Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/715/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204045 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112204045.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej navrhovateľa: Ž. U., B. O.. Č.. XX, V., zastúpený : Mgr. Martin Paškala, advokát, ul. Záhradnícka č. 27, Bratislava, proti odporcovi : TERA TRADE s.r.o., Bratislava, Laurinská č. 18, IČO : 35 868 023, zastúpený : Mgr. Andrej Šabík, advokát, Staromestská č. 6/d, Bratislava, o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C 28/2012-86 zo dňa 11.apríla 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že jednostranné zvýšenie nájomného za V. Č.. XXXXXXXXXX, nachádzajúci sa na C.. P. Y. F. Č. XXX na P.. Č.. XXX v katastrálnom území F. U., na H.. B. O. Č.. XX X. V., uskutočnené listom odporcu zo dňa 21.11.2011, doručeným navrhovateľovi dňa 9.12.2011, je neplatné. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že predmetný byt bol Rozhodnutím o pridelení náhradného V. Č..L.. V.-X-XXXX/XX zo dňa 2.7.1974 pridelený pani F. W.. Z Evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu , v bode III. Údaje o osobách žijúcich v byte mimo užívateľa bytu, je uvedený navrhovateľ : U. Ž.. C.. U. V. si v roku 1991 ako oprávnená osoba uplatnila v súlade s ust. § 5 ods. 1 zák.č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd písomnou výzvou adresovanou Bytovému podniku Bratislava I. š.p. Bratislava , svoj nárok na vydanie veci, ktorý predstavoval 1 na nehnuteľnosti. Bytový podnik výzve vyhovel a 1 vydal, v dôsledku čoho sa pani V. stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Nájomca písomnou Žiadosťou o prevod bytu zo dňa 7.7.1997 požiadal podľa zák.č. 182/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov o prevod predmetného bytu, ktorého je nájomca, do vlastníctva. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 17C 102/2001 - 64 zo dňa 24.6.2002 určil, že navrhovateľka je nájomníčkou dvojizbového V. Č.. X na druhom poschodí obytného domu na B. O. Č.. XX X. V.. Na základe Nájomnej zmluvy č. 3421/2003-321 zo dňa 12.2.2003 uzatvorenej medzi prenajímateľom : Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, C.. U. V. a navrhovateľom : Ž. U. ako nájomcom, podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 17C 102/01 - 64 zo dňa 24.6.2002 právoplatného dňa 9.10.2002, sa navrhovateľ stal nájomcom predmetného na dobu neurčitú. Po udelení súhlasu primátorom Bratislavy dňa 28.11.2005 a po schválení predaja miestnym zastupiteľstvom na základe uznesenia č. 135/2005 zo dňa 13.112.2005 pani V. a Hlavné mesto SR Bratislava ako druhý podielový spoluvlastník vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tým spôsobom, že mesto Zmluvou zo dňa 3.2.2006 previedlo na P. V. svoj podiel o veľkosti 3 na nehnuteľnosti, čím sa pani V. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Z výpisu z G. X. Č.. XXXX zo dňa 26.3.2012 je preukázané, že odporca je v čase rozhodnutia súdu výlučný vlastník (spoluvlastnícky podiel 1/1) Y. na B. O. Č.. XX X. V., vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a C.. U. V., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 6.5.2006 ( Kúpna zmluva V-6044/06 zo dňa 5.5.2006, Kúpna zmluva V-14412/2006 zo dňa 16.10.2006 ). Navrhovateľ je nájomcom bytu č. 4242160060, IV. kategórie, nachádzajúceho sa na C.. P. Y. F. F. Č. XXX, na H.. B. O. Č.. XX X. V., D. V. C.., D. V. , U. Č. F. U., katastrálne územie F. U., postavený na P. Č. XXX R. K. na G. X. Č.. XXXX, vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Doručenkou predloženou súdu , bola potvrdená skutočnosť, že navrhovateľ mal dňa 25.11.2011 listovú zásielku "Zvýšenie nájomného" uloženú na pošte, ale prevzal si ju osobne proti podpisu dňa 9.12.2011 ( pre plynutie prekluzívnej lehoty je smerodajný dátum prevzatia zásielky, t.j. kedy navrhovateľ využil objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky - rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 ). Z listu odporcu zo dňa 21.11.2011 adresovaného navrhovateľovi, nesporne vyplýva, že odporca týmto listom oznámil jednostranné zvýšenie nájomného podľa ust. § 4 ods. 2 zák.č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák. zvýšil nájomné o 20% s tým, že ku dňu účinnosti zákona navrhovateľ platil mesačné nájomné vo výške 52,26€ a zvýšené nájomné je vo výške 62,71 €, ktoré je v zmysle ust. § 4 ods. 3 cit. zák. povinný platiť dňom, ktorý je uvedený v oznámení a prenajímateľ tento deň určil 1.2.2012 ( pričom zákon č.260/2011 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 15.9.2011 a v roku 2012 mohol prenajímateľ jednostranne zvýšiť nájomné najskôr s účinnosťou od 15.9.2012 ! ). Z listu zo dňa 21.11.2011 vyplýva aj "Výpočet výšky nájomného" pre byt č. 4242160060 z pôvodného nájomného 52,26eur na nové nájomné zvýšené o 20% v sume 62,71 €. Z listu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 23.1.2012 zn. 066860/2012/OVV-4340 okrem iného bolo preukázané, že " v roku 2012 môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť nájomné najskôr s účinnosťou od 15.9.2012." Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 493, § 685 ods. 1, § 696 ods. 1,2 . § 871 ods.1, 2,3 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), ods. 2,3 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov keď uviedol, že v prvom rade zisťoval, či návrh na začatie konania bol navrhovateľom podaný na súd včas ( odporca vzniesol námietku neuplatnenia si nároku v zákonom stanovenej lehote podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona č. 260/2011 Z.z.. Preklúzia je kvalifikované plynutie času, kde v zákonom stanovených prípadoch ( § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z.z. stanovená 2 - mesačná prekluzívna lehota ) dochádza k zániku práva, pretože právo nebolo uplatnené v určenom čase (zaniká aj právo aj nárok). V danom prípade došlo k uloženiu zásielky obsahujúcej "Oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného podľa § 4 ods. 2 zák.č. 260/2011 Z.z. ..." zo dňa 21.11.2011 s prílohou : "Výpočet výšky nájomného", dňa 25.11.2011 a následne k jej prevzatiu osobne navrhovateľom dňa 9.12.2011 . Povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. V tejto lehote je nájomca oprávnený podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, inak toto právo zanikne. Návrh na začatie konania zo dňa 8.2.2012 o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného bol doručený Okresnému súdu Bratislava I. dňa 8.2.2012 t.j. v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote ( navrhovateľ prevzal zásielku dňa 9.12.2011 a dvojmesačná prekluzívna lehota márne neuplynula ). Prvostupňový súd ďalej uviedol, že podľa čl. III ods. 1 Nájomnej zmluvy č. 3421/2003-321 zo dňa 12.2.2003, nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú na základe rozsudku č.k. 17C 102/01 - 4, právoplatného dňa 9.10.2002, ktorým súd určil, že Ž.E. U. je nájomníčkou bytu. Z predmetnej Zmluvy o nájme nesporne vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril Nájomnú zmluvu dňa 12.2.2003 podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon č. 260/2011 Z.z. sa ale vzťahuje na tie byty, kde nájom vznikol podľa ust. § 871 Občianskeho zákonníka. Z obsahu súdneho spisu a ani zo samotnej nájomnej zmluvy ani z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 17C 102/2001 nevyplýva skutočnosť, že by sa odporca (ako prenajímateľ), resp. jeho právny predchodca a navrhovateľ (ako nájomca) zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán jednostranne zmeniť výšku nájomného za byt. S poukazom na ust. § 696 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak to ustanovuje osobitný predpis a v tomto prípade sa tento osobitný právny predpis a to zákon č. 260/2011 Z.z. nevzťahuje na tento prípad (navrhovateľ na pojednávaní do zápisnice vzniesol uvedenú námietku, že predmetný prípad sa nevzťahuje zák.č. 260/2011 Z.z. a odporca ako prenajímateľ nepredložil vierohodný doklad o tom, že v tomto prípade ide o byt uvedený v § 2 ods. 1 citovaného zákona ). Právny vzťah založený zmluvou o nájme bytu je záväzkový vzťah, ktorý bez súhlasu zmluvných strán nie je možné zmeniť; nie je preto bez dohody prenajímateľa s nájomcom možno zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné. Právny vzťah založený zmluvou o nájme bytu je záväzkový vzťah, ktorý bez súhlasu zmluvných strán nie je možno meniť; nie je preto bez dohody prenajímateľa s nájomcom možno zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 35/2008 z 25. júna 2009). Ak by sa aj na predmetný prípad - byt, vzťahoval zákon č. 260/2011 Z.z. prvostupňový súd poukázal na znenie § 4 zákona č. 260/2011 Z.z., kde sa bližšie upravuje jednostranné zvyšovanie ceny nájmu zo strany prenajímateľa pri bytoch uvedených v ust. § 2 ods. 1 cit. zák. v prechodnom období, t. j. do poskytnutia bytovej náhrady obcou, pričom prenajímateľ a nájomca sa môžu dohodnúť aj na inej vzájomne akceptovateľnej výške ceny nájmu. Úprava cien nájmu - ročné zvýšenie o 20% z hodnoty nájomného vypočítaného a plateného v predchádzajúcom roku - je rozložená, kedy mesačné nájomné dosiahne približne hodnotu jednej dvanástiny z 5% obstarávacej ceny bytu . V danom prípade Oznámenie odporcu o jednostrannom zvýšení nájomného má písomnú formu, bolo dňa 9.12.2011 navrhovateľovi ako nájomcovi doručené do vlastných rúk dňa 9.12.2011, pričom jeho obsahom je zdôvodnenie o tom, že výška nájomného bola určená v súlade so zákonom, aby si nájomca mohol výpočet zvýšeného nájomného prekontrolovať. Povinnosť platiť zvýšené nájomné podľa cit. zákona vznikne nájomcovi tým dňom, ktorý bude uvedený v oznámení o zvýšení nájomného, ale najskôr sa tak môže stať prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia oznámenia nájomcovi. Táto lehota sa poskytuje nájomcovi na zoznámenie sa s výškou jednostranného zvýšenia nájomného, jeho prekontrolovanie a v prípade nesúhlasu s takýmto zvýšením na podanie žaloby súdu. Keď sa nájomca obráti na súd so žalobou na určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, nemôže prenajímateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu nájomné zvýšiť. O tom, že sa nájomca obrátil vo veci na súd, bol odporca ako prenajímateľ oboznámený súdom (návrh na začatie konania prevzal dňa 21.3.2012 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu). Z listinného dôkazu - Zmluvy o nájme č . 3421/2003-321 zo dňa 12.2.2003 vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedený zákon sa vzťahuje na tie byty, kde nájom vznikol podľa ust. § 871 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 696 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak to ustanovuje osobitný predpis a v tomto prípade sa tento osobitný právny predpis 260/2011 Z.z. ( ale podľa názoru súdu sa nevzťahuje na tento prípad a ak by sa aj vzťahoval, tak zákon č.260/2011 Z.z. ktorý nadobudol účinnosť dňom 15.9.2011 ustálil, že v roku 2012 mohol prenajímateľ jednostranne zvýšiť nájomné najskôr s účinnosťou od 15.9.2012 a nie ako písomne oznámil prenajímateľ, že odo dňa 1.2.2012 ). Záverom prvostupňový súd uviedol, že podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona prenajímateľ nesmie jednostranne zvýšiť nájomné, ak nájomníkovi nedal výpoveď z nájmu. Výpoveď zo strany prenajímateľa podľa zák. 260/2011 Z.z. nebola navrhovateľovi nikdy doručená a svedok pán N. vo svojej svedeckej výpovedi nevedel uviesť ( potvrdiť ani vyvrátiť ), že by takáto výpoveď bola doručovaná navrhovateľovi. S poukazom na ustálený skutkový stav prvostupňový súd dospel k záveru, že odporca, ako (nový) prenajímateľ bytu nemohol svojím jednostranným úkonom právne účinným spôsobom zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného, a navrhovateľovi, ako nájomcovi predmetného bytu, nevznikla povinnosť platiť takto zvýšené nájomné. S poukazom na vykonané dokazovanie prvostupňový súd dospel k záveru, že zo strany odporcu došlo k protiprávnemu jednostranného zvýšeniu nájomného a určil, že jednostranné zvýšenie nájomného za V. Č.. XXXXXXXXXX, nachádzajúci sa na C.. P. Y. F. Č.F. XXX na P.. Č.. XXX v katastrálnom území F. U., na H.. B. O. Č.. XX X. V., uskutočnené listom odporcu zo dňa 21.11.2011, doručeným navrhovateľovi dňa 9.12.2011, je neplatné . O trovách konania prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s jeho právnym názorom a rozsudok potvrdí, odporca žiada súd, aby vo výroku svojho rozsudku pripustil možnosť podať vo veci dovolanie s ohľadom na skutočnosť, že ide o vec po právnej stránke zásadného významu, ktorá v doterajšej praxi súdov nebola riešená. K otázke okamihu doručenia oznámenia o zvýšení nájomného poukázal nato, že spolu s vyjadrením k návrhu zo dňa 26. marca 2012 bola súdu predložená fotokópia doručenky podpísaná navrhovateľom, pričom jej originál bol súdu a navrhovateľovi predložený k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 7. januára 2013. Z uvedeného dokladu možno jednoznačne dedukovať, že písomnosť s obsahom jednostranného zvýšenia nájomného sa prvýkrát dostala do sféry jeho dispozície už dňa 25.11.2011, a to uložením zásielky na pošte. V dôsledku tejto skutočnosti nadobudol navrhovateľ toho istého dňa prvýkrát reálnu (t.j. objektívnu) možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. V intenciách vyššie opísaného je nesporné, že navrhovateľ nadobudol prvýkrát možnosť sa oboznámiť s obsahom zásielky už dňa 25. novembra 2011, kedy bola písomnosť s obsahom jednostranného oznámenia o zvýšení nájomného uložená na pošte a týmto okamihom sa zároveň uvedený právny úkon stal vo vzťahu k navrhovateľke perfektným. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 in fine zákona č. 260/2011 Z. z., ktoré obsahuje dvojmesačnú prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej sa navrhovateľ ako nájomník bytu mohol domáhať určenia neplatnosti zvýšenia nájomného žalobou na súde a k doručeniu predmetného oznámenia došlo preukázateľne dňa 25. novembra 2011, navrhovateľovi uplynula zákonná lehota na podanie žaloby dňa 1. februára 2012. K otázke výkladu ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z. odporca uviedol, že vzájomnou komparáciou citovaných ustanovení možno dospieť k záveru, že v oboch je vyjadrený okamih vzniku tej istej povinnosti, konkrétne povinnosti nájomcu platiť zvýšené nájomné prenajímateľovi, resp. okamih účinnosti tejto povinnosti. Zásadne nesúhlasil s právnou konštrukciu vyjadrenou navrhovateľom, ktorú si následne osvojil aj prvostupňový súd vo svojom rozsudku a v zmysle ktorej označené zákonné ustanovenie umožňuje prenajímateľovi uskutočniť jednostranné zvýšenie nájomného v roku 2012 s účinnosťou k 15. septembru toho istého roka, t.j. roka 2012. Navrhovateľ na podporu svojho názoru predložil vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej aj ako „ministerstvo“) - sprístupnenie informácie zo dňa 23.1.2012, avšak v uvedenom vyjadrení absentoval podpis zástupcu ministerstva, či inej oprávnenej osoby, ktorá ho mala v mene ministerstva poskytnúť. Táto skutočnosť evokuje, že sa nejedná o pravú listinu vystavenú ministerstvom. Bez ohľadu na pravosť listiny, ako sa konštatuje aj v samotnom vyjadrení, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR nie je oprávnené v danej veci podávať právne záväzný výklad zákona, nakoľko toto oprávnenie prislúcha výlučne Najvyššiemu súdu SR. Z uvedeného dôvodu je navrhovateľom predložené vyjadrenie v tejto súvislosti bezpredmetné. Odporca zastával názor, že v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, v roku 2011 najskôr s účinnosťou od 15. septembra v roku 2011 o 20% z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20% z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Povinnosť platiť zvýšené nájomné v rokoch 2012 až 2015 vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. K otázke aplikácie zákona č. 260/2011 Z. z. na nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že on je výlučný vlastník domu na Hviezdoslavovom námestí 16 v Bratislave (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“). Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s C.. U. V. (ďalej len „P. V.“), ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 6. mája 2006. P. V. si v roku 1991 ako oprávnená osoba uplatnila v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd písomnou výzvou adresovanou Bytovému podniku I., š.p. Bratislava, svoj nárok na vydanie veci, ktorý predstavoval 1 na nehnuteľnosti. Bytový podnik výzve p. V. vyhovel a 1 nehnuteľnosti jej vydal, v dôsledku čoho sa pani V. stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Následne po udelení predchádzajúceho súhlasu primátorom Bratislavy dňa 28.11.2005 a po schválení predaja miestnym zastupiteľstvom na základe uznesenia č. 135/2005 zo dňa 13.12.2005, P. V. a Hlavné mesto Bratislava ako druhý podielový spoluvlastník vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tým spôsobom, že mesto zmluvou zo dňa 3.2.2006 previedlo na P. V. svoj podiel o veľkosti 3 na nehnuteľnosti, čím sa P. V. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Byt, ktorého sa tento spor týka, bol rozhodnutím o pridelení O. V. Č..L.. V.-X-XXXX/XX zo dňa 2. júla 1974 pridelený pôvodnej nájomníčke pani W. F.. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu, v bode III. Údaje o osobách žijúcich v byte mimo užívateľa bytu, je uvedená navrhovateľka: U. Ž.W.. Na základe rozsudku Okresného Bratislava I, sp. zn. 17C 102/2001 zo dňa 24. júna 2002, bolo deklarované, že Ž. U. je nájomníčkou V. Č. X na druhom poschodí obytného domu na B. O. Č.. XX X. V.. Keďže navrhovateľ je preukázateľne právnym nástupcom pôvodnej nájomníčky W. F., ktorej nájomný vzťah M. V. Č. X bol založený ešte v roku 1974 a odporca je právnym nástupcom oprávnenej osoby, ktorej bola časť domu na Hviezdoslavovom námestí číslo 16 v Bratislave vydaná, sú splnené všetky predpoklady pre aplikáciu zákona č. 260/2011 Z. z. na tento právny vzťah. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Čo sa týka nedodržania 2 mesačnej prekluzívnej lehoty, k uvedenému opakovane uviedol, že zásielku preukázateľne prevzal dňa 09.12.2011, teda prekluzívna lehota uplynula prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia zásielky, pričom v posudzovanom prípade prekluzívna lehota uplynula až 1. marca 2012. Nie mu je zrejmé, prečo by sa mala použiť zákonná fikcia oboznámenia sa s obsahom zásielky, keď je známy konkrétny dátum, kedy sa s obsahom zásielky oboznámil a to 09.12.2011. Odporca poukazuje na rôzne judikáty, avšak skutkový stav bol v prípade týchto rozhodnutí rozdielny v tom, že zásielky neboli prevzaté v odbernej lehote, a preto musel byť odosielateľ chránený uplatnením fikcie oboznámenia sa s obsahom zásielky. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa posúdil námietku uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty správne, keď konštatoval, že návrh bol podaný v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Odporca sa vo svojom odvolaní ďalej tvrdí, že sú splnené všetky predpoklady pre aplikáciu zákona č. 260/2011 Z.z. na právny vzťah medzi ním a odporcom. Aj keby boli tieto úvahy odporcu správne, súd prvého stupňa správne uviedol, že v zmysle ust. §4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. prenajímateľ nesmie jednostranne zvýšiť dohodnuté nájomné, ak nájomníkovi nedal výpoveď z nájmu. Existenciu výpovede v zmysle ust. § 3 zákona č. 260/2011 Z.z. nepotvrdil ani svedok navrhnutý odporcom E. N. a odporca do skončenia dokazovania nevyprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval existenciu výpovede. Z tohto dôvodu považuje ďalšiu argumentáciu odporcu týkajúcu sa výkladu ustanovení upravujúcich jednostranné zvýšenie nájomného za nadbytočnú, nakoľko zo strany odporcu nebol preukázaný zásadný predpoklad k ich aplikácii a to doručenie výpovede nájmu bytu. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnej miere výsluchom svedka a prečítaním listinných dôkazov. Vykonané dôkazy zhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a presvedčivo ustálil skutkový stav, pričom správne konštatoval, že zo strany odporcu došlo k protiprávnemu jednostrannému zvýšeniu nájomného. K vyjadreniu k odvolaniu navrhovateľa podal písomné stanovisko odporca, doručené prvostupňovému súdu 31.10.2013. K otázke podmienenosti jednostranného zvýšenia nájomného výpoveďou z nájmu, ktorú navrhovateľ uviedol vo svojom poslednom vyjadrení uviedol, že je presvedčený, že jednostranné zvýšenie nájomného nie je zo zákona podmienené súčasným (alebo predchádzajúcim) daním výpovede z nájmu nájomcovi. Takýto záver explicitne nevyplýva z dikcie vyššie cit. ustanovenia § 4 ods. 1, ani zo žiadneho iného ustanovenia zákona č. 260/2011 Z. z. V kontexte citovaných ustanovení zákona § 3 ods. 1, § 3a, § 4 ods. 1, 2 je nesporné, že platnosť jednostranného zvýšenia nájomného je viazaná výlučne na splnenie podmienky kvalifikovanej formy doručenia oznámenia o zvýšení nájomného („.....je prenajímateľ povinný doručiť nájomcovi do vlastných rúk.“) a jeho povinnú obsahovú náležitosť („....musí obsahovať výpočet výšky nájomného podľa odseku 1“). Opačný názor, aký zastáva navrhovateľ aj prvostupňový súd, nemá žiadne racionálne opodstatnenie a to ani v nadväznosti na účel zákona č. 260/2011 Z. z., ktorým je jednak ukončenie nájomných vzťahov v bytoch s regulovaným nájomným a zároveň postupná deregulácia nájomného v uvedených bytoch. Akékoľvek rozširovanie podmienok pre jednostranné zvýšenie nájomného prenajímateľom o ďalšie podmienky nad rámec zákona, napríklad o podmienku dania výpovede nájomcovi, by navyše mohlo viesť k absolútne neprípustnému zásahu do zmluvnej autonómie účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Vôľa prenajímateľa a nájomcu bytu, na ktorý sa vzťahuje regulácia maximálnej výšky nájomného v zmysle osobitného predpisu, totiž nemusí nevyhnutne smerovať len k ukončeniu ich zmluvného vzťahu výpoveďou. Môže byť motivovaná napríklad aj snahou účastníkov naďalej zotrvať v nájomnom vzťahu po skončení obdobia regulácie. Postupná deregulácia nájomného má v takomto prípade význam v tom, že nájomcu, ktorý zotrvá s prenajímateľom v zmluvnom vzťahu, postupne pripraví na obdobie skončenia regulácie maximálnej výšky nájomného a platenie trhového nájomného. Navyše neexistuje žiadne logické zdôvodnenie toho, prečo by mali byť zvýhodnení tí nájomcovia, ktorí výpoveď z nájmu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. nedostali, pred nájomcami, ktorí od prenajímateľa obdržali výpoveď z nájmu, resp. ju prenajímateľovi sami dali v súlade s novo koncipovaným ustanovením § 3a označeného zákona. Naďalej sa totiž jedná o tých istých nájomcov bytov s regulovaným nájomným. V takomto prípade by išlo jednoznačne o bezprecedentnú diskrimináciu a závažný rozpor s jedným zo základných postulátov občianskeho práva hmotného - zásadou rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. na odvolacom pojednávaní s poukazom na ust. § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu, ktorý písomným podaním zo dňa 12.11.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní dňa 5.6.2014 z dôvodu, kolízie s iným pojednávaním, keď nepožiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 5 O.s.p. čítaním Späťvzatie výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.3.2012 a výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. - podanie zo dňa 21.12.2012 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Ako už bolo uvedené, prvostupňový súd určil, že jednostranné zvýšenie nájomného za byt č. 4242160060, nachádzajúci sa na C.. P. Y. F. Č.F. XXX na P.. Č.. XXX X. M. Ú. F. U., na H.. B. O. Č.. XX X. V., uskutočnené listom odporcu zo dňa 21.11.2011, doručeným navrhovateľovi dňa 9.12.2011, je neplatné. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí dospel k záverom, že : a) navrhovateľ uplatnil na súde svoj nárok na určenie neplatnosti jednostranného zvýšenia nájomného v rámci prekluzívnej lehoty v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z.z.; b) z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné v roku 2012 s účinnosťou od 15.9.2012, pričom odporca navrhovateľovi jednostranne zvýšil nájomné s účinnosťou od 1.2.2012; c) zákon č. 260/2011 Z.z. sa na navrhovateľa nevzťahuje, nakoľko tento sa stal nájomcom bytu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17 C 102/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2002; d) odporca nebol v danom prípade oprávnený jednostranne zvýšiť navrhovateľovi nájomné z dôvodu, že nebolo preukázané, že by oznámeniu o jednostrannom zvýšení nájomného predchádzala súčasne aj výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) citovaného zákona tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch alebo častiach domov vo vlastníctve fyzických osôb, ich dedičov alebo iných osôb, ktoré tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudli a v ktorých bolo rozhodnutím štátneho orgánu zriadené právo osobného užívania a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona na účely tohto zákona sa za nájom, ktorý vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, považuje aj nájom bytu, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Podľa § 3a citovaného zákona prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi doručená výpoveď. Práva a povinnosti prenajímateľa upravené v tomto zákone, súvisiace s výpoveďou nájmu bytu, platia aj pre nájomcu. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra a) v roku 2011 o 20% z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20% z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného je prenajímateľ povinný doručiť nájomcovi do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať výpočet výšky nájomného podľa odseku 1. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. V tejto lehote je nájomca oprávnený podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, inak toto právo zanikne. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd má zato, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne ak určil, že jednostranné zvýšenie nájomného za V. Č.. XXXXXXXXXX, nachádzajúci sa na C.. P. Y. F. Č.F. XXX na P.. Č.. XXX v katastrálnom území F. U., na H.. B. O. Č.. XX X. V., uskutočnené listom odporcu zo dňa 21.11.2011, doručeným navrhovateľovi dňa 9.12.2011, je neplatné. K jednotlivým záverom súdu prvého stupňa odvolací súd považuje sa potrebné dodať, že sa nestotožňuje zo záverom, uvedeným pod písm. c), že zákon č. 260/2011 Z.z. sa na navrhovateľa nevzťahuje. Ako už bolo uvedené vyššie odporca je výlučný vlastník domu na B.D. O. XX X. V. (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“), keď vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej F. C.. U. V. (ďalej len „P. V.), ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 6. mája 2006. Pani Benešová si v roku 1991 ako oprávnená osoba uplatnila v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd písomnou výzvou adresovanou Bytovému podniku I., š.p. Bratislava, svoj nárok na vydanie veci, ktorý predstavoval 1 na nehnuteľnosti. Bytový podnik výzve P.. V. vyhovel a 1 nehnuteľnosti jej vydal, v dôsledku čoho sa P. V. stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Následne po udelení predchádzajúceho súhlasu primátorom Bratislavy dňa 28.11.2005 a po schválení predaja miestnym zastupiteľstvom na základe uznesenia č. 135/2005 zo dňa 13.12.2005, P. V. a Hlavné mesto Bratislava ako druhý podielový spoluvlastník vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tým spôsobom, že mesto zmluvou zo dňa 3.2.2006 previedlo na P. V. svoj podiel o veľkosti 3 na nehnuteľnosti, čím sa P. V. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Byt, ktorého sa tento spor týka, bol rozhodnutím o pridelení náhradného V. Č..L.. V.-X-XXXX/XX zo dňa 2. júla 1974 pridelený pôvodnej nájomníčke P. W. F.. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu, v bode III. Údaje o osobách žijúcich v byte mimo užívateľa bytu, je uvedená navrhovateľka: U. Ž.. Na základe rozsudku Okresného Bratislava I, sp. zn. 17C 102/2001 zo dňa 24. júna 2002, bolo deklarované, že Ž. U. je nájomníčkou V. Č. X na Y. P. D.B. Y. na B. O. Č.. XX X. V.ve. Keďže navrhovateľ je preukázateľne právnym nástupcom pôvodnej nájomníčky W. F., ktorej nájomný vzťah k bytu číslo 6 bol založený ešte v roku 1974 a prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právnym nástupníctvom / sukcesiou / svojho druhu a odporca je právnym nástupcom oprávnenej osoby, ktorej bola časť domu na B. O. Č. XX X. V. vydaná, sú splnené všetky predpoklady pre aplikáciu zákona č. 260/2011 Z. z. na tento právny vzťah. Odvolací súd v súlade so súdom prvého stupňa zastáva názor pod písm. a) a v tomto smere poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozsudku, že navrhovateľ uplatnil na súde svoj nárok na určenie neplatnosti jednostranného zvýšenia nájomného v rámci prekluzívnej lehoty v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z.z. V ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona je upravený kvalifikovaný spôsob doručovania oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného zo strany prenajímateľa - do vlastných rúk. Doručenka predložená odporcom / č.l. 17 spisu / je doručenka, pre bežné doručovanie poštových zásielok v zmysle § 46 O.s.p. a nie pre doručovanie do vlastných rúk. Vzhľadom na uvedené, keďže prenajímateľ si nesplnil svoju povinnosť nedoručoval navrhovateľovi zásielku do vlastných rúk a preto ani podmienky pre náhradné doručovanie neboli splnené / tieto sú pre doručovanie do vlastných rúk upravené odlišne / nie je možné za deň doručenia považovať, deň uloženia zásielky ale skutočný deň prevzatia zásielky, lebo len v tento deň bola navrhovateľovi zásielka doručená. Aplikácia ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že skutkový stav v tomto rozhodnutí bol rozdielny, lebo zásielka nebola prevzaté v odbernej lehote čo nie je prejednávaný prípad a preto musel byť odosielateľ chránený uplatnením fikcie oboznámenia sa s obsahom zásielky. Za správny odvolací súd nepovažuje záver pod písm. b), že z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné v roku 2012 s účinnosťou od 15.9.2012, pričom odporca navrhovateľovi jednostranne zvýšil nájomné s účinnosťou od 1.2.2012. Vzájomnou komparáciou ustanovení § 4 ods. 1 písm. a), b) a ods. 3 citovaného zákona a s poukazom aj na dôvodovú správu k citovanému zákonu možno dospieť k záveru, že v obidvoch ustanoveniach je vyjadrený okamih vzniku tej istej povinnosti, konkrétne povinnosti nájomcu platiť zvýšené nájomné prenajímateľovi, resp. okamih účinnosti tejto povinnosti. Kým v ods. 1 uvedená povinnosť nastáva najskôr s účinnosťou od 15.septembra / absentuje špecifikácia konkrétneho roku/, v ods. 3 je explicitne stanovené, že povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. Nakoľko ako už bolo uvedené, v oboch prípadoch sa jedná o stanovenia okamihu vzniku jednej a tej istej povinnosti nájomcu platiť zvýšené nájomné, ktorý je uvedený v odseku 3 toho istého zákonného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, v roku 2011 najskôr s účinnosťou od 15.septembra v roku 2011 o 20% z výšky nájomného vypočítaného ku dňu účinnosti tohto zákona a v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20% z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Povinnosť platiť nájomné v rokoch 2012 až 2015 vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. Správny a pre vec rozhodujúci je ale záver súdu prvého stupňa, že odporca nebol v danom prípade oprávnený jednostranne zvýšiť navrhovateľovi nájomné z dôvodu, že nebolo preukázané, že by oznámeniu o jednostrannom zvýšení nájomného predchádzala súčasne aj výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. / dôvod neplatnosti uvedený pod písm. d) /, ktorá skutočnosť, má za následok neplatnosť jednostranného zvýšenia nájomného. Odvolací súd zastáva názor, že jednostranné zvýšenie nájomného je zo zákona podmienené súčasným (alebo predchádzajúcim) daním výpovede z nájmu nájomcovi, keď takýto záver explicitne vyplýva z dikcie vyššie cit. ustanovenia § 4 ods. 1 podľa ktorého v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra a) v roku 2011 o 20% z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20% z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Uvedený záver vyplýva aj z Dôvodovej správy k § 4 zákona, podľa ktorej „ V tomto ustanovení sa bližšie upravuje jednostranné zvyšovanie ceny nájmu zo strany prenajímateľa pri bytoch uvedených v § 2 ods. 1 v prechodnom období, t.j. do poskytnutia bytovej náhrady obcou ... „ a bytovú náhradu podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má rovnako ak sa nájom skončí podľa tohto zákona len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Inými slovami vyjadrené, skončenie nájmu bytu výpoveďou podľa § 3, § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. je základnou a nevyhnutnou podmienkou preto aby prenajímateľ mohol jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona. Doručenie výpovede z nájmu bytu navrhovateľovi v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo odporcom žiadnym spôsobom preukázané. Odvolací súd mal zato, že je potrebné v tomto doplniť dokazovania v zmysle § 213 ods. 5 O.s.p. a pri nariadení termínu pojednávania bol odporca vyzvaný, aby založil do spisu výpoveď z nájmu bytu danú navrhovateľke v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z. a doklad o doručení výpovede. Odporca doručil súdu spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní Späťvzatie výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.3.2012 a výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. - podanie zo dňa 21.12.2012. Z uvedeného listinného dôkazu ale nevyplýva, že by bola výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27.marca 2012 a ani toto podanie doručené navrhovateľovi, keď zo strany odporcu nebol odvolaciemu súdu doručený žiadny hodnoverný doklad o doručení Výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.marca 2012 navrhovateľovi, resp. doklad o doručení Späťvzatia výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.3.2012 a výpovede z nájmu bytu v zmysle § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. zo dňa 21.decembra 2012 navrhovateľovi a odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nevyhovel návrhu odporcu na pripustenie dovolania, ktoré žiadal s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú, alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktoré je významné z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Vychádzajúc z takto vymedzenej povahy rozhodnutia po právnej stránke zásadného významu má odvolací súd za to, že v danej právnej veci nie sú splnené podmienky na pripustenie dovolania v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p., keď naviac odporca žiadny spôsobom neformuloval otázku, ktorá by mala byť riešená dovolacím súdom a preto nebol dôvod v tomto smere pripúšťať dovolanie. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.