Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/103/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010457 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114010457.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému H.. T. X., stíhanému pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/32/2014 zo dňa 28.05.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2015 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/32/2014 zo dňa 28.05.2015 bol obžalovaný H.. T. X. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv 26/2010 zo dňa 17.06.2014 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
v čase od 06.04.2006 kedy došlo k vyhláseniu konkurzu na dlžníka H. X.-Y., do dnešného dňa ako súdny exekútor po tom, čo bol vyzvaný v zmysle ustanovenia § 14 odsek 1 písmeno c/ zákona číslo 328/1991 Zbierky zákonov o konkurze a vyrovnaní na vydanie výťažku získaného speňažením dlžníkovho majetku v exekučnom konaní prerušenom v dôsledku vyhlásenia konkurzu, výťažok vo výške 117.226,50 Sk oprávnenému nevydal, pričom tak mal urobiť, nakoľko tento výťažok sa stal podstatou a mal byť vydaný správcovi konkurznej podstaty, pričom neurobil tak ani po tom, ako bol k tomu zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.10.2007 číslo konania 35CBi/4/2007-26, právoplatným dňa 08.01.2008 a vykonateľným dňa 14.01.2008, čím v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci a z rozhodnutia súdu a spôsobil tak oprávnenému poškodenému správcovi konkurznej podstaty H.. R. U. škodu vo výške výťažku v hodnote 3.891,21€ a trov konania vo výške 233,42€, teda spolu v hodnote 4.124,63€.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 23.07.2015 na č.l. 188-189 odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch svojho odvolania najskôr uviedol, že s oslobodzujúcim výrokom o vine citovaného rozsudku sa okresný prokurátor nestotožnil z viacerých dôvodov, a preto ho napadol odvolaním v neprospech obžalovaného. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a ani v ich súhrne.
K týmto záverom ho viedli nasledovné skutočnosti a návrhy: Argumentoval tým, že vyhodnotením odpovedí možno konštatovať, že hoci sa obžalovaný necíti byť povinný niečo platiť, teda sa necítil byť dlžníkom, a to ani napriek právoplatnému rozhodnutia súdu, tak dňa 03.11.2009 dlžnú sumu oprávnenému uhradil. Ďalej uviedol, že v oboch výpovediach svedka Z.. F. je rozpor a to v tom smere, že vo výpovedi zo dňa 22.07.2008 neuviedol, že si ponechal nejaký výťažok z exekúcie, iba uviedol, že celú agendu s právami a povinnosťami odovzdal obžalovanému. Až následne vo svojej výpovedi zo dňa 01.11.2010 uvádza presnú sumu peňazí, ktoré odovzdal s celou
agendou obžalovanému, pričom zároveň uviedol, že si ponechal určitú sumu ako odmenu, ktorá mu náleží podľa zákona, avšak obžalovaný bol povinný rešpektovať právoplatné súdne rozhodnutie a dlžnú sumu uhradiť. Ak by si obžalovaný myslel, že svedok Z.. F. si ponechal odmenu neoprávnene, bol by to iba občianskoprávny vzťah medzi ním a svedkom Z.. F. a tento vzťah mohol riešiť občianskoprávnymi prostriedkami.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhuje Krajskému súdu v Bratislave, príslušnému na konanie v zmysle ustanovenia § 315 veta prvá Tr. por. aby, podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/32/2014 zo dňa 28.05.2015 v celom rozsahu a súčasne v súlade s ustanovením § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. por. vrátil predmetnú trestnú vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 29.10.2015, na ktorý bol riadne a včas predvolaný poškodený H.. R. U., čo preukazuje doručenka zo dňa 09.10.2015, avšak sa neustanovil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v súlade s § 294 ods. 2 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného H.. R. U..
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2015 intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala v plnom rozsahu na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla, aby Krajský súd v Bratislave tomuto návrhu vyhovel.
Obhajca obžalovaného H.. A. uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný a preto podľa § 319 Tr. por. navrhol odvolanie zamietnuť.
Obžalovaný H.. T. X. plne súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca a zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa cíti byť nevinný.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil.
Obžalovaný H.. T. X. na hlavnom pojednávaní súdu I. stupňa vypovedal, že dňa 01.10.2006 prevzal exekučnú agendu po odvolanom exekútorovi Z.. J.. T. F.. Prevzal aj inkriminovaný spis, kde bola ešte exekútorom F. vykonaná dražba nehnuteľnosti s výťažkom 117.226,50 Sk t. j. 3. 891,21€. Tieto finančné prostriedky však neprevzal. Uvedenú sumu si ponechal exekútor F. na krytie častí svojich trov exekúcie. Príklep na dražbu aj konkurz bol vykonaný pol roka predtým ako prevzal exekučnú agendu. Správca konkurznej podstaty nevymáhal peniaze súdnou cestou od exekútora F., on podal žalobu na jeho osobu, aj keď podľa exekučného poriadku § 16a odsek 8 ako náhradník nezodpovedá za škodu spôsobenú predchádzajúcim exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol. Ohľadom súdneho konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici uviedol, že včas zaslal ospravedlnenie a žiadal o odročenie pojednávania, aby mohol vysvetliť prečo peniaze nevydal. Súd sa jeho žiadosťou vôbec nezaoberal a zaviazal ho vydať správcovi konkurznej podstaty peniaze, ktoré nemal. Aj keď peniaze nemal, dňa 03.11.2009
uhradil správcovi konkurznej podstaty sumu 3.891,21€ a trovy súdneho konania 233,42,-€ následne sa dozvedel, že dňa 18.11.2009 bol obvinený z niečoho, čo neurobil. Voči rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o podanie mimoriadneho opravného prostriedku, čo však bolo zo strany Generálnej prokuratúry SR zamietnuté. Svedok- poškodený H.. R. U. na hlavnom pojednávaní súdu I. stupňa vypovedal, že začiatkom roku 2006 bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty dlžníka H. X.. V rámci činnosti správcu zistil, že bola vykonávaná exekúcia na majetku dlžníka, ktorú pôvodne vykonával exekútor F. a neskôr došlo k zmene exekútora. Keďže zistil, že bol predaný nejaký majetok a exekútor by mal disponovať čiastkou okolo 117.000,-Sk, vyzval obžalovaného listom aby vydal túto sumu, keďže patrila do podstaty. Keďže obžalovaný na list nereagoval, ani na urgenciu, podal návrh na súd, aby rozhodol o vydaní peňazí. Obžalovaný peniaze nevydal ani po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica, poslal trestné oznámenie. Náhradu škody nežiadal, keďže obžalovaný škodu uhradil.
Svedok Z.. J.. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že odovzdal agendu obžalovanému, keď ukončil činnosť exekútora. Zároveň mu odovzdal aj sumu 398.000,-Sk, ktorá bola na účte exekútorského úradu. Sumu 117.226,50 Sk, ktorá bola výťažkom získaným speňažením dlžníkovho majetku v exekučnom konaní dlžníka H. X.-Y. neodovzdal obžalovanému, ale si ju ponechal na čiastočné pokrytie trov exekúcie, ktorá predstavovala čiastku okolo 300.000,-Sk. Suma 398.000,-Sk, ktorú odovzdal obžalovanému bola získaná z exekučných konaní, pričom v čase odovzdávania exekučného úradu prebiehali dva súdne spory a suma 300.000,-Sk bola viazaná na tieto spory a zvyšok ostal na bežnú prevádzkovú činnosť úradu.
Z listinných dôkazov vyplývajú chronologicky nasledovné skutočnosti:
Z príjmových dokladov exekútorského úradu Z.. J.. F. vyplýva, že vydražiteľ dňa 04.04.2005 uhradil sumu 58.623,50 Sk a 58.613,-Sk spolu 117.226,50 Sk.
Okresný súd v Čadci uznesením zo dňa 27.05.2005 č. k. EX/XXXX/XXXX, právoplatným dňa 04.03.2006 schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľnosti vo vlastníctve H. X. vydražiteľovi, ktorý urobil najvyššie podanie, sumu 117.226,50 Sk.
Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 28K/66/2005 zo dňa 06.04.2006 krajský súd zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka H. X.-Y. a za správu konkurznej podstaty bol ustanovený H.. R. U..
Z dekrétu o určení náhradníka súdneho exekútora (č.l. 34) odvolací súd zistil, že dňa 01.10.2006 bol obžalovaný určený za náhradníka exekútora Z.. J.. T. F., ktorého výkon exekútorského úradu zanikol dňa 30.09.2006.
