Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/285/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112234902 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112234902.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: B.. W. H., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX/c, XXX XX Z., zastúpená Mgr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: B.. Z. H., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. X, XXX XX Z., zastúpený Jurovatý & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.2.2014, č.k. 1P/250/2012-197, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu V. &. B., M..L..T.., advokátska kancelária so sídlom I. M. XX, XXX XX Z. vo výške X.XXX,XX euro, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, v ktorom sa domáhala po pripustenej zmene návrhu uložiť odporcovi povinnosť platiť na jej výživu za obdobie od 24.10.2012 do 30.11.2012 sumu XXX euro mesačne, od 1.3.2013 do júla 2013 sumu XXX euro mesačne , za august 2013 sumu XXX euro mesačne a od 1.9.2013 sumu XXX euro mesačne a podľa § 142 ods.1 O.s.p uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu V. &. B., M..L..T.., advokátska kancelária so sídlom I. M. XX, XXX XX Z. vo výške X XXX,XX euro, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 19, § 22 , § 23 ods.1,2,3 , § 62 ods.2,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine, kedy mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania manželstvo uzavreli dňa 02.06.2001 a pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 5C/85/2011 prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej dcére O. H., I.. XX.XX.XXXX a pod sp. zn. 12P/137/2012 aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Manželia žili naposledy v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v L.. Z návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyplynulo, že k výraznému zhoršeniu vzájomných aj tak výrazne narušených vzťahov došlo v roku 2009, manželia spolu nehospodária od 01.04.2011 a navrhovateľka má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej dcére O. narodenej počas manželstva aj vyživovaciu povinnosť k synovi Y. H. I.. XX.XX.XXXX, v súčasnosti študentovi VŠ. Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka trpí závislosťou od alkoholu, táto podstúpila protialkoholické liečenie v Psychiatrickej nemocnici B. B. O. B., kde sa liečila zo závislosti od alkoholu v období od 05.12.2012 do 30.03.2013 a pre recidívu v absencii bola nútená podstúpiť opakovanú liečbu v Psychiatrickej nemocnici O. E. v období od 31.10.2013 do 04.01.2014. Navrhovateľka je od 01.03.2013 nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, predtým bola 14 rokov zamestnankyňou veľvyslanectva U. v Slovenskej republike, v období od 02.07.2010 do 31.07.2011 pracovala na Ministerstve obrany SR na pozícii riaditeľky kancelárie ministra obrany SR, v období od 03.01.2012 do 16.03.2012 na základe živnostenského oprávnenia vykonávala administratívne práce ako asistentka poslancov národnej rady SR. Dňa 03.09.2012 uzavrela navrhovateľka pracovnú zmluvu zo Základnou školou X. Y. na dobu určitú do 30.06.2013, tento pracovný pomer bol rozviazaný počas skúšobnej doby dohodou zo dňa 28.10.2012 po priestupku, kedy navrhovateľka nebola včas na vyučovacej hodine a neskôr v prítomnosti detí zaspala počas vyučovania na katedre ( dôvodom rozviazania pracovného pomeru podľa vyjadrenia riaditeľky základnej školy bolo aj podozrenie z používania návykových látok navrhovateľky počas pracovnej doby). Súd prvého stupňa zistil rozsah mesačných nákladov navrhovateľky na svoje odôvodnené potreby vo výške XXX euro za stravu, za lieky XX euro, za telefón XX euro, za hygienické potreby XX euro, za leasing a poistky motorového vozidla XXX euro, za pohonné hmoty XX euro, za nájom a energie XXX euro, ktoré uhrádza jej matka. Z vyjadrenia Nadácie pre deti Slovenska so sídlom K. X, Z. zo dňa 15.10.2013 vyplynulo, že navrhovateľka pracovala v nadácii ako externý pracovník na pozícii konzultanta v oblasti PR a fundraisingu v období od 01.08.2013 do 09.09.2013. Nadácia sa rozhodla ukončiť spoluprácu s navrhovateľkou z dôvodu, že si neplnila svoje pracovné úlohy, osobne neukončievala rozpracované aktivity do požadovaného výsledku. V týždni od 26. do 28. 