Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/419/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112211659 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112211659.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: N. W. W., bytom A. X, X., proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. mája 2013, č. k. 16C 85/2012-51, takto r o z h o d o l : Odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur spôsobenej orgánom verejnej moci pri jej výkone , ktorý návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C 137/2007 sa domáhal náhrady škody v dôsledku neuspokojených pracovnoprávnych nárokov z iného súdneho konania pod sp. zn. 4C 184/89, keď v konaní pod sp. zn. 4C 137/2007 sudca ignoroval jeho návrhy a nechcel vidieť prekročene kompetencií verejných činiteľov a zanedbanie ich povinností a mal za potrebné do konania angažovať orgán prokuratúry za účelom hájenia jeho záujmov a záujmov zákonnosti a ústavnosti. Okresná prokuratúra v Bardejove však napriek jeho podnetu uvedenú zákonnú možnosť nevyužila, preto sa obrátil na Generálnu prokuratúru SR, ktorá vec postúpila na riešenie Krajskej prokuratúre v Prešove, ktorá v zmysle listov zo dňa 29.6.2010, č. VI/1 Gc 48/10-4 a zo dňa 17.7.2010, č. Kc 178/10-5 mala postup Okresnej prokuratúry za správny, ktoré skutočnosti navrhovateľ označil za nezodpovedný a nezákonný postoj zo strany orgánov prokuratúry. Súd prvého stupňa právne vec posúdil s poukazom na ust. § 1, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, písm. f/, § 9 ods. 1 a ods. 4, § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj s poukazom na ust. § 35 ods. 1, písm. k/ OSP, § 35 ods. 3 OSP a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že na Okresnom súde Bardejov sa viedlo konanie pod sp. zn. 4C 137/2007 týkajúce sa právnej veci navrhovateľa proti odporcovi SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci z titulu ušlej valorizovanej náhrady mzdy ako dôsledok nevykonaného súdneho rozhodnutia E 182/98, keď predmetom výkonu rozhodnutia mal byť právoplatný rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4C 184/89, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn. 18Co 25/91. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2010 v neprítomnosti odporcu navrhovateľ navrhol odročenie pojednávania za účelom mimosúdneho uzavretia sporu, následne Okresný súd Bardejov návrh navrhovateľa zamietol, a to rozsudkom zo dňa 29.4.2011, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.3.21011 nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2011. Navrhovateľ podaním doručeným Okresnej prokuratúre Bardejov dňa 22.2.2010 požiadal Okresnú prokuratúru Bardejov o vstup prokurátora do konania podľa § 35 OSP z dôvodu, že uvedené konanie je pre neho životne dôležité. Okresná prokuratúra Bardejov listom č. Pc 8/10-4 zo dňa 12.4.2010 oznámila navrhovateľovi, že právo vstúpiť do konania nevyužije vzhľadom na skutočnosť, že posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu možnosti mimosúdneho vyriešenia sporu a z dôvodu, že vo veci bolo vykonané už rozsiahle dokazovanie. Krajská prokuratúra Prešov listom č. Kc 178/10-5 zo dňa 15.7.2010 oznámila navrhovateľovi, že postup Okresnej prokuratúry Bardejov považuje za správny. Na základe uvedeného navrhovateľ podal dňa 26.4.2010 na Ústavnom súde SR sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho práva na súdnu a inú ochranu a na spravodlivé súdne konanie práve v dôsledku postupu Okresnej prokuratúry Bardejov, keď ÚS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 5.5.2010, č. I. ÚS 174/2010-7, uviedol, že okresná prokuratúra sa podnetom navrhovateľa náležite zaoberala, nebola vo veci nečinná a skutočnosť, že dospela k názoru odlišnému od predstáv navrhovateľa, neznamená porušenie jeho základných práv. Navrhovateľ dňa 26.1.2012 podal na MS SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku za vzniknutú nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o vstup prokurátora do konania so sp. zn. 4C 137/07 v zmysle § 35 OSP, ktorá žiadosť bola listom č. 16162/2012/151 zo dňa 31.1.2012 postúpená Generálnej prokuratúre SR ako orgánu vecne príslušnému. GP SR listom zo dňa 5.3.2012, č. XV/5 Spr 11/12-7 navrhovateľovi oznámila, že zo strany okresnej prokuratúry nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd prvého stupňa konštatoval, že z ust. § 35 ods. 2 písm. k/ OSP vyplýva právo prokurátora vstúpiť do konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ale nie povinnosť, pre ktorý výklad podľa jeho názoru svedči formulácia tohto ustanovenia účinná do 30.6.2010. Preto tým, že Okresná prokuratúra Bardejov nevyužila uvedené právo dané jej podľa ust. § 35 ods. 2, písm. k/ OSP, nemožno bez ďalšieho konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Okresná prokuratúra Bardejov žiadosť navrhovateľa o jej vstup náležite posúdila a svoj záver riadne a včas oznámila. Uviedol, že v konaní nedošlo k preukázaniu nesprávneho úradného postupu Okresnej prokuratúry Bardejov. Taktiež konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky, keď základným predpokladom nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, t.j. skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu majúcemu za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere, v dôsledku čoho k náprave nepostačujú iné právne prostriedky. Sumarizáciou uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., keď nepreukázal nesprávny úradný postup orgánov prokuratúry, nemajetkovú ujmu a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nárokom na nemajetkovú ujmu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, majúc za to, že i nečinnosť štátneho orgánu je nesprávnym úradným postupom a na vstup prokuratúry do konania podľa jeho názoru nemá vplyv rozsah vykonaného dokazovania, ktoré podľa jeho názoru ani nebolo ukončené. Rozhodnutie ÚS SR je podľa neho irelevantné. Mal za to, že napadnutým rozsudkom došlo k negácii priority Ústavy SR. Škoda mu už vznikla v pôvodnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov. Poukázal na povinnosť prokurátora byť pri výkone svojho povolania iniciatívny. Mal za to, že k preukázaniu vzniku nároku na nemajetkovú ujmu nie je povinný. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správny smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav veci odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že b svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa v ňom dal kvalifikovanú argumentáciu o neexistencii uplatneného nároku pre absenciu nesprávneho úradného postupu orgánov prokuratúry a neexistenciu nároku na nemajetkovú ujmu v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s nimi stotožňuje a v podrobnostiach ne poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý z účastníkov konania, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorým odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazné bremeno odporcu sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného bremena navrhovateľom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak pre účely rozhodnutia vo veci aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., s poukazom na ktoré nárok na náhradu škody je daný pri preukázaní existencie nesprávneho úradného postupu v konaní štátneho orgánu pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ nesúci v predmetnom konaní dôkazné bremeno však existenciu takéhoto nesprávneho úradného postupu nepreukázal, a to vzhľadom na vyslovený právny názor súdu prvého stupňa i súdu odvolacieho, že vstup prokurátora do konania podľa § 35 ods. 2 písm. k/ OSP je oprávnením a nie povinnosťou prokurátora, ktorú skutočnosť konštatovali i orgány zaoberajúce sa podnetmi a sťažnosťami navrhovateľa vo veci (Krajská prokuratúra Prešov, Generálna prokuratúra SR, ÚS SR). Nebola teda naplnená zákonná požiadavka na dôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko nesprávny úradný postup nebol konštatovaný na to oprávneným orgánom v rámci sťažnostnému režimu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre alebo Ústavným súdom SR v rámci konania o sťažnostiach pre porušenie práva podľa zákona č. 38/1993 Z. z. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom orgánu prokuratúry následne po jeho žiadosti o vstup prokurátora do konania vedeného na Okresnom súde Bardejov so sp. zn. 4C 137/2007, o ktorý požiadal navrhovateľ listom dňa 22.2.2010. Je potrebné preto dať do pozornosti, že tzv. druhá novela zák. č. 514/2003 Z. z. účinná od 1.1.2009, rozšírila ust. § 17 o nové odseky 3 až 5, ktorými bola dovtedajšia právna úprava týkajúca sa nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch doplnená, a to a/ zakotvením demonštratívneho výpočtu kritérií, na ktoré súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, b/ zavedením mechanizmu určovania minimálnej výšky nemajetkovej ujmy odvíjajúcej sa od priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. V zmysle § 17 ods. 2 novelizovaného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Zákonným kritériom pre priznanie nemajetkovej ujmy je teda konštatovanie, že samotné konštatovanie tejto skutočnosti nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného a zásah takejto intenzity musí preukázať navrhovateľ, keď nemajetková ujmy má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pri tom podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, či dobré meno a povesť osoby právnickej. V danej veci navrhovateľ neoznačil a už vôbec nepreukázal (i pre prípad existencie základu nároku) existenciu následkov takej intenzity, ktorá by zakladala jeho právo na priznanie peňažnej náhrady takto vymedzenej nemajetkovej ujmy ako jej vyššieho stupňa, keď satisfakcia v peniazoch má byť znakom a prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať prostriedok slúžiaci na obohatenie sa. Zákonodarca pri všeobecnej právnej úprave všeobecnému súdu neposkytol oprávnenie na poskytnutie primeranej nemajetkovej ujmy len pri konštatovaní porušenia práva bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od čl. 127 Ústavy SR relevantného pre Ústavný súd SR, resp. pokiaľ ide o zákonnú úpravu konania pred ESĽP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP, avšak z dôvodu, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil § 151 ods. 1 OSP, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.