Mimoriadne dôležitou skutočnosťou je to, že prechádzajúci exekútor Z.. J.. T. F. vymoženú sumu vo výške 117.226,50 Sk obžalovanému nezaslal, ale túto si ponechal na čiastočné krytie trov exekúcie. Žiada sa podotknúť, že v čase, keď pôvodný exekútor vymohol vyššie uvedenú sumu (dňa 25.07.2005), ani ešte nebol vyhlásený konkurz, čo bolo až dňa 06.04.2006.
Následne obžalovaný dňa 01.10.2006 prevzal exekučnú agendu po odvolanom exekútorovi Z.. J.. F. ako jeho náhradník, ktorý mu zaslal na účet aj sumu 398.000,-Sk, ktorá bola na účte exekútorského úradu. Uvedená suma však bola účelovo viazaná na dva prebiehajúce súdne spory vo výške asi 300.000,- Sk, takže nemohla byť použitá na plnenie vyplývajúce z exekúcie, ktorá je predmetom tohto trestného konania a zostatok sumy bol na bežnú prevádzku úradu.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), z ktorého vyplýva, že exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Obžalovaný H.. T. X. teda v čase, keď vstúpil ako náhradník namiesto Z.. J.. F., nedisponoval vyššie uvedenou sumou, pretože túto mu predchádzajúci exekútor neodovzdal a ponechal si ju na krytie trov exekúcie. Ak by aj touto sumou v čase vyhlásenia konkurzu naozaj fyzicky disponoval, v zmysle citovaného ustanovenia § 36 ods. 6 Exekučného poriadku si mohol túto sumu ponechať za účelom krytia trov exekučného konania.
Následne na návrh správcu konkurznej podstaty H.. R. U. Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok sp. zn. 35CBi/4/2007 zo dňa 29.10.2007, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti vydať sumu 117.226,50 Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania do dňa 15.06.2006 až do jej vydania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a trovy konania v sume 7.032,-Sk. Rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 14.01.2008.
Následne sa obžalovaný H.. T. X. snažil využiť podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozsudku, nakoľko pred rozhodnutím súdu ospravedlnil svoju neúčasť, a aj napriek tomu súd vystavil rozsudok pre zmeškanie. Generálna prokuratúra SR však jeho podnetu nevyhovela a dovolanie nepodala.
Napokon z výpisu z účtu exekútorského úradu H.. T. X. vyplýva, že dňa 03.11.2009 bola zaslaná suma 3.891,21 € na účet poškodeného H.. R. U..
Z takto podrobne popísanej situácie teda jednoznačne vyplývajú skutočnosti, ktoré v skutkovej vete podanej obžaloby z neznámych dôvodov absentujú a to, že obžalovaný H.. T. X. vystupoval v danej veci ako náhradník, ktorý predmetnú dlžnú čiastku ani pre oprávneného nevymohol (pretože tak učinil jeho predchodca exekútor Z.. J.. F.) a ani s touto nikdy nedisponoval, pretože mu túto predchádzajúci exekútor nikdy neodovzdal.
Okrem toho bolo potrebné brať do úvahy podstatnú skutočnosť, že ustanovenie § 36 ods. 6 Exekučného poriadku ako predchádzajúceho exekútora Z.. J.. F., tak aj obžalovaného oprávňovalo si ponechať finančnú čiastku na pokrytie trov exekúcie a tieto v zmysle tohto ustanovenie nebol povinný odovzdať správcovi konkurznej podstaty.
V neposlednej rade je potrebné brať do úvahy ešte ďalšiu podstatnú skutočnosť a to, že podľa § 16a ods. 8 Exekučného poriadku náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.
Čo sa týka konkurzného konania, odvolací súd považuje upozorniť na podstatnú skutočnosť a to, že konkurz bol vyhlásený dňa 06.04.2006, teda ešte za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, kde podľa § 14 ods. 1 písm. e/ veta druhá a tretia citovaného zákona ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d/ speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.
V danom prejednávanom prípade teda v čase prejednávaného skutku boli účinné dve ustanovenia a to § 36 ods. 6 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 písm. e/ zákona č. 328/1991 Zb., ktoré otázku trov exekučného konania riešia diametrálne rozdielne. Exekučný poriadok dával exekútorovi zákonné oprávnenie si ponechať trovy exekúcie a tieto správcovi konkurznej podstaty nevyplatiť, na strane druhej zákon o konkurze a vyrovnaní sa takéto trovy exekúcie stali pohľadávkou proti podstate.