8.2013 nepracovala na žiadnej zo zadaných úloh, ani v jeden deň neprišla fyzicky do práce, nereagovala na maily a niektorým kolegom posielala zmätené sms o svojej situácii. Z úradných záznamov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok a z vyjadrenia úradu zo dňa 18.10.2013 mal za preukázané, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok pracovisko Senec má rodinu v dlhodobej evidencii v súvislosti s konaniami prebiehajúcimi pred Okresným súdom Pezinok, v ktorých sa obaja rodičia v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností domáhajú zverenia maloletej Violy do svojej osobnej starostlivosti. Z priložených úradných záznamov vyhotovených na základe oznámení otca maloletej - odporcu a pohovormi s maloletou, matka maloletej - navrhovateľka začala opäť požívať alkoholické nápoje, a to aj napriek absolvovaniu protialkoholického liečenia. Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2012 mala navrhovateľka príjem zo živnosti vo výške X XXX euro, výdavky X XXX,XX euro, základ dane X XXX,XX euro. Odporca pracuje od 1.4.2012 v spol. Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. s priemerným mesačným príjmom X XXX euro netto mesačne a býva v prenajatom byte v Bratislave na N. U.. Z dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané i to, že navrhovateľka ani odporca nie sú vlastníkmi nehnuteľného majetku, odporca býva v prenajatom byte a navrhovateľka v byte, ktorý pre ňu a deti kúpila jej matka. Súd prvého stupňa na základe zistených skutkových okolností prípadu dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky, keď priznanie výživného v súlade s uplatneným návrhom by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Medzi účastníkmi ( manželmi) došlo v roku 2009 k radikálnemu zhoršeniu vzťahov v manželstve a od roku 2010 nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva potvrdila, že v čase podania návrhu udržiavala vzťah s iným mužom. V konaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľka v dôsledku závislosti na alkohole nie je schopná dostatočne zabezpečovať osobnú starostlivosť o spoločné maloleté dieťa manželov, maloletá O. H. bola tak v osobnej starostlivosti navrhovateľky ako aj odporcu, prípadne starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka navrhovateľky. Navrhovateľka trpí závislosťou na alkohole, v dôsledku čoho sa opakovane podrobila liečbe v Psychiatrickej nemocnici B. B. O. B., kde sa liečila zo závislosti od alkoholu v období od 05.12.2012 do 30.03.2013 a pre recidívu bola nútená podstúpiť opakovanú liečbu v Psychiatrickej nemocnici O. E. v období od 31.10.2013 do 04.01.2014. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že dôvodom rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľkou zamestnávateľom Základnou školou X. Y. ( v novembri 2012) bolo podozrenie z užívania návykových látok počas pracovnej doby a dopustenie sa priestupku, že navrhovateľka nebola včas na vyučovacej hodine a neskôr v prítomnosti detí zaspala počas vyučovania na katedre. Z vyjadrenia Nadácie pre deti Slovenska vyplynulo, že Nadácia sa rozhodla ukončiť spoluprácu s navrhovateľkou z dôvodu, že si dostatočne neplnila svoje pracovné úlohy, v týždni od 26. do 28. 8.2013 bez ospravedlnenia neprišla do práce. Súd prvého stupňa zohľadnil, že v čase trvania týchto pracovných pomerov navrhovateľka vo zvýšenej miere užívala alkohol, nezabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú dcéru Violu a manželia viac ako 2 roky neviedli spoločnú domácnosť. Súd prvého stupňa neprihliadol na obranu navrhovateľky, že alkoholizmus, ktorým trpí je ochorenie podobné ako cukrovka, a preto nie je možné prihliadať na túto skutočnosť, ako dôvod pre ktorý sa nemôže zamestnať. Vyslovil názor, že pokiaľ navrhovateľka trpí závislosťou na alkohole, túto závislosť ako každú inú je možné liečiť a ľudia závislí na alkohole po absolvovaní primeranej liečby, dodržiavaní pokynov lekára, užívaní liekov a dodržaní absencie sú schopní viesť normálny spoločenský život s pracovným zaradením. To, že navrhovateľka nebola schopná po absolvovanej liečbe dodržať lekármi nariadenú, podporovanú a kontrolovanú absenciu, vyhodnotil v súlade s vyjadrením odporcu ako skutočnosť, ktorá ju vlastným zavinením značne diskvalifikuje na trhu práce a je aj dôvodom neudržania si pracovného pomeru. Na základe uvedeného potom nemal na strane navrhovateľky preukázané také objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť nároku navrhovateľky na priznanie výživného na manželku. Súd prvého stupňa posudzoval skutočnosť, neschopnosť navrhovateľky zamestnať sa, ktorá má byť dôvodom podania návrhu na určenie výživného na manželku. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Prihliadajúc na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi konštatoval, že v danej veci nie je možné dospieť k záveru, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov je výlučne konanie na strane odporcu. Manželia nevedú spoločnú domácnosť od roku 2010, pričom je možné konštatovať, že navrhovateľka v dôsledku závislosti na alkohole a nedodržaní liečby, v dostatočnej miere a na požadovanej úrovni nezabezpečuje ani osobnú starostlivosť o maloletú dcéru. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods.1 O.s.p. a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.584,76 euro pozostávajúcich z vyčíslených osem úkonov právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej pomoci XXX,XX euro ( vyčíslenej zo substrátu X XXX,XX euro, t.j. z hodnoty opakujúceho sa plnenia podľa § 10 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.04.2013, písomné podanie na súd - písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 04.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 05.06.2013, písomné podanie na súd - doplnenie dôkazov zo dňa 18.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 25.09.2013, písomné podanie na súd - doplnenie dôkazov zo dňa 30.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 10.02.2014, ďalej z paušálnych súm náhrad a výdavkov 7 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2013 á X,XX, euro, 1 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2014 á X,XX euro, daň z pridanej hodnoty vo výške 20% vo výške XXX,XX euro. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že jej uplatnenému návrhu v celom rozsahu vyhovie. Podľa názoru odvolateľky mal súd prvého stupňa posudzovať jej nárok výlučne z pohľadu jej schopností sa v súčasnosti zamestnať v kontexte jej závislosti na alkohole, pričom neprihliadol a neskúmal rozdiel životnej úrovne medzi účastníkmi. Jej nárok na výživné sa odvíja od celkovej životnej úrovne oboch účastníkov tak, aby táto životná úroveň bola zásadne rovnaká, a nie iba od jej schopnosti sa samostatne živiť. Súd prvého stupňa nemal za preukázané, že závislosť na alkohole reálne spôsobila zníženie jej príjmov a v danej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť s poklesom jej životnej úrovne s jej závislosťou na alkohole. Napádaný rozsudok nezodpovedá § 157 ods.2 O.s.p. a nebol dostatočne presvedčivý. V konaní sa preukázalo, že mala a má problémy, rodenú vadu s obličkami a inú vývojovú vadu zdedenú po matke - neschopnosť rozvedeného manžela sa sám živiť nie je daná len jeho zdravotným stavom a neschopnosťou pracovať, ale môže spočívať aj v inej objektívnej okolnosti, akou je napr. starostlivosť o invalidné dieťa, alebo o dieťa vyžadujúce si stálu starostlivosť. Pochybením súdu bolo, že na základe jej návrhu na pojednávaní dňa 10.2.2014 nevykonal dopyt na predloženie lekárskeho dokladu od W.. L. B. , čím neúplne zistil skutkový stav. V konaní sa preukázalo, že po 20.12.2013 ( prepustenie z protialkoholickej liečebne ) sa pokúša zamestnať a je vedená v evidencii nezamestnaných. V konaní sa nijako nepreukázalo, že dôvodom, pre ktorý si nevie zohnať zamestnanie nespočíva v jej chorobe - chronickom alkoholizme. V konaní sa preukázalo, že väčšinu času ( okrem pobytov na protialkoholickom liečení ) zabezpečovala starostlivosť o maloletú O. a chybou súdu bolo, že si nepripojil spis z OS Pezinok sp. zn. 5C/85/2011. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolateľka namietla nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti pri vyčíslení odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Poukazujúc na § 150 ods.2 O.s.p. mala za to, že trovy právneho zastúpenie sú neprimerane vysoké, pre ňu priam likvidačné. Nárok odporcu na trovy konania mala za pochybný vzhľadom na to, že nie je jednoznačné, či dané konanie patrí medzi tzv. sporové konanie. S poukazom na § 150 ods.2 O.s.p. žiadala, aby odvolací súd odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vyvodil z nich aj správne právne závery. Poukázal na to, že priznanie výživného na manželku by bolo v danom prípade podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine v rozpore s dobrými mravmi. V rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/85/2011 súd rozviedol