Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228293 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113228293.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FLASH HOLIDAYS SK, s.r.o., so sídlom Krížna 21,811 07 Bratislava, IČO: 36 284 858, proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, v konaní zast. GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.10.2014, č.k. 24Cb/47/2014-73 v časti výrokov o zastavení konania a trovách konania, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/47/2014-73 zo dňa 24.10.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám jeho právneho zástupcu.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením rozhodol, že konanie zastavuje, žalobcovi sa vracia súdny poplatok 497,50 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, trovy konania vo výške 251,68 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia, že leasingové zmluvy č. 113118-L a 113485-L, dohody pristúpení k záväzkom z týchto leasingových zmlúv, ako aj výpoveď uvedených leasingových zmlúv, sú od počiatku neplatné. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2014 žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu rozhodovať v tejto veci.
Súd prvého stupňa zo znenia bodu 6.2 leasingových zmlúv zistil, že účastníci konania sa v nich formou rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory, vrátane sporov o ich platnosť a zrušenie budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného mal súd za to, že účastníci konania uzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá v zmysle citovaných ustanovení OSP braní prejednaniu a rozhodnutiu sporu pred všeobecným súdom. Súd nezistil splnenie žiadnej z podmienok uvedených v § 106 ods. 1 OSP, ktoré by mu umožňovali spor, napriek rozhodcovskej zmluve, prejednať a rozhodnúť. Argumentáciu prednesenú žalobcom súd neuznal ako dôvodnú. Podľa súdu rozhodcovská doložka je formulovaná jasne a zrozumiteľne a niet dôvodu pochybovať o jej platnosti. Rozhodcovská doložka nemusela byť dojednaná individuálne. Z vyššie uvedených uvedených ustanovení tiež vyplýva, že spor medzi stranami mal rozhodnúť rozhodca zo zoznamu vedeného Asociáciou leasingových spoločností SR a nie rozhodca stáleho rozhodcovského súdu. Navyše ani stále rozhodcovské súdy nemajú IČO. Pri podpise zmlúv žalobca potvrdil, že sa oboznámil so zoznamom rozhodcov. Ak by to aj žalobca neurobil, mohol kedykoľvek požiadať asociáciu alebo vybraného rozhodcu o oznámenie, kedy bol do zoznamu zapísaný, prípadne postupovať pri výbere rozhodcu podľa Rokovacieho poriadku rozhodcovského konania konaného rozhodcami pri Asociácii leasingových spoločností SR.
O vrátení súdneho poplatku žalobcovi bez krátenia súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 1,4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 2 OSP. Žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené, nakoľko napriek platnej rozhodcovskej doložke podal žalobu na všeobecnom súde. Žalovaný oprávnene pri svojom prvom úkone využil možnosť námietky, že spor sa má prejednať rozhodcovskom konaní. Z toho dôvodu mu súd priznal náhradu v uplatnenej výške 251,68 eur za tri úkony právnej služby po 61,87 eur, režijný paušál 3x 8,04 eur, plus 20% DPH vo výške 41,95 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalovaného rozhodol podľa § 149 ods. 1 OSP.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zastavení konania a povinnosti zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy vo výške 251,68 eur podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Uviedol, že namieta zastavenie konania s poukazom na ustanovenia § 106 ods. 1, § 103, a § 104 OSP a namieta trovy právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP. Náhrada trov konania sa vždy prisudzuje účastníkovi konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom. Nikdy teda nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta). Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Má za to, že v danom prípade sú zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci (leasingové zmluvy LZ č. 113118 zo dňa 30.01.2009), Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.01.2010, LZ č. 113485 zo dňa 18.05.2009 a Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 09.05.2009 neplatné a nulitné od začiatku. Uvedené zmluvy a dohody, ktoré boli uzatvorené so žalovaným sú spotrebiteľské zmluvy a spadajú do pôsobnosti o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluvy zabezpečujú prevod vlastníckeho práva Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Sžo 106/2007. Súd nemôže zastaviť konanie na základe námietky nedostatku právomoci žalovaného. vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, keď ani nebola vyjednaná a podpísaná žalobcom a nie je doložená žalovaným, ani jeho právnym zástupcom JUDr. Griščíkom a ani v uvedenom spise evidentne žiadna zmluva neexistuje.
Posúdenie otázky neplatnosti zmluvy je vecou súdu, ide o prejudiciálne posúdenie otázky platnosti, pričom rozhodcovská zmluva zahŕňa jednak osobitnú rozhodcovskú zmluvu i rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľné sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Vzhľadom k tomu, že zmluvy o finančnom leasingu LZ č. 113118 zo dňa 30.01.2009, Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.01.2010, LZ č. 113485 zo dňa 18.05.2009 a Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 09.05.2009 za neplatné a nulitné od začiatku, pretože ich podpisovali osoby, ktoré nesplnomocnil konateľ C. G., K. E. XXX, XXX XX S.J., Č. T., vznik funkcie: 19.05.2008, skončenie funkcie 20.10.2011.
V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 v znení neskorších predpisov má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 54 OZ). Kľúčovú pozíciu v ochrane spotrebiteľa pri úprave spotrebiteľských zmlúv smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.1.2015 s tým, že považuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti za vecne
správne. Uviedol, že v danom prípade rozhodcovská doložka nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nemusí byť individuálne dojednaná (ako správne uviedol prvostupňový súd). Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, z jeho formulácie je jasné, že náhrada sa priznáva žalovanému a majú byť len vyplatené prostredníctvom právneho zástupcu. Prvostupňový súd správne zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovanému, nakoľko v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zavinil zastavenie konania, keď napriek nespornej vedomosti o rozhodcovskej doložke podal žalobu na všeobecný súd. Žalovaný má za to, že z odvolania žalobcu je zrejmé, že žalobca výrokom ani odôvodneniu Uznesenia neporozumel. Žalobca sa v priebehu konania odvolával na množstvo ustanovení právnych predpisov, dokonca poskytoval ich výklad, a to evidentne bez bližšieho porozumenia podstaty týchto právnych predpisov.
Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur podľa pripojeného vyčíslenia.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu pri svojom prvom úkone (písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu prvého stupňa dňa 16.10.2014) keď uviedol, že leasingové zmluvy obsahujú v čl. 6.2. identické ustanovenie o rozhodcovskej doložke s nasledovným znením: „Všetky spory vzniknuté v súvislosti s touto leasingovou zmluvou vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú rozhodované podľa platného práva Slovenskej republiky v rozhodcovskom konaní, a to rozhodcom vybraným zo zoznamu rozhodcov vedeného pri Asociácií leasingových spoločností SR. Zmluvné strany sa dohodli, že týmto rozhodcom bude rozhodca, ktorý je ku dňu podpísania týchto zmlúv zapísaný v zozname rozhodcov vedenom pri Asociácií leasingových spoločností SR a ktorého vo veci rozhodnutia sporu osloví žalobca. Svojím podpisom na týchto zmluvách obe strany vyjadrujú i súhlas s takýmto výberom rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, pričom súčasne potvrdzujú, že sa so zoznamom rozhodcov platným ku dňu podpísania týchto zmlúv oboznámili. V rozhodcovskom konaní bude postupované podľa procesných zásad rozhodcovského konania vypracovaných Asociáciou leasingových spoločností SR. Rozhodcovský rozsudok bude pre obe strany záväzný a konečný a podrobia sa jeho výkonu, ako aj výkonu jednotlivých uznesení a rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní. O námietke voči rozhodcovi rozhoduje generálny tajomník Asociácie leasingových spoločností SR, ktorý na rozhodovanie môže prizvať ako prísediacich rozhodcov zapísaných do zoznamu rozhodcov vedenom pri Asociácií leasingových spoločností SR.“ Žalovaný na uvedenej rozhodcovskej doložke trvá a týmto v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku namieta nedostatok právomocí súdu vo veci a žiada, aby súd konanie vo veci zastavil.
K odvolacej námietke žalobcu, že predmetné právne úkony, ktoré boli uzatvorené so žalovaným sú spotrebiteľské zmluvy a spadajú do pôsobnosti o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná) ale možno ju označiť ako druh zmluvy, ktorá môže byť tak občianskoprávna ako aj obchodnoprávna. Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právna úprava akýchkoľvek spotrebiteľských zmlúv sa týka každého dodávateľa, ktorý je podnikateľským subjektom. Vzhľadom na rozsah uzavierania zmlúv, vždy pôjde o podnikateľské subjekty oprávnené na túto podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže obaja účastníci konania sú obchodné spoločnosti, ktoré konali pri uzavieraní predmetných právnych úkonov ako podnikatelia, nie je možné súhlasiť so žalobcom, že ide o spotrebiteľské zmluvy.
Pokiaľ ide o posúdenie rozhodcovskej doložky, nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných resp. neprijateľných podmienkach. Ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky, nesmú byť
obsahom spotrebiteľských zmlúv, aj to len v užšom ponímaní. V tomto prípade však účastníci konania neuzatvorili spotrebiteľské zmluvy, preto nie je možné aplikovať žalobcom citované ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka nemusela byť dojednaná individuálne a je platná.
K odvolacej námietke žalobcu, že predmetné právne úkony sú neplatné, pretože ich podpisovali osoby, ktoré nesplnomocnil konateľ C. G., vznik funkcie: 19.05.2008, skončenie funkcie 20.10.2011, je potrebné uviesť, že predmetné právne úkony boli za žalovaného podpísané osobami na základe plnej moci zo dňa 4.12.2006, ktorá im bola udelená konateľom v rozhodnom čase P. T. na dobu neurčitú. Vzhľadom a uvedené nemožno považovať túto odvolaciu námietku za dôvodnú.
Predmetom odvolacieho konania bolo tiež posúdiť, či súd prvého stupňa aplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania príslušnú právnu normu, keď podľa odporcu mal aplikovať ustanovenie § 146 ods. 1 písm.c) O.s.p. namiesto ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. ‚ žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Pre správny výklad ustanovení § 146 je treba ozrejmiť vzťah ustanovení ods. 1 k ustanoveniam ods. 2. Ods.1 síce vyjadruje zásadu, ktorá sa v prípade skončenia konania z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 146 ods. 1 aplikuje, jej aplikácia však neprichádza do úvahy vtedy, ak sú dané dôvody pre aplikáciu § 146 ods. 2, teda ak súd zastavil konanie z dôvodu, že: a) niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, b) došlo k späťvzatiu (zastaveniu) návrhu podaného dôvodne v dôsledku správania odporcu. To teda znamená, že ak sú dané dôvody uvedené pod písmenom a) alebo b)nemožno aplikovať ustanovenia § 146 ods. 1.
Keďže žalobca podal žalobu na súd napriek dojednanej rozhodcovskej doložke a súd z tohto dôvodu konanie zastavil, platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Súd prvého stupňa správne uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania s tým, že podľa súčasnej právnej formulácie § 149 ods. 1 O.s.p. súd náhradu trov konania priznáva účastníkovi, avšak túto je povinný účastník konania povinný zaplatiť priamo advokátovi.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorý si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur ( úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu pri sadzbe 64,53 eur, režijný paušál 8,39 eur a DPH 20 % 14,58 eur) v súlade s § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto odvolací súd zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu.
Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.