Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/347/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114201084 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114201084.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: HFD, s. r. o., Karadžičova 55, 811 07 Bratislava, IČO: 35 904 135, proti odporcovi: SPV Development, s. r. o., Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 711 128, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32Cb/6/2014-38 zo dňa 21. 01. 2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32Cb/6/2014-38 zo dňa 21. 01. 2014 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov predbežného opatrenia nepriznal. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16. 01. 2014 domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uloží, aby až do zaplatenia všetkých pohľadávok odporcom nescudzoval, nezaťažoval a nenakladal s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve, tak ako sú špecifikované v návrhu. Uviedol, že odporca zriadil k predmetným nehnuteľnostiam záložné právo v prospech Sberbank Slovensko, a. s. Týmto záložným právom sú zabezpečené pohľadávky banky voči odporcovi z úverových zmlúv. Ďalej navrhovateľ v návrhu uviedol, že navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 20. 12. 2013 domáhal na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory proti odporcovi zaplatenia sumy 10.338,72 Eur, a to na základe skutočností a právneho stavu, ktorý je opísaný v uvedenej žalobe a ako aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že dňa 27. 02. 2008 uzatvoril navrhovateľ s odporcom mandátnu zmluvu, v ktorej sa navrhovateľ ako mandatár a odporca ako mandant dohodli o poskytovaní komplexných služieb (odporca ako mandant) spočívajúcich v organizácii a koordinácii projektu „Residence Mlynské Nivy - Bratislava“ v rozsahu stanovenom v uvedenej zmluve a odporca sa navrhovateľovi za realizáciu uvedených služieb zaviazal zaplatiť odmenu. Odporca si však voči navrhovateľovi svoje platobné povinnosti riadne neplnil a neplní. Navrhovateľ ako mandatár pre odporcu ako mandanta naďalej vykonáva činnosti, ktoré sú predmetom plnenia záväzkov vyplývajúcich odporcovi z mandátnej zmluvy. Navrhovateľovi vznikajú a vznikli voči odporcovi aj ďalšie pohľadávky na zaplatenie odmeny za poskytovanie plnení podľa mandátnej zmluvy, ktoré doposiaľ navrhovateľ neuplatnil faktúrami. Navrhovateľ predpokladá, že výška týchto pohľadávok prevýši sumu žalovanej sumy uplatnenej žalobou podanou na rozhodcovskom súