Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/534/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112211646 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112211646.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľky: W.. L. N., Z. V.. N. X, Z., zastúpená zákonným zástupcom G. N., Z. V.. N. X, Z., otec maloletej, v zastúpení právnej zástupkyne: Mgr. Ivana Halahijová, advokátka, Vazovova 9/A, Bratislava, proti odporkyni: B.. V. E. - Y. W., miesto podnikania: Ž. X, Z. - M. W., R.: XX XXX XXX, zastúpená: HKP Legal, s. r. o. (advokátska kancelária), Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6. 5. 2013, č. k. 11C/88/2012-45, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6. 5. 2013, č. k. 11C/88/2012-45, v napadnutej časti, ktorou bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 2.233,50 eur, titulom bolestného, p o t v r d z u j e. V časti trov prvostupňového konania, v ktorej bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 494,52 eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania vo výške 395,82 eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej zamietajúcej časti a v časti, ktorou bola odporkyňa povinná zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 133,50 eur, ostáva rozsudok súdu prvého stupňa nezmenený. Navrhovateľke sa náhrade trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.233,50,- EUR titulom bolestného, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Tiež zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania vo výške 494,52 EUR, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky a zároveň zaviazal odporkyňu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 133,50,- EUR. Uviedol, že navrhovateľka sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 18. 4. 2012, domáhala zaplatenia sumy (odškodného) za bolesť (bolestné) vo výške 4.467,- EUR, ako aj náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 20. 12. 2010 o 16.30 hod prišla navrhovateľka spolu so starými rodičmi do lekárne odporkyne na Ž. U. O. Z.. V tom čase bol vonku rozmočený sneh, ktorý priniesli so sebou pacienti aj do lekárne. Lekáreň nebola dostatočne udržiavaná, vzhľadom k čomu bolo vo verejne prístupných priestoroch lekárne veľa vody a snehu. Podlaha lekárne pritom nie je protišmyková, naopak je z bežnej dlažby. V dôsledku neprimeraných podmienok v lekárni sa maloletá navrhovateľka šmykla a spadla, následkom čoho došlo k zlomenine jej stehennej kosti a jej hospitalizácii. Na preukázanie tejto skutočnosti bola súdu predložená prepúšťacia správa zo dňa 21. 1. 2011, vypracovaná W.. Ľ. M. - G. DFNsP Bratislava. Navrhovateľka poukázala, že obsluhujúca zamestnankyňa lekárne odporkyne videla pád navrhovateľky. Že došlo k úrazu navrhovateľky dňa 21. 12. 2010 bol osobne oznámiť lekárničke aj pán W. N., ktorý bol pri úraze prítomný. Mala za to, že v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného podľa zákona č. 437/2004 Z. z. W.. Ľ. M., G. DFNsP Bratislava a X.. W.. V. G., H.., B. KDCH DFNsP Bratislava, predstavuje bodové ohodnotenie zlomeniny tela stehennej kosti 300 bodov. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 14,89,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka má voči odporkyni nárok na náhradu škody v podobe náhrady za bolesť vo výške 4.467,- EUR. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom svedka R.. W. N., svedkyne B.. V. E., svedkyne W.. W. Y. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vec právne posúdil podľa § 415 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., poukázal na judikatúru súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2471/2000, následne poukázal na ust. § 444 Obč. zák. a zák. č. 437/2004 Z. z., najmä ust. § 2, 3 a ust. § 5, 7 až 9 cit. zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v znení platnom v čase vzniku škody a konštatoval, že v posudzovanom prípade základ zodpovednosti odporkyne za škodu na zdraví navrhovateľky súd vyvodil z § 420 Občianskeho zákonníka, ako porušenie preventívnej povinnosti odporkyne pri zimnej údržbe priestorov