Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113235181 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113235181.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ľuboš Jurčo, so sídlom kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 33 835 845, správca konkurznej podstaty úpadcu: BYTOČ SK, s.r.o. v konkurze, so sídlom Sklenárova 4, Bratislava, IČO: 35 803 533, právne zastúpeného JUDr. Michalom Mišíkom, advokátom, Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 862 746, proti odporcovi v 1. rade: B.. K.. O. I., L. XX/A, XXX XX R., U.. XX.XX.XXXX a odporcovi v 2. rade: C.. Ľ. L., L. XX/C, R., U.. XX.XX.XXXX, obaja právne zastúpení Mgr. Marekom Šmidom, advokátom, AK HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, v konaní o neúčinnosť právnych úkonov, na odvolanie navrhovateľa v časti trov konania a na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/56/2013-176 zo dňa 04.12.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/56/2013-176 zo dňa 04.12.2014, potvrdzuje. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I v konaní pod č. k. 8Cbi/56/2013-176 vydal dňa 04.12.2014 rozsudok, ktorým určil, že zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreté medzi úpadcom, a to spoločnosťou BYTOČ SK, s.r.o. a odporcom v 1. a 2. rade tak, ako vyplýva z výrokovej časti I. rozsudku, sú právne neúčinné. Zároveň súd rozhodol, že odporca v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 460.138,78 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako vyplýva z výroku II. súdu prvého stupňa zo dňa 04.12.2014. Súd prvého stupňa zároveň vo výroku III. vo zvyšku žalobný návrh navrhovateľa zamietol. Vo výroku IV. zaviazal odporcu v 1. a 2. rade k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 221,77 Eur. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že navrhovateľ ako správca úpadcu BYTOČ SK, s.r.o., sa domáhal neúčinnosti navrhovateľom označených právnych úkonov, a to z dôvodu ich odporovateľnosti, a to jednak z dôvodu, že ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia, ako aj z dôvodu, že ide o právne úkony zvýhodňujúce. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade ako nositelia bremena v tejto otázke, dôkazné bremeno neuniesli, aby súd mohol konštatovať neexistenciu úpadku na strane úpadcu v čase uskutočnenia právnych úkonov napadnutých odporovateľnosťou, ako aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi uzavretím odporovaných právnych úkonov a vznikom úpadku na strane úpadcu. Z odporcami predložených a označených dôkazov pred súdom prvého stupňa nebolo možné odvodiť skutočnosť, či spoločnosť úpadcu bola alebo nebola v úpadku v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov tak, ako uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 04.12.2014. Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že odporcovia v konaní neobjasnili, akým spôsobom malo dôjsť k zániku pohľadávky veriteľa Metrostav SK, a.s. a nijako neodstránil rozpor medzi ich tvrdením o neexistencii tejto pohľadávky a jej zaradením do zoznamu pohľadávok. Odporcovia v konaní pred súdom prvého stupňa nijako nespochybnili existenciu ani rozsah pohľadávok ostatných veriteľov (napr. SR - DU Bratislava II, Sociálna poisťovňa). Celková suma záväzkov úpadcu podľa účtovných súvah, konkrétne súvahy za rok 2010, predstavovala v tom čase sumu 637.427,- Eur, a tak mal súd prvého stupňa za preukázané, že v dôsledku odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia zistených pohľadávok veriteľov Metrostav SK, a.s., SR - DU Bratislava II, Sociálna poisťovňa a APL TREND, s.r.o.. Z vyššie uvedených záverov, preto súd prvého stupňa za podstatnú skutočnosť považoval aj to, že z uvedených zmlúv o postúpení pohľadávky nevyplýva žiadna dohoda o odplatnosti a výške odplaty za postúpenie pohľadávok. V spojitosti so zistením, že úpadca iný majetok ako pohľadávky voči odporcom, ktoré v dôsledku odporovaných úkonov zanikli, nemá, súd prvého stupňa dospel k zisteniu, že odporované právne úkony zmarili uspokojenie veriteľov úpadcu. Odporcovia navyše v konaní neoznačili spôsob, akým sa mal zhodnotiť majetok úpadcu v dôsledku vykonania odporovaných úkonov. Súd prvého stupňa ustálil skutkový stav posudzovanej veci tak, že úpadca ako postupca previedol svoje pohľadávky voči odporcom v 1. a 2. rade sériou ôsmych zmlúv na samotných odporcov v 1. a 2. rade. Veriteľ tak previedol svoju pohľadávku na dlžníka. Žiadna zo zmlúv pritom neobsahuje dohodu o akejkoľvek odplate za postúpenie týchto pohľadávok. V súlade s týmto zistením je preto ustálené, že tieto úkony boli vykonané bezodplatne. Vzhľadom na skutočnosť, že platným postúpením pohľadávok z postupcu na odporcu v 1. a 2. rade došlo k splynutiu subjektu veriteľa a dlžníka v jednu osobu, došlo ku dňu uzavretia týchto zmlúv, t. j. ku dňu 05.07.2010, k zániku postupovaných pohľadávok splynutím práva a povinností, a to v súlade s ust. § 584 OZ. Úpadca v čase vykonania odporovaných zmlúv disponoval majetkovou hodnotou vo forme pohľadávok voči svojim konateľom, a to v celkovom objeme 460.138,78 Eur a tieto majetkové hodnoty previedol na odporcov, pričom však za tento prevod neobdržal žiadnu protihodnotu. Úpadca tak znížil svoje majetkové hodnoty (aktíva) o sumu 460.138,78 Eur bez toho, aby recipročne získal akýkoľvek iný majetkový prospech. Súd prvého stupňa zistil, že právne vydanie majetku späť, a to pohľadávok, nie je fakticky možné titulom ich zániku v dôsledku splynutia práva a povinnosti v osobe veriteľa a dlžníka, preto v tejto časti žalobu navrhovateľa zamietol. S poukazom na skutočnosť, že súd prvého stupňa konštatoval naplnenie zákonných dôvodov uvedených v § 58 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZKR, ako aj v § 57 ods. 1 až ods. 4 ZKR, v kontexte ust. § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 ZKR, vyhovel navrhovateľovi v tej časti žalobného návrhu, ktorým sa tento domáhal vydania náhrady vo výške 460.138,78 Eur do všeobecnej podstaty úpadcu zo strany odporcu v 1. a 2. rade. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 prvá veta OSP, pričom jej výšku vyčíslil na sumu 221,77 Eur. Súd prvého stupňa neuznal nárok navrhovateľa zo dňa 27.11.2014, ktorý si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.493,66 Eur vychádzajúc zo základu pre určenie tarifnej odmeny vo výške 460.138,78 Eur. Súd prvého stupňa tak postupoval z dôvodu, že incidenčná žaloba je osobitným typom určovacej žaloby, a preto nie je možné pri určení základu tarifnej odmeny advokáta vychádzať z výšky požadovanej, resp. priznanej relutárnej náhrady. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto súd prvého stupňa vydal rozsudok dňa 04.12.2014 v znení výrokových častí pod I. až IV. rozsudku. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.12.2014 podal odvolanie dňa 18.12.2014 odporca v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Mareka Šmida, advokáta. Odvolatelia prostredníctvom ich právneho zástupcu v odvolaní uviedli, že napádajú rozhodnutie súdu prvého stupňa v predmetnej veci z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP a súčasne podľa § 202 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP. V odvolaní poukazujú na ust. § 58 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ZKR, pričom zákonné predpoklady odporovateľnosti v režime ust. § 58 ZKR tak podľa názoru odvolateľov vytvárajú základný rámec skutkových tvrdení a právnej argumentácie odporcov a ich procesnej obrany v konaní. Odporcovia v 1. a 2. rade uvádzajú, že odporovateľné právne úkony neboli vykonané spôsobom, ktorým by spôsobili úpadok dlžníka, ani neboli úkonmi, ktoré by boli urobené počas úpadku dlžníka. Vzhľadom na to, že išlo o úkony medzi spriaznenými osobami dlžníka, odporcovia preukazovali v konaní neexistenciu úpadku dlžníka. V odvolaní ďalej poukazujú na ust. § 3 ods. 1 a 3 ZKR vo vzťahu k definícii úpadku. Na podporu preukázania svojich tvrdení odporcovia v 1. a 2. rade navrhli vykonať dôkaz listinami, a to účtovnou závierkou za rok 2009 a 2010. Vyššie uvedenými listinami je možné jasne dovodiť, aké záväzky mal dlžník v čase pred vykonaním sporných úkonov a po ich vykonaní, a teda je možné potvrdiť správnosť tvrdenia odporcov o neexistencii plurality na strane veriteľov v čase vykonania právnych úkonov, a teda neexistencii úpadku dlžníka. Súd prvého stupňa sa však s týmito listinami náležite v konaní nevysporiadal. Na takto uvedenom skutkovom základe, preto považuje opomenutie vykonania dôkazov za porušenie ústavnej zásady a nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia súdu prvého stupňa (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. US III 61/94 Sb.). Zároveň poukazuje na konštantnú činnosť Ústavného súdu SR a ES pre ľudské práva. Odvolatelia vo vzťahu k záväzku voči spoločnosti Metrostav SK, a.s., uvádzajú, že uvedené skutkové zistenie súdom prvého stupňa je