Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/584/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203291 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112203291.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: I.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/C, XXX XX Q., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.05.2014, č. k. 8C/24/2012 - 209 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.05.2014, č. k. 8C/24/2012 - 209, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zo dňa 10.01.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. Zároveň zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 30.12.2011, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia 46.670,59 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi nepriznal ich náhradu. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z.") na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS"), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), ktorá bola menená a doplnená. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi skončil svoju činnosť ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s cennými papiermi, 3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/ NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následné nároky svojich členov, 5/ NBS inými zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Následne navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 uviedol bližšiu časovú a vecnú špecifikáciu nesprávneho úradného postupu, spočívajúci v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu. Pokiaľ ide o bod 1/, navrhovateľ argumentoval, že Prospekt investície bol vypracovaný ku dňu 20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. G.-XXXXX-X/XXXX, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje o a/ predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo, d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva. V rozhodnutí pritom NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície. Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od roku 2006, avšak NBS voči Družstvu zakročila až v máji 2011. K bodu 2/ navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné rozloženie portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s., pričom rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu (ako to aj vyplýva zo zápisu z prerokovania nedostatkov) patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu. NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek dostupných sankčných a nápravných opatrení voči Družstvu v zmysle § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. Čo sa týka bodu 3/, navrhovateľ poukázal, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. G.-XXXX/X/XXXX, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani navrhovateľa ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 03.02.2012 a 03.01.2014 a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadreniach uviedol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obch. z."), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície neobsahoval Zmluvu o správe portfólia ani Zmluvu o riadení portfólia (ako tvrdil navrhovateľ), keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u obchodníka s cennými papiermi, pričom zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému NBS vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. G.-XXXX/XXXX, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. G.-XXXX- X/XXXX, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. Y.-XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s cennými papiermi, odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, avšak ani na výzvu NBS žiadosť nedoplnila napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov. Z uvedeného dôvodu NBS rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. G.-XXXX/X-X/XXXX konanie o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. Y.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. G.-XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. G.- XXXXX-X/XXXX, ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca mal za to, že je povinný ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol pritom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i bývalé predstavenstvo Družstva sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predložených a označených navrhovateľom v podaní zo dňa 11.04.201, ako aj s ostatným obsahom spisu, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K/95/2010 prihlásil, ale z dôvodu formálnych nedostatkov nebola zaradená medzi prihlášky, preto nie je navrhovateľ ani účastníkom konkurzného konania. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorých ustanovení štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom; pričom zodpovednosti podľa ods. 1 vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa nemožno zbaviť. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na ust. § 15 a § 17 ods. 1 cit. zákona. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: - poškodenému vznikla škoda - príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu - škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol členom družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľ požiadal Družstvo žiadosťou zo dňa 30.03.2011 o zrušenie členského podielu v Družstve. Jeho členstvo zaniklo dňa 30.03.2011 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si pohľadávku voči Družstvu pohľadávku spočívajúcu vo vyrovnacom podiele v konkurze prihlásil, avšak prihláška pre formálne nedostatky nebola správcom zaradená medzi konkurzné prihlášky, čím sa navrhovateľ nestal účastníkom konkurzného konania. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody. Súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb., alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ však svoje právo nevyužil a pohľadávku voči Družstvu si neuplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva spôsobom, ktorý stanovujú právne predpisy, čím sa nestal účastníkom konkurzného konania. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka prípadne i po skončení konkurzného konania uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľ zároveň nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ teda primárne mal uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne. Súd považoval za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. Súd ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľom, jeho návrhu by nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu. Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu, sa súd prvého stupňa stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou odporcu v danom smere. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, súd konštatoval, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila, počnúc od 01.01.2009, i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch od 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. G.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. G.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd v prvom rade uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu, po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd mal za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa. Zároveň súd poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. G. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. G.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že Národná banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, bol súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporcu za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, ktoré založil do súdneho spisu navrhovateľ, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. Súd zároveň zamietol návrhy navrhovateľa na vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov D.. U. N., I.. L. Š., I.. T. B. a I.. P. N., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné, nakoľko predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení navrhovateľa, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi. Súd prvého stupňa zároveň návrh navrhovateľa zo dňa 10.01.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporca bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov prvostupňového konania odporcovi nepriznal z dôvodu, že si odporca ich náhradu výslovne neuplatnil. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to proti druhému výroku rozsudku a žiadal, aby odvolací súd druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v sume 46.670,59 eur s príslušenstvom, vrátane trov konania, alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Poukázal na niektoré citáty z rozhodnutí súdov, ako Ústavného súdu v náleze sp. zn. III ÚS 341/07, na nález sp. zn. I. ÚS 243/07 Ústavného súdu SR, ako aj nález sp. zn. PL ÚS 21/96 Ústavného súdu ČR. Považoval za úplne irelevantný argument odporcu, že mal upozorniť družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou družstva, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Mal za to, že zákon č. 566/2001 Z.z. nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pritom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil prospekt investície (2002) a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa odôvodnene spoliehal, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Konštatovanie súdu, že navrhovateľ sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že právo patrí bdelým, považoval za nepochopiteľné, pretože ku škode navrhovateľa došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol bdelý. Tým, že súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý plne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Súd svojim výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, pričom takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankoviek a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných odporcom, pretože zákon, ktorý ich mal chrániť aj prostredníctvom odporcu, ich nechráni. Podľa § 135 ods. 2 ZCP mal odporca zisťovať - čo v prípade Družstva, obchodníka ako ani navrhovateľa - neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané z výpovede svedka I.. S. T., K.., že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. V konaní 7C/206/2011 súd prvého stupňa ďalej zistil, že NBS sa po tomto vážnom zistení a rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS, rozložené namiesto jednej do 3 zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých 3 spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom I.. C. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi označené v žalobnom návrhu, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch, ako napr.: - poskytoval družstvu investičnú službu, ktorú podľa názoru NBS poskytovať družstvu nemohol, - podstatne porušil povinnosti zo zmluvy o riadení portfólia, ktorú mal obchodník uzavretú s družstvom, - porušil povinnosti ohľadne rozloženia investičného rizika portfólia, ktoré obchodník spravoval. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám, zapríčinila taktiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom NBS ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č. G.-XXXXX-X/XXXX vydanom v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len „Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Z výpočtu nedostatkov prospektu Družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľa rozhodujúcich skutočnostiach. Samotná NBS v Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej, že prospekt je neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé. Prípadné zistenie neaktuálnosti údajov v prospekte za obdobie pred začatím oficiálneho dohľadu na mieste zo strany NBS by samozrejme vrhlo na NBS negatívne svetlo v podobe podozrení zo zanedbania dohľadu nad družstvom. Navrhovateľ uviedol, že práve tieto skutočnosti sa potvrdili a z dôkazov predkladaných navrhovateľom v tomto konaní jednoznačne vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, I.. S. T. a I.. L. U. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o dohľade z dôvodu nedodržania prospektu (ďalej len „Prerokovanie nedostatkov“). Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Družstvo svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ustanovenie § 125c ods. 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. NBS sama vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, t.j. rozhodnutia NBS zo dňa 30.05.2011, č. G.- XXXXX-X/XXXX o zákaze predaja majetkových hodnôt Družstva potvrdila, že voči družstvu bola povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia a zamedziť situácii, v ktorej Družstvo napriek neaktuálnemu, nepravdivému, neúplnému, a tým neplatnému, prospektu pokračovalo vo svojom podnikaní a neoprávnene zhromažďovalo finančné prostriedky od tretích osôb (členov družstva), vrátane navrhovateľa a uvádzalo ich do omylu o absolútne rozhodujúcich skutočnostiach pre investovanie doň alebo zotrvanie so svojou investíciou v ňom (viď napr. údaje uvádzané pod písmenami c/, d/ a f/ vyššie), v čom navrhovateľ vidí závažný nesprávny úradný postup NBS. Navrhovateľ taktiež upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad Družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo samotné Družstvo podnetom z 15.04.2010 „Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu. Navrhovateľ ďalej upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto závere nie je v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o ktorý navrhovateľ opiera svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca, ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Názor odporcu týkajúci sa okamihu vzniku škody, ktorý podľa tvrdenia odporcu má nastať, až potom, ak sa navrhovateľ nedomôže svojich pohľadávok voči družstvo PDSI, je nepresný. Ak berieme do úvahy, že škoda prestavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania, tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze“) fakticky suspendoval občiansky zákonníka, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i zákon č. 300/2005 Z.z trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania (čo by mohlo trvať i niekoľko rokov). Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný, avšak bol by logickým vyústením právneho názoru odporcu v tejto veci. Pripustením tohto názoru by nasledovala praktická nemožnosť po prehlásení konkurzu začať trestné stíhanie pre trestné činy, ktorých znakom je spôsobenie škody. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy, vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p. (v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti). Skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemohli byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. Najvyšší súd (sp. zn. 6M Cdo 11/2010, zo dňa 31.01.2012) vyslovil, že pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah, tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. Pokiaľ súd založí svoje právne závery na týchto zisteniach, konanie pred ním sa považuje za postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 15.07.2014 a žiadal, aby odvolací súd zamietol odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu a ako vecne a právne správny potvrdil odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok, t.j. druhý výrok predmetného rozsudku. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa pri svojom konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil dôkazné listiny a dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Odporca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadnu žalobu proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, pokiaľ navrhovateľ ako neznalý právnych predpisov mohol požiadať odporcu o vyjadrenie jeho zákonom zverených kompetencií ohľadom dohľadu nad finančným trhom, muselo mu byť známe, že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 b) Zákona o cenných papieroch. Zároveň odporca poukázal na svoje písomné vyjadrenia k doplneniu žaloby. Odporca uviedol, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch o investičných službách) v znení neskorších predpisov, t. j. od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca NBS dohliadať, či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch, v znení zákona 558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zákona o cenných papieroch. Uviedol, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov a preto údajné reálne neexistujúce povinnosti družstva nemohol odporca kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva rozhoduje o všetkých záležitostiach pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Odporca zároveň reagoval podľa neho na hrubo nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že odporca vraj v súdnom konaní namietal, že obchodník CI a družstvo PDSI nepatria medzi dohliadané subjekty. Naopak práve navrhovateľ počas celého konania uvádzal rôzne nepravdivé tvrdenia. Odvolanie navrhovateľa obsahuje nepravdivé a klamlivé tvrdenia o výpovediach predstaviteľoch družstva PDSI a správcu konkurznej podstaty v úpadku, pretože žiadnou svedeckou výpoveďou sa nepreukázalo, že odporca mal širšie kompetencie ako mu vyplývali z platných právnych predpisov. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti, odporca mohol kontrolovať len to, či si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126 - 130 Zákona o cenných papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt a to, či informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Pokiaľ zástupca navrhovateľa pri popieraní reálnej predčasovosti žalobného návrhu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, tým že tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Odporca uviedol, že neobstojí tvrdenie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že nie je možné vznik škody spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Z obsahu spisu, ale aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ nie je účastníkom konkurzného konania, navrhovateľ teda nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči družstvu PDSI a nepreukázal, že táto bezúspešnosť bola ním zavinená. Tým navrhovateľ nepreukázal hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to vznik škody. Ak si navrhovateľ riadne a včas neuplatnil svoju pohľadávku voči svojmu dlžníkovi - družstvu PDSI, v takom prípade sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody od štátu, v tejto súvislosti odporca poukázal na nález Ústavného súdu SR z 13.02.2013, č.k. II. ÚS 165/2012-45, v zmysle ktorého, kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. a to existencia samotnej škody (k tomu rozhodnutie NS SR 4Cz 110/84 zo 16.04.1985, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 z 31.05.2006). Navrhovateľ nepreukázal teda bezúspešné domáhanie sa svojej pohľadávky od svojho dlžníka družstva PDSI a nepreukázal, že táto bezúspešnosť nebola ním zavinená. Tiež odporca poukázal i na existujúcu judikatúru súdu, napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012, v ktorom Najvyšší súd ČR judikoval, „že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, teda českého zákona 328/1991 Zb.