manželstvo účastníkov a maloletú O. H. na čas po rozvode zveril do jeho osobnej starostlivosti otca. V konaní bola okrem iného výsluchom znalca zistená u navrhovateľky recidivujúca depresívna porucha a sekundárne škodlivé užívanie alkoholu. Alkoholizmus navrhovateľky potvrdila vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní aj svedkyňa W. Z. ( matka navrhovateľky) ktorá uviedla, že dcéra požíva nadmerne alkohol asi 4 až 5 rokov a jej syn z prvého manželstva bol v dôsledku alkoholizmu matky nútený podstúpiť psychiatrické liečenie. Navrhovateľka má veľké dlhy vzniknuté pre jej závislosť na alkohole, od mája 2014 opätovne konzumuje alkoholu a dňa 16. júna 2014 mala opakovane nastúpiť do Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave na ďalšie pre liečenie. Hore uvedené nové skutočnosti len potvrdzujú skutkové zistenia a právne závery súdu, že navrhovateľka trpí už niekoľko rokov svojou závislosťou na alkohole a vzhľadom na krátkosť času jej abstinencií nie sú u nej trvalé záruky, že bude abstinovať trvale. Pokiaľ sa jej nedarí nájsť si zamestnanie, je to výlučne dôsledkom alkoholizmu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na určenie výživného medzi manželmi, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľka čiastočne zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci O. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. XXXXX/XX/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkám navrhovateľky o nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol návrh uplatnený navrhovateľkou s poukazom na § 75 ods.2 Zákona o rodine , keď po vykonanom dokazovaní posúdil prípadné priznanie výživného navrhovateľke od odporcu v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov ( resp. jeho prehlásením za mŕtveho ). Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela platí ustanovenie § 75 ods.2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to aj v kontexte ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine určujúce práva a povinnosti manželov. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, majetkové a rodinné pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Zároveň je súd povinný sa zaoberať otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti ( § 19 Zákona o rodine ), kedy výkon týchto činností je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny. Právo oprávneného na výživu od povinného musí byť pritom v súlade s dobrými mravmi ( § 75 ods.2 Zákona o rodine ). To znamená, že podľa citovaného ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade , ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného . Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že v posudzovanom prípade by priznanie výživného na manželku ( pre navrhovateľku ) bolo v rozpore s dobrými mravmi ( § 75 ods.2 O.s.p.). Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo . Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Práve s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania o dôvodoch vedúcich účastníkov k podaniu návrhu na rozvod manželstva ( o.i. mimomanželský vzťah navrhovateľky ), o tom, že účastníci v čase podania návrhu navrhovateľkou už viac ako dva roky nežili v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodárili, že navrhovateľka sa opakovane podrobovala protialkoholickému liečeniu ( od 5.12.2012 do 30.3.2013 , od 31.10.2013 do 4.1.2014) a opakovane v požívaní alkoholu recidivovala, že v dôsledku závislosti na alkohole s ňou bol ku dňu 28.10.2012 rozviazaný pracovný pomer zo Základnou školou v X. Y. a i na to, že osobnú starostlivosť o maloletú dcéru účastníkov O. H. ( vrátane finančnej starostlivosti ) v rozhodnom období v prevažnej miere zabezpečoval odporca, resp. matka navrhovateľky ( odporca zabezpečoval starostlivosť o maloletú v období december 2012 až marec 2013, v období letných prázdnin 2013 a od septembra 2013 nepretržite ), je možné považovať návrh navrhovateľky za návrh priečiaci sa zásadám uvedeným v § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Bez právneho významu sú v tomto smere odvolacie námietky navrhovateľky poukazujúcej na zníženie jej príjmu v rozhodnom období, na nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi poklesom jej životnej úrovne a jej závislosťou na alkohole a na nepreukázanie, že dôvod, pre ktorý si nevie nájsť zamestnanie nespočíva v jej chorobe - chronickom alkoholizme. Na