Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/119/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010993 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113010993.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného N. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 02.05.2014 sp. zn. 8T/36/2013, na verejnom zasadnutí konanom 26. februára 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. Z., nar. XX.XX.XXXX v D. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 02.05.2014 sp. zn. 8T/36/2013 bol obžalovaný N. Z. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 27. januára 2013 v čase okolo 01.30 hod. ako zamestnanec spoločnosti Z. I. pracujúci ako biletár v zastrešovanom priestore pred vchodom do podniku D. W. I. nachádzajúcom sa v D. na N. ulici XX po tom, ako chcel, aby poškodený JUDr. W. J. išiel s ním za majiteľom podniku ohľadne poštovej schránky, ktorú mal poškodený údajne poškodiť, pristúpil k poškodenému a tohto fyzicky napadol chytiac ho za ruku a snažiac sa ho vtiahnuť do vnútra podniku, pričom po tom, ako sa mu chcel poškodený vytrhnúť, čo sa mu však nepodarilo, tomuto dal čelom úder do oblasti brady a následne ho jedenkrát udrel dlaňou zovretou v päsť do ľavej polovice tváre, následkom čoho spadol poškodený JUDr. W. J. na zem, stratil vedomie a utrpel prasnutie záhlavnej kosti vpravo, zakrvácanie pod mäkkú pokrývku mozgu v oblasti ľavého čelového laloka, viacpočetné krvácavo-zmliaždené ložiská v ľavej polovici mozgu a to v oblasti spánkového laloka, na báze čelového laloka a v čelovom laloku mozgu, pomliaždenie tváre s krvným výronom v oblasti ľavej hornej pery a s povrchovou ranou sliznice, čo si vyžiadalo hospitalizáciu a následnú práceneschopnosť poškodeného trvajúcu od 27. januára 2013 do 09. marca 2013 (vo vyhotovenom rozsudku nebola uvedená celá tzv. skutková veta, keďže chýbal text: „viacpočetné krvácavo-zmliaždené ložiská v ľavej polovici mozgu a to v oblasti spánkového laloka, na báze čelového laloka a v čelovom laloku mozgu, pomliaždenie tváre s krvným výronom v oblasti ľavej hornej pery a s povrchovou ranou sliznice, čo si vyžiadalo hospitalizáciu a následnú práceneschopnosť poškodeného trvajúcu od 27. januára 2013 do 09. marca 2013.“) Za uvedený prečin bol obžalovanému podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody voči poškodenému JUDr. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., W. XX, vo výške 4.669,- euro. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému JUDr. W. J.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný N. Z. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa skutok stal inak, ako to popisuje výrok rozhodnutia prvostupňového súdu, resp. obžalobný návrh. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal, že je irelevantné, či obžalovaný udrel poškodeného otvorenou dlaňou alebo dlaňou zovretou v päsť. Rovnako sa súd stotožnil so záverom, že mal obžalovaný dať poškodenému úder čelom do brady, napriek skutočnosti, že z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplýva. Súd v rozsudku uvádza, že mal obžalovaný dať poškodenému úder čelom do oblasti brady a následne poškodeného jedenkrát udrieť dlaňou zovretou v päsť do ľavej polovice tváre. Odvolateľ vyslovil presvedčenie, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nedal poškodenému čelom úder do oblasti brady, nakoľko uvedené vyplýva aj z výpovede svedka na hlavnom pojednávaní. Svedok S. D. tiež uviedol, že nevie, či obžalovaný poškodeného udrel dlaňou alebo päsťou. V prípade, ak výsledky dokazovania v súdnom konaní vedú k záveru, že sa skutok stal inak ako je popísané v obžalobe, je potrebné pristúpiť k presnému označeniu trestného činu v rozsudku. Zistenie, že sa skutok stal inak, ako to popisuje obžaloba, má za následok existenciu pochybností o tom, či zranenia poškodeného a v akom rozsahu spôsobil práve obžalovaný. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu ďalej dodal, že s poukazom na vplyv alkoholu na osobnosť poškodeného a jeho správanie, nebol vykonaným dokazovaním bez najmenších pochybností vylúčený prípadný ďalší konflikt poškodeného s ktorýmkoľvek iným v priestore podniku alebo pred podnikom, kde sa uskutočnil koncert. Poškodený si v čase od polnoci nič nepamätá, z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ani nevie, či obžalovaný bol v ten večer v podniku a jeho tvár si nepamätá. Odvolateľ vyslovil záver, že obsahom výroku rozhodnutia súdu musí byť skutkový dej zistený súdom z vykonaného dokazovania. Teda ak je zrejmé, že obžalovaný nedal poškodenému úder čelom do brady, nemôže byť takého konštatovanie súčasťou výroku rozsudku. Úder päsťou či dlaňou, ktorý nebol s istotou preukázaný, má taktiež podľa názoru obhajoby zásadne rozdielny vplyv pre vznik a posúdenie zranenia poškodeného znalcom. Úder čelom do brady má podľa názoru obžalovaného zásadný vplyv pre vznik zranenia. Práve spôsob útoku je pri trestných činoch proti zdraviu podstatný z hľadiska konkretizácie skutku a jeho dopadu na zdravie poškodeného. Súčasne slúži konkretizácia skutku, resp. spôsob spáchania skutku na vylúčenie zameniteľnosti s iným skutkom. Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na opätovné prejednanie. Odvolací súd postupom podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného N. Z., nakoľko tento napriek náhradnému doručeniu predvolania podľa § 66 ods. 3 Tr. por. sa nedostavil na krajský súd a tiež nepožiadal o odročenie verejného zasadnutia či už sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Treba pripomenúť aj to, že obžalovaný N. Z. bol v doručenom predvolaní poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje rozsudok okresného súdu za správny vo všetkých jeho výrokoch. Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného N. Z. podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku. Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný N. Z.. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť. Vina obžalovaného bola predovšetkým preukázaná výpoveďou svedka S. D., s ktorou korešpondovala aj výpoveď svedkyne E. A.. Pokiaľ sa týka mechanizmu vzniku zranení poškodeného, v tomto smere treba poukázať na znalecký posudok, z ktorého vyplynul záver, že predmetné zranenia mohli nastať tak, ako to uviedli svedkovia vo svojich výpovediach. Z tohto znaleckého posudku sa dalo tiež zistiť, že celkový rozsah poranenia poškodeného bol vyhodnotený ako poranenie ťažké, s práceneschopnosťou trvajúcou od 27.01.2013 do 09.03.2013, pričom tieto poranenia si vyžiadali hospitalizáciu v nemocničnom zariadení po dobu 11 dní, navyše pracovná spôsobilosť poškodeného bola ovplyvnená dlhšie trvajúcimi bolesťami hlavy a tým zhoršenou sústredenosťou, ako aj nespavosťou a zvýšenou únavou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný N. Z. vo svojom odvolaní len zopakoval obhajobnú argumentáciu použitú v predchádzajúcich štádiách trestného konania, krajský súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v odvolacom konaní namietal, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa stal inak, ako bolo uvedené v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku, k tomu krajský súd dodáva, že z prvotnej svedeckej výpovede S. D. možno zistiť, že tento svedok opísal skutkový dej úplne rovnako, ako bol ustálený v napadnutom rozsudku. Svedok S. D. v tejto svojej výpovedi v prípravnom konaní doslovne uviedol: „Keď sa W. (poškodený) stále ťahal preč, tak nečakane prišla rana od vyhadzovača (obžalovaného). Ešte pred samotným úderom, vyhadzovač spravil na W. taký ťah, že ako keby mu chcel dať hlavičku, ale bolo to len také zastrašenie, neublížil mu s tým. Až potom prišla tá rana. Ktorou rukou mu dal ranu, to neviem. Viem určite, že to nebola facka, mal zatvorenú dlaň. Tak si ten moment pamätám.“ Ak svedok S. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si už nepamätá, či obžalovaný udrel poškodeného otvorenou dlaňou alebo dlaňou zovretou v päsť, tak odvolací súd pripomína, že je pomerne bežné, ak svedok, ktorý vypovedá v trestnom konaní opakovane, jeho viaceré výpovede nie sú úplne identické (rovnaké od slova do slova). Často sa stáva, že takáto opakovane vypovedajúca osoba môže niečo zabudnúť, prípadne určitej okolnosti už neprikladá takú dôležitosť, alebo na niečo si dodatočne spomenie, čo v predchádzajúcej výpovedi neuviedla. Čo sa týka svedeckej výpovede S. D., túto možno označiť za zhodnú a nemennú v jednotlivých štádiách trestného konania predovšetkým v tom, že svedok stále rovnako uvádzal, že obžalovaný fyzicky (rukou) zaútočil na poškodeného, ktorý následkom úderu spadol na zem. Je potom nepochybné, že takéto svedkom popísané konanie obžalovaného bolo príčinou vzniku predmetných poranení poškodeného, čo sa potvrdilo aj znaleckým dokazovaním. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis, dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že výrok o vine obžalovaného N. Z. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu tohto skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. V tomto smere odvolacie argumenty obžalovaného nemohli obstáť. Krajský súd zistil, že prvostupňový súd správne zistené konanie obžalovaného N. Z. právne posúdil v súlade so zákonom tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej, keď ho právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Rovnako v tomto prípade z tých istých dôvodov sa len odkazuje na odôvodnenie právnej kvalifikácie, ktoré okresný súd dostatočne rozviedol v napadnutom rozsudku. Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za situácie, keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. V prejednávanej veci sa preto vychádzalo z upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 2 rokov do 4 rokov a v jej rámci bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňal tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, lebo účel trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložil povinnosť spočívajúcu uhradiť poškodenému JUDr. W. J. spôsobenú škodu vo výške 4.669,- euro. Obžalovaný zároveň bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, predovšetkým by sa nemal dopustiť trestných činov alebo priestupkov, lebo v opačnom prípade môže súd, a to už v priebehu skúšobnej doby rozhodnúť, že sa neosvedčil a nariadiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol nateraz podmienečne odložený. Stavu veci a zákonu zodpovedá výrok o náhrade škody, nakoľko poškodený JUDr. W. J. si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, pričom ide o nárok, ktorý je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného N. Z.. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že vznikol nesúlad medzi vyhláseným a vyhotoveným rozsudkom súdu I. stupňa. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 02.05.2014 vyplynulo, že odsudzujúci rozsudok okresného súdu bol vyhlásený tak, že obžalovaný N. Z., nar. XX.XX.XXXX sa uznáva za vinného na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I z 02.12.2013 sp. zn. 1 Pv 77/13. Naproti tomu, vo vyhotovenom odsudzujúcom rozsudku a jeho rovnopisoch (vo výroku o vine), nebolo uvedené celé znenie tzv. skutkovej vety v súlade s obžalobou, keďže v tomto výroku chýbal zvyšný text: „viacpočetné krvácavo-zmliaždené ložiská v ľavej polovici mozgu a to v oblasti spánkového laloka, na báze čelového laloka a v čelovom laloku mozgu, pomliaždenie tváre s krvným výronom v oblasti ľavej hornej pery a s povrchovou ranou sliznice, čo si vyžiadalo hospitalizáciu a následnú práceneschopnosť poškodeného trvajúcu od 27. januára 2013 do 09. marca 2013.“ Podľa § 172 ods. 1 Tr. por. každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa. Vzhľadom k tomu, že písomné vyhotovenie rozsudku nie je v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený, odvolací súd postupom podľa § 174 ods. 1 Tr. por. nariaďuje opravu vyhotoveného rozsudku. Na podklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaní obžalovaného N. spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.