Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010550 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114010550.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného Y. S. spol. , pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaných Y. S. a H.. B. W. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 31.10.2014 sp. zn. 8T/37/2014, na verejnom zasadnutí konanom 07. mája 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných Y. S., K.. XX.XX.XXXX B. O. a H.. B. W., K.. XX.XX.XXXX B. J. sa z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 31.10.2014 sp. zn. 8T/37/2014 boli obžalovaní Y. S. a H.. B. W. uznaní za vinných pre prečin útoku verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 19.09.2013 v čase okolo 03:00 hod. v Bratislave na B. T.. XX v priestoroch reštaurácie O. cafe, po príchode hliadky Mestskej polície v zložení X. S. a Y. Z., z dôvodu riešenia priestupku, k nim pristúpil obvinený Y. S. so slovami „ žijete z našich daní, ja platím 1.500,- € ročne na vás ”, následne chytil poškodeného X. S. za krk a druhou rukou ho udrel do tváre, načo bol poškodeným S. vyzvaný, aby ustúpil od svojho konania, čo neuposlúchol a opätovne sa pohol smerom k poškodenému S., na čo spadli obaja na zem, kedy k nim pristúpil druhý člen hliadky Y. Z., založil obvinenému Y. S. na ruky putá, pričom v tom pristúpil k zasahujúcim príslušníkom Mestskej polície obvinený H.. B. W. zozadu udrel poškodeného X. S. do temena hlavy, následne bol zadržaný ďalšou hliadkou. Za uvedený prečin bol obžalovaným Y. S. a H.. B. W. každému samostatne podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 36 písm. j/, § 57 ods. 1, § 56 ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest výmere 1.500,- euro. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, okresný súd každému obžalovanému samostatne, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Okrem toho bolo obžalovanému H.. B. W. podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní Y. S. a H.. B. W. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoby oprávnené podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Obžalovaný Y. S. v písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na výpoveď svedkyne S. Q.. Táto výpoveď neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre vyvodenie záveru, že z jeho strany došlo k spáchaniu prečinu útoku na verejného činiteľa. Ďalej obžalovaný uviedol, že svedecké výpovede príslušníkov mestskej polície obsahujú značné rozpory. Prvým, podľa jeho názoru zásadným rozporom je, že poškodený X. S. rozdielne popisuje priebeh údajného napadnutia, pričom najprv uvádzal, že ho mal odvolateľ udrieť do tváre, následne pri výsluchu pred vyšetrovateľom aj pred okresným súdom, už túto skutočnosť neuviedol a neskôr ju opäť uviedol. Rovnako nejednotné sú vyjadrenia poškodeného X. S. o spacifikovaní osôb, tak odvolateľa, ako aj H.. B. W., nakoľko pri výsluchoch v prípravnom konaní uviedol, že príslušníkmi mestskej polície bol spacifikovaný iba on (obžalovaný Y. S.) a na hlavnom pojednávaní uviedol, že z ich strany došlo k spacifikovaniu oboch obžalovaných, následne uviedol, že príslušníkmi mestskej polície bol spacifikovaný len on (obžalovaný Y. S.), avšak nevedel uviesť kto spacifikoval H.. B. W.. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní poškodený X. S. tiež uviedol, že v čase zásahu sa v prevádzke nachádzala aj manželka obžalovaného Y. S., pričom táto na uvedenom mieste preukázateľne nebola, či už pred zásahom, počas alebo po zásahu príslušníkmi mestskej polície. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vo výpovedi poškodeného X. S. existujú podstatné rozpory a zároveň možno vyjadriť pochybnosti o hodnovernosti týchto jeho výpovedí. Čo sa týka svedeckej výpovede Y. Z., je viac než pravdepodobné, že ide o výpoveď kolegiálnu. Tieto rozporuplné tvrdenia príslušníkov mestskej polície neboli preukázané žiadnymi ďalšími vykonanými dôkazmi. Odvolateľ dal do pozornosti krajskému súdu aj dôkaz - obrazový záznam, ktorý preukazuje jeho neagresívne správanie počas zásahu mestskými policajtmi. Z tohto obrazového záznamu vyplýva, že tak príslušníci mestskej polície, ako aj príslušníci Policajného zboru sa k nemu nesprávali ako k agresívnej, resp. nebezpečnej osobe. On neprejavil ani najmenší náznak agresie alebo vôle vzdialiť sa z dohľadu týchto príslušníkov, prípadne utiecť preč. Uvedený dôkaz jednoznačne vyvracia vyjadrenia príslušníkov mestskej polície o ich napadnutí alebo prejavoch agresie z jeho strany. Obrazový záznam tiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný H.. W. bol spútaný a zložený na zemi troma príslušníkmi polície bez toho, aby kládol odpor, pričom správanie príslušníkov polície voči obžalovanému H.. W. po jeho spútaní nebolo profesionálne, či korektné, pričom ich zásah presahoval rámec ich zákonných oprávnení. Na základe uvedených skutočností, týkajúcich sa správania príslušníkov tak mestskej polície, ako aj štátnej polície pri zásahu voči jeho osobe, ako aj druhému obžalovanému, možno vyjadriť značné pochybnosti o ich nezaujatosti a hodnovernosti ich výpovedí, na podklade ktorých bol proti jeho osobe vydaný odsudzujúci rozsudok. Nemožno totiž vylúčiť, že účelom výpovedí týchto spomínaných príslušníkov polície, bolo predídenie prípadným obvineniam z prekročeniach ich právomoci pri zákroku. Záverom obžalovaný Y. S. prostredníctvom svojho obhajcu sa domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol spôsobom, že ho spod obžaloby oslobodí. Obžalovaný B. W. v písomných dôvodoch svojho odvolania zdôraznil, že napadnutý rozsudok nie je správny. Počas celého trestného konania tvrdil, že predmetný skutok nespáchal. Okresný súd nebral do úvahy jeho obhajobné tvrdenia, ani produkované dôkazy na hlavnom pojednávaní. Odvolateľ poukázal predovšetkým na rozpory vo výpovediach príslušníkov mestskej polície, ktorých výpovede sa značne odlišovali v podstatných bodoch. Hlavne išlo o výpoveď poškodeného X. S. z hlavného pojednávania, ktorý popísal priebeh skutkového deja odlišne ako vo svojej skoršej výpovedi v štádiu prípravného konania. Podľa tvrdení poškodeného X. S., ako aj podľa kamerového záznamu, on (obžalovaný H.. B. W.) nemohol poškodeného fyzicky napadnúť, nakoľko v čase zatýkania obžalovaného Y. S., tento kľačal na ňom a on (obžalovaný H.. B. W.) stál obďaleč od miesta, kde malo dôjsť k fyzickému útoku, čo nemohlo byť technicky možné, vzhľadom na vzdialenosť medzi ním a poškodeným. Čo sa týka uloženého ochranného protialkoholického liečenia, obžalovaný H.. B. W. s takýmto ochranným opatrením vyslovil nesúhlas, nakoľko nie je závislý na alkohole, pričom od XX.XX.XXXX, kedy malo dôjsť k predmetnému skutku, vôbec nepožíva alkoholické nápoje a stále abstinuje. S poukazom na uvedené, obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol spôsobom, že ho v celom rozsahu spod obžaloby oslobodí. Obhajca obžalovaného Y. S. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Zdôraznil, že vina obžalovaného bola ustálená len na základe výpovedí príslušníkov mestskej polície, pričom ide o kolegiálne výpovede, a preto ich nemožno označiť za objektívne. Navyše tu existuje kamerový záznam, z ktorého je evidentné, že sa obžalovaný Y. S. nesprával agresívne. Obhajca navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného Y. S. spod obžaloby oslobodí. Obhajkyňa obžalovaného H.. B. W. na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržiavala písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Poukázala na rozpory vo výpovediach poškodených - príslušníkov mestskej polície. Zdôraznila, že obžalovaný H.. B. W. počas celého trestného stíhania rovnako uvádzal, že mestských policajtov fyzicky vôbec nenapadol. Podľa neho, išlo iba o slovný konflikt, pričom k fyzickému útoku nedošlo. Záverom obhajkyňa navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovaného H.. B. W. spod obžaloby oslobodí. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla odvolanie oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje rozsudok okresného súdu za správny vo všetkých jeho výrokoch. Poškodený X. S. na verejnom zasadnutí uviedol, že nemôže súhlasiť s argumentáciou oboch odvolateľov , že by v jednotlivých fázach trestného konania vypovedal rozdielne. V podstatných bodoch vypovedal vždy rovnako. Nikto nemôže od neho žiadať, aby pri opakovaných výsluchoch, vypovedal rovnako od slova do slova a použil rovnaké slovné spojenia. Obžalovaný Y. S. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa necíti byť vinným z predmetného skutku. S odstupom času je mu však ľúto, že takáto situácia vznikla. Vyslovil názor, že dokazovanie sa malo vykonať dôslednejšie a mali byť vypočutí svedkovia, ktorí sa na mieste činu nachádzali a nie teraz robiť dohady o tom, ktorá manželka obžalovaného tam bola alebo nebola. Obžalovaný H.. B. W. na verejnom zasadnutí vyslovil ľútosť nad tým, že sa vôbec na mieste činu nachádzal. On fyzicky nemohol zaútočil na poškodeného, keďže počas celého incidentu bol od neho v značnej vzdialenosti a tak ho ani reálne nemohol napadnúť. Rovnako vyslovil presvedčenie, že vyšetrovanie nebolo vykonané dôsledne, pričom mali byť vypočutí svedkovia, ktorí sa v prevádzke nachádzali a títo mohli opísať udalosti, ako sa reálne odohrali. Krajský súd na podklade odvolaní obžalovaných Y. S. a H.. B. W. podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania oboch obžalovaných nie sú dôvodné. Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento spáchali obžalovaní Y. S. a H.. B. W.. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť. Vina obžalovaných bola predovšetkým preukázaná výpoveďami poškodených - svedkov X. S. a Y. Z., s ktorými korešpondovali aj výpovede svedkov Y. Z. a Y. Q.. Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí poškodených - svedkov X. S. a Y. Z., ktorí popísali priebeh skutkového deja a oboch obžalovaných z protiprávneho konania usvedčili. Napokon ani kamerový záznam nedokázal hodnovernosť svedeckých výpovedí príslušníkov mestskej polície spochybniť, nakoľko žalovaný skutkový dej, vrátane fyzického útoku oboch obžalovaných voči poškodenému X. S. sa odohral v priestoroch reštaurácie a nie vonku na ulici, kde bol kamerový systém umiestený. Na strane druhej, výpovede obžalovaných Y. S. a H.. B. W. bolo potrebné vyhodnotiť ako účelové, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Odvolacie námietky oboch obžalovaných, že vykonané dôkazy boli zo strany súdu prvého stupňa vyhodnotené nesprávne, nezodpovedajú zisteným skutočnostiam. Ani odvolací súd nevzhliadol závažné a podstatné rozpory medzi skoršou a neskoršou výpoveďou poškodeného - svedka X. S., či rozpory medzi výpoveďou poškodeného - svedka X. S. a výpoveďou poškodeného - svedka Y. Z.. Pokiaľ aj došlo k určitým odlišnostiam, nemožno tieto považovať z hľadiska meritórneho rozhodnutia za podstatné. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že je pomerne bežné, ak svedok, ktorý vypovedá v trestnom konaní opakovane, jeho viaceré výpovede nie sú úplne identické (rovnaké od slova do slova). Často sa stáva, že takáto opakovane vypovedajúca osoba môže niečo zabudnúť, prípadne určitej okolnosti už neprikladá takú dôležitosť, alebo si na niečo dodatočne spomenie, čo v predchádzajúcej výpovedi neuviedla. Čo sa týka svedeckej výpovede poškodeného X. S., túto možno označiť sa zhodnú a nemennú vo všetkých štádiách trestného konania, predovšetkým v tom, že menovaný svedok stále rovnako uvádzal, že obžalovaní sa v priestoroch reštaurácie správali agresívne, čo vyvrcholilo fyzickým útokom z ich strany na jeho osobu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaní Y. S. a H.. B. W. vo svojich odvolaniach len zopakovali obhajobnú argumentáciu použitú v predchádzajúcich štádiách trestného konania, krajský súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis, dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že výrok o vine obžalovaných Y. S. a H.. B. W. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu tohto skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. V tomto smere odvolacie argumenty oboch obžalovaných nemohli obstáť. Krajský súd zistil, že prvostupňový súd správne zistené konanie obžalovaných Y. S. a H.. B. W. právne posúdil v súlade so zákonom tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej, keď ho právne kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Odvolací súd rovnako odkazuje na odôvodnenie právnej kvalifikácie, ktoré okresný súd dostatočne rozviedol v napadnutom rozsudku. Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého peňažného trestu, spolu z dielčim výrokom o uložení náhradného trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osoby páchateľov ich pomery a možnosť nápravy. Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol u oboch obžalovaných jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaní viedli pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. Uložený peňažný trest vo výmere 1.500,- euro, spolu s dielčim výrokom o uložení náhradného trestu odňatia slobody, zodpovedá zásadám ukladaniam trestu v zmysle § 34 Tr. zák. vo vzťahu k obom obžalovaným v každom smere. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu z ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložení trest má zabezpečovať ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Patričný zreteľ k účelu trestu v naznačenom smere má preto rozhodujúci význam i z hľadiska aplikácie ustanovenie § 56 ods. 2 Tr. zák. Závery na primeranosť postihu páchateľa sa musia opierať o skutočný stav vecí a musia z neho vyplynúť. Možno teda zhrnúť, že okresný súd v posudzovanej veci vo vzťahu k obom obžalovaným, takto uvedeným spôsobom aj skutočne postupoval. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy oboch obžalovaných, postačí aj uloženie tzv. alternatívneho druhu trestu (t.j. peňažného trestu), pričom uloženie trestu odňatia slobody nie je potrebné. Okresný súd nepochybil, keď pri určovaní výmery peňažného trestu vychádzal z osobných a majetkových pomerov obžalovaných, keďže obaja majú pravidelný mesačný príjem zo svojej podnikateľskej činnosti a navyše majú príjem aj z prenájmu nehnuteľností. Rovnako i krajský súd považuje výmeru peňažného trestu vo výške 1.500,- euro, za primeranú a dostatočnú. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že súd I. stupňa pri ukladaní ochranného opatrenia vo vzťahu k obžalovanému H.. B. W., nebol dôsledný a opomenul aplikovať ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák., nakoľko v tomto ustanovení sú upravené podmienky výkonu uloženého ochranného liečenia. Krajský súd vychádzajúc z princípu stability súdnych rozhodnutí, na uvedené pochybenie okresného súdu len upozorňuje, bez potreby ho korigovať, lebo z materiálneho hľadiska naznačený stav nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o ochrannom opatrení. V súvislosti s uložením ochranného protialkoholického liečenia treba poukázať na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, podľa ktorých, obžalovaný H.. B. W. v čase spáchania predmetného skutku trpel syndrómom závislosti od alkoholu. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska je potenciálne nebezpečný a to v prípade, že v zneužívaní alkoholu bude pokračovať. Znalci navrhli obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný H. B. W. spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), bolo potrebné mu uložiť navrhované protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Takéto rozhodnutie súdu je založené na návrhu znalcov - psychiatrov a rovnako je odôvodnené kritériami odbornej povahy, z ktorých znalci vychádzali. Na podklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaniach obžalovaných Y. Kuboviča a Ing. Vladimíra Stráňaia spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná