Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/660/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225981 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112225981.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: J.. Q. A., T. X, A., proti odporcom: 1/ K. A., T.K. X, A., zastúpenej CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, 2/ V. X., N. X, A., zastúpeného JUDr. Marianom Mikáčim, advokátom, Prievozská 4, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a notárskej zápisnice, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/149/2012-70, zo dňa 29.5.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov odvolacieho konania 130,23 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporkyne 1/, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ trovy konania XXX,XX eura a odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.X.XXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) na tom základe, že jeho bývalá manželka odporkyňa 1/, uzatvorila predmetnú zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk s odporcom 2/, ale v tom čase boli v rozvodovom konaní a Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok o rozvode s právoplatnosťou XX.X.XXXX. Nakoľko odporkyňa 1/ prekročila svoje právomoci, považoval navrhovateľ Zmluvu o pôžičke za rozpornú s § 39 a § 145 Obč. zák. Zdôvodnenie návrhu vychádza z toho, že v tom čase boli ešte manželia s bezpodielovým spoluvlastníctvom a odporkyňa 1/ nemala jeho potrebný súhlas. Podpísanie tejto zmluvy mal za odporujúce aj dobrým mravom a dôvodil, že vo svojom predmete je Zmluva o pôžičke zároveň zmätočná a je zrejmé, že sa predpisovala. Odporkyňa 1/ ho dostala do stavu právnej núdze, keďže ho o veciach neinformovala a o všetkom sa dozvedel až X.XX.XXXX z exekučného príkazu Z. XXXX/XXXX-W., nakoľko odporkyňa 1/ svoj dlh v stanovenej lehote nesplatila a súhlasila s exekúciou ich spoločného bytu číslo XX na A. L. XX. Súd prvého stupňa na základe návrhu navrhovateľa na rozšírenie žalobného návrhu aj o určenie neplatnosti notárskej zápisnice N. XX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX a jeho žiadosti o pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu, uznesením č.k. 11C/149/2012-43, zo dňa 21.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.4.2013, pripustil, aby do konania pristúpil odporca 2/ a zároveň pripustil rozšírenie žalobného petitu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa 1/ boli manželmi, ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C/259/2005, zo dňa 28.2.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.5.2008, rozvedené. Počas trvania manželstva títo nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) byt č. 18 na A. L. XX M. A.. Bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne 1/ do rozhodnutia súdu nebolo právoplatne vyporiadané (konanie o vysporiadanie BSM sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/148/2008). Uviedol, že dňa 11.6.2005, t.j. za trvania manželstva a trvania BSM odporkyňa 1/, ako dlžník, uzavrela s odporcom 2/, ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej odporca 2/ poskytol odporkyni 1/ peňažnú hotovostnú pôžičku 400.000,- Sk (štyri tisíc slovenských korún). Zmluvné strany si dohodli úročenie pôžičky 10 % ročným úrokom. Odporkyňa 1/ sa zaviazala vrátiť pôžičku v plnej výške spolu s dohodnutým úrokom do dňa 11.6.2009. S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa vyvodil, že odporkyňa 1/ za trvania manželstva a trvania BSM uzavrela bez súhlasu (bez vedomia) navrhovateľa, v tom čase jej manžela, Zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk, ktorú sa zaviazala vrátiť najneskôr do 11.6.2009. Konštatoval, že je síce pravdou, že sa v predmete písomnej Zmluvy o pôžičke nachádza nezrovnalosť v písaní, pokiaľ ide o výšku požičanej sumy, nakoľko číslami je suma vyjadrená 400.000,- Sk a slovom v zátvorke je písmom uvedená len suma štyri tisíc slovenských korún, avšak bol názoru, že v tomto prípade išlo len o chybu v písaní, ktorá sama o sebe bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť zmluvy o pôžičke. Uviedol, že pre tento spor bolo rozhodujúce len to, že došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke jedným z manželov za trvania BSM, a to bez súhlasu (vedomia) druhého z manželov. Pre právne posúdenie veci potom nemal za rozhodujúce, či vôbec došlo k pôžičke (t.j. či veriteľ skutočne odovzdal dlžníkovi požičanú sumu), alebo aká suma peňazí bola poskytnutá (či 400.000,- Sk alebo len 4.000,- Sk), tiež či išlo o bežnú záležitosť medzi manželmi t.j. či tento právny úkon trpí/netrpí relatívnou neplatnosťou; za právne bezvýznamné považoval aj to, či bol/nebol daný súhlas druhého manžela k uzavretiu právneho úkonu, alebo či bola pôžička vrátená a ak áno, z akých prostriedkov. Za rozhodujúce považoval len to, že je tu právny úkon - Zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá len jedným z manželov a to za trvania manželstva a trvania BSM. Ostatné vyššie uvedené skutočnosti mal za relevantné, avšak len pre súdne konanie o vyporiadanie BSM navrhovateľa a odporkyne 1/. Vykonaným dokazovaním mal ďalej preukázané, že odporkyňa 1/ uznala svoj dlh z predmetnej zmluvy o pôžičke (v čase vyhlásenia o uznaní dlh predstavoval sumu 13.277,56 eura) vo forme Notárskej zápisnice (N 86/2010, Nz 10011/2010, NCRIs 10183/2010), spísanej dňa 23.3.2010 na Notárskom úrade JUDr. Daniely Šikutovej a zároveň súhlasila s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý majetok osoby povinnej, t.j. osoba povinná (odporkyňa 1/) súhlasila s exekúciou na základe tejto notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu. Ďalej poukázal na to, že prebieha exekúcia Z. XXXX/XX v prospech oprávneného, odporcu 2/ proti povinnému, odporkyni 1/, na podklade vyššie uvedenej notárskej zápisnice a to predajom nehnuteľnosti (bytu č. 18 na Blumentálskej ulici 20 v Bratislave), ktorý je predmetom BSM navrhovateľa a odporkyne 1/. K aplikácii § 80 písm. c) O.s.p. uviedol, že existencia naliehavého právneho záujmu je zákonnou podmienkou na podanie určovacej žaloby, splnenie ktorej súd musí vždy skúmať. Jej podanie mal namieste len v takom prípade, ak by sa bez určenia súdu právne postavenie navrhovateľa stalo neistým, alebo by bolo ohrozené. U navrhovateľa musí ísť o právny vzťah (právo) už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by za daného právneho vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne by pre svoje neisté postavenie mohol byť vystavený určitej konkrétnej ujme. Určovaciu žalobu nemal za opodstatnenú vtedy, ak by vyriešenie určitej otázky neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo, ak by požadované určenie malo povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V danom prípade konštatoval súd prvého stupňa, že podanie určovacej žaloby nesporne súvisí s otázkou, či dlh zo Zmluvy o pôžičke patrí do BSM navrhovateľa a odporkyne 1/ a dospel k názoru, že námietka odporkyne 1/, že neboli splnené podmienky na podanie určovacej žaloby, je dôvodná. Mal za nesporné, že predmetom vyporiadania musí byť všetok majetok (nielen aktíva ale aj pasíva), ktorý patril do BSM a ako spoločný existoval v čase jeho zániku. Vychádzal zo zistenia, že BSM navrhovateľa a odporkyne 1/ zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/259/05-57, zo dňa 28.2.2008 a nakoľko sporná Zmluva o pôžičke je zo dňa 11.6.2005, za predpokladu, že záväzok z tejto zmluvy patrí do BSM, v čase zániku BSM navrhovateľa a odporkyne 1/ potom tento záväzok do BSM patril. S ohľadom na uvedené vyvodil, že úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu možno dosiahnuť len v konaní o vyporiadanie BSM. Otázku platnosti prípadne neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke, ako aj otázku, či k pôžičke vôbec došlo, považoval len za prejudiciálnu otázku, ktorú je oprávnený riešiť súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že na požadovanom určení neplatnosti Zmluvy o pôžičke z dôvodu porušenia § 145 ods. 1 veta druhá Obč. zák. nie je daný naliehavý právny záujem a žalobný návrh v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zamietol. Súd prvého stupňa si okrem toho z vyjadrení navrhovateľa, že ak došlo vôbec k požičaniu peňazí, tak v takom prípade si odporkyňa 1/ tieto peniaze nechala iba pre vlastnú potrebu vyvodil, že z požičaných peňazí neboli zakúpené žiadne aktíva, ktoré by patrili do BSM účastníkov (pôžička sa netýka spoločných vecí). Ďalej uviedol, že požičanie sumy 400.000,- Sk nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. vybavovať každý z manželov