“ Uvedený rozsudok sa zaoberal náhradou škody, v ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu jednej obchodnej spoločnosti, teda nie proti štátu preto lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky škody a tiež sa nedomáhali náhrady škody proti štátu. Zodpovednosť týchto osôb je všeobecnou občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu založenú na prezumpcii zavinenia s možnosťou týchto osôb sa tejto zodpovednosti zbaviť. V tomto rozhodnutí súd jednoznačne uviedol, že posúdenie otázky vzniku škody je v prípade iných subjektov (nie štátu) zodpovedných za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nie je možné ich navzájom zmiešavať. Posúdenie tejto otázky musí byť iné, pretože zodpovednosť štátu, ak existuje iný dlžník (PDSI) je zodpovednosť subsidiárna a naviac je to zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť a preto musí byť jednoznačne preukázaná a nie navrhovateľmi iba predpokladaná. Až po vyčerpaní všetkých zákonných možností veriteľov (navrhovateľov) úpadcu - PDSI k uspokojeniu nárokov zo svojich právnych vzťahov proti súkromnej právnickej osobe a jej zodpovednostným predstaviteľom môže byť nastolená otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., odporca uviedol, že zo zápisnice prvostupňového súdu jasne vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o aké jednotlivé doklady išlo a aký je ich obsah. Súdu, právnemu zástupcovi navrhovateľa ako aj odporcovi bol obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti prvostupňového súdu, keď na rovnakom skutkovom a právnom základe je podaných cca 800 žalôb, pričom od roku 2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo právne identických veciach, pričom podľa uznesenia NS SR 1Obo 283/2006 z 27.02.2008 netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Dôkazy, na ktoré navrhovateľ dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože navrhovateľ viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. Navrhovateľ tvrdí, že je nedostatkom, pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ak ani z nich nevyplýva, že sudca oboznámil ich obsah. Navrhovateľ zavádzajúco poukazuje na tú časť judikatúry NS SR podľa ktorej je nedostatkom pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny, ale navrhovateľ tendenčne zamlčiava tú časť judikatúry NS SR, podľa ktorej nevyhnutným predpokladom pre nedostatok je aj to, že ani z nich (t.j. zo zápisníc) nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah. Pritom zo zápisníc prvostupňového okresného súdu jasne vyplýva, že súd oboznámil a vykonal jednotlivé listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, podľa § 212 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 156 ods 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne vec právne posúdil a správny je aj záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. Zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým, že riadne nevykonával bankový dohľad nad uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá o vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.07.2013). Ak si tejto skutočnosti navrhovateľ nebol vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť. Z uvedeného možno uzavrieť, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu, zastúpeného Národnou bankou Slovenska. K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorý poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ tento rozsudok interpretoval nesprávne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R48/2011, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia, čo však nie je prípad navrhovateľa, keďže si pohľadávku v konkurze neuplatnil. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť, ani na plné uspokojovanie pohľadávok za podstatou, tak že nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia nič pri rozvrhu. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky teda nevyplýva záver, že návrh na náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, ktoré spočíva v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu potom, ako odporca zistil pochybenie obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči družstvu, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a v tomto smere poukazuje na jeho dostatočné odôvodnenie. K ďalšej námietke na navrhovateľa, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa v tom zmysle, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom stanovenom rozsahu dokazovanie listinnými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice zo dňa 06.05.2014 vyplýva, že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom predložených listinných dôkazov. Z obsahu predmetnej zápisnice jednoznačne vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu ako aj listinné dôkazy predložené účastníkmi konania tak navrhovateľom ako aj odporcom. Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu odvolacia námietka navrhovateľa v tejto veci neobstojí. Rozsudok súdu prvého stupňa je v jeho napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa o náhradu škody vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie prejudicionálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.