Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208402 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113208402.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci žalobkyne: U.. V. A., Q. M.. C.. M. Č.. X, B., zast. advokátkou JUDr. Beátou Pitorákovou, Kováčska ul. č. 17, Košice, proti žalovanému: Úrad vlády SR, Nám. slobody č. 1, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 7. októbra 2014, č. k. 19Cpr/4/2013-250, pomerom hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému, k rukám advokátky JUDr. Michaely Törökovej, trovy odvolacieho konania 320,69 eur, do 3 dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z 2. 9. 2010 a náhrady mzdy. Žalobkyni súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému, k rukám jeho právnej zástupkyne, trovy konania 1.058,57 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola dňa 1. 8. 2005, rozhodnutím úradu vlády SR č. 14121/2005, vymenovaná do prípravnej štátnej služby do funkcie hlavný radca, odbor medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky ES. Rozhodnutím z 27. 1. 2006 č. 2206/2006 bola vymenovaná do stálej štátnej služby. Dňa 24. 1. 2008 vydal vedúci služobného úradu rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, podľa ktorého bola žalobkyňa trvalo preložená z odboru štátnej služby 2.06 - Justícia do odboru štátnej služby 2.11 - Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a rodina. Listom z 11. 11. 2009 vedúci služobného úradu žalobkyni oznámil, že podľa § 129 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. sa žalobkyňa považuje za zamestnanca podľa tohto zákona. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, listom z 8. 2. 2010 č. 238/2010/ÚSVRK, požiadal vedúceho služobného úradu vlády SR o zrušenie troch štátnozamestnaneckých miest vo funkcii štátny radca a o vytvorenie troch nových štátnozamestnaneckých miest na funkciu hlavného radcu, so špecializáciou v odbore právo na odbore Stratégie a regionálnej politiky. Táto žiadosť bola odôvodnená tým, že súčasné štátnozamestnanecké miesta sú obsadené zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním humanitného smeru (U.. Š., I.. Š. J. U.. A.), pričom sa ukázalo ako nevyhnutné tieto miesta obsadiť zamestnancami s právnickým vzdelaním, keďže problémy v oblasti rómskej problematiky treba riešiť právne s potrebou vypracovávať právne stanoviská. Následne vedúci služobného úradu Úradu vlády SR vydal dňa 11. 2. 2010 rozhodnutie č. 6803/2010, ktorým dňom 30. 4. 2010 zrušil v úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v odbore stratégie a regionálnej politiky tri
štátnozamestnanecké miesta vo funkcii štátny radca, obsadené U.. L. Š.I., I.. J. Š. J. U.. V. A. (žalobkyňa). Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím správneho orgánu vydaného v správnom konaní podľa zák. č. 71/1967 Zb. Dňa 16. 2. 2010 podal žalovaný ZO OZ SLOVES žiadosť o prerokovanie výpovedí daných uvedeným trom zamestnankyniam. ZO OZ SLOVES listom zo 17. 2. 2010 žalovanému oznámil, že predmetnú žiadosť berie na vedomie. Žalobkyňa bola od 18. 2. 2010 práceneschopná a jej práceneschopnosť trvala do 31. 8. 2010. Listom z 2. 9. 2010 dal žalovaný žalobkyni výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta štátny radca v odbore štátnej služby 2.11, s odkazom na § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z., keďže služobný úrad nemá pre žalobkyňu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom sa nedohodla inak. Výpoveď žalobkyňa osobne prevzala dňa 6. 9. 2010. Štátnozamestnanecký pomer sa žalobkyni na základe tejto výpovede skončil uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby dňom 30. 11. 2010. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo 6. 12. 2010 č. XXX XXX XXXX uznala žalobkyňu za invalidnú, z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 245,10 eur mesačne. Od 1. 9. 2011 je žalobkyňa zamestnaná ako riaditeľka základnej školy v Košiciach. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Predmetná výpoveď má všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola žalobkyni riadne doručená a dôvod výpovede je v nej vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď za žalovaného podpísal vedúci služobného úradu, ktorý je v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z. oprávnený konať za služobný úrad vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov. Výpoveď je podľa súdu prvého stupňa platná aj z hmotnoprávneho hľadiska. Vedúci služobného úradu žalovaného je v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z. oprávnený vydať rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckých miest, a to aj vzhľadom na čl. 5 ods. 2 písm. c/ Organizačného poriadku žalovaného, platného v čase vydania rozhodnutia č. 6803/2010. Rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckých miest z 11. 2. 2010 č. 6803/2010 nemá formálnoprávne a ani hmotnoprávne nedostatky. Nie je to rozhodnutie vydané v správnom konaní, a preto nepodlieha preskúmavaniu, ako to konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžo/18/2012. Vzhľadom na ust. § 120 zák. č. 400/2009 Z. z. sa na žalovaného nevzťahuje ust. § 61 ods. 3 Zák. práce, t. j. zákaz vytvorenia nového pracovného miesta. Štátnozamestnanecké miesto žalobkyne tak bolo zrušené zákonným spôsobom, pričom žalovaný nemal pre žalobkyňu iné vhodné voľné pracovné miesto. Žalovaný výpoveď vopred so zástupcami zamestnancov prerokoval a tým splnil aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede v zmysle § 74 Zák. práce. V čase doručenia výpovede, t. j. dňa 6. 