Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/135/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113221323 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113221323.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: COMP-LET, s.r.o., Letisko Senica, Hlboké, IČO: 36 218 022, v 2. rade: V.. I. Y., C. Y. XXXX, Š. - G., v 3. rade: V.. D. C., Y. XXX, G. proti odporcovi: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/120/2013-41 zo dňa 10.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/120/2013-41 zo dňa 10.3.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2012-3471 zo dňa 20.04.2013, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 20.06.2013 sa navrhovatelia domáhajú vydania rozsudku, ktorým by Okresný súd Bratislava I. zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2012-3471 zo dňa 20.04.2013. Navrhovatelia podali na súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c), d), g), j) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a zároveň požiadali súd o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 cit. zákona. Navrhovatelia v odôvodnení návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uvádzajú, že prípadný výkon citovaného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a vymáhanie trov konania bude mať pre navrhovateľa v 1. rade likvidačné následky, navrhovateľ v 1. rade bude nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím dôjde k ukončeniu výroby navrhovateľa v 1. rade, k poškodeniu obchodných partnerov a zákazníkov ako aj ďalších osôb. Navrhovateľ v 1. rade teda nebude schopný uspokojovať svojich súčasných veriteľov. Pokiaľ ide o navrhovateľov v 2. rade a v 3. rade, na tých bude mať rovnako vymáhanie tejto pohľadávky likvidačné následky. Navrhovatelia ďalej uviedli, že podľa ich názoru je žaloba podaná dôvodne a v záujme predchádzaniu vzniku ujmy na majetku navrhovateľov ako aj vzhľadom na nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu po vykonaní exekúcie navrhujú povoliť odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Zo spisového materiálnu doručeného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi v 1. rade dňa 27.05.2013, navrhovateľovi v 2. rade dňa 23.05.2013 a navrhovateľovi v 3. rade dňa 24.05.2013. Z uvedeného vyplýva, že žaloba o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podaná dňa 20.06.2013 bola podaná v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Súd posúdil dôvody, pre ktoré navrhovatelia žiadali odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku za natoľko dostačujúce, že pristúpil k povoleniu odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Prihliadol pritom najmä na výšku istiny priznanú rozhodcovským rozsudkom (180.076,- EUR s príslušenstvom) a na skutočnosť, že v prípade ak by súd v konaní vo veci samej rozhodcovský rozsudok zrušil, došlo by k ťažko napraviteľnému stavu. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Poukázal na skutočnosť, že podanú žalobu považuje za účelovú, nedôvodnú a súdom vydané napádané rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, vydané na základe nepravdivých skutočností uvedených v žalobe. Podľa ust. § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.244/2002 Z.z. v platnom znení ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 citovaného zákona svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Navrhovatelia v žalobe ako dôvody zrušenia Rozhodcovského rozsudku uviedli že: - rozhodcovská doložka dohodnutá v Zmluve o použití zmenky je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov - k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, - došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Zákonné ustanovenie na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú v žalobe sa týka spotrebiteľských zmlúv a nie zmlúv uzatvorených medzi navrhovateľmi a odporcom ako právnickými osobami. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svoje obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. navrhovateľmi uvedený dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku je nedôvodný. V konkrétnom prípade Tatra banka a.s. ako veriteľ uzatvorila dňa 18.8.2008 so spoločnosťou COMP- LET s.r.o. ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 3617/08 na základe ktorej jej poskytla splátkový úver vo výške 448.117,90 eur, t.j. nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú VÚP Tatra banky, a.s., zo dňa 14.2.2002 v znení neskorších dodatkov. Za účelom zabezpečenia splatenia celkovej pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. uzatvorila dňa 15.7.2003 s navrhovateľmi Zmluvu o použití zmenky, v znení jej neskorších dodatkov. V bode 1.7 Zmluvy o použití zmenky V.. I. Y., V.. D. C. v súlade s § 303 Obch. zák. vyhlásili, že v prípade ak spoločnosť COMP-LET s.r.o., nezaplatí celkovú pohľadávku veriteľa riadne a včas zaplatia ju za spoločnosť COMP- LET s.r.o., keďže títo ručitelia sú spoločníkmi tejto spoločnosti. Ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v Zmluve o použití zmenky obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý zakladá vznik ručenia. Nakoľko navrhovatelia si nesplnili svoj záväzok zo Zmluvy o úvere Tatra banka, a.s. bola nútená za účelom vymoženia svojej pohľadávky podať žalobu o zaplatenie, predmetné konanie bolo vedené na Stálom rozhodcovskom konaní SBA pod č. k. II/2012-3471 a v danom konaní bol vydaný Rozhodcovský rozsudok. Poukázal tiež na to, že vo vzťahu k navrhovateľom v 2. a v 3. rade predmetná zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 17.3.1998 vo veci C 45/96. Tatra banka a.s., považuje dôvody pre odklad vykonateľnosti za absurdné a zavádzajúce, podľa jej zistení spoločnosť COMP-LET s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nevytvára žiaden zisk, z ktorého by mohli byť uspokojení jej veritelia, práve naopak predmetnými obštrukciami sa snaží účelovo vyhýbať splateniu svojich záväzkov. Účastník, ktorý žiada o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí v odôvodnení návrhu uviesť vážne dôvody na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, teda musí uviesť také dôvody, ktorými by presvedčil súd, že nejde o odďaľovanie výkonu exekúcie, ale o skutočnosti, pre ktoré vykonanie exekúcie na jeho majetok môže viesť k takej situácii, že po zrušení rozhodcovského rozsudku nebude schopný vrátiť veriteľovi plnenie pre nemajetnosť, čo navrhovatelia v žalobe súdu nepreukázali. Tatra banka a.s., považuje odôvodnenie súdu prvého stupňa za nedostatočné, súd v ňom konkrétne neuviedol, ktoré sú to tie „dostačujúce dôvody“, ktoré viedli súd aby vyhovel návrhu na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na odklad vykonateľnosti nezobral do úvahy skutočnosť že: 1) Tatra banka, a.s., poskytla spoločnosti COMP-LET s.r.o splátkový úver vo výške 448.117,90 eur, ktorý navrhovatelia od roku 2009 nesplácajú, pričom tento záväzok navrhovateľ v 1. rade eviduje vo svojom účtovníctve a navrhovatelia v 2. a 3. rade súd jeho spoločníkmi a teda majú vedomosť o splácaní/ nesplácaní úveru, 2) Tatra banka, a.s., za účelom vymoženia svojej pohľadávky bola nútená zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.513,60 eur za podanú žalobu na Stály rozhodcovský súd SBA, čím sa zvýšila jej pohľadávka, 3) spoločnosť COMP-LET s.r.o. nepreukázala súdu žiaden majetok z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka Tatra banky a.s., 4) predmetným rozhodnutím došlo k zvýhodneniu iných veriteľov navrhovateľov, nakoľko Tatra banka a.s., nemôže vymáhať svoju pohľadávku v exekučnom konaní, 5) od podania žaloby už uplynulo viac ako 20 mesiacov a ešte nerozhodol ani prvostupňový súd, 6) navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali súdu tvrdenie, že v prípade ak by súd v konaní vo veci samej zrušil Rozhodcovský rozsudok došlo by k ťažko napraviteľnému stavu, 7) navrhovatelia nepreukázali súdu svoju bonitu, majetok z ktorého by sa mohla judikovaná pohľadávka Tatra banky a.s., uspokojiť, 8) Tatra banka, a.s., do dnešného dňa nepodala návrh na vykonanie exekúcie, ktorej podkladom by bol Rozhodcovský rozsudok, 9) k dnešnému dňu navrhovatelia neuhradili odporcovi ani časť z pohľadávky priznanej odporcovi na základe Rozhodcovského rozsudku, 10) navrhovatelia účelovo opomenuli uviesť v žalobe, že k dnešnému dňu Tatra banka a.s. eviduje voči spoločnosti COMP-LET s.r.o. pohľadávku v súčte vo výške 881.807,01 eur. 11) z registra účtovných závierok verejne dostupných na internete vyplýva, že spoločnosť COMP-LET s.r.o., na základe výkazu ziskov a strát vypracovanom k 30.6.2014 má výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení vo výške -787.617,- eur, čiže tvrdenia navrhovateľov uvedených v žalobe ohľadne dôvodov odkladu vykonateľnosti Rozhodcovského dôvodu sú nepravdivé a zavádzajúce. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľov na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zamietne. K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia v 1., 2., a v 3. rade. Zdôraznili, že návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorú by mohol odporca ako oprávnený viesť proti navrhovateľom v 1., 2., a v 3. rade ako povinným na podklade vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku môžu predísť exekúcií. Súdne konanie pod sp. zn. 30Cb/120/2013, vedené na OS BA I, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. Z uvedených dôvodov považujú navrhovatelia prípadné exekučné vymáhanie pohľadávky vo výške 180.076,- eur spolu s príslušenstvom za likvidačné. V prípade úspechu navrhovateľov v tomto súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, by došlo k zrušeniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku - a na strane spoločnosti Tatra