Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/581/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112221257 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112221257.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu: O. J., Q.. XX.XX.XXXX G. Y. J., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Staničná 5, Galanta, deti rodičov: matka - Y. T., U. J. XXX, E., zast. JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, AK Galanta, SNP 708, a otec - R. J., U. T. A. Z. XX/B, A. (R.), A. U., W., zast. Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou, AK Bratislava, Dostojevského rad 17, o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 157/2012-661 zo dňa 03.10.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie návratu maloletej O. J. Q.. XX.XX.XXXX G. J. Y. J., Q.. XX.XX.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do W. republiky. Štátu náhradu trov konania nepriznal, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne posúdil vec podľa článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa článku 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, prijatého v Haagu 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. ( ďalej len Dohovor ), podľa článku 3, 12, 13, 19 Dohovoru. Vec posúdil aj podľa Nariadenia ( ES ), č. 2201/2003 z 27.11.2003. Súd prvého stupňa mal preukázané, že maloleté deti O. ( X N. ) G. Y. ( X N. ) sa narodili rodičom z nemanželského vzťahu obe deti sú štátnymi občanmi Slovenskej aj W. republiky. V čase narodenia maloletých detí matka detí žila v W., vydatá za štátneho občana W. republiky, z ich manželstva sa narodila maloletá U. R.. Matka však so svojim manželom od 22.08.2006 nežila v spoločnej domácnosti, a udržiavala mimomanželský pomer s pánom J., s ktorým po narodení dcér a po ukončení jeho rozvodového konania žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v mieste jeho bydliska. Rodičia maloletých detí ukončili spolužitie v júni 2010. Po ukončení spolužitia matka v období 4 mesiacov nenavštívila deti, čo nepoprela. Na základe rozsudku súdu pre maloleté deti - región I. R. zo dňa 02.12.2011, právoplatné dňa 21.12.2011 boli maloleté deti zverené do výhradnej osobnej starostlivosti otca, súd matke maloletých detí uznal právo na návštevu detí na jej žiadosť a po dohode s otcom. Na rozhodnutie súdu mala vplyv tá skutočnosť, že matka sa o deti dlhodobo osobne nestarala a neprejavila ani počas konania pred súdom dostatočný záujem o deti, nespolupracovala so súdom, ani so sociálnym úradom, napriek tomu, že tak ako otec, žiadala o zverenie detí do starostlivosti. Súd prvého stupňa s poukazom na vykonané dokazovanie tak pôvodné, ako aj doplnené, dospel k záveru, že maloleté deti J. mali obvyklý pobyt v W., pričom maloleté deti nemohli obvyklý pobyt na Slovensku nadobudnúť plynutím času, počas trvania konania o návrat maloletých detí pred slovenskými súdmi, pretože matka deti na Slovensko premiestnila bez súhlasu otca, súhlas otca nebol nahradený ani rozhodnutím príslušného súdu. Pri posúdení výkonu opatrovníckeho práva bolo bez pochybností preukázané, že deti boli zverené do výlučnej osobnej starosti otca, ktorý sa o deti staral približne od júna 2010. Súd prvého stupňa mal preukázané, že k neoprávnenému premiestneniu detí matkou dňa 03.02.2012 z W. na územie Slovenska skutočne došlo. Matka v čase realizácie svojho styku s maloletými deťmi upraveného rozhodnutím súdu a po dohode s otcom odišla v neprítomnosti otca bez jeho súhlasu s maloletými deťmi na Slovensko. Otec podal dňa 22.03.2012 žiadosť o návrat detí v snahe vec vyriešiť mimosúdne na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na Slovensku a po neúspešnej mediácii podal dňa 03.07.2012 návrh na súd. Po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo 292/2013 zo dňa 17.12.2013, ktorým bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 56/2013-458 zo dňa 18.06.2013 zrušené a po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 30/2014-517 zo dňa 23.04.2014, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 1P 157/2012-434 zo dňa 20.02.2013 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, bol súd prvého stupňa povinný posudzovať aj novovzniknuté skutočnosti a dôkazy týkajúce sa maloletých detí, najmä s prihliadnutím na čas a obdobie, ktoré maloleté deti trávili od ich premiestnenia na Slovensku, citovú a fyzickú naviazanosť svoju matku a vybudovanie si citových väzieb na sociálne a rodinné zázemie na Slovensku. Naviazanosť detí na matku nastala aj vďaka tomu, že otec maloleté deti nenavštevoval, nekontaktoval sa s nimi, deti nevidel od novembra 2013. Otec súdu nepreukázal, že by matka v styku otca s maloletými deťmi bránila alebo, že by sa otec styku s deťmi domáhal prostredníctvom súdu, príslušného sociálneho úradu alebo priamo návštevy u matky. Otec bol počas celého konania zastúpený advokátom zapísaným do zoznamu Slovenskej advokátskej komory, čím mal zabezpečenú profesionálnu právnu službu, teda mohol využiť všetky dostupné právne inštitúty, aby sa účinne domohol realizácie styku s maloletými deťmi, otec túto možnosť nevyužil. Podľa tvrdení otca o jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach je zrejmé, že otec dosahuje dostatočný príjem, aby primerane na výživu a potreby detí prispieval, aj počas konaní slovenských súdov udržiaval s deťmi kontakt na zachovanie vzájomných citových väzieb. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat maloleté deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie, pretože na základe ne záujmu otca o maloleté detí súd nemal dostatočne za preukázané primerané opatrenia zo strany otca maloletých detí, pre ochranu maloletých detí po ich návrate a preto návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu do W. nenariadil. O trovách konania štátu rozhodol súd prvého stupňa § 148 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že podmienky Haagskeho Dohovoru boli pre nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu splnené. V posudzovaní súd vychádzal len z tvrdení matky, informatívneho výsluchu detí, ktorý však nevypočul otca detí, čím postupoval v rozpore s citovanými ustanovenia Nariadenia a takto odňal otcovi právo konať pred súdom. Vyjadrenie k veci považuje za nevyhnutné. K osobnej neúčasti otca na pojednávaniach, na ktoré súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazoval uviedol, že sa vždy prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z neúčasti riadne ospravedlnil. Záujem otca je zrejmý a odzrkadľuje skutočnosť, že inicioval konanie prostredníctvom Centra pre medzinárodnú ochranu detí a ďalej podal návrh na nariadenie návratu. Namietal tvrdenie súdu o jeho nečinnosti a preukázanie skutočného záujmu o deti, ako aj že neprejavil o deti záujem. Poukázal na to, že Haagsky Dohovor smeruje k nastoleniu status quo. Opätovne zopakoval, že boli splnené všetky podmienky na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, pričom rozhodnutie súdu je výsledkom protiprávneho konania matky, ktorá marením výkonu rozhodnutia toto ešte predlžovala. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu na nariadenie návratu vyhovieť. Kolízny opatrovník konštatoval, že zo správ o šetrení pomerov je zrejmé, že deti sa nachádzajú na Slovensku od 03.02.2012, od tejto doby sa deti plne adaptovali na nové prostredie, obe navštevujú základnú školu a spolu so svojou matkou a staršou sestrou žijú v spoločnej domácnosti, kde majú vytvorené veľmi dobré podmienky pre svoju výchovu a výživu, matka riadne zabezpečuje po všetkých stránkach starostlivosť o obe maloleté deti, v tomto jej pomáhajú starí rodičia. V čase, keď žili deti v W. sa prevažne o ne starali opatrovateľky alebo staršie deti otca maloletých detí. Je pravdou, že otec sa zastavoval na Slovensku, ale jeho prítomnosť bola vymedzená vždy len na čas, kedy bol nariadený výkon rozhodnutia, väčší záujem o deti neprejavoval. Na posledných dvoch pojednávaniach konaných na Okresom súde v Bratislave sa nedostavil, písomne sa k veci nevyjadril, nepreukázal súdu skutočný záujem o maloleté deti. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy názor maloletých detí. Deti majú vytvorené silné citové väzby s matkou a staršou sestrou a ďalšími členmi rodiny. Obe deti sú plne adaptované na prostredie v ktorom žijú. Obe deti vzhľadom na svoj útly vek a silnú citovú väzbu fyzicky a psychicky sú odkázané na svoju matku, návrat maloletých detí bez ich matky nie je možný, bez bezprostredného ohrozenia ich zdravého vývoja. Odlúčenie od ich matky môže deťom spôsobiť veľké ujmy na zdraví a psychike. Súd prvého stupňa vec správne posúdil v súlade s vysloveným právnym názorom súdu vyššieho stupňa, vo veci vykonal aj potrebné dokazovanie. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca maloletých detí nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že nemožno vyhovieť námietke otca, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V uvedenom prípade z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.06.2014, pričom otec sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa. Pojednávanie bolo odročené na deň 05.09.2014, pričom 02.09.2014 oznámila právna zástupkyňa otca, že otec sa pojednávania na deň 05.09.2014 nemôže zúčastniť. Zároveň uviedla súdu aj termíny pojednávania, na ktoré sa dostaviť nemôže. Ani k predchádzajúcemu a ani k ospravedlneniu na termín 05.09.2014 neboli predložené súdu žiadne zákonom požadované doklady. Súd prvého stupňa potom vytýčil pojednávanie na deň 03.10.2014, na pojednávanie sa otec opätovne nedostavil s tým, že má zdravotné problémy, pričom do spisu nebol založený žiadny doklad osvedčujúci zdravotné problémy otca, či jeho nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie. Správne potom súd prvého stupňa pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca maloletých detí. Otec maloletých detí ani nežiadal o odročenie pojednávaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade neodňal otcovi možnosť konať pred súdom a jeho námietke nevyhovel. Neobstojí ani námietka otca, že o deti prejavoval záujem, keď uvedenou skutočnosťou sa dôsledne zaoberal súd prvého stupňa, aj túto zdôvodnil vo svojom rozhodnutí, odvolací súd má za to, že iniciovanie návratu prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a podanie návrhu na súd nie je preukázaním skutočného záujmu o deti, keď návrh na súd bol podaný 03.07.2012 a za uvedené obdobie okrem podaných návrhov otec žiadnu iniciatívu nevyvinul tak, aby prejavoval záujem o maloleté deti. Uvedené skutočnosti vyplývajú tiež z obsahu spisu a najmä z obsahu šetrenia kolízneho opatrovníka. S poukazom na to, potom súd prvého stupňa správne konštatoval, že nemohli byť preverené podmienky, do ktorých by sa mali deti vrátiť a vzhľadom na to, že boli prerušené väzby a citový vzťah detí k otcovi, nebolo možné návrat nariadiť. Pre konanie vo veciach maloletých detí tak, ako konštatuje súd prvého stupňa je nedôležitejší záujem maloletých detí, ktorý prevyšuje záujem rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že deti sa integrovali do prostredia na Slovensku, v súčasnosti nemajú žiadne väzby na W. a ich návrat do krajiny obvyklého pobytu by im spôsobil neznesiteľnú ujmu, ktorá by ich poznačila na celý život. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru odvolacieho súdu aj keď dané konanie je konaním návrhovým, je zároveň konaním starostlivosti súdu o maloleté deti, pri ktorých treba pri rozhodovaní o trovách konania použiť ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.