Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/636/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229049 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112229049.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, proti odporkyni: S.D. F., X.. XX.XX.XXXX, L. G. G.M. K. X/XXX, L., o zaplatenie 67,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 10. marca 2014, č.k. 16C 22/2013 - 87, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 10. marca 2014, č.k. 16C 22/2013 - 87 uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 67,29 Eur, ako i náhradu trov konania vo výške 3,17 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 11,16 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti; predstavujúcej sankčné úroky vo výške 20,00 % ročne zo sumy 67,29 Eur od 20.10.2010 do zaplatenia; návrh navrhovateľa zamietol, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel dňa 30.05.2005 s odporkyňou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len "zmluva o bežnom účte"); predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v prospech odporkyne, bez práva jeho prečerpania; odporkyňa však prečerpala prostriedky na predmetnom osobnom účte, čím vytvorila ku dňu 01.08.2009 debetný zostatok vo výške 66,62 Eur, ktorý ani na výzvu navrhovateľa nevyrovnala, a preto navrhovateľ dňa 11.10.2010 odstúpil od zmluvy o bežnom účte, pričom ku dňu 19.10.2010 debetný zostatok na účte odporkyne predstavoval sumu 67,29,- Eur. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 269 ods. 2, § 708 ods. 1,2, § 715 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 48 ods. 1,2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal oprávnenosť uplatneného nároku voči odporkyni - v časti uplatňovanej istiny vo výške 67,29,- Eur a vo zvyšnej časti (sankčného úroku vo výške 20,00 % ročne zo sumy 67,29 Eur od 20.10.2010 do zaplatenia) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď mal za to, že v prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi ide o zmluvu spotrebiteľskú a ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok; ktoré nebolo medzi účastníkmi individuálne dojednané a jeho obsah odporkyňa nemohla ovplyvniť; z ktorého vyplýva oprávnenie navrhovateľa nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov, je; vzhľadom na odchýlenie sa od ust. § 457 Občianskeho zákonníka; v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnou zmluvnou podmienkou, na základe ktorej navrhovateľovi nemohlo vzniknúť voči odporkyni právo na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20,00 % ročne. Obranu odporkyne, ktorá namietala, že mala záujem zrušiť predmetnú zmluvu už štyri roky pred odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa a z tohto dôvodu nemá preto povinnosť platiť uplatňovanú pohľadávku, keď táto naviac pozostáva z poplatkov za vedenie účtu, na ktorom neboli žiadne finančné prostriedky, považoval na nedôvodnú, keď z ustanovení zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a Všeobecných obchodných podmienok jednoznačne vyplýva povinnosť od zmluvy odstúpiť písomne, alebo zmluvu vypovedať, avšak odporkyňa netvrdila ani nepreukázala, že by predmetnú zmluvu vypovedala písomne, resp. od nej písomne odstúpila, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie odporkyne, že na účet zriadený podľa zmluvy už neposielala žiadne finančné prostriedky a že zamestnanci navrhovateľa odmietli zrušiť jej účet z dôvodu prebiehajúcej exekúcie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 59,60 % pri úspechu odporkyne v rozsahu 40,40 %, priznal náhradu trov konania v rozsahu 19,20% (59,60% - 40,40%), čomu zodpovedajú trovy konania vzniknuté na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 3,17 Eur (19,20% zo sumy 16,50 Eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,16 Eur (19,20% zo sumy 58,15 Eur). Proti tomuto rozsudku podala do výroku vo veci samej, ktorým súd prvého stupňa návrhu vyhovel, v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia dôvodiac tým, že napriek tomu, že bola majiteľkou predmetného účtu a na účte sa nenachádzali žiadne peňažné prostriedky, navrhovateľ odmietol tento účet zrušiť vzhľadom na jeho zablokovanie súdnym exekútorom a účtoval na jeho vedenie poplatky. Nakoľko je dôchodkyňou žijúcou na hranici chudoby; o čom svedčí aj priznané oslobodenie od súdnych poplatkov; považuje rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti za neprijateľné z morálneho hľadiska. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril a neuplatnil ani trovy odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku na zaplatenie istiny 67,29 Eur; keď odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi to, čo jej poskytol, vyplýva zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 30.05.2005 a odporkyňa si túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnila; keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenia § 48 ods. 1,2, § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých v maximálnom rozsahu poskytol odporkyni ako spotrebiteľke náležitú ochranu, teda predmetné ustanovenia aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa aj v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. V danej veci odporkyňa v podanom odvolaní len zopakovala svoje námietky prednesené už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyporiadal. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. Námietky odporkyne uvedené v jej odvolaní; že navrhovateľ napriek jej žiadosti odmietol predmetný účet zrušiť a vzhľadom na skutočnosť, že je dôchodkyňou žijúcou na hranici chudoby, je rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti neprijateľné z morálneho hľadiska; sú nedôvodné, keď skutočnosť, že navrhovateľ (oprávnene) odmietol zrušiť účet odporkyne z dôvodu prebiehajúcej exekúcie na tento účet, je z hľadiska vzniku jej povinnosti uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu v dôsledku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, bez právneho významu a rovnako je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu aj skutočnosť, že odporkyňa je poberateľkou starobného dôchodku a nachádza sa v nepriaznivej sociálnej situácii, nakoľko táto skutočnosť nemôže mať za následok zánik jej záväzku uhradiť navrhovateľovi peňažné prostriedky, ktoré z účtu nepovolene prečerpala. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené, po právnom zhodnotení rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazovala odporkyňa vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 67,29 Eur, rozhodol vecne správne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej, t.j. vyhovujúcej časti vo veci samej a výroku o náhrade trov prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.); keď bolo správne rozhodnuté aj o náhrade trov tohto konania, podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a ani ich náhradu priznať nežiadal (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.