9. 2010, žalobkyňa ešte nemala status zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Status invalidného poistenca jej bol priznaný až rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 6. 12. 2010. Preto sa na žalobkyňu nevzťahoval § 50 zák. č. 400/2009 Z. z. skutočnosť, že invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný spätne ku dňu 1. 9. 2010, je právne bezvýznamná. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietla, že súd prvého stupňa neskúmal, či žalovaný nemal pre ňu vhodné štátnozamestnanecké miesto, resp. či žalobkyňa nesúhlasila s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodla sa inak. Na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity, kde bola žalobkyňa pracovne zaradená, mal žalovaný v mesiacoch jún - september 2010 štyri voľné štátnozamestnanecké miesta. Jedno z týchto miest bolo totožné so zrušeným miestom žalobkyne - miesto štátneho radcu v regionálnej kancelárii Košice pre sociálnu oblasť a vzdelávanie. V čase výpovednej doby pominul tak dôvod výpovede. V roku 2010 žalovaný nevydal žiadne rozhodnutie o zmene kvalifikačných predpokladov u niektorých štátnozamestnaneckých miest na právnické vzdelanie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na list žalovaného z 10. 11. 2014 č. KVSÚ-181/2014, ktorý pripojila k odvolaniu. V mesiacoch máj - august 2010 žalovaný prijal 3 nových zamestnancov na voľné štátnozamestnanecké miesta bez osobitného kvalifikačného predpokladu. Počas výpovednej doby skončili štátnozamestnanecký pomer 3 zo 4 novoprijatých zamestnancov, prijatých v mesiacoch máj - august 2010, a to L.. A., L.. B. J. T.. Y.. Ich miesta boli počas výpovednej doby žalobkyne voľné. Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že nespĺňala požiadavky služobného úradu na riadne vykonávanie štátnej služby v danom odbore. Tento záver súdu prvého stupňa nie je podložený žiadnymi dôkazmi. Ďalej žalobkyňa súdu prvého stupňa vytkla, že neskúmal, či u žalovaného došlo „k zákonnej organizačnej zmene.“ Podľa nej k organizačnej zmene nedošlo. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vedúci služobného úradu, ktorý nie je štatutárnym zástupcom žalovaného, je oprávnený vydať rozhodnutie, ktorého obsahom je zrušenie štátnozamestnaneckých miest. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta nie je štátnozamestnaneckým
vzťahom upraveným zákonom o štátnej službe. Rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právnym úkonom, ale hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon. Rozhodnutie č. 6803/2010 z 11. 2. 2010 má formu rozhodnutia o organizačnej zmene, nevydal ho však štatutárny orgán. Vedúci úradu vlády toto rozhodnutie neschválil v súlade s čl. 3 ods. 3 písm. c/3 Organizačného poriadku Úradu vlády SR. Toto rozhodnutie nemá náležitosti rozhodnutia o organizačnej zmene. Súd prvého stupňa podľa žalobkyne nesprávne konštatoval, že predmetná výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. V zázname ZV ZO OZ SLOVES zo 17. 2. 2010 nie je zmienka o prerokovaní predmetnej výpovede danej žalobkyni. Napokon žalobkyňa v odvolaní namietla, že podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bola uznaná invalidnou od 1. 9. 2010.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil riadne skutkový stav veci, vec po právnej stránke správne posúdil a napadnutý rozsudok aj riadne a vyčerpávajúco odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
K odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by ku dňu dania výpovede, t. j. ku dňu 6. 9. 2010, žalovaný disponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom. Žalobkyňa počas prvostupňového konania a ani v odvolaní žiadne také konkrétne voľné miesto neuviedla. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že v mesiacoch máj až august 2010 žalovaný prijal 3 nových zamestnancov na voľné štátnozamestnanecké miesta bez osobitného kvalifikačného predpokladu, treba uviesť, že ak by aj toto tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé, pre posúdenie platnosti výpovede nie je rozhodujúce, akými voľnými miestami zamestnávateľ disponuje pred tým, než dá zamestnancovi výpoveď, ale rozhodujúci sa v tomto ohľade stav v čase dania výpovede. Inými slovami, v prejednávanej veci je rozhodujúce, či žalovaný disponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom, vhodným pre žalobkyňu ku dňu 6. 9. 2010, kedy jej bola doručená výpoveď. Táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Na odbore štátnej služby 2.11 Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a rodina, v organizačnom útvare Odbor stratégie a regionálnej politiky - regionálna kancelária Košice, bolo s účinnosťou od 1. 6. 2010 vytvorené jedno štátnozamestnanecké miesto, s požadovaným vzdelaním VŠ II. stupňa, v odbore právo. Keďže žalobkyňa nemá právnické vzdelanie, toto miesto nemožno považovať za pre ňu vhodné, ak by aj bolo v čase dania výpovede voľné. Treba tiež zdôrazniť, že na štátnozamestnanecké vzťahy nemožno ani primerane použiť ust. § 61 ods. 3 Zák. práce (§ 120 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe). Nie je preto právne významné, či žalovaný počas plynutia výpovednej doby žalobkyne, prípadne znovu utvoril zrušené štátnozamestnanecké miesto, a či prípadne po skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na toto miesto prijal iného zamestnanca.
Vedúci služobného úradu rozhodnutím z 11. 2. 2010 č. 6803/2010 zrušil okrem iného i štátnozamestnanecké miesto žalobkyne. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že vedúci služobného úradu konal v súlade s § 12 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z., podľa ktorého vedúci služobného úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahov. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta je nepochybne takou organizačnou zmenou, ktorá je dôvodom výpovede v zmysle § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z. Uvedené rozhodnutie z 11. 2. 2010 č. 6803/2010 súd prvého stupňa v konaní o určenie neplatnosti výpovede nebol oprávnený preskúmavať (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2012 sp. zn. 5Sžo/18/2012, ktorým najvyšší súd rozhodol o odvolaní žalobkyne). Čl. 3 ods. 3 písm. c/ bod 3 Organizačného poriadku Úradu vlády SR, na ktorý v odvolaní poukazovala žalobkyňa, upravuje právomoc vedúceho úradu vlády schvaľovať organizačný poriadok, nie však organizačnú zmenu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že na žalobkyňu sa nevzťahuje § 50 zák. č. 400/2009 Z. z., keďže status občana so zdravotným postihnutím (invalidného poistenca) jej priznala Sociálna poisťovňa rozhodnutím až zo dňa 6. 12. 2010, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 27. 12. 2010. Ku dňu dania výpovede, t. j. ku dňu 6. 9. 2010, teda žalobkyňa nemala status občana so zdravotným postihnutím. Skutočnosť, že uvedeným rozhodnutím zo 6. 12. 2010 bol žalobkyni priznaný
invalidný dôchodok spätne ku dňu 1. 9. 2010, je aj podľa názoru odvolacieho súdu bez právneho významu. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na ust. § 40 ods. 8 Zák. práce, v spojení s § 120 zák. č. 400/2009 Z. z., podľa ktorého zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Podľa tohto ustanovenia žalobkyňa ku dňu dania výpovede nebola zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Na č. l. 146 sa v spise nachádza záznam z rokovania ZV ZO OZ SLOVES pri Úrade vlády SR konaného dňa 17. 2. 2010. V tomto zázname sa k bodu 2/ programu - doručená korešpondencia uvádza, že vedúci služobného úradu zaslal dňa 16. 2. 2010 Závodnému výboru žiadosť o prerokovanie výpovedí na základe rozhodnutia z 11. 2. 2010 č. 6803/2010, že prítomní členovia závodného výboru sa s touto žiadosťou oboznámili dňa 16. 2. 2010 a že vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s U.. L. Š., I.. J. Š. J. U.. V. A. závodný výbor berie doručenú žiadosť na vedomie s tým, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa vykoná v súlade s platnými právnymi predpismi a kolektívnou zmluvou. Je preto správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná výpoveď daná žalobkyni, bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, v zmysle § 74 Zák. práce, v spojení s § 120 zák. č. 400/2009 Z. z. Výpoveď by bola neplatná iba v prípade, ak by sa z uvedeného záznamu nedalo vyvodiť, že odborový orgán sa oboznámil s výpoveďou danou žalobkyni a že ju prerokoval.
Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právna zástupkyňa v odvolacom konaní vykonala 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 320,69 eur (tarifná odmena za 1 úkon právnej služby za zastupovanie vo veci náhrady mzdy 8.050,50 eur = 237,34 eur; tarifná odmena za 1 úkon právnej služby za zastupovanie vo veci určenia neplatnosti výpovede v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. = 64,53 eur; 1/3 zo 64,53 = 21,51 eur; zvýšenie tarifnej odmeny o 1/3 v zmysle § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.: 237,34 + 21,51 = 258,85 eur; rež. paušál 1 x 8,39 eur; 258,85 + 8,39 = 267,24 eur; zvýšenie advokátskej odmeny o 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.: 20 % z 267,24 = 53,45 eur; 267,24 + 53,45 = 320,69 eur). Z týchto dôvodov odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 320,69 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.