absolútne nesprávne a chybné a je v rozpore s dôkazmi, ktoré boli vykonané. Ak by súd prvého stupňa postupoval správne, musel by dospieť k iným skutkovým a právnym zisteniam, a to, že pohľadávka spoločnosti Metrostav SK je pohľadávkou zo zádržného práva, ktorá sa stala splatnou v jednej časti až 01.04.2011 (teda po rozhodnom čase) a v druhej časti sa mala stať splatnou až 31.03.2013. Obdobné závery odvolatelia uvádzajú aj vo vzťahu k spoločnosti APL TREND, s.r.o., ktorá v rozhodnom čase nebola veriteľom dlžníka. Dlžník v čase vykonania odporovaných úkonov nebol a ani nemohol byť v úpadku, pretože nemal viac ako jedného veriteľa, ani viac záväzkov 30 dní po lehote splatnosti, ani hodnota jeho majetku nebola nižšia ako hodnota jeho splatných záväzkov, nakoľko absentovala pluralita na strane veriteľov a hodnota majetku prevyšovala hodnotu jeho splatných záväzkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti, preto nie je možné sa stotožniť so skutkovými závermi formulovanými súdom prvého stupňa v rozsudku zo dňa 04.12.2014, a preto žiadajú, aby odvolací súd nimi napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Zároveň žiadajú priznať náhradu trov odvolacieho konania. Dňa 22.12.2014 bolo do podateľne súdu prvého stupňa doručené odvolanie navrhovateľa zo dňa 19.12.2014 proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie v časti IV. výroku rozsudku o povinnosti zaplatiť trovy konania, odvolateľ odôvodnil tým, že peňažná náhrada za vykonané úkony predstavuje výšku 460.138,78 Eur, teda ide o peňažný nárok, ktorý je jednoznačne oceniteľný, a preto žiada odvolací súd o zmenu ním napadnutého výroku IV. rozsudku súdu prvého stupňa a žiada priznať náhradu trov v sume 6.493,66 Eur. Zároveň žiada zaviazať odporcu v 1. a 2. rade na spoločné a nerozdielne zaplatenie trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa voči výroku IV. o povinnosti nahradiť trovy konania, súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 13a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci, a teda, ak vo výroku IV. zaviazal odporcu v 1. a 2. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 221,77 Eur, postupoval tak vecne správne v celom rozsahu. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemôže vyhovieť odvolaniu navrhovateľa, nakoľko incidenčná žaloba je osobitným typom určovacej žaloby, a preto nie je možné pri určení základu tarifnej odmeny advokáta, vychádzať z výšky požadovanej, resp. súdom priznanej náhrady plnenia. V kontexte vecne správne zisteného skutkového základu súdom prvého stupňa, preto odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý výrok IV. rozsudku súdu vydaného dňa 04.12.2014 v celom rozsahu ako vecne správny. Vo vzťahu k odvolaniu odporcu v 1. a 2. rade, doručeného prostredníctvom ich právneho zástupcu, odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo v rámci vykonania dokazovania náležite zistené v zmysle ust. § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 ZKR, v kontexte ust. § 58 ods. 2, ods. 3 ZKR a ust. § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 ZKR, že odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli s úpadcom právne úkony v čase úpadku dlžníka bez primeraného protiplnenia, čím naplnili vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení. Z konania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že úpadca ako postupca previedol svoje pohľadávky voči odporcom v 1. a 2. rade sériou 8 zmlúv na samotných odporcov v 1. a 2. rade. Z konania pred súdom prvého stupňa zároveň jednoznačne vyplynulo, že veriteľ týmito zmluvami previedol svoju pohľadávku na osobu dlžníka. Osoba dlžníka bola spriaznenou osobou v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení. Žiadna zo zmlúv neobsahovala dohodu o odplate za postúpenie týchto pohľadávok, preto, ak súd prvého stupňa na takto zistenom skutkovom základe uviedol, že tieto úkony postúpenia pohľadávok medzi úpadcom a odporcom v 1. a 2. rade boli bezodplatnými právnymi úkonmi, postupoval tak v súlade s dôkazmi, ktoré boli v konaní náležite súdom prvého stupňa vyhodnotené. Súd prvého stupňa zároveň postupoval vecne správne, ak zistil, že úpadca v čase vykonania odporovaných úkonov nedisponoval žiadnym iným majetkom, a tak je vecne správny aj záver súdu, že vykonaním postúpenia pohľadávok došlo k naplneniu základu pre vyslovenie ich odporovateľnosti, a tým neúčinnosti voči veriteľom úpadcu. Súd prvého stupňa zároveň vecne