Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/432/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234052 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113234052.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: T. B., M. XX.XX.XXXX, Q. F. W. M. X, zastúpený: advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Daniel Futej, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Bratislava, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške 1 253,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.12.2014 č.k. 11C/194/2013-303, pomerom hlasov 3:0 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.12.2014 č.k. 11C/194/2013-303 p o t v r d z u j e . Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2013, v znení jeho doplnenia zo dňa 25.6.2014, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1.253,91 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do družstva Sporiteľné družstvo Stred BB (ďalej len družstvo) a stal sa jeho členom. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP), ktorú schválil právny predchodca Národnej banky Slovenska - Úrad pre finančný trh rozhodnutím č. E.-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Družstvo zhodnocovalo peňažné prostriedky členov výlučne prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj len obchodník s cennými papiermi), ktorá svoju činnosť vykonávala do 1.3.2011, kedy jej Národná banka Slovenska (ďalej len NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo a obchodník s cennými papiermi dňa 2.6.2008 uzatvorili zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a činnosťou obchodníka s cennými papiermi vo výške 8 % p.a. Nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala dohľad NBS podľa § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. a podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (ďalej len zákon č. 566/1992 Zb.). Peňažné prostriedky vložil do družstva výhradne z dôvodu, že sa spoľahol na dohľad NBS nad činnosťou družstva a obchodníka s cennými papiermi, a teda že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a budú ochránené a zhodnocované jeho peňažné prostriedky. Navrhovateľ sa v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými
papiermi skončil s družstvom činnosť ku dňu 30.4.2010, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo preto nemalo prostriedky na výplatu peňažných prostriedkov a ich zhodnotenie, ktoré mu zveril. Obchodník s cennými papiermi pritom počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých, v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo zmluvy, družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov prebieha v dohodnutej výške. Zároveň si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa zmluvy odmenu. V dôsledku činnosti obchodníka s cennými papiermi mu vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, nakoľko družstvo mu ju nevrátilo a ani nevráti. NBS nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z., ani zákonom č. 566/1992 Zb., a preto objektívne zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, spočívajúcemu v tom, že neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov u družstva a obchodníka s cennými papiermi, ani na ich zamedzenie v budúcnosti. Ak by NBS včas neupozornila družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, tak aby družstvo a jeho členovia mohli chrániť svoje investície, ktorý mohol vykonávať svoju činnosť až do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS neskoro zistila neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície družstva a oneskorene zakázala družstvu činnosť. NBS nereagovala na podnet družstva zo dňa 24.6.2010 na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom, čím spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok. Navrhovateľ sa sprostredkovane z informácií družstva dozvedel, že NBS vedela o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi od roku 2007, kedy uňho vykonala dohľad na mieste. Dňa 8.1.2008 mu rozhodnutím č. M. G.-XXXX/X/XXXX uložila pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 Eur); rozhodnutie bolo zrušené v druhostupňovom správnom konaní. Následným rozhodnutím č. NBS G.- XXXX-X/XXXX zo dňa 20.8.2008 obchodníkovi NBS uložila pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18 Eur), ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať rozklad. Odporca navrhol návrh na začatie konania zamietnuť ako nedôvodný. Namietol, že Družstvo a jeho dcérske spoločnosti sú podnikateľskými subjektmi, ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa zákona Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). Navrhovateľ vedel, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu a s jeho členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa okrem iného týkajú aj hospodárenia družstva. Za činnosť družstva zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán. Navrhovateľ musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, sú účelové a založené na neznalosti právnych predpisov. Prospekt investície, schválený Úradom pre finančný trh, je informačným dokumentom, ktorého účelom je poskytnúť investorom dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní sa postupuje podľa § 127 ods. 4 a § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a posudzuje sa najmä jeho úplnosť podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Prospekt investície obsahuje len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, nie samotnú zmluvu o riadení portfólia. Schválenie prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy o riadení portfólia; schválením prospektu nevznikol medzi družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia domáhať sa súdnou cestou splnenia zmluvných záväzkov v prospech členov družstva. Predstavenstvo družstva a kontrolná komisia družstva boli povinní vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, ktorí majú práva a povinnosti schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v limitovanom rozsahu - kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne robilo. Z hospodárskych výsledkov uvedených v predkladaných správach
nevyplývali indície, ani informácie o zhoršenej finančnej situácii družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom. Od roku 2002 nemalo družstvo výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a ani NBS neoznámilo, že obchodník neoprávnene účtuje odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy; nikdy sa nedomáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi na súde. Družstvo žiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi až dňa 15.4.2010. Na základe toho banka v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 vykonala u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník neposkytoval družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. NBS nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, nepredložil dokumentáciu o vykonávaní činností uvedených v čl. I. ods. 2 zmluvy o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov alebo doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Preto NBS rozhodnutím č. G.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. Rozhodnutím č. G.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z.; rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady č. Y.-XXX/XXXX. NBS dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Na základe neho Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, začalo trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona. Družstvo síce vo svojich podnetoch formálne deklarovalo, že jeho situácia je neúnosná, ale zároveň ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS tým, že si nepreberalo zásielky, neodpovedalo na jej výzvy na predloženie dokladov a informácií, čím sťažovalo priebeh dohľadu a spôsobovalo prieťahy v konaní. NBS rozhodnutím č. G.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície družstva. Družstvo podalo dňa 28.6.2010 ďalší podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a od družstva prijal peňažné prostriedky v sume 26.179.149,64 Eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby družstvo zverilo obchodníkovi finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. V zmysle § 81 ods. 1 písm. c/ bod 3 zákona č. 566/2001 Z.z. nie je majetok družstva považovaný za zákonom chránený klientsky majetok, pretože nie je klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku z garančného fondu investícií. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania nepreukázal, v čom konkrétne by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup NBS. Samotná existencia majetkovej ujmy neznamená, že ju má štát povinnosť nahradiť. Uviedol, že na majetok družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2011 pod značkou K000394 v časti 75B a navrhovateľ si mal prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003; mimoriadne slovenské vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 6; ďalej len smernice 2003/71/ES), na ktorú poukazoval navrhovateľ, sa nevzťahovala a nevzťahuje na problematiku verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale rieši problematiku verejnej ponuky cenných papierov, o ktorú v predmetnej právnej veci nejde. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010 z 25.8.2010, z ktorého vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka veriteľom môže vzniknúť škoda až keď pominú účinky vyhláseného konkurzu. Vtedy pokiaľ veriteľov nárok nebude uspokojený voči dlžníkovi v rámci konkurzu, vzniká majetková ujma. Ak neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie návrhu. Navrhovateľ v replike uviedol, že NBS mala vykonávať dohľad sústavný a nie len jednorazový, čím boli porušené jeho legitímne očakávania. Ak by NBS riadne a včas splnila svoje zákonom stanovené povinnosti a vykonala by potrebné opatrenia, k vzniku škody by nedošlo. Zodpovednosť orgánu verejnej moci za škodu je založená na objektívnom princípe. Podľa jeho názoru sa smernica 2003/71/ES na daný prípad vzťahuje, pretože družstvo v prospekte investície majetkových hodnôt k 20.2.2002 vypočítava majetkové aktíva, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky. NBS účelovo odvracia svoju objektívnu zodpovednosť a presúva ju na I.. S. T., CSc. Po vykonanom dokazovaní súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: Úrad pre finančný trh ako právny predchodca NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím č. E.-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002 schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo, že skutočnosti v ňom uvedené sú úplné a pravdivé. Úrad pre finančný trh dňa 13.5.2003 družstvo
upozornil, že družstvom uvádzané informácie: "ÚFT schválením prospektov investícií odobril projekt družstiev, pretože hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja. To znamená, že od februára 2002 sú družstvá pod dozorom ÚFT, ktorý ich veľmi pozorne sleduje, posudzuje každý prejav navonok a doposiaľ nemá k činnosti výhrady" nie sú v súlade so skutočnosťou. Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. vo vtedy účinnom znení nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad neodobril projekt družstiev; schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových hodnôt. Úrad vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a nie nad celkovou činnosťou družstva. Kompetencie Úradu pre finančný trh prešli s účinnosťou od 1.1.2006 na NBS [§ 45 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančných trhom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 747/2004 Z.z.)]. Dohľad nad finančným trhom je neverejný (§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.). Navrhovateľ ako člen družstva vložil do družstva peňažné prostriedky s cieľom ich zhodnotenia. Dňa 18.9.2010 požiadal o zrušenie jeho členského podielu v družstve. Navrhovateľovi zaniklo členstvo v družstve na základe rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa a zároveň mu vznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu v sume 1 253,91 Eur. Družstvo ako klient a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ uzatvorili dňa 2.6.2008 zmluvu o riadení portfólia podľa § 43 zákona č. 566/2001 Z.z. Zmluva upravovala práva a povinnosti zmluvných strán pri riadení portfólia klienta v súlade so schváleným prospektom investícií a jeho dodatkami. Dôvodom uzatvorenia zmluvy bolo zabezpečenie čo najvyššieho zhodnotenia finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu družstva tvoreného členskými vkladmi členov družstva na základe schváleného prospektu investícií. Obhospodarovateľ sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %. Právam a povinnostiam klienta zodpovedali práva a povinnosti obhospodarovateľa spočívajúce v dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, konaní s odbornou starostlivosťou v najlepšom záujme klienta, dbaní na primeranú mieru rizika pre klienta, ochrane informácií získaných od klienta pred tretími osobami, predkladaní štvrťročných správ o zhodnotení finančných prostriedkov za uvedené obdobie klientovi. Z konania vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha. Po zistení nedostatkov týkajúcich sa prospektu investície, NBS prerokovala nedostatky mimo konania vo veciach dohľadu s členmi štatutárneho orgánu družstva. Zo zápisu č. G.- XXXX/XXXX zo dňa 24.8.2007 vyplýva, že NBS požiadala družstvo a jeho dcérske spoločnosti o písomné stanovisko k nezrovnalostiam a problémom v ich činnosti a o informácie o spôsobe riešenia tohto stavu. Predseda družstva I.. S. T. informoval NBS o bezproblémovej a úspešnej činnosti družstiev od roku 2001 a neevidovali žiadne sťažnosti zo strany jeho členov. Družstvo v odpovedi zdôrazňovalo, že využije svoje finančné nástroje v portfóliu tak, aby bolo ďalej schopné plniť svoje záväzky, resp. predmetné finančné nástroje umiestni v troch subjektoch tak, aby došlo k jednoznačnejšiemu rozloženiu investičného rizika odporúčaného NBS. Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti a finančnej situácii, v ktorých do roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Družstvo v hospodárskych výsledkoch za prvý štvrťrok 2007, druhý štvrťrok 2007, tretí štvrťrok 2007, za prvý štvrťrok 2008, druhý štvrťrok 2008, tretí štvrťrok 2008 za prvý štvrťrok 2009, druhý štvrťrok 2009, tretí štvrťrok 2009 uviedlo, že dosiahli plánované hodnoty a parametre sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia. V dňoch 15.4.2010 a 28.6.2010 družstvo požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste potom, čo mu obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Dňa 23.4.2010 opäť požiadalo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu k družstvu. Družstvo tvrdilo, že podalo podnet NBS už v roku 2007, ale ten súdu nepredložilo. Na základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste, od družstva si dňa 25.4.2007 vyžiadala štruktúru majetku k 31.12.2005 a 31.12.2006, a dňa 24.8.2007 boli prerokované problémy a nezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z.; na prerokovaní sa zúčastnili zástupcovia družstva a NBS. NBS rozhodnutím č. G.-XXXX/X/XXXX zo dňa 8.1.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 Eur). Banková rada NBS rozhodnutím č. Y.-XXX/XXXX zo dňa 7.5.2008 zrušila rozhodnutie NBS č. G.-XXXX/X/XXXX zo dňa 8.1.2008 a vec jej vrátila na ďalšie
konanie. NBS v novom konaní rozhodnutím č. G.-XXXX-X/XXXX zo dňa 20.8.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18 Eur) za porušenie: - ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., tým že s družstvom mal uzatvorenú zmluvu o riadení portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002 a klientovi na základe zmluvy do 31.12.2003 poskytoval hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č 566/2001 Z.z., ktorú od 13.5.2003, t.j. od právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre finančný trh č. Y.-XX/XXXX/OCP vykonávať nemohol, - ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi si neplnil povinnosti voči družstvu (klientovi) vyplývajúce zo zmluvy o poradenskej činnosti vo veciach týkajúcich sa investovania do investičných nástrojov zo dňa 23.1.2004 a pri poskytovaní investičných služieb nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov, - ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi v dňoch 30.9.2006, od 9.10.2006 do 30.10.2006 a od 13.11.2006 do 14.11.2006 neudržiaval primeranosť vlastných zdrojov najmenej 8%, - ustanovenia § 74 ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi v dňoch 30.9.2006, od 9.10.2006 do 30.10.2006 a od 13.11.2006 do 14.11.2006 nezabezpečil, aby jeho majetková angažovanosť neprekročila 25 % vlastných zdrojov voči inej osobe. Obchodník s cennými papiermi proti tomuto rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok (rozklad).
NBS dňa 27.7.2010 oznámila Prezídiu Policajného zboru, Odboru boja proti korupcii Bratislava, skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu na diaľku, nasvedčujúce, že konaním oprávnených osôb družstva došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Na základe tohto oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. U.-XXX/BPK-Q.-XXXX zo dňa 16.11.2010. NBS predbežným opatrením č. G. zo dňa 12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. NBS zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie dodatku k prospektu investície (rozhodnutie č. G.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010). Rozhodnutie bolo potvrdenie rozhodnutím Bankovej rady NBS č. Y.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2010. NBS rozhodnutím č. G.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb pre porušenie ustanovení § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2, § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. Y.-XXX/XXXX zo dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.3.2011. NBS rozhodnutím č. G.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt, pretože sa zmenili údaje uvedené vo verejnej ponuke majetkových hodnôt. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2011 pod značkou K000394 v časti 75B, vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku v sume 30 273,99 Eur. Podal v ňom incidenčnú žalobu. Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože prebieha speňažovanie majetku družstva. Z výpisov z obchodného registra družstva (vložka 383/B, oddiel Dr) a obchodníka s cennými papiermi (vložka 2902/B, oddiel Sa) vyplýva, že I.. S.B. T. bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva obchodníka s cennými papiermi (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). Právne posúdenie veci súd odôvodnil nasledovnými ustanoveniami právnych predpisov: čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; ustanovenia § 3 ods. 1 písmeno d/, 2, 9 ods.1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.; ustanovenia § 126 ods. 1, ods. 2, ods. 5, 127, 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom do 21.7.2013; ustanovenie § 135 ods. 1, 2, 7 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010; ustanovenie § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z.; ustanovenia § 233 ods. 1, 243 ods. 1, ods. 2, 243a, 244 ods. 1, ods. 3 ObZ. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o riadení portfólia medzi obchodníkom s cennými papiermi ako obhospodarovateľom a družstvom ako klientom zo dňa 2.6.2008, ako aj členstvo navrhovateľa v družstve. Sporným zostalo ustálenie, či ide o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu zodpovedného za vznik škody navrhovateľovi. Nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie spravidla postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.6.2010, 6Cdo/115/2010 zo dňa 31.5.2011). Ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/60/2003, ZSP 1/2004). Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a škodou. V prejednávanej veci družstvo, ktorého členom bol aj navrhovateľ, až do roku 2010 deklarovalo, že jeho hospodárske výsledky sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii. Družstvo v rokoch 2007 a 2010 informovalo NBS, že obchodník s cennými papiermi neplní svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s cennými papiermi vykonávať dohľad na mieste a prijala popísané opatrenia, z čoho vyplýva, že NBS nezanedbala svoje povinnosti. Dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vykonávala v zákonnom rozsahu v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vykonávania dohľadu. V čase výkonu dohľadu v roku 2007 a do 31.5.2010 nemohla prekročiť rozsah svojich právomocí, zverených jej týmto a súčasne aj zákonom č. 747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súd zdôraznil aj to, že družstvo už na začiatku svojej existencie zavádzalo svojich členov a poskytovalo im nepravdivé informácie, že Úrad pre finančný trh hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, pričom od februára 2002 sú družstvá pod dozorom Úradu pre finančný trh, ktorý ich veľmi pozorne sleduje a posudzuje každý prejav navonok. Úrad pre finančný trh družstvo dňa 13.5.2003 vyzval, aby také informácie nepoužíval, pretože nie sú v súlade so zákonom. Úrad nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad neodobril projekt družstiev. Navrhovateľ tak nepreukázal, že odporca sa dopustil nesprávneho úradného postupu a nebola naplnená prvá a základná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou, ktorú nespôsobil odporca. Samotní členovia družstva vedeli o investovaní družstva len do nakladačov Božena, ktoré boli prerobené na odmínovacie stroje; o iných investíciách nevedeli, pretože predstavitelia družstva im ich odmietli oznámiť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Členovia družstva po ďalších informáciách nepátrali a nevyvinuli dostatočnú starostlivosť spočívajúcu v záujme o ochranu svojich vkladov v družstve, preto nemožno bez ďalšieho ani ich zodpovednosť prenášať na iný subjekt (štát). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, avšak družstvo sa voči nemu nedomáhalo zaplatenia svojich nárokov. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a prípadnú stratu v jeho hospodárení a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt. Družstvo sa môže domáhať náhrady škody voči členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 ObZ. Priama príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného subjektu ako je odporca. Navyše podľa názoru súdu družstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní obchodníka s cennými papiermi, pretože Ing. Zdeněk Jurica bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva obchodníka s cennými papiermi (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). I.. S. T. preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch obchodných spoločností vedomosť o ich činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať družstvo z titulu funkcie predsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak neurobil a družstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania. Z týchto dôvodov súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 5.1.2015. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu alebo, aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Navrhovateľ sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporcu ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporcu len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporcu bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedol, že súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl.ÚS 21/96. Argument odporcu, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonával dohľad nad celkovou činnosťou Družstva je irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode navrhovateľa došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mal odporca zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s CP neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. Nie je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných povinností odporcom spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom I.. C. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- Eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007 nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva
alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie odporca umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva. Odporca následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 31.1.2012. Odporca sa vyjadril aj k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 10.3.2015 a navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za nepresné a účelové označil tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní navrhovateľ ani nešpecifikoval, na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú tomu, že tento sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sám nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K navrhovateľom namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany odporcu uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a ZoCP. Navrhovateľ ako laik mohol sám požiadať odporcu o vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadroval k otázkam namietaným navrhovateľom. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu odporca uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať
posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Navrhovateľovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže mu vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa - navrhovateľa voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporca k tomu namietol, že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií odporcu podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 2.7.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o.. V tejto súvislosti odporca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a 211 ods. 2. O.s.p.). Dospel k záveru, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné len zdôrazniť, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu navrhovateľa - nesprávny úradný postup odporcu pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. Okrem toho nebolo preukázané ani to, či navrhovateľovi už konkrétna škoda vôbec vznikla. Je nesporné, že odporca bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Až od uvedeného dňa tak mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. Sám navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov Nemožno pričítať na ťarchu
NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol dostatočne vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu odporcu. Z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej podstaty. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov. Bude tak jasné, že za daných okolnosti navrhovateľ nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy v odvolacom konaní vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.