lekárne v zmysle §415 Občianskeho zákonníka. Porušenie preventívnej povinnosti v danom prípade nespočívalo len v nedostatočnej zimnej údržbe verejných priestorov lekárne, ale aj v chýbajúcom upozornení zákazníkov lekárne pre prípad, že včasné odstránenie následkov klimatických javov nebude v zimnom období vždy možné. Aj takéto opatrenie by totiž mohlo škode, ktorá vznikla, zabrániť. V predmetný deň, keď sa úraz stal, takéto preventívne opatrenie (chýbajúce upozornenie) sa v priestoroch lekárne nenachádzalo, a hoci svedkyňa E. vo svojej výpovedi tvrdila, že pravidelne z priestorov lekárne sťahovala vodu, zároveň pripustila, že práve v okamihu vzniku úrazu bolo na podlahe množstvo vody z roztápajúceho snehu, ktorý doniesli klienti lekárne. Uvedené potom vylučuje tvrdenie svedkyne, že po každom klientovi sťahovala vodu, keďže voda sa tam v čase úrazu nachádzala, hoci navrhovateľka a jej starí rodičia tam boli v tom čase jediní klienti. V ostatnom súd poukázal na vyššie popísaný skutkový stav, z ktorého mal potom za preukázané, že odporkyňa porušila svoju preventívnu povinnosť udržiavať svoj majetok v takom stave, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj o to, aby v jeho vlastných priestoroch boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví. V dôsledku uvedeného (porušenia preventívnej povinnosti odporkyňou) vznikla odporkyni všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Mieru spoluzavinenia navrhovateľky na vzniku škody na zdraví spôsobenej v dôsledku pádu na šmykľavom povrchu v priestoroch lekárne odporkyne bolo potrebné posudzovať predovšetkým z hľadiska možnosti navrhovateľky predísť riziku vzniku škody na zdraví v danom mieste a čase a prispôsobiť svoj pohyb v lekárni okolnostiam, ktoré mohla predvídať. V danom prípade najmä z výsluchu svedka R.. N. (starého otca navrhovateľky) bolo zistené, že navrhovateľka nepobehovala po priestoroch lekárne (uvedené napokon nepotvrdila ani svedkyňa E.), ale urobila len jeden krok od pultu a okamžite sa pošmykla na vode a podsadla si nohu, ktorú si zlomila. Zo strany odporkyne nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by spochybnil svedeckú výpoveď R.. N., ktorý bol osobne prítomný pri úraze, a ako jediný svedok tento úraz aj videl. Odporkyňa teda žiadnym dôkazom nepreukázala, že by pohyb navrhovateľky po priestoroch lekárne bol samovoľný, pobehávajúci, resp. neprimeraný vo vzťahu k povrchu a stavu dlážky lekárne. Nebolo preukázané, že navrhovateľka svojvoľne v priestoroch lekárne pobehovala bez dozoru starých rodičov, príp. vykonávala pohyb, ktorý by predstavoval riziko pádu. Práve naopak, svedecká výpoveď Ing. Kúdelu potvrdila, že maloletá navrhovateľka sa po celý čas držala pri starých rodičov, pozerala na vystavené lieky (pastelky) vo výklade pri pulte, a pri prvom bežnom kroku od tohto pultu sa ihneď pošmykla na rozliatej vode po snehu a po následnom páde došlo k zlomenine jej stehennej kosti. V danom prípade teda nešlo o náhodný pád, za ktorý by odporkyňa neniesla zodpovednosť, ale išlo o pád vyvolaný práve stavom povrchu dlážky v priestoroch lekárne, ktorý bol práve v čase návštevy navrhovateľky a jej starých rodičov neupravený (bolo tam množstvo vody, čo potvrdila aj svedkyňa E.), pričom z preventívneho hľadiska (okrem malých rohožiek, ktoré boli úplne premočené) sa v týchto priestoroch nenachádzalo ani upozornenie na možnosť pádu, ani neboli natiahnuté protišmykové koberce, prípadne iný materiál, znižujúci riziko vzniku úrazu. Práve naopak, až po úraze v ďalšie dni, už lekáreň bola vybavená týmito opatreniami, keď boli na zemi rozložené kartóny a dokonca pracovníčka lekárne aj ústne upozorňovala zákazníkov na možnosť pošmyknutia. Ak teda bolo možné tieto preventívne opatrenia vykonať po úraze, nepochybne bolo možné ich vykonať aj pred tým, čím by sa buď zabránilo úrazu navrhovateľky alebo minimálne znížilo toto riziko na minimálnu úroveň. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne (konkrétne porušenie jej preventívnej povinnosti podľa § 415 O. Z.), ako aj existenciu jej zavinenia, pričom išlo o výlučné zavinenie odporkyne (t. j. bez spoluzavinenia zo strany navrhovateľky, resp. jej starých rodičov). Súd mal teda za preukázanú existenciu protiprávneho úkonu, ako aj zavinenia, teda tieto dve podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody preukázané boli. Súd z prepúšťacej správy zistil, že 2,5 ročná pacientka (navrhovateľka) bola prijatá na KDCH s dislokovanou zlomeninou diafyzy stehnovej kosti vľavo (20.12 2010 sa šmykla a spadla na zadok, odvtedy plače, nechce chodiť), bola jej naložená Bryantova trakcia 2 + 1 kg, pre nedostatočnú distrakciu bola po 3 dňoch zmenená na modifikovanú Russelovu trakciu. Opuch postupne ustúpil, sledovali sa cirkulačné pomery, periferia bez neurocirkul. poruch. Po vytvorení primeraného kalusu trakcia bola zrušená, pacientka bola afertilná, v dobrom stave prepustená domov. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom W.. Ľ. M., G.Ó., ošetrujúcim lekárom a X.. W.. V. G., H.., B. zdravotníckeho zariadenia, súd zistil, že bolestné bolo obodované počtom bodov 150 (položka 189c - zlomenina tela stehnovej kosti liečená konzervatívne). Zároveň podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z., bol počet bodov navýšený o 100 % (na 300 bodov) s odôvodnením: 1 mesačná trakcia, analgetiká, odierky. V danom prípade nebolo sporné základné bodové ohodnotenie bolestného (150 bodov za položku 189c), avšak sporným zostala otázka dôvodnosti zvýšenia tohto bodového ohodnotenia o 100 %. V tomto smere súd argument odporkyne uznal za relevantný, nakoľko skutočne lekársky posudok bol v tomto smere nepreskúmateľný. Za daného stavu potom súd podľa § 120 ods. 1 OSP vykonal aj ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedkyne W.. Y., ktorá sa dostavila namiesto predvolaného svedka W.. M., ktorý ju poveril zodpovedaním odborných otázok, týkajúcich sa liečenia navrhovateľky. Podľa § 120 ods. 1 OSP súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa za účelom odstránenia tohto rozporu vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne W.. Y., ktorá sa dostavila namiesto predvolaného W.. M.. Výsluch tohto svedka súd považoval za potrebný, aby tento ozrejmil z akých dôvodov došlo k navýšeniu bodového ohodnotenia o 100 %, keďže táto skutočnosť zreteľne z predloženého lekárskeho posudku nevyplývala (v predloženom lekárskom posudku sa ako dôvod zvýšenia bodového ohodnotenia uvádza iba: 1 mesačná trakcia, analgetiká, odierky). Z výsluchu svedkyne W.. Y., a napokon ani z prepúšťacej správy a ani z predloženého lekárskeho posudku nevyplynulo, že by u navrhovateľky nastala infekcia rany, že by poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, že by povaha poškodenia na zdraví navrhovateľky si vyžiadala ďalší operačný výkon. Je teda zrejmé, nenastala ani jedna z podmienok pre zvýšenie bodového ohodnotenia bolesti o polovicu (§ 9 ods. 5), nehovoriac o tom, že v danom prípade bolo bodové ohodnotenie zvýšené o 100 %. Rovnako tak súd nemohol postupovať ani podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona (mimoriadne zvýšenie na základe rozhodnutia súdu), nakoľko tento postup nebol predmetom tohto konania (navrhovateľka ho nežiadala), pričom súd v danej veci ani nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (napr. uznanie invalidity), ktorý by umožňoval súdu zvýšenie bodového ohodnotenia až o 50 %. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd potom výšku náhrady škody (bolestného - nakoľko predmetom sporu bolo len zaplatenie bolestného) odvodzoval len od základného bodového ohodnotenia 150 bodov a neprihliadal na jeho zvýšenie o 100 %. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke vznikol voči odporkyni nárok na náhradu škody v podobe náhrady za bolesť vo výške 2.233,50,- EUR (150 bodov x 14,89 za 1 bod). Preto súd priznal navrhovateľke bolestné vo výške 2.233,50,- EUR a vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamietol. Zamietajúca časť výroku súdu sa teda týka nepriznania zvýšenia bodového ohodnotenia o 100 %, ktoré sa v konaní (viď výklad vyššie) nepreukázalo ako opodstatnené. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom priznal navrhovateľke, hoci mala vo veci len čiastočný úspech, pokiaľ ide o priznanie výšky bolestného (z uplatňovaných 4.467,- EUR bola úspešná presne v polovici), plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške tohto plnenia záviselo len od úvahy súdu, resp. od lekárskeho posudku. Navrhovateľke bola súdom priznaná suma v celkovej výške 2.233,50,- EUR (čo je suma, ktorú je potrebné považovať za základ pre výpočet odmeny). U navrhovateľky trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to: Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., §9 ods. 1, §10 ods. 1 : - §14 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie veci (2011).........................91,29,- EUR rež. paušál 7,41,- EUR - §14 ods. 1 písm. b) - návrh na uzavretie dohody (13.6.2011)............ 91,29,- EUR rež. paušál 7,41,- EUR - § 14 ods. 1 písm. b) - písomné podanie na súd - žalobný návrh (18.4.2012).. 91,29,- EUR rež. paušál 7,63,- EUR - § 14 ods. 1 písm. c) - účasť na pojednávaní (9.1.2013) ...................... 91,29,- EUR rež. paušál 7,81,- EUR - § 14 ods. 1 písm. c) - účasť na pojednávaní (6.5.2013) ....................... 91,29,- EUR rež. paušál 7,81,- EUR Spolu trovy právneho zastúpenia: 494,52,- EUR. Súd zároveň zaviazal odporkyňu, ako neúspešnú účastníčku konania, k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 133,50,- EUR, t. j. 6 % zo sumy 2.233,- EUR (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, v spojení s §11 a § 11 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch). Súd pri výpočte vychádzal z priznanej sumy 2.233,50,- EUR - ako základu pre určenie výšky súdneho poplatku. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a odporkyni prizná právo na náhradu trov konania, zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania v celkovej výške trov právneho zastúpenia 202,58 eur a súdny poplatok za podanie odvolania. Uviedla, že tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že odporkyňa pripustila, že práve v okamihu vzniku úrazu bolo na podlahe množstvo vody z roztápajúceho sa snehu, ktorý doniesli klienti lekárne, je nekorektné a zavádzajúce, pretože odporkyňa iba pripustila, že dlážka v čase údajného vzniku úrazu mohla byť mokrá, aj s ohľadom na neprimerané poveternostné podmienky. Odporkyňa, ktorá v tom čase za výdajným okienkom obsluhovala starého otca navrhovateľky, totiž samotný úraz nevidela, a teda nemohla vidieť ani stav dlážky, na ktorej sa navrhovateľka údajne pošmykla. Je preto nesprávny právny záver súdu, že „uvedené potom vylučuje, že po každom klientovi odporkyňa sťahovala vodu, keďže voda sa tam v čase úrazu nachádzala, hoci navrhovateľka a jej starí rodičia tam boli v tom čase jediní klienti“. Starý otec navrhovateľky vo svojej svedeckej výpovedi totiž na otázku právneho zástupcu odporcu uviedol, že: „v lekárni v tom čase boli aj iní ľudia, a to jedna pani stála predo mnou, potom odišla a ostal som tam sám“. Navrhovateľka svojimi tvrdeniami preukázala len jeden z troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to samotný vznik škody. Protiprávnosť konania škodcu a kauzalita, nie sú v danom prípade naplnené. Nakoľko ku spôsobeniu škody na zdraví nedošlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporkyne, ani v dôsledku jej zavineného protiprávneho konania, či nekonania a škoda nebola spôsobená udalosťou, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky lekárne, odporkyňa za vzniknutú škodu na zdraví navrhovateľky nezodpovedá. Zároveň odporkyňa uviedla, že klient v deň udalosti vykonal všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu riadnej a bezpečnej prevádzke lekárne. Napriek úsiliu klienta o elimináciu rizika pošmyknutia v priestoroch lekárne (a to čistota podlahy v lekárni) je pri nepriaznivom počasí intenzívne kontrolovaná, udržiavaná pravidelným zotieraním a vysušovaním, bolo v daný deň, vzhľadom na nepriaznivé počasie, potrebné pohybu vo vonkajšom priestore aj v akomkoľvek vnútornom priestore venovať zvýšenú pozornosť a vykonávať ho s patričnou