správne zistil, ak konštatoval existenciu pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa, Slovenská republika - DÚ Bratislava II, vo vzťahu k pohľadávkam Metrostav SK, odvolací súd uvádza, že táto pohľadávka sa riadi ustanovením § 46 ZKR, podľa ktorého nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon (ZKR) neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň poukazuje na zistenie, že úpadca v období posledných 5 rokov pred vyhlásením konkurzu uskutočnil právne úkony (uzavretie zmlúv o postúpení pohľadávok), ktorými sa zbavil majetku úpadcu bez uvedenia protiplnenia, možno konštatovať, že tieto úkony mohli v konečnom dôsledku privodiť úpadok dlžníka, ktorý viedol k vyhláseniu konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I dňa 15.10.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 4K/34/2012 na majetok úpadcu: BYTOČ SK, s.r.o., Sklenárova 4, Bratislava, IČO: 35 803 533, a preto nie je možné ich vykonaniu priznať právnu ochranu. V kontexte odvolania vo vzťahu k tvrdeniu, že v čase vykonania odporovateľných úkonov, úpadca nebol v úpadku titulom neexistencie splatných záväzkov ku dňu uzavretia zmlúv, odvolací súd konštatuje, že znaky odporovateľnosti právneho úkony tak, ako ich upravuje zákon č. 7/2005 Z.z., v druhom oddiele, podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno tomu právnemu úkonu dlžníka (v posudzovanej právnej veci odvolacím súdom ide o uzavretie ôsmych zmlúv o postúpení pohľadávok, a to všetky v rovnaký deň dňa 05.07.2010 medzi úpadcom - spoločnosť BYTOČ SK s.r.o. a odporcom v 1. a 2. rade), ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konaní preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, ak konštatoval, že úkony napadnuté odporovateľnosťou ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľov. Nie je preto možné prihliadnuť k odvolaniu, že je bezpredmetné (bez právneho významu), že v konkurze vyhlásenom 15.10.2012, teda 27 mesiacov po vykonaní odporovaných právnych úkonov, prihlásili svoje pohľadávky 4 veritelia. Odvolací súd konštatuje, že pohľadávky veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené a zistené v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Okresným súdom Bratislava I v konaní pod sp. zn. 4K/34/2012, sú ukrátené z hľadiska ich plnenia, titulom, že dlžník neeviduje majetok, ktorého speňažením by došlo k uspokojeniu jeho veriteľov v konkurze. Odvolací súd zároveň považuje za vecne správne skutkové zistenie súdu prvého stupňa, v ktorom konštatuje, že odporca v 1. a 2. rade v konaní neoznačili spôsob, akým sa mal zhodnotiť majetok úpadcu v dôsledku vykonania odporovaných úkonov. Naopak, súd prvého stupňa z obsahu všetkých zmlúv vyvodil, že postupovaná pohľadávka bola vždy voči samotným odporcom v 1. a 2. rade, ktorí boli dlžníkmi postupcu, to na základe dohôd o prevzatí dlhu zo dňa 31.03.2010. V odvolaní neboli vyvrátené skutkové a právne závery zistené súdom prvého stupňa v riadne vykonanom dokazovaní. Odvolateľ iba poukazoval na niektoré tvrdenia, ktoré však potvrdzovali v konečnom dôsledku v jednotlivosti a v celku závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia aj tú skutočnosť, že odporovateľným úkonom dlžníka je aj ten úkon, ktorý sa týka majetku dlžníka a spôsobuje alebo vedie k úpadku dlžníka. V posudzovanej právnej veci, preto vykonaním odporovaných právnych úkonov bez protihodnoty, sa dlžník zbavil majetku bez prijatia protihodnoty, protiplnenia, čím ukracuje pohľadávky veriteľov prihlásených do konania vedeného pod sp. zn. 4K/34/2012. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd považuje za vecne správny odvolaním napadnutý výrok IV. o trovách konania. Odvolací súd zároveň považuje za vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k napadnutým výrokom zo strany odporcu v 1. a 2. rade. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vydaný v konaní pod č. k. 8Cbi/56/2013-176 zo dňa 04.12.2014, potvrdzuje. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k trovám konania, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ nebol úspešný v odvolaní voči výroku IV. rozsudku súdu prvého stupňa, preto mu trovy odvolacieho konania odvolací súd nepriznáva. Vo vzťahu k trovám uplatneným v odvolaní odporcov v 1. a 2. rade, odvolací súd uvádza, že odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade odvolací súd nevyhovel, preto nie je možné priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.