Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/191/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204201 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112204201.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Maroš Sakala - KVALI - STAV, Čordákova 15, 040 23 Košice, IČO: 43 466 311, zast. JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom, Masarykova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: BUILDINGS CITY, s. r. o., Južná trieda 117, 040 01 Košice, IČO: 45 254 389, zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 05. 2014 č. k. 31Cb/31/2012-35, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 05. 2014 č. k. 31Cb/31/2012-35 v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa predmetným uznesením zastavil konanie a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 162,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právneho zástupcu. V odôvodnení s poukazom na ust. § 96 O.s.p. súd uviedol, že v predmetnej veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s. r. o. v Bratislave dňa 26. 01. 2012 pod sp. zn. 02/01/12 vzal žalobca podaním zo dňa 13. 12. 2013 svoju žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Ako dôvod späťvzatia žalobca uviedol, že v júli 2013 došlo k úhrade pohľadávky, ktorá bola predmetom konania a v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. v exekučnom konaní nie je navrátenie do predošlého stavu prípustné. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd v zmysle ust. § 96 ods. 3 O.s.p. konanie zastavil bez ohľadu na súhlas či nesúhlas žalovaného. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. s tým, že nakoľko k zastaveniu predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku došlo zavinením žalobcu, ktorý ako dôvod späťvzatia žaloby označil úhradu pohľadávky žalovanému v rámci prebiehajúceho exekučného konania, nárok na náhradu trov vznikol v tomto konaní žalovanému, ktorému súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 162,90 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe) po 60,07 Eur, z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a z náhrady 20 % DPH. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a nepriznať žalovanému, resp. účastníkom konania náhradu trov konania. Argumentoval, že zastavenie konania nezavinil žalobca, ktorý sa oprávnene domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, ale fakt, že po podaní žaloby došlo v júli 2013 na základe exekúcie k úhrade pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, pričom navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní nie je prípustné v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. Nakoľko bol žalobca nútený vziať žalobu späť z uvedených dôvodov, žalobca by pokladal za spravodlivejšie, ak by súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov účastníkom konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti náhrady trov konania, prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne. V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. V danom prípade žalobca vzal svoju žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu späť, pričom nešlo o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., kedy sa dôvodne podaná žaloba vezme späť pre správanie žalovaného, čo vyplýva aj zo žalobcom uvedeného dôvodu späťvzatia žaloby. Tento dôvod sa totiž netýkal predmetu konania v predmetnej veci a spočíval v tom, že v júli 2013 došlo na základe exekúcie k úhrade pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, pričom navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní nie je prípustné v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. S poukazom na uvedené teda platí, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť jeho trovy podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré tento účastník účelne vynaložil v súvislosti s uplatnením svojho základného práva na právne zastúpenie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému žalovanému však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.