Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/610/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112231859 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112231859.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v zastúpení Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. mája 2014, č.k. 21C 178/212-51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu náhrady škody vo výške 5.155,82 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.031,16 eur v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I vo veci žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci EX 8707/2012, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) I. G. v zákonom stanovenej lehote. Súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní dňa 12.5.2014 v neprítomnosti navrhovateľa, keď navrhovateľ sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vykonal dokazovanie prednesmi poverenej zástupkyne odporcu, oboznámením sa s listinnými dokladmi- úradný záznam zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Er/1553/2012 -návrh na vydanie poverenia vo veci EX 8707/2012 doručený súdu dňa 19.7.2012, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08976/11 zo dňa 19.9.2011, uznesenie č.k. 2Er/1553/2012-11 Ex 8707/2012 zo dňa 7.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 22CoE 373/2012-23 zo dňa 5.12.2012. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Bratislava I v súlade s ustanovením § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu: č.k. SR 08976/11, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 19.9.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 10.10.2011 a vykonateľným dňa 13.10.2011 a to vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. - navrhovateľa proti povinnému I. G., nar. XXXX pre vymoženie istiny 1.820,37 eur a príslušenstva pohľadávky. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.7.2012, ktorý uznesením č.k. 2Er 1553/2012-11 Ex 8707/2012 zo dňa 7.8.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia zistil, že súd vzhľadom k tomu, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi, po preštudovaní exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08976/11 zo dňa 19.9.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. dospel k záveru, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.820,37 eur od 4.3.2011 do zaplatenia, čo predstavuje 91,25 % ročne, je neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka konania - oprávneného, čo je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 134.2011. Na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu o zamietnutí poverenia rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 22CoE/373/2012-23 zo dňa 5.12.2012 tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.8.2012, č.k. 2Er 1553/2012-11, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V exekučnej veci nie je rozhodnuté. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, ako aj z ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písmeno c), d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom a obrany odporcu, upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval za dostatočné pre právne posúdenie veci o dôvodnosti návrhu a ďalšie dokazovanie považoval za nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností a za nepotrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania. Základ uplatneného nároku navrhovateľa posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. V konaní mal za preukázané, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko z obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 2Er 1553/2012 je zrejmé, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci EX 8707/2012, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) I. G., o vymoženie pohľadávky 1.820,37 eur s príslušenstvom, bola na súd podaná podľa prezentačnej pečiatky súdu dňa 19.7.2012. Zistil, že súd uznesením zo dňa 7.8.2012 č.k. 2Er/1553/2012-13 Ex 8707/2012 vo veci rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vyslovil názor, že súd v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia konal, nebol nečinný. Konštatoval tiež, že naviac lehota 15 dní stanovená § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v predmetnej veci neplatila, nakoľko vo veci išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d), teda o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď nemal preukázané prieťahy v konaní, nakoľko nebolo preukázané, že k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty, že k omeškaniu došlo o viac ako 108 dní a že súd postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k rozhodnutiu pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z vykonaného dokazovania nie je podľa neho zrejmé, z čoho navrhovateľ vychádzal, keď v návrhu tvrdil, že súd rozhodol až po 108 dňoch od doručenia žiadosti o vydanie poverenia. Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, keď tento posudzoval exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, č.k. SR 08976/11 zo dňa 9.9.2011, právoplatný dňa 10.10.2011 uviedol, že postup súdu, ktorým posudzoval exekučný titul vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné, a to tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.2007). Postup exekučného súdu teda podľa neho nemožno považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko exekučný súd pri rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č.k. SR 08976/11 zo dňa 19.9.2011 a jeho postup našiel svoje vyjadrenie v samotnom rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdom 129/97 zo dňa 29.06.1999). Výsledkom rozhodovacej činnosti exekučného súdu je vyhovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo jej zamietnutie. Rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju preto vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.8.2009, sp. zn. 25Cdo 1018/07). Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, nakoľko exekučný súd nepreskúmal vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale posudzoval, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, a to v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže navrhovateľ nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že v exekučnej veci došlo k prieťahom v konaní a že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nezaoberal sa skutočnosťami ohľadne uplatnenej náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko ako súd uviedol vyššie, zákonom č. 514/2003 Z.z. stanovené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna podmienka nárok na náhradu škody nevzniká. Vo veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup, a teda ani príčinná súvislosť so vznikom škody. Návrh navrhovateľa preto zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre priznanie nároku navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci EX8707/2012, nakoľko v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si ich náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neprípustne rozhodol vo veci na základe novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď mal byť viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej istoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Namietal, že Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd a právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a tento má podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie, a že súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Uviedol, že súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie a nedostatok takýchto opatrení mu nemôže byť dávaný za vinu vo forme, že nepresadzoval vydanie poverenia zákonnými možnosťami. Podľa neho štát mal plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote a on takýto záväzok nemá. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K navrhovateľovej námietke ohľadom použitia ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že z napadnutého rozsudku je nepochybné, že súd odcitoval ust. § 9 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012, pričom v ďalšom texte odôvodnenia niet zmienky o aplikácii novelizovaného znenia tohto ustanovenia. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že v exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, pričom ním tvrdené omeškanie o viac ako 108 dní sa nezakladá na pravde a lehota 15 dní stanovená zákonom pre vydanie poverenia v danej veci neplatila s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Doplnil, že lehota na vydanie poverenia v danej veci neplatia aj z dôvodu, ktorý už uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa, t.j. že 15-dňová lehota sa netýka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku). Mal za to, že navrhovateľ svoje odvolanie neprispôsobil obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré otázku trvania stavu právnej neistoty nespomína a nepolemizuje ani s vhodnosťou limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, len konštatoval, že v danej veci neexistovala zákonná lehota. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p,. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže v takomto prípade ich nie je potrebné opakovať, v ďalšom na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné: Navrhovateľ uplatnený nárok na náhradu škody odvodzoval od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I vo veci žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci EX8707/2012, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) I. G.. Podľa navrhovateľa exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 31.8.2012 pričom konanie začalo dňa 15.5.2012, a tak došlo k rozhodnutiu po zákonom stanovenej doby a omeškanie bolo o viac ako 108 dní. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) I. G., narodená XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX8707/2012. Exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Bratislava I a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 31.8.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí poverenia, pričom konanie začalo 15.5.2012. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po zákonom stanovenej doby a omeškanie bolo o viac ako 108 dní. Za nesprávny úradný považoval nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Nárok na náhradu majetkovej škody v sume 5.155,82 eur si uplatňoval ako náhradu istiny s príslušenstvom ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného stavu založeného Zmluvou o úvere a preto nemôže nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.031,16 eur navrhovateľ odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. V prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote mohol podľa neho včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva. Nemajetková ujma je spravodlivou satisfakciou, má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výška nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď nemal preukázané prieťahy v konaní, nakoľko nebolo preukázané, že k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty, že k omeškaniu došlo o viac ako 108 dní a že súd postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k rozhodnutiu pristúpil až po veľmi dlhej dobe a že v konaní nebolo preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre priznanie nároku navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I. Námietka navrhovateľa, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami je právne irelevantná. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom stanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7. mája 2013 č. IV. ÚS 471/2012-75). Súd vo svojej rozhodovacej činnosti navyše na zákonom stanovené lehoty prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného čl. ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. I. ÚS 86/02). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody, a tým ani výšku škody a nemajetkovej ujmy, keď neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní nesprávneho úradného postupu pre priznanie navrhovateľom uplatneného nároku. Nie je zrejmá námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa neprípustne rozhodol vo veci na základe novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď mal byť viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z., nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnením svojho rozhodnutia citoval vyššie uvedené právne ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 a medzi nimi aj ust. § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012, teda pred účinnosťou novely zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. zákona č. 412/2012 Z.z. účinného od 1.1.2013. Taktiež nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo zastal názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, čo súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nekonštatoval, takýto názor nevyslovil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu v tomto konaní nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.