Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/868/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113243496 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113243496.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XXXX/ XX, Š., zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova č. 17, Bratislava, o obnovu konania, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 6. októbra 2014, č. k. 10C/250/2013-41, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 6. októbra 2014, č. k. 10C/250/2013-41 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa povolil obnovu konania právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2012 vedeného pod spisovou značkou 6C/21/2010. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom podaným súdu dňa 17.12.2013 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6C/21/2010 o zaplatenie sumy 4.897,90 eur s príslušenstvom. Toto konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 24.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.06.2012. Žalobca návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že v pôvodnom konaní sp. zn. 6C/21/2010 bol v procesnom postavení žalovaného a bol zaviazaný na náhradu škody v sume 4.897,90 eur s príslušenstvom v prospech spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, na tom skutkovom základe, že ako vodič motorového vozidla škoda C., B.: W.- XXX B. dňa 17.05.2005 v H. v čase 7:00 hod. spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vlastníčke poškodeného motorového vozidla T. P., B.: L. XXX W. žalovaná (v predmetnom konaní v procesnom postavení žalobkyne) vyplatila uplatnené nároky na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, ktoré uzavrela vlastníčka motorového vozidla škoda C., B.: W.-XXX B. so žalovanou. Žalobca v konaní o povolení obnovy konania spolu s návrhom doručil uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 4 Pv73/13-19 zo dňa 25.10.2013, ktorým prokurátor v trestnej veci proti žalobcovi v procesnom postavení obvinenému pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku zastavil trestné stíhanie, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený - žalobca. Vyšetrovateľ OR PZ Bratislava III , OKP, OVK sp. zn. ORP- 347 /OVK - B 3 - 2010 viedol proti žalobcovi trestné stíhania pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 17.05.2005 v čase okolo 7:00 hod riadil osobné motorové vozidlo škoda C., B.: W.-XXX B. v H. po štátnej ceste č. 9 medzi obcami M. Y. Q., v 31 km v oblasti obce F. W. X. na Q. a mal tak spôsobiť dopravnú nehodu tak, že narazil do oproti idúceho osobného motorového vozidla T. P., B.: L. XXX W., ktoré riadila B. T.. Keďže okresnou prokuratúrou Bratislava III vyššie citovaným uznesením bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že neviedol motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a škoda na motorovom vozidle T. P., B.: L. XXX W., ktoré riadila B. T., v dôsledku ktorej žalovaná vyplatila poškodenej z titulu povinného zmluvného poistenia nárok, ktorý si následne uplatnila voči žalobcovi v konaní sp. zn. 6C/21/2010 vedenom pred Okresným súdom Bratislava I v zmysle zákona č. 381/2011 a ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebola daná jeho vecná pasívna legitimácia v konaní sp. zn. 6C/21/2010. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom č.k. 6C/21/2010 - 286 zo dňa 24.04.2010 bol žalobca (F. W.) zaviazaný zaplatiť žalovanej (Wüstenrot poisťovňa, a.s.) sumu vo výške 4.897,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01.09.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 293,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2012 a vykonateľnosť dňa 19.06.2012. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že súd sa stotožnil s tým, že žalobca je pasívne legitimovaným v konaní a to s poukazom na § 2 písm. f) a § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu mal súd za preukázané, že Okresná prokuratúra Bratislava III zastavila trestné stíhanie žalobcu pre trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvádzanom skutkovom základe, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Vzhľadom k tomu, mal súd prvého stupňa za to, že u žalobcu sú splnené podmienky pre obnovu konania, nakoľko až po vydaní rozsudku v konaní sp. zn. 6C/21/2010 bolo voči nemu v trestnom konaní uznesením zastavené trestné stíhanie. Vydanie tohto rozhodnutia v trestnom konaní môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v civilnom konaní. Postačuje, ak sa javí byť pravdepodobné, že nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S poukazom na uvedené, súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietne. Uviedla, že nebol naplnený dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávností súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúžia iné opravné prostriedky. Žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali charakter v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Žiadna z uvádzaných skutočností a údajov nie je taká, že by ju žalobca nemohol použiť už v priebehu pôvodného konania. Zároveň zastavenie trestného konania nezakladá bez ďalšieho iné posúdenie zodpovednosti poisteného. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný iba pozitívnym záverom o spáchaní trestného činu respektíve priestupku. V prípade oslobodzujúceho rozhodnutia, respektíve zastavenia trestného stíhania, súd v občianskom v súdnom konaní riadne skúma tvrdený skutkový stav a môže konštatovať občianskoprávny rozmer porušenia zákonných, respektíve zmluvných povinností účastníka konania. V danom prípade súd konštatoval v občianskoprávnom konaní zodpovednosť žalobcu bez ohľadu na prebiehajúce trestné konanie. Žalovaná namietala aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania na tom skutkovom základe, že nespôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla T. P., B.Q.: L. XXX W., ktorej náklady na odstránenie uhradila poškodenej (B. T.) žalovaná z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca tvrdil, že v danom čase, kedy došlo k dopravnej nehode neviedol motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená. Preto žalovanej voči nemu nevznikol regresný nárok na náhradu škody v zmysle § 12 ods. 2, písm. g) v spojení s § 10 ods., 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. (jednak neohlásením poistnej udalosti) v spojení s § 420 Občianskeho zákonníka (jednak porušením právnej povinnosti). V tomto smere ako nový dôkaz predložil rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 4 Pv 73/13-19 zo dňa 25.10.2013 na základe ktorého bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že po vykonaní všetkých dostupných dôkazov sa podozrenie o tom, že obvinený W. viedol vozidlo, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu, vykonaním žiadneho dôkazu nepotvrdilo. Z vykonaných dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že vozidlo v čase nehody riadil žalobca. Toto rozhodnutie okresnej prokuratúry bolo vydané dňa 25.10.2013, t. j. po právoplatnom skončení konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 6C/21/2010, a teda ho nebolo možné použiť v pôvodnom konaní. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. Predmetné rozhodnutie okresnej prokuratúry je teda dôkazom, resp. rozhodnutím, ktoré žalobca z objektívnych dôvodov nemohol predložiť v pôvodnom konaní. Zároveň ide o rozhodnutie, ktoré má podstatný vplyv na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie účastníka pôvodného konania (žalovaného) a nepochybne (vzhľadom na to, že je ním spochybnená skutočnosť, či žalobca skutočne riadil motorové vozidlo v čase nehody) môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. V danom prípade otázka, či žalobca v čase dopravnej nehody skutočne viedol motorové vozidlo je otázkou skutkovou, pričom rozhodnutie okresnej prokuratúry (ako nové rozhodnutie) spochybňuje správne zistenie skutkového stavu v pôvodnom konaní. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. Cpj 67/82 v zmysle ktorého: „Důvodem pro povolení obnovy řízení ve smyslu ustanovení § 228 odst. 1 písm. a) o. s. ř. může být pozdější rozhodnutí příslušného orgánu řešící odchylně předběžnou otázku, šlo-li o případ, v němž byl soud při původním rozhodování vázán rozhodnutím jiného orgánu (§ 135 odst. 1 o. s. ř.), anebo o případ, v němž soud vycházel při svém rozhodování z rozhodnutí vydaného dříve příslušným orgánem (§ 135 odst. 2 o. s. ř.). Stejně tak může být důvodem obnovy řízení rozhodnutí příslušného orgánu o předběžné otázce, šlo-li o případ, v němž si soud sám v souladu s ustanovením § 135 odst. 2 o. s. ř. vyřešil předběžnou otázku, protože vycházel ze zjištění, že o této otázce nebylo dosud příslušným orgánem rozhodnuto, zjistí-li se potom, že tento příslušný orgán svým kdykoliv vydaným rozhodnutím vyřešil uvedenou otázku odchylně“ . Vzhľadom na uvedené je odvolací súd v zhode so súdom stupňa, že v danej veci bol naplnený dôvod povolenia obnovy konania podľa § 228 ods. 1, písm. a) O.s.p.. Neobstojí ani argument žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napríklad IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (L. H. proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Q. T. M. proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (H. S. proti Španielsku zo dňa 9. decembra 1994). Napadnuté uznesenie je podľa odvolacieho súdu preskúmateľné, pretože obsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré súd aplikoval na ním riadne zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd prvého stupňa teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre procesnú prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ale aj tieto náležite právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove (§ 235 ods. 3 O.s.p.) Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.