Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/493/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223668 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112223668.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: J.. A. K., A. T. XX, A., zast. JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom Heydukova 12-14, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 12. marca 2014, č.k. 12C 144/2012-117, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd zmenu návrhu n e p r i p ú š ť a . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po opakovaných zmenách petitu návrhu domáhal od odporcu zaplatenia škody v sume 5.101,85 eur a nemajetkovej ujmy v sume 20.845,44 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991, v ktorom sa domáhal mzdového nároku z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru a po jeho priznaní sa skutočného plnenia nedomohol, pretože jeho zamestnávateľ, Výstavníctvo n.p. - ako povinný, bol vytunelovaný a exekučné konanie bolo neúspešné z dôvodu nemajetnosti povinného. Rozhodol tak podľa § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 17, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., účinného v rozhodnom období a § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013, keď z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991 zistil, že súd v ňom konal o návrhu navrhovateľa vylúčeného z konania sp. zn. 12C 71/87, predmetom ktorého bola náhrada mzdy od 26.09.1984 do 25.08.1985 s príslušenstvom z titulu prekážok v práci, ktorú si odporca uplatnil proti odporcovi Výstavníctvo Bratislava a.s. Bratislava, a v ktorom konaní navrhovateľ opakovane menil výšku uplatneného nároku, pričom zmenu návrhu naposledy súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 29.03.2010, na ktorom odporca žalobný návrh navrhovateľa uznal čo do dôvodu a výšky a súd rozsudkom zo dňa 29.03.2010, právoplatným dňa 03.05.2010, zaviazal odporcu na zaplatenie 1.074,33 eur spolu s úrokom z omeškania v celkovej sume 5.101,58 eur za obdobie od 26.09.1984 do 29.03.2010. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že súdny exekútor dňa 08.03.2011 zaslal navrhovateľovi informáciu o stave konania sp. zn. Ex-85/2011 v exekučnej veci proti povinnému Výstavníctvo Bratislava a.s. Bratislava, ktorým mu oznámil, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z výpisu zo sociálnej poisťovne je zrejmé, že nemá žiadnych zamestnancov a neodvádza žiadne odvody od roku 2007, napriek vydaným príkazom na začatie exekúcie a exekučných príkazov neboli na účet súdneho exekútora pripísané žiadne finančné prostriedky, a teda jeho pohľadávka je nevymožiteľná. Uviedol, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú posúdil podľa § 19 ods. 1 cit. zákona ako dôvodnú, keď nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 63/04-69 zo dňa 20.04.2005 a odpoveďou Okresného súdu Bratislava I na sťažnosť navrhovateľa v konaní sp. zn. 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008 mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991 boli konštatované prieťahy v konaní príslušným orgánom, a to ku dňu rozhodnutia Ústavného súdu SR, t.j. do 20.04.2005 a v období od 19.02.2007 do 10.10.2007, v období od 18.01.2008 do 24.06.2008 a v období od 09.07.2008 do 16.10.2008 a vychádzal len z týchto konštatovaných prieťahov príslušným orgánom, keď dospel k záveru, že v konaní o náhrade škody z titulu nesprávneho úradného postupu nemá právomoc skúmať ďalšie prieťahy v tomto konaní a navrhovateľ sa tak o škode vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991 dozvedel dňom rozhodnutia, resp. dňom doručenia rozhodnutia, t.j. najneskôr dňa 30.11.2008 a nárok na náhradu škody nemajetkovej ujmy uplatnil na súde až dňa 23.07.2012, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty. Napriek záveru o premlčaní žalobného návrhu posudzoval aj splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu konštatovaním prieťahov do 20.04.2005 a v období od 19.02.2007 do 10.10.2007, v období od 18.01.2008 do 24.06.2008 a v období od 09.07.2008 do 16.10.2008. Ďalej dospel k záveru, že nevymoženie súdom priznanej sumy navrhovateľovi rozsudkom zo dňa 29.03.2010 v konaní sp. zn. 10C 232/1991 nie je v príčinnej súvislosti so zisteným nesprávnym úradným postupom súdu v uvedenom konaní, konštatovaným v Náleze Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 63/04-69 zo dňa 20.04.2005 a v odpovedi predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na sťažnosť navrhovateľa v uvedenom konaní zo dňa 19.11.2008 Spr. 3822/08, ale je následkom nečinnosti povinného, ktorý si nesplnil súdom uloženú povinnosť a sám navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že už do 19.04.1992 bol povinný Výstavníctvo Bratislava n.p., vytunelovaný, a preto aj iný mzdový nárok uplatňovaný v konaní vedenom na Okresnom Bratislava I sp. zn. 12C 53/91, dňa 03.07.1997 vzal späť. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie nemajetkovej ujmy spočívajúcej podľa jeho tvrdení v tom, že po neplatnom skončení pracovného pomeru vo Výstavníctve n.p. zo dňa 22.04.1983, kde pracoval ako obchodno-ekonomický námestník, pracoval ako pomocný robotník na JRD Prašník pri Piešťanoch, napriek tomu, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie a zamestnávateľ mu dával zlé kádrové posudky; túto nemajetkovú ujmu si uplatňoval za obdobie od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 74/83 od 19.02.1986 do 29.03.2010, kedy súd rozhodol rozsudkom v konaní sp. zn. 10C 232/1991. Dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnená nemajetková ujma nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom v konaní sp. zn. 10C 232/1991, ale je následkom neplatného skončenia pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté v inom súdnom konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že posledné vyjadrenie predsedníčky súdu o tom, že v konaní 10C 232/91 došlo k prieťahom, bolo navrhovateľom doručené dňa 30.11.2008, avšak vyvodil z toho nesprávne závery, že týmto dňom sa navrhovateľ dozvedel o škode, a teda nasledovným dňom mu začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Namietal, že o škode sa dozvedel až vtedy, keď mu súdny exekútor oznámil nevymožiteľnosť jeho pohľadávky pre nemajetnosť povinného, a to správou zo dňa 08.03.2011. Keďže žalobu podal dňa 23.07.2012, nemôže byť jeho nárok premlčaný. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého vzhľadom na právnu úpravu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. súd konštatoval, že nemohol sám skúmať prieťahy v konaní, ale musel sa spoľahnúť na konštatované prieťahy v náleze ÚS z roku 2005 a vyjadrenia predsedu súdu z roku 2008, je zrejmé, že súd posudzoval vznik jeho nároku na náhradu škody podľa novelizovaného ustanovenia účinného od roku 2013, čím nesprávne rozšíril účinky zákona do minulosti, keď poukázal na to, že žalobu o náhradu škody podal dňa 23.07.2012, o škode sa dozvedel v priebehu roka 2011 a predmetné konanie bolo ukončené v roku 2010. Vzhľadom na znenie zákona účinného v čase vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody, súd mal právomoc urobiť si vlastný úsudok o zbytočných prieťahoch v konaní pri rešpektovaní Nálezu Ústavného súdu SR. Tvrdenie súdu o tom, že považoval spoločnosť Výstavníctvo Bratislava a.s. za vytunelované už v roku 1992 považoval za irelevantné, pretože išlo len o domnienku navrhovateľa vychádzajúcu z nesprávnej interpretácie transformácie tejto spoločnosti Fondom národného majetku, nemal ani exekučný titul, a preto nemohol podať návrh na exekúciu skôr a nemohol ani spoľahlivo poznať majetkovú situáciu tejto spoločnosti a z obsahu spisu a rozsudku je zrejmé, že táto spoločnosť bola založená Fondom národného majetku, pričom jej základné imanie pri založení bolo vo výške vtedajšieho skutočného majetku a z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť do roku 2000 zvyšovala základné imania na takmer 4-násobok pôvodnej hodnoty. Nesprávne súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že nesprávny úradný postup nebol preukázaný, keď nepreukázal prieťahy v celom súdnom konaní 10C 232/91. Namietal, že ani nie je možné, aby boli zistené zbytočné prieťahy v celom súdnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené. Poukázal na to, že Ústavný súd SR konštatoval v konaní 10C 232/91 viac ako 12-ročné nepretržité prieťahy (15.02.1993-20.04.2005) a konštatoval ich aj predseda súdu za ohraničené obdobia v roku 2007-2008. Súd si však mal urobiť úsudok sám, a keďže posledný úkon súdu v konaní 10C 232/91 pred rokom 1993 bol vykonaný dňa 08.02.1989, celé obdobie od 09.02.1989 do 15.02.1993 je obdobím nečinnosti súdu a zbytočných prieťahov v konaní. Na základe uvedeného sú podľa jeho názoru preukázané prieťahy v trvaní najmenej 17 rokov 4 mesiace a 16 dní; súd v konaní 10C 232/91 rozhodol dňa 29.03.2010. Namietal, že ak by sa v konaní nevyskytli tieto prieťahy, rozhodnutie by bolo vydané najneskôr 13.11.1992; v tom čase prebehla práve transformácia dlžníka navrhovateľa a jeho majetok bol ohodnotený na 45.598.000 Sk (1.503.618,14 eur). Preukázal všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody, a to protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v zbytočných prieťahoch v uvedenom konaní, vznik škody, keď jeho priznaná pohľadávka nemohla byť vymožená z dôvodu nemajetnosti dlžníka aj aj príčinný vzťah medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody, pretože tým, že sa súd dopustil prieťahov v extrémnej dĺžke, došlo medzičasom k insolvencii jeho dlžníka. Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.06.2014 navrhovateľ upresnil svoj nárok v odvolacom konaní tak, že uviedol, že neuplatňuje si nemajetkovú ujmu a žiadal, aby súd v odvolacom konaní uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu v sume 1.074,33 eur s úrokom z omeškania 204.821,- eur. Odvolací súd posúdil uvedené podanie navrhovateľa ako zmenu návrhu na začatie konania podľa § 95 ods. 1 O.s.p. Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa § 95 ods. 2 vety prvej O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V prvostupňovom konaní sa navrhovateľ po zmene petitu, pripustenej súdom prvého stupňa, uznesením dňa 12.03.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 5.101,58 eur titulom náhrady škody a sumy 20.845,44 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Zmeneným návrhom v odvolacom konaní si neuplatnil nemajetkovú ujmu a domáhal sa proti odporcovi zaplatenia sumy 1.074,33 eur s úrokom z omeškania v sume 204.821,- eur. Týmto zmeneným návrhom v odvolacom konaní si navrhovateľ uplatňuje iný nárok ako v prvostupňovom konaní, takže výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, a preto odvolací súd túto zmenu návrhu navrhovateľa v odvolacom konaní nepripustil podľa § 95 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Predmetom odvolacieho konania bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.101,85 eur titulom náhrady škody a sumy 20.845,44 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991, v ktorom sa domáhal mzdového nároku z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru a po jeho priznaní nebola táto jeho pohľadávka uspokojená ani v exekučnom konaní z dôvodu nemajetnosti povinného. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Nesprávne však dospel k záveru, že navrhovateľ sa o škode dozvedel z odpovede Okresného súdu Bratislava I na jeho sťažnosť najneskôr dňa 30.11.2008. Škoda navrhovateľovi nevznikla samotným konštatovaním prieťahov v konaní sp. zn. 10C 232/1991, ale až nevymožiteľnosťou jeho pohľadávky, o ktorej sa dozvedel zo správy súdneho exekútora zo dňa 08.03.2011, a preto až týmto dňom začala navrhovateľovi plynúť zákonom stanovená 3-ročná premlčacia doba, a keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 23.07.2012, uplatnil si právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby, a preto toto jeho právo nie je premlčané. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal aj dokazovanie za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, a to prieťahmi v konaní sp. zn. 10C 232/2010 a vznikom škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v konaní sp. zn. 10C 232/1991 a vznikom nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Z vykonaného dokazovania nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 63/04-69 zo dňa 20.04.2005 a odpoveďou predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na sťažnosť navrhovateľa v konaní sp. zn. 10C 232/1991 zo dňa 19.11.2008 súd prvého stupňa vyvodil správny skutkový záver, že v uvedenom konaní boli preukázané prieťahy do 20.04.2005, pričom z odôvodnenia Nálezu ÚS SR zo dňa 20.04.2005 vyplýva, že tieto prieťahy boli konštatované od 15.02.1993, a následne v období od 19.02.2007 do 10.10.2007, v období od 18.01.2008 do 24.06.2008 a v období od 09.07.2008 do 16.10.2008. Správne tiež tieto zistené prieťahy v konaní posúdil ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Škoda navrhovateľovi podľa jeho tvrdení vznikla tým, že jeho pohľadávka právoplatne priznaná mu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 10C 232/1991, nebola uspokojená, a to ani v exekučnom konaní z dôvodu, že žalovaná organizácia do 19.04.1992 vytunelovala celý majetok, a preto sa po tomto období nemohol dovolať svojho práva na náhradu mzdy. Z uvedeného je zrejmé, že škoda vznikla navrhovateľovi nevymožiteľnosťou jeho pohľadávky, ktorá podľa jeho tvrdení nastala už v roku 1992, a preto ku vzniku tejto škody nemohlo dôjsť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v konaní 10C 232/1991 v období od 15.02.1993 do 20.04.2005 a následne v roku 2007 a 2008. Nie je preto splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že jeho tvrdenie, že spoločnosť Výstavníctvo Bratislava a.s. považoval za vytunelované už v roku 1992, je irelevantné, pretože išlo len o domnienku vychádzajúcu z nesprávnej interpretácie transformácie tejto spoločnosti Fondom národného majetku a z výpisu spoločnosti z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť do roku 2000 zvyšovala základné imania na takmer 4-násobok pôvodnej hodnoty a ďalej, že ak by sa v konaní nevyskytli prieťahy, rozhodnutie by bolo vydané najneskôr dňa 13.11.1992 a v tom čase bol majetok dlžníka navrhovateľa ohodnotený na 45.298.000 Sk a v roku 2000 bolo základné imanie dlžníka zvýšené na 176.534.000 Sk. Navrhovateľ však v návrhu na začatie konania, ako aj v priebehu prvostupňového konania, neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa majetku jeho dlžníka v období po roku 1992, ale ako rozhodujúcu skutočnosť z hľadiska vzniku jeho práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy tvrdil v prvostupňovom konaní, že žalovaná organizácia do 19.04.1992 vytunelovala celý majetok a aj na pojednávaní dňa 17.01.2014 uviedol, že právoplatne priznaného nároku na náhradu mzdy sa nedomohol z toho dôvodu, že jeho zamestnávateľ Výstavníctvo a.s. bolo pretransformované 19.04.1992 do Fondu národného majetku. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v odvolaní uviedol nové skutočnosti, ktoré neuviedol v prvostupňovom konaní a neoznačil ani žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností, a preto odvolací súd na tieto skutočnosti nemohol prihliadať ani v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľ bez svojej viny tieto nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa a taktiež nebola splnená podmienka prípustnosti uplatňovania nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní podľa § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože odporca bol súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na uvedené je irelevantná aj námietka navrhovateľa týkajúca sa ďalších prieťahov v konaní, o ktorých si podľa jeho názoru mal konajúci súd sám urobiť úsudok, keď podľa tvrdení navrhovateľa, ak by sa v konaní nevyskytli tieto všetky prieťahy, rozhodnutie by bolo vydané najneskôr dňa 13.11.1992, avšak v tom čase podľa tvrdení navrhovateľa bola už žalovaná organizácia nemajetná, z čoho je zrejmé, že aj v prípade, ak by nedošlo k prieťahom v konaní pod sp.zn. 10C 232/91, bola by súdom priznaná pohľadávka navrhovateľa nevymožiteľná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že aj navrhovateľom uplatnená nemajetková ujma spočívajúca v tom, že po neplatnom skončení pracovného pomeru vo Výstavníctve n.p. zo dňa 22.04.1983, kde pracoval ako obchodno-ekonomický námestník, pracoval ako pomocný robotník na JRD Prašník pri Piešťanoch, napriek tomu, že mal ukončené vysokoškolské vzdelanie, nevznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom v konaní sp. zn. 10C 232/1991, ale je následkom neplatného skončenia pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté v inom súdnom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.