opatrnosťou. Odporkyňa uviedla, že priestor verejnej lekárne nie je predurčený a prispôsobený na voľný pohyb detí, ktorým vek a rozumová vyspelosť neumožňuje predvídať a vyhodnocovať dôsledky ich veku primeraného správania. Dieťa vo veku nedovŕšených troch rokov vyžaduje náležitý dohľad zodpovednej osoby. Príčinou úrazu podľa odporkyne bolo výlučné zanedbanie preventívnej povinnosti predchádzať vzniku škody, resp. povinnosti vykonať všetky potrebné opatrenia zo strany sprievodcu maloletej navrhovateľky počas návštevy lekárne, ktorý dohľadu nad maloletou navrhovateľkou nevenoval primeranú a nevyhnutnú pozornosť. Starí rodičia maloletej navrhovateľky si svoju preventívnu povinnosť zanedbali, keď nechali dvojročné dieťa voľne sa pohybovať po priestoroch lekárne, mali ju minimálne držať za ruku, prípadne držať na rukách, navyše prítomnosť navrhovateľky a jej starej mamy v priestoroch lekárne nebola vôbec nevyhnutná. Z vykonaného dokazovania bolo jasne preukázané, že vzhľadom na poveternostné podmienky musela byť skutočnosť, že podlaha v lekárni sa šmýka zrejmá starým rodičom už pri vstupe do lekárne, čo potvrdil i starý otec navrhovateľky. Vo vzťahu k maloletej navrhovateľke by bola takáto výstraha - nápis upozorňujúci na skutočnosť, že v priestoroch lekárne hrozí nebezpečenstvo šmyku celkom irelevantná, pretože navrhovateľka by si upozornenie nebola schopná prečítať. Odporkyňa preto nie je zodpovedná za škodu na zdraví navrhovateľky, spôsobenú jej pádom v priestoroch lekárne W., pretože nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. K výške uplatneného nároku, pokiaľ ju navrhovateľka uplatňuje, s poukazom na lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, podpísaným W.. Ľ. M. F. X.. W.. V. G., ohodnoteným bolestné na 150 bodov a podľa § 9 ods. 5, 6 zákona zvýšené bolestné o 100 %, t. j. na hodnotu 300 bodov, odporkyňa uviedla, že lekársky posudok nie je datovaný a z neho vyplýva, že liečba navrhovateľky prebehla bez infekcie a bez operačného zákroku, t. j. nenastal súbeh dôvodov podľa § 9 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť, a preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností lekársky posudok hodnotil bolesť dvojnásobkom ustanovenej zákonnej sadzby. Výška náhrady škody mohla byť navrhovateľkou žiadaná maximálne vo výške 2.233,50 eur, čo zodpovedá počtu 150 bodov (14,80 eur za jeden bod). S týmto záverom sa de facto stotožnil vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa. Súd pri určovaní náhrady škody nijakým spôsobom neprihliadol na mieru spoluzavinenia navrhovateľky, resp. sprievodcu navrhovateľky, nevzal v úvahu výnimočne nepriaznivé počasie, ktoré v čase údajného úrazu bolo pred vstupom do lekárne. Odporkyňa napadla aj časť výroku o výške náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľky, keď mala za to, že úkon náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby návrhu na uzavretie dohody zo dňa 13. 6. 2001, je v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Tento úkon nemožno považovať za úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva, tento úkon bol naviac vykonaný vo fáze pred podaním samotného návrhu na začatie konania a so súdnym konaním priamo nesúvisí, a preto odporkyňa žiadala v časti výroku o trovách právneho zastúpenia zmeniť a znížiť o sumu 98,70 eur. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporkyne v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., za použitia ust. § 156 ods. 3 O. s. p., mal za to, že odvolaniu odporkyne vo veci samej nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie navrhovateľke sumy 2.233,50 eur, titulom bolestného, keď dňa 20. 12. 2010 o 16.30 hod došlo k úrazu navrhovateľky v lekárni odporkyne na Ž. U. O. Z.. V čase vzniku úrazu navrhovateľky bolo preukázateľne zlé počasie, pričom návštevníci lekárne sneh prinášali so sebou aj do priestorov lekárne, kde sa sneh topil, podlaha bola mokrá a tým aj klzká. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá navrhovateľka nevybočila z rámca bežnej chôdze - nepobehovala po lekárni, v podstate spravila len jeden krok od pultu, spadla a zlomila si nohu, jej pád nebol náhodný, ale bol následkom nedostatočnej údržby priestorov lekárne, teda pád bol vyvolaný šmyknutím sa na vode, ktorá sa v tom čase nachádzala v priestoroch lekárne. Opak v konaní preukázaný nebol, t. j. nepotvrdila sa obrana odporkyne v konaní, že pád maloletej navrhovateľky mal byť spôsobený nedostatočným dohľadom starých rodičov. Odporkyňa nevykonala žiadne preventívne opatrenie, ktoré by eliminovalo riziko vzniku škody na zdraví, v dôsledku pošmyknutia sa na roztopenom snehu. Súd prvého stupňa mal za preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne, a to preventívnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák., ako aj existenciu jej zavinenia, keď išlo o výlučné zavinenie odporkyne bez spoluzavinenia zo strany navrhovateľky, resp. starých rodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa nenamietala základné bodové ohodnotenie na 150 bodov, namietala len jeho zvýšenie o 100 %, súd prvého stupňa po doplnení dokazovania, výsluchom svedkyne W.. Y., ustálil sumu podľa základného bodového ohodnotenia, t. j. 150 bodov a neprihliadol na jeho zvýšenie o 100 %. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na jeho zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými písomnými podkladmi, znaleckým posudkom, doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a vec aj správne právne posúdil. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom vo veci samej. K námietke odporkyne v odvolaní, že v okamihu vzniku úrazu bolo na podlahe množstvo vody z roztápajúceho sa snehu, ktoré odporkyňa považovala za nekorektné a zavádzajúce z dôvodu, že odporkyňa iba v priebehu konania pripustila, že dlážka mohla byť mokrá, s ohľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky, podľa odvolacieho súdu neobstojí, keď ani z písomného stanoviska odporkyne zo dňa 21. 6. 2012 (č. l. 26), a ani z výpovede svedkyne B.. V. E., na základe vykonaného dokazovania neboli preukázané iné skutkové okolnosti. Práve naopak, z písomného stanoviska odporkyne vyplýva, že v daný deň bolo nepriaznivé počasie, pričom poveternostné podmienky, aké sa vyskytovali v deň udalosti, bývajú vo všeobecnosti sprevádzané zvýšeným rizikom pádu a následného úrazu. Samotná odporkyňa na pojednávaní dňa 6. 5. 2013 potvrdila, že počasie v ten deň bolo veľmi zlé, padal sneh a ľudia nosili do vnútra vodu, pričom lekáreň sa snažili udržiavať v čistom stave a cca každú polhodinu stierali vodu. Svedkyňa B.. V. E. na pojednávaní uviedla, že počasie v ten deň bolo veľmi zlé, padal sneh, vodu stierala sama, keď vybavila pacientov, nebol na dlažbe kartón z dôvodu, že na ňom by sa šmýkalo ešte viac, v lekárni bola sama, je vedúcou a zároveň aj pracovníčkou, tiež potvrdila na otázku, či v čase úrazu bola podlaha zotretá, uviedla, že bol tam čerstvo nanosený sneh. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedkyne, že odporkyňa v konaní nepreukázala iný skutkový stav, než aký bol uvedený v rozhodnutí súdu prvého stupňa, nakoľko i z výpovede svedka R.. W. N. - starého otca navrhovateľky, vyplynulo, že nevidel, že by niekto predtým v lekárni upratoval v čase, keď bol s vnučkou v lekárni. Jedna pani stála pred ním, potom odišla, ostal tam sám s tým, že zo strany odporkyne čistota podlahy nebola tak intenzívne kontrolovaná a udržiavaná, nakoľko v rozhodnom období v lekárni bola len samotná svedkyňa B.. V. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že cca každú polhodinu stierala vodu, vodu stierala osobne, a to vtedy, keď vybavila pacientov. Preto, vzhľadom na výpoveď starého otca navrhovateľky, voda nemohla byť zotretá pred príchodom navrhovateľky, nakoľko z výpovede svedka vyplynulo, že pred ním bola ďalšia zákazníčka. Z jej výpovede následne vyplynulo, že malé rohože sa nachádzali len pri vchode, ale počasie bolo také, že sa za chvíľu premočili. Tiež potvrdila, že tabuľu - upozornenie, že sa šmýka, k dispozícii odporkyňa nemala. Správne preto súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe dokazovania bolo vylúčené tvrdenie svedkyne, že po každom klientovi bola sťahovaná voda. Tvrdenie súdu prvého stupňa „hoci navrhovateľka a jej starí rodičia tam boli v tom čase jediní klienti“ je správne, nakoľko v čase úrazu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že zákazníčka - pacient odišiel a následne došlo k úrazu navrhovateľky. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa mal za to, že zo strany odporkyne v priebehu konania nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil svedeckú výpoveď R.. N., ktorý bol svedkom tohto úrazu, odporkyňa nepreukázala, že by pohyb navrhovateľky po priestoroch lekárne bol samovoľný, maloletá navrhovateľka sa po celý čas držala pri starých rodičoch a len pri prvom bežnom kroku od pultu, kde si pozerala vystavené lieky sa ihneď pošmykla na rozliatej vode po snehu a po následnom páde došlo k úrazu. Záver súdu prvého stupňa, že išlo o pád vyvolaný stavom povrchu dlážky v priestoroch lekárne bol preto správny, práve odporkyňa porušila preventívnu povinnosť. Správne bolo i konštatovanie súdu, že ide o výlučné zavinenie odporkyne, bez spoluzavinenia zo strany navrhovateľky, resp. jej starých rodičov, s ktorými bola navrhovateľka v lekárni, a to i vzhľadom na vek maloletej. Súd prvého stupňa preto správne ustálil mieru spoluzavinenia navrhovateľky v nulovej tolerancii a naopak konštatoval výlučné zavinenie odporkyne. K vzniku škody a príčinnej súvislosti odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nakoľko odporkyňa je zodpovedná za škodu na zdraví navrhovateľky, spôsobenú jej pádom v priestoroch lekárne W. z dôvodu, že v priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. K uplatnenej výške nároku, z obsahu odvolania odporcu, vyplýva, že výška náhrady škody mohla byť navrhovateľkou žiadaná maximálne vo výške 2.233,50 eur, čo zodpovedá 150 bodom. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľka mala právo uplatňovať i sumu vyššiu, ako bola priznaná súdom prvého stupňa, vzhľadom na znalecké dokazovania, avšak na druhej strane odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v priebehu konania na základe doplnenia dokazovania svedkyňou W.. Y. a zhodnotením tejto svedeckej výpovede, si ozrejmil, z akých dôvodov došlo k navýšeniu bodového ohodnotenia o 100 %, a to z dôvodu, že z predloženého lekárskeho posudku táto skutočnosť zreteľne nevyplývala. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na výpoveď W.. Y. a následné vyhodnotenie tohto dôkazu, pričom so závermi sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Vzhľadom na doplnené dokazovanie, preto správne súd prvého stupňa nárok navrhovateľky vo zvyšku, t. j. zvýšenie vyhodnotenia bolestného na dvojnásobok, zamietol a priznal len výšku náhrady škody v sume 2.233,50 eur, čo zodpovedá 150 bodom v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z., v čase vzniku škody. Dôvodné je odvolanie odporkyne, v časti týkajúcej sa výroku o výške náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľky, ktorá správne poukázala na tú skutočnosť, že úkon právnej služby, a to návrh za uzavretie dohody zo dňa 13. 6. 2011, nie je úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva, navyše ide o úkon pred podaním návrhu na začatie konania na súd a netýka sa súdneho konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti, preto odvolací súd zmenil výrok súdu prvého stupňa, týkajúci sa trov prvostupňového konania a navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške, tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, po odpočítaní jedného úkonu pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia vo výške 91,29 eur a po odpočítaní režijného paušálu vo výške 7,41 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 142 ods. 3 O. s. p. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti, týkajúcej sa trov konania. Vo veci samej mala plný úspech vo veci, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bol odvolacím súdom potvrdený. Navrhovateľka si však v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania neuplatnila, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.