a preto pokiaľ jeden z manželov uzavrie zmluvu o pôžičke bez súhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti nedovolá, a dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Poznamenal, že vyššie uvedená skutočnosť ale platí len v prípade, ak ide o veci týkajúce sa spoločných vecí (vecí patriacich do BSM), pokiaľ by mala požičaná suma slúžiť napr. na získanie veci patriacej do BSM. Vychádzal z toho, že navrhovateľ nevykonal úkon, ktorým by sa v zmysle § 40a Obč. zák. dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke voči všetkým účastníkom tohto právneho úkonu a vzhľadom na to uzavrel, že aj relatívne neplatný právny úkon je potrebné za týchto okolností považovať za platný právny úkon. Na objasnenie ďalej uviedol, že v prípade, ak by sa pôžička mala týkať spoločných vecí, navrhovateľ sa právne relevantným spôsobom nedovolal relatívnej neplatnosti tohto úkonu a v prípade, ak sa pôžička uzavretá len s odporkyňou 1/ netýkala spoločných vecí (čo bol posudzovaný prípad), tak na jej platnosť nebol potrebný súhlas druhého manžela. V takomto prípade nebol potrebný ani súhlas navrhovateľa pre uznanie predmetného záväzku (spísaného v notárskej zápisnici) a aj z týchto dôvodov žalobný návrh zamietol, avšak s vlastným komentárom, že tento vyššie uvedený právny záver by platil len za predpokladu, že predmetný dlh nie je predmetom vyporiadania BSM v súdnom konaní 8C/148/2008. Na objasnenie zdôraznil, že návrh ako nedôvodný zamietol predovšetkým z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o pôžičke (nakoľko táto otázka sa má riešiť v konaní o vyporiadanie BSM, a teda je len prejudiciálnou otázkou ku konaniu o vyporiadanie BSM). Poukázal ďalej na stále platnú judikatúru, v zmysle ktorej „ak za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani keď nejde o bežnú vec.“ (R 42/1972). V tejto súvislosti prezentoval aj závery uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 30.8.2005 sp. zn. 29 Odo 162/2005, podľa ktorých „ak si požičiava jeden z manželov od iného občana alebo organizácie peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela v zmysle § 145 Obč. zák., keď sa netýka spoločných vecí (zmluvou o pôžičke, prípadne na základe zmluvy o úvere sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané). Ak nie je súhlas druhého z manželov nevyhnutný na platnosť zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal.“ Okrem toho, že na neplatnosť notárskej zápisnice možno vzťahovať vyššie uvedenú argumentáciu, ktorá sa týka aj platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, ktorý táto zápisnica obsahuje, súd prvého stupňa konštatoval, že nie je možné domáhať sa priamo určenia neplatnosti notárskej zápisnice, nakoľko táto nemá povahu právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Obč. zák., ale je možné domáhať sa len buď určenia, že povinná osoba (odporkyňa 1/) nie je povinná plniť dlh, resp. určenia neexistencie dlhu, ktorý je uvedený v notárskej zápisnici, alebo určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci Zmluvy o pôžičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu, ak je na tom daný naliehavý právny záujem. Tento svoj záver odôvodnil tým, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať na to, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Uviedol, že táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu a dodal, že v prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.). V ďalšom citoval závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25. 11.2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009 a uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol vyhovieť ani druhej časti žalobného petitu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni 1/ priznal náhradu trov konania; odporcovi 2/ náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, nakoľko si ich najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil a iné trovy, než trovy právneho zastúpenia mu v konaní nevznikli. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v ďalšom poukáže na existenciu naliehavého právneho záujmu, nakoľko sa dostal do neistého postavenia a zároveň je vystavený určitej konkrétnej ujme. Dovolal sa absolútnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke. V prvom rade poukázal na to, že návrh na vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava I podal dňa 27.8.2008, konanie sa vedie pod sp. zn. 8C/148/2008, ale dodnes nie je ešte rozhodnuté. Týmto spôsobom je doslova existenčne ohrozený a podrobne opísal dôsledky, ktoré by mu vznikli: - stratí vlastné bývanie, čo je jeho jediný celoživotný „efekt“, nakoľko spoločný byt ako bezpodielové vlastníctvo sa medzičasom kvôli tomuto kvázi dlhu dostal do dražby; - byt bol znalcom v r. 2012 ohodnotený pre exekútorské potreby na sumu 85.800 eur, čo môže znamenať, že sa nedostane ani k svojej pomyselnej polovičke; - v r. 2011 organizačne zabezpečil v spolupráci REALITY GOLD - Bratislava, s.r.o. predaj ich bytu klientovi, ktorý mal platiť v hotovosti a dohodnutú zálohu aj splatil. Napriek všetkým písomným dohodám v konečnej fáze odporkyňa odmietla kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu za dohodnutú celkovú sumu 103.000 eur podpísať. Bol tlmočený jej názor, že miesto cudzieho človeka predmetný byt odkúpi jeden zo synov, čo bolo len jej ďalšie klamstvo, ktoré slúžilo len ako odďalovací manéver. Dalo sa to riešiť aj hocikedy pred dražbou priamo s exekútorom. V tomto smere nebol skutočný záujem, ale len dostať jeho osobu z bytu priamo na ulicu; - nemal a ani zatiaľ nemá možnosť prepísať na správe katastra po troch rokoch od rozvodu, t.j. od r. 2011 ani 1 bytu na seba už ako vlastný podiel, keďže BSM bolo časove v nedohľadne; - z celej agendy (mailová korešpondencia, rôzne doklady, atď.) nikde sa až do 12/2010 neobjavuje žiadna zmienka, resp. pripomienka od odporkyne, resp. štátnej alebo súkromnej inštitúcie, ktoré prišli do kontaktu s týmto prípadom, o nejakom konkrétnom dlhu povinnej; - spochybnil skutočný termín uzavretia tzv. Zmluvy o pôžičke t.j. 11.6.2005. Tak, ako mal evidentne za prepísanú výšku istiny, považoval za pochybné celé znenie tejto zmluvy. K tomu, k akému podvodu došlo pri tejto zmluve pre Okresnú prokuratúru Bratislava I predložil dve alternatívy. Stručnú pointu videl v tom, že istina dlhu 4.000,- Sk sa mohla viazať k dátumu 11.6.2005 a zmena istiny dlhu na 400.000,- Sk sa mohla uskutočniť neskôr, napr. po 16.5.2008, t.j. po právoplatnosti rozsudku o rozvode. Že sa jednalo o podvod zo strany odporkyne svedčí následné zatajovanie dlhu, ako aj jej odchod zo spoločného bytu. Žiadal, aby sa týmto súd dôsledne zaoberal, nakoľko ide o skutočnosti preukazujúce vady predmetnej Zmluvy o pôžičke, dôsledkom ktorých je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu; - má za to, že existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke, nakoľko z vyššie uvedených dôvodov ide o absolútne neprávny úkon, ktorý bol urobený odporkyňou takým spôsobom, ktorý sa prieči dobrým mravom. Bez posúdenia platnosti, resp. neplatnosti tejto zmluvy hrozí, že záväzok odporkyne bude uspokojený z ich spoločného bytu, pričom tento dlh stále narastá o príslušenstvo pohľadávky a trovy exekučného konania. Za tejto situácie reálne hrozí, že odporkyňa ako povinná nebude mať dostatočné finančné prostriedky, aby v rámci konania o BSM nebol ukrátený zo spoločného majetku, bytu, aj na svojom podiely, kým týmto dlhom sa zaviazala iba samotná odporkyňa. Aj týmto preukazuje danosť neplatného právneho úkonu na požadovanom určení neplatnosti, resp. platnosti Zmluvy o pôžičke. Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, že vyporiadanie BSM je predmetom osobitných konaní, ale dlh, ktorý spôsobila odporkyňa oprávnenému, by nemal byť súčasťou BSM z dôvodov, že dlh vznikol kvázi v 6/2005, kedy sa odporkyňa aj odsťahovala zo spoločného bytu po 36 rokoch spolužitia. Zdôraznil, že je to len jej dlh a nie spoločný. Odvolal sa na to, že je to tak uvedené v Uznesení Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I zo dňa 27.9.2011. Odporkyňa sa účelovo chovala už od r. 2002, kedy odišiel do dôchodku, čo bolo aj príčinou ich rozvodu. Aj z tohto podľa jeho názoru vidieť, že termín rozvodu (16.5.2008) nie je smerodajný, lebo deň uzavretia Zmluvy o pôžičke v tomto prípade je pochybný. Uviedol, že odporkyňa si svoje finančné prostriedky ukladala na účet priateľky Ing. Zuzany Horváthovej, o čom doloží dodatočne dôkaz a konštatoval slabú právnu ochranu svojej osoby zo strany štátu ako jeho občana. V jednotlivých odsekoch príkladom uviedol jej vlastnú interpretáciu: - bezúhonný spolumajiteľ akéhokoľvek majetku nemá právomoci ani na úrovni povinného; - lehota na právne napadnutie obdobnej zmluvy je tri roky. Pýta sa, ako to, že nemá prístup k príslušným informáciám aj ten účastník, ktorý sa neprevinil a v hre je aj jeho majetok. Tým sa podľa jeho názoru táto lehota nemusí dodržať, čo je aj tento prípad. Zmluvu o pôžičke získal až 2/2012; - poukázal na prieťahy v súdnych konaniach, konkrétne o ich rozvode sa rozhodlo po cca. troch rokoch na jedinom pojednávaní a bez prítomnosti odporkyne a za tú dobu si odporkyňa mohla riešiť problémy po svojom. Chýba mu časová nadväznosť medzi jednotlivými právnymi úkonmi; - neexistuje úloha ručiteľa, resp. povinnosť podpisovať obdobné zmluvy obidvoma manželmi, tak ako je to v iných krajinách tzv. západu. Nehovoriac o tom, že iba pri jednom podpise by mala byť výška manipulovateľného majetku limitovaná zhora. Predsa sa nemôže stať, že manželský partner môže konať v mene toho druhého neobmedzene a vyjadril pochybnosť, či je to v súlade s Ústavou SR. Záverom svojho odvolania uviedol, že je obeťou sofistikovaného podvodu a preto má záujem, aby sa vecne riešilo meritum veci. Samotné konanie a skutky odporkyne to v plnom rozsahu potvrdzujú. K postupu súdu prvého stupňa má určité výhrady a pociťuje skrivodlivosť. Súd je zameraný iba na riešenie zákonnosti, ale nie spravodlivosti. Navrhol, aby odvolací súd uznal existenciu naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke. Odporkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že z jej pohľadu je celý spor principiálne nepríjemný a zaťažujúci. Výrazne nepriaznivou skutočnosťou je, že bola nútená na seba prevziať peňažný záväzok, ktorého uspokojenie je neustále znemožňované obštrukčným správaním navrhovateľa, predovšetkým vo vzťahu k vyporiadaniu spoločného BSM. Skutočnosť, že bola nútená peňažný záväzok na seba prevziať z existenčných dôvodov po odchode zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom síce nie je vo vzťahu k predmetu sporu rozhodujúca, avšak aj obštrukčné správanie navrhovateľa, ktorý aj v priebehu tohto konania neustále predkladá množstvo nesúvisiacich, z veľkej časti zavádzajúcich alebo priamo nepravdivých vyjadrení, dostatočne utvára obraz o príčinách nezhôd a rovnako o forme a obsahu prejavov navrhovateľa voči nej. Podotkla, že odporca 2/ bol osobou, ktorá jej poskytla pomoc v čase, keď navrhovateľ napriek predchádzajúcemu spoločnému životu jej pomoc nielen neponúkol, ale upieral jej aj využívanie tých práv, ktoré jej patrili a patria. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.6.2005 je svojou povahou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p.. V súvislosti s odvolacím dôvodom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou právneho posúdenia veci súdom je v prípade určovacej žaloby aj posúdenie jej procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záver, ktorý súd zaujme pri posudzovaní určovacej žaloby z hľadiska opodstatnenosti ňou uplatnených nárokov, zahŕňa v sebe tiež záver o existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej poznamenáva, že určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80 písm. c) O.s.p.. Účelom návrhu o určenie je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa predovšetkým pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.). Zásada, že navrhovateľ sa nemôže návrhom úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p., neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa ďalším návrhom na začatie konania). Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie takéhoto návrhu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Najvyšší súd SR už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006) uviedol, že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, a to najmä vtedy, keď takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah sporného právneho vzťahu alebo práva. Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu založil predovšetkým na právnom posúdení, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o pôžičke z dôvodu, že úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu možno dosiahnuť len v konaní o vyporiadanie BSM. Otázku platnosti, príp. neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke, ako aj otázku, či k pôžičke vôbec došlo, považoval len za prejudiciálnu otázku, ktorú je oprávnený riešiť súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM. Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd konštatuje, že samostatným návrhom nastolená otázka neplatnosti Zmluvy o pôžičke, ktorou jeden z manželov zobral na seba záväzok bez súhlasu druhého manžela (uzavretie ktorej navrhovateľ aj popiera) má povahu len predbežnej otázky, ktorá bude riešená ako predbežná v prebiehajúcom neskončenom konaní o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého sa zisťujú ďalšie právne významné skutočnosti podstatné pre záver o existencii dlhu a o jeho charaktere (spoločný, samostatný) vo vzťahu k majetkovému spoločenstvu bývalých manželov. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. Tento záver je opodstatnený o to viac, že v danom prípade by sa spornosť vzťahu účastníkov definitívne neodstránila ani prípadným vyriešením otázky neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože naďalej by zostala nevyriešená otázka vyporiadania BSM súdom, ktoré konanie nie je doposiaľ ukončené a na právnom postavení navrhovateľa by sa nič nezmenilo (odvolaciemu súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že posledné pojednávanie vo veci vyporiadania BSM navrhovateľa a odporkyne 1/ vedené pod sp. zn. 8C/148/2008 na Okresnom súde Bratislava I sa konalo 22.4.2015 a bolo odročené na neurčito za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody). Vyššie uvedený záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na tom, aby sa v samostatnom konaní na jeho návrh určila neplatnosť Zmluvy o pôžičke teda neznamená, že by navrhovateľ nemal žiadnu možnosť domáhať sa vyriešenia sporných vzťahov s odporkyňou 1/ v konaní o vyporiadanie BSM. Uvedený záver znamená len to, že tento navrhovateľom zvolený procesný prostriedok nebol v danom prípade vhodný a procesne prípustný a možno ho označiť aj za nadbytočný. Súdu konajúcemu o vyporiadanie BSM v posúdení tejto predbežnej otázky nemôže brániť ani okolnosť, že tretia osoba t.j. odporca 2/ nie je účastníkom konania, lebo právnou teóriou a súdnou praxou je všeobecne zastávaný názor, podľa ktorého, ak súd posudzuje platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu ako otázku predbežnú v inom konaní, ako v samostatnom konaní o určení platnosti (neplatnosti) tohto právneho úkonu, môže si záver o tom učiniť aj v prípade, že účastníkom konania nie je žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu. Okrem podrobného a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdu prvého stupňa o nemožnosti domáhať sa priamo určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ktorá nemá povahu právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Obč. zák., lebo je verejnou listinou, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, vyššie uvedené závery o nedostatku naliehavého právneho záujmu možno v plnom rozsahu vzťahovať aj na určovací návrh o neplatnosť právneho úkonu, ktorý notárska zápisnica obsahuje. Nedostatok doloženia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a ktorý sám o sebe vedie k jej zamietnutiu, preto vecnoprávne hľadiská uvádzané navrhovateľom v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý napriek podrobnému posúdeniu aj právnych skutočností týkajúcich sa hmotnoprávnej povahy neplatnosti Zmluvy o pôžičke, svoje rozhodnutie založil na procesnej neprípustnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni 1/, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyni 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania 130,23 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s vyhl. 655/2004 Z.z.; za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6.11.2013 a účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 30.4.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl., § 13a ods. 4 vyhl.) priznal 60,07 eura + 32,26 eura (uplatnených podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.) a režijný paušál 7,81 eura + 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 108,53 eura, s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 21,70 eura celkové trovy právneho zastúpenia 130,23 eura. V odvolacom konaní úspešný odporca 2/ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.