. Navrhovateľka tak neuniesla dôkazné bremeno, keď uvedené skutočnosti nešpecifikovala a nepreukázala. Mal za relevantný prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla odporkyňa dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo, ktorého bola navrhovateľka členkou. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzala do úvahy priama príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a škodou vzniknutou navrhovateľke. Táto však odvodzovala svoj nárok aj od tej skutočnosti, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany odporkyne nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorému Družstvo poskytovalo finančné prostriedky získané od svojich členov (vrátane navrhovateľky) na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP vznikol záväzkový vzťah, z ktorého obom jeho účastníkom vyplynuli práva a povinnosti. V prípade zistenia, že Obchodník s CP si svoje zmluvné povinnosti neplní, malo sa Družstvo domáhať svojich zmluvných nárokov súdnou cestou. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by možné dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom odporkyne spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla teda vzniknúť škoda len na strane Družstva a nie na strane navrhovateľky. Dospel tak k záveru, že navrhovateľka nepreukázala zanedbanie dohľadu nad dohliadaným subjektom - Družstvom. Odporkyňa tiež preukázala, že nebolo v jej právomoci schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia, keď podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP podstatnou náležitosťou prospektu bol len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, nie zmluvy samotné, pričom navrhovateľka ani nepreukázala, že by uvedená zmluva bola súčasťou Prospektu predloženého vtedy konajúcemu Úradu pre finančný trh na schválenie. Keďže navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázala existenciu škody, nesprávneho úradného postupu a teda ani priamu príčinnú súvislosť medzi nimi, súd návrh zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu neuplatnila a tieto jej zo spisu nevyplývali. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p., a teda že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľky súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom porušil jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR s tým, že súd rozhodol predčasne, bez správnych skutkových zistení a právneho posúdenia veci. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, ktorý platil v nezmenenom znení od 1.5.2007, bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov a ich činností a podľa § 135 ods. 1 cit. zákona. Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj Obchodník s CP patrili k subjektom povinne dohliadaným zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s SP, čo bol v prípade družstva prospekt investícií, pričom NBS mala zisťovať aj informácie a podklady aj o iných rizikách ako rizikách vyplývajúcich z povolení na činnosť. V skutkovo a právne totožnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn.: 7C/206/2011 súd zistil, že NBS už v roku 2007 zistila, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti nedostatočne rozložené portfólio, a teda že malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s Obchodníkom s CP a Družstvom. Konajúca sudkyňa pritom bezdôvodne odmietla pripojiť spis, sp. zn.: 7C/206/2011, v ktorom mal inšpektor odporkyne Ing. I. uviesť, že rozloženie portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov. Následne sa NBS uspokojila s rozložením portfólia do 3 zmeniek, vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production, a.s., v ktorých bol členom predstavenstva či konateľom Ing. G. Č., predseda predstavenstva Obchodníka s CP. V sankčnom rozhodnutí z roku 2008 NBS konštatovala, že Obchodník s CP vo svojej činnosti aj pre Družstvo poskytoval investičnú službu, ktorú poskytovať nemohol, podstatne porušil povinnosti zo zmluvy o riadení portfólia, uzavretú s Družstvom a porušil povinnosti ohľadne rozloženia investičného rizika portfólia, ktoré spravoval. NBS napriek uvedenému nevyužila svoje kompetencie podľa ZCP či zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, kedy mala predbežne alebo celkom Obchodníkovi s CP alebo Družstvu zakázať činnosť, zrušiť povolenie na činnosť Obchodníkovi s CP či udeliť peňažné sankcie členom predstavenstva Družstva alebo Obchodníka. Uvedeným konaním NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj Obchodníka s CP čo v roku 2010 vyústilo do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do Družstva. Z výsluchov vykonaných v konaní 7C/206/2011, ktoré konajúca sudkyňa odmietla vykonať, a to výsluchy Ing. K. L., CSc., R. Y., C.. E. E. či správcu JUDr. U. G. sa ďalej zistilo, že odporkyňa nielen vykonávala podrobný a pravidelný dohľad nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP, ale tento dohľad vykonávala dokonca nad finančnými ukazovateľmi a informáciami verejne zverejňovanými Družstvom, pričom pravidelne potvrdzovala správnosť a hodnovernosť zjavne chybných a nesprávnych finančných údajov vykazovaných Družstvom. Súdu prvého stupňa ďalej vytkla predčasnosť návrhu, kedy podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 3Cdo/134/2003 existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou; súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom má súd čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu a zohľadňovať správy správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu. V konaní, sp. zn.: 7C/194/2011 bol pritom navrhnutý výsluch ustanoveného správcu konkurznej podstaty, na účely objasnenia stavu konkurzu, napriek ktorej skutočnosti súd prvého stupňa vydal napadnutý rozsudok bez toho, aby sa s výsluchom oboznámil. Navrhovateľkina pohľadávka pritom bola správcom popretá a vedie sa o pohľadávku incidenčné konanie; po roku a pol od vyhlásenia konkurzu tak nie sú ani len zistené pohľadávky. Z výpovede správcu pritom možno prezumovať, že súčasný stav konkurzu neposkytuje pre navrhovateľku možnosť uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu uplatnenej pohľadávky. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Namietala, že navrhovateľka vec účelovo označila ako predčasne rozhodnutú, keďže nepreukázala žiaden predpoklad, pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, pričom v žalobe ani neuviedla, kedy a konkrétne rozhodnutia či iné úkony údajne odporkyňa zanedbala. Navrhovateľka iba veľmi všeobecne tvrdí, že odporkyňa údajne porušila § 1 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Súd napriek zastúpeniu navrhovateľky advokátom vyzval právneho zástupcu na písomné vyjadrenie a špecifikáciu nesprávneho úradného postupu odporkyne a uvedenie ustanovenia zákona, ktoré mala odporkyňa porušiť. Navrhovateľka pritom vyjadrenie so špecifikáciou nevypracovala. Súd prvého stupňa tak opodstatnene vychádzal z predloženého žalobného návrhu, vyjadrenia odporkyne a obsahu spisu. Navrhovateľka v konaní žiadala vykonať dôkazy, ktoré nie sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, postup a konanie odporkyne je zdokumentovaný najmä v 9 právoplatných rozhodnutiach odporkyne. Poukázala tiež na to, že súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie vykonania navrhovaných dôkazov a zápisnica z výsluchu Ing. L., CSc. Sa nachádza v súdnom spise. Mala tak za to, že súd prvého stupňa dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Zdôraznila, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní či právo na rozhodnutie zodpovedajúce predstavám navrhovateľky. Ustanovenie § 135 ods. 2 ZoCP je platné a účinné od 10.7.2008. Odporkyňa opätovne poukázala na to, že vyhlasovatelia verejnej ponuky majetkových hodnôt mali až od 1.6.2010 - od účinnosti novelizovaného § 129 ods. 3 ZoCP podľa zákona č. 129/2010 Z. z. zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať či Družstvo schválený prospekt investície dodržiava. Ustanovenia § 135 ods. 1, ods. 2 ZoCP neukladajú povinnosti žiadnym dohliadaným subjektom, pričom podľa tohto ustanovenia nemožno dohliadaným subjektom ukladať opatrenia na nápravu či sankcie za ich porušenie. ZoCP generálne reguluje cenné papiere, činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je týmto zákonom regulovaná len minimalisticky v § 126 až § 130 ZoCP o verejných ponukách majetkových hodnôt. Vyhlasovatelia verejnej ponuky majetkových hodnôt patria medzi alternatívne investičné spoločnosti, ktoré začala regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov. Zákon neukladá vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt ani Družstvu žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od niektorých iných dohľadaných subjektov. Podľa § 129 ods. 1 písm. b/ ZoCP má len informačnú povinnosť, že oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, z ktorého vyplýva, že s touto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Navrhovateľka pritom bola členkou Družstva ako podnikateľského subjektu, do ktorého vložila členský vklad, teda nebola klientom Družstva. V súvislosti s rokovaním so zástupcami zo dňa 24.8.2007 uviedla, že zástupcom Družstva dala len rady a odporúčania z hľadiska rozloženia portfólia cenných papierov, nedohliadala na celú činnosť Družstva, pretože šlo o nezákonné a protiústavné prekročenie kompetencií orgánu verejnej moci. Odporkyňa môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria do kompetencií dohliadajúceho orgánu. Do kompetencií odporkyne podľa § 136 ods. 1 ZoCP a § 2 ods. 3 zákona o dohľade nepatrí rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov obchodníkov s CP a ich klientmi. Odporkyňa ďalej zdôraznila, že v záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP bolo iba Družstvo, ktoré s Obchodníkom s CP uzatvorilo zmluvu o riadení portfólia; iba Družstvu tak teoreticky mohla vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným postupom odporkyne, spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. Navrhovateľka vložila finančné prostriedky do Družstva a je teda v právnom vzťahu s Družstvom či už na základe vložených členských vkladov alebo na základe zmeniek vydaných na výplatu vyrovnacích podielov. Mala tak za nepravdivé tvrdenie a nepreukázané tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa od roku 2007 do roku 2012 tolerovala Družstvu porušovanie právnych predpisov. Rozhodnutie o zákaze predaja majetkových hodnôt bolo vydané dňa 30.5.2011, po zistení, že Družstvo si nesplnilo povinnosti uložené zákonom, pričom odporkyňa konala tak, ako jej umožňoval zákon o dohľade. K predčasnosti žalobného návrhu a rozsudku NS ČR, sp. zn.: 3Cdo 134/2003 odporkyňa uviedla, že navrhovateľka mala zrejme na mysli rozsudok, sp. zn.: 29Cdo 4968/2009, nakoľko navrhovateľkou uvedený rozsudok sa netýka konkurzného konania. Upriamila pozornosť súdu na odlišné okolnosti, na ktoré prihliadal NS ČR, keď sa v prejednávanej veci žalobcovia domáhali náhrady škody proti členom štatutárneho orgánu spoločnosti, nakoľko si členovia štatutárneho orgánu oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. V záverečnej časti rozsudku pritom NS ČR skonštatoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV. K upozorneniu navrhovateľky na skutočnosť, že ani po roku a pol od vyhlásenia konkurzu nie sú zistené pohľadávky uviedla, že podľa písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty družstva (úpadcu) zo dňa 14.9.2011 pre Okresný súd Bratislava I, sp. zn.: 3K/95/2010, je účtovníctvo úpadcu v katastrofálnom stave, bolo vedené len do júla 2010, po ktorom dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku, pričom časť finančných operácií bola realizovaných v hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve. Pohľadávky pritom boli popreté v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom, zlého stavu účtovníctva a s tým spojenej nemožnosti jednoznačne preveriť skutočnú existenciu uplatnených pohľadávok. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka bol členkou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. mája 2011, pričom na základe žiadosti navrhovateľky o zrušenie členského podielu v Družstve podanej dňa 11.2.2011 zaniklo navrhovateľke ako bývalej členke členstvo v Družstve dňa 30.03.2011, na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 30.3.2011, čím navrhovateľke vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 8.961,58 eura, splatného do 30.09.2011 (č.l. 20). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 2. júna 2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 828 749 (ďalej „obchodník s cennými papiermi“), ako obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej podľa článku I. bod 2 Zmluvy bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30. marca 2010 zo strany obchodníka s CP, NBS rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011 (ďalej „rozhodnutie o odobratí povolenia“) a rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010, Národná banka Slovenska zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej „rozhodnutie o zákaze činnosti“) podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zák. č. 566/2001 Z. z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zák. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“). V posudzovanej veci sa navrhovateľka návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 30.12.2011 a ďalej doplneným a meneným domáhala uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť náhradu škody v sume 8.961,58 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. apríla 2011 do zaplatenia, ktorá navrhovateľke vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, špecifikovaným v podanom návrhu na začatie konania, spočívajúcom v tom, že NBS oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a NBS zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31. decembra 2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany NBS po 24. auguste 2007, kedy pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo všetky získané peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré NSB pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať. NBS prijala od 20. augusta 2008 do 4. marca 2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že navrhovateľka nemohla rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s CP poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol. V posudzovanej veci sa navrhovateľka voči štátu domáha náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup NBS v preskúmavanej veci bol nesprávny, je normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že NBS tento postup nezachovala s tým, že v posudzovanej veci nesprávny úradný postup odporkyne mal spočívať aj v tom, že NBS oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v posudzovanej veci úradným postupom je postup NBS ako orgánu štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľky, predovšetkým jej individuálnych práv a povinností, tak neobstojí jej námietka spočívajúca v tvrdení, že povinnosťou NBS bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. januára 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, a preto sa na NBS nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. januárom 2009, z čoho vyplýva, že ak v rozhodnom období, t. j. do novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany NBS v tomto smere z dôvodu, že nebolo možné kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1. júna 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti Družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31. decembra 2006 do 1. júna 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla NBS skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto ani NBS z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS a štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s tým, že nemožno poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená, a navrhovateľka si ako členka Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s CP s tým, že až do rozhodnutia NBS zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú NBS a činnosť Družstva, ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka s CP voči Družstvu či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľky o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu NBS k obchodníkovi s CP, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci; keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí NBS, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že NBS svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že postup NSB bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ NBS zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila a iné opatrenia, ktoré od NSB navrhovateľ očakávala a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporkyni. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľka v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkala len nesprávny úradný postup NBS a pochybenia či nedostatky spočívajúce v tom, že NBS pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľkou tvrdený nesprávny úradný postup odporkyne, v konaní nepreukázala s poukazom na skutočnosť, že nedostatočnosť opatrení prijatých NBS, podľa názoru navrhovateľky, bez opory v zákone, podľa jej subjektívneho presvedčenia, sa nemusia vždy legitímne zhodovať s objektívnou realitou. V súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. mája 2011 na majetok Družstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže byť v občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní; a nakoľko si navrhovateľka pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu uplatnil v konkurznom konaní, škoda jej ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol navrhovateľka úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa bezúspešne domáhala jej vydania v konkurznom konaní, nakoľko existencia pohľadávky uplatnená v konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo 199/2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz/110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné). S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Napadnutým uznesením, č.k.: 6C/12/2012-141 zo dňa 20.03.2013 súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur, a to podľa pol. č. 7 písm. a/ sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka súdu prvého stupňa dňa 21.05.2013 doručila podanie označené ako návrh na zrušenie nesprávneho rozhodnutia o poplatkovej povinnosti vydanému v právnej veci v ktorom žiadala, aby súd prvého stupňa uznesenie, č.k.: 6C/12/2012- 206 zo dňa 20.03.2013 zrušil. Odvolací súd predmetné podanie navrhovateľky podľa § 41 ods. 2 O. s. p. posúdil ako odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvého stupňa zistil, že napadnuté uznesenie bolo navrhovateľke doručené dňa 27.03.2013 (č.l. 205). Ďalej odvolací súd zistil, že vyššie uvedené odvolanie navrhovateľky bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa 21.05.2013, a teda po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania podľa § 204 ods. 1 O. s. p., ktorá navrhovateľke uplynula dňa 11.04.2013. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané odmietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.