banka a.s., by vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák. Bezdôvodné obohatenie by následne musela spoločnosť Tatra banka a.s., vydať navrhovateľom, na úkor ktorých ho získala. Odklad vykonateľnosti by vylúčil riziko vedenia ďalších súdnych sporov medzi účastníkmi tohto konania. V priebehu súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže kedykoľvek odporca podať návrh na vykonanie exekúcie proti navrhovateľom v 1. až 3. rade ako povinným. Takéto konanie odporcu bude mať pre navrhovateľov likvidačné následky, navrhovateľ v 1. rade bude nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím dôjde k ukončeniu výroby navrhovateľa v 1. rade, poškodeniu obchodných partnerov a zákazníkov navrhovateľa v 1. rade, ako aj ďalších osôb. Navrhovateľ v 1. rade teda nebude schopný uspokojiť ani odporcu ani žiadnych iných svojich veriteľov. Navrhovatelia poukazujú na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní, týkajúcom sa vymáhania pohľadávky zo zmenky, sa nevykonalo dokazovanie a konanie sa obmedzilo len na posúdenie platnosti a náležitosti zmenky. V zmluve o použití zmenky navrhovatelia udelili odporcovi zmenkové vyplňovacie právo. Podstatou zmenkovej obligácie je, že ide o abstraktný záväzkový vzťah, preto súd neskúma existenciu kauzy. Navrhovatelia v 2. a 3. rade ako avalisti vyhlásili, že v prípade ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatia ju veriteľovi v súlade so zmluvou o použití zmenky. Zmluva o použití zmenky bola uzavretá v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. ako nepomenovaná zmluva a jej obsahom bola dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva veriteľa k vlastnej biankozmenke. Veriteľ Tatra banka a.s.. nedoplnil na biankozmenke údaje v súlade s ust. čl. II Zmluvy o použití zmenky, a teda už v rozhodcovskom konaní nebol oprávnený požadovať plnenie od navrhovateľov v 2. a v 3. rade. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, zrušenia rozhodcovského rozsudku ktorého sa navrhovatelia v 1. až 3. rade domáhajú v tomto súdnom konaní, vôbec nezohľadnil námietky navrhovateľov k žalovanému právnemu titulu, k sume istiny a príslušenstva žalovanej pohľadávky, vec nesprávne a nedostatočne skutkovo aj právne posúdil a vyhodnotil a na základe nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci vydal nezákonný rozhodcovský rozsudok, ktorý je t.č. právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.244/2002 Z.z. v platnom znení ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 citovaného zákona svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Navrhovatelia podali návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c), zak. č. 244/2002 Z.z. podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa písm. d) z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, podľa písm. g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a podľa písm. j) boli porušené všetky právne predpisy na obranu práv spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odôvodnení rozsudku (uznesenia) je veľmi významné z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Práve v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa prejavuje výchovná funkcia civilného súdneho rozhodovania a v jeho presvedčivosti spravodlivá ochrana práva a oprávnených záujmov účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné právne posúdenie veci. Pod právnym posúdením veci sa rozumie proces tzv. subsumcie t.j. podriadenia súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. V odôvodnení musí súd uviesť podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním zistený skutkový stav. V danom prípade odvolací súd má za to, že súd v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nepostupoval. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľov v 1. až 3. rade na odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, čím náležite zistil skutkový stav veci ako aj dôvody a skutočnosti o ktoré navrhovatelia opierali návrh na odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a ako sa vysporiadal s námietkami zo strany odporcu. Odvolací súd má za to, že z uvedených dôvodov nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmateľné a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil. Úlohou súdu prvého stupňa bude pri opätovnom rozhodnutí vo veci zhodnotiť celý skutkový stav veci, zhodnotiť okolnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodcovského rozsudku a či sú tu dané dôvody na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vysporiadať sa s námietkami odporcu v podanom odvolaní a až na základe objektívneho zhodnotenia skutkových okolností za akých došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, k podaniu návrhu na jeho zrušenie, opätovne rozhodnúť v predmetnej veci. Úlohou súdu bude svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.