Týmto závažným rozporom sa nezaoberali ani orgány prípravného konania a v konečnom dôsledku ani súd I. stupňa, i keď tento má závažný vplyv na celkovú situáciu. Exekučný poriadok je v danom citovanom ustanovení lex specialis voči citovanému ustanoveniu zákona o konkurze a vyrovnaní a je teda sporným, či mal obžalovaný povinnosť vydať trovy exekúcie a to prinajmenšom aspoň do vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, čo bolo dňa 14.01.2008.
Po nadobudnutí vykonateľnosti citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sa však situácia diametrálne zmenila, pretože obžalovaný bol povinný v plnom rozsahu rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré mu ukladalo povinnosť uvedenú sumu vydať správcovi konkurznej podstaty.
Pre posúdenie konania obžalovaného z hľadiska či bol alebo nebol spáchaný prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno c) Tr. zák. je potrebné taktiež skúmať zavinenie vo forme úmyslu, pretože uvedený prečin vyžaduje po subjektívnej stránke zavinenie formou priameho alebo nepriameho úmyslu.
Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že obžalovaný H.. T. X. nemal úmysel inému spôsobiť škodu alebo zadovážiť mu alebo inému neoprávnený prospech tým, že nevydal správcovi konkurznej podstaty výťažok z exekúcie, nakoľko týmto výťažkom obžalovaný JUDr. T. X. ani nikdy nedisponoval. K prijatiu predmetnej sumy vo výške 117.226,50 Sk došlo ešte v čase kedy exekútorský úrad viedol Z.. J.. F..
Odvolací súd zdôrazňuje v prípade prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno c) Tr. zák. potrebu úmyslu spôsobiť inému škodu alebo zaobstarať sebe alebo inému neoprávnený prospech, ktoré vyjadrujú pohnútku (motív) konania páchateľa, pričom oba uvedené znaky sú rovnocenné a majú alternatívne postavenie. Uvedený motív alebo zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorá iniciuje jeho konanie musí byť preukázaný.
V prípade obžalovaného H.. T. X. je na základe vyššie uvedených výpovedí ako aj listinných dôkazov jednoznačne preukázaná absencie úmyslu spôsobiť poškodenému H.. U. škodu, resp. zaobstarať sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Tento záver jednoznačne preukazuje aj konanie obžalovaného podaním žiadosti na podanie mimoriadneho dovolania proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý mu ukladal povinnosť vydať sumu 117.226,50 Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania a trov konania. Nakoľko jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nebolo vyhovené vrátil finančné prostriedky z vlastných peňazí poškodenému (03.11.2009, č.l. 54) a to ešte predtým, ako mu bolo vznesené obvinenie (18.11.2009, č.l. 2).
Krajský súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu I. stupňa, ako aj s jeho záverom, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému JUDr. T. X. za vinu, nie je trestným činom.
K odvolacím námietkam okresného prokurátora odvolací súd uvádza, že rozpor vo výpovediach svedka Z.. J.. F. zo dňa 22.07.2008 a 01.11.2010 o množstve peňazí odovzdaných obžalovanému JUDr. T. F. považuje za irelevantný vo vzťahu ku skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Z.. J.. F. vo svojej neskoršej výpovedi len spresnil množstvo finančných prostriedkov, ktoré odovzdal obžalovanému spolu s agendou. Predmetnú sumu vo výške 117.226,50 Sk si však ponechal na krytie trov exekúcie. Z výpovede obžalovaného v nadväznosti na výpovede svedka Z.. J.. F. možno vyvodzovať záver, že obžalovaný H.. T. X. neprevzal žiadne finančné prostriedky súvisiace s exekučným konaním proti povinnému H. X. - Y.. Na základe uvedeného nepovažuje odvolací súd výpovede obžalovaného a svedka Z.. J.. F. za rozporné, nakoľko tieto v priamej súvislosti s listinnými dôkazmi potvrdzujú konštatované závery.
Na základe uvedených skutočností a úvah, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je zákonné a správne zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré aj krajský súd v podrobnostiach poukazuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.