základe uvedeného odvolací súd zamietajúci výrok o veci samej podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa výroku o trovách konania je treba ako prvoradé uviesť, že manželské veci upravené tak v Zákone o rodine ( vrátane výživného medzi manželmi ), ako aj v Občianskom zákonníku, bývajú zásadne prejednávané v sporovom konaní ( začínajúcom na návrh ), v ktorom sa pri rozhodovaní o trovách konania vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok ( zásady úspechu ) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu ( napr. pri zastavení konania ). V prejednávanom prípade súd prvého stupňa pri prihliadnutí na plný neúspech navrhovateľky v konaní o veci samej právne správne priznal právo na náhradu trov konania potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva plne úspešnému odporcovi ( § 142 ods.1 O.s.p.). K odvolacej námietke navrhovateľky o nutnosti aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 150 ods. 2 O.s.p. treba uviesť, že s účinnosťou od 15. októbra 2008 bola pre náhradu trov konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Táto výnimka predstavuje tzv. moderačné právo súdu spočívajúce v možnosti súdu nepriznať či znížiť náhradu trov konania prisudzovanú účastníkovi s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. Podstatným pre identifikáciu, či ide o drobný spor , je ustanovenie § 200ea O.s.p., ktorý v ods. 2 vymenováva veci, ktoré sa nebudú považovať za drobné spory. Keďže podľa § 200ea ods.2 písm. f/ O.s.p. sa za drobné spory nepovažujú konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, nebolo možné odvolacím súdom na uvedenú námietku navrhovateľky ako na právne podstatnú prihliadnuť. Pokiaľ ide o určenie výšky trov konania, na ktoré súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku, je treba uviesť, že z obsahu v odvolacom konaní pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 5C 85/2011 vyplýva, že v danej veci konajúci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 21.5.2014, č.k. 5 C 85/2011-322 o rozvode manželstva účastníkov, maloletú O. H. zveril do osobnej starostlivosti odporcu ( otca) s oprávnením maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, navrhovateľke ( matke ) uložil povinnosť platiť na výživu maloletej sumou v rozsahu 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa a napokon upravil i styk matky s navrhovateľkou. Výrok o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2014, výroky týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej nie sú v dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou doposiaľ právoplatné. Vychádzajúc z návrhu podaného navrhovateľkou v znení jeho súdom prvého stupňa pripustenej zmeny, bolo predmetom konania v čase rozhodovania súdu prvého stupňa výživné za obdobie od 24.10.2012 do 10.2.2014 v celkovej výške X.XXX euro ( za rok 2012 - október XXX euro, novembre XXX euro, za rok 2013 - od marca do júla X.XXX euro, august XXX euro, od septembra do decembra X.XXX euro, za rok 2014 - január XXX euro, február XXX euro ). Poukazujúc na § 9 ods.1, § 10 ods.1,2, 3 veta prvá vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v konaní plne úspešnému odporcovi podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods.1 O.s.p., § 13a, § 18 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX.XX euro za 6 úkonov právnej pomoci - príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 04.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 05.06.2013, 25.09.2013, 28.10.2013 a 10.2.2014, pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej pomoci XXX,XX euro, 5x režijný paušál za rok 2013 po X,XX euro, 1 x režijný paušál za rok 2014 vo výške X,XX euro, t.j. spolu vo výške X.XXX,XX euro, 20% DPH vo výške XXX euro. Odvolací súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony - písomné podania na súd zo dňa 18.9.2013 a 30.9.2013, ktoré nepovažuje za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia ( § 137 O.s.p.), keďže návrhy na doplnenie dokazovania mal možnosť odporca preniesť v priebehu pojednávania nariadeného na deň 25.9.2013. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže odporca majúci plný úspech v odvolacom konaní si právo na náhradu trov odvolacieho konania v podanom odvolaní a ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil a nevyčíslil ( § 151 pods.1,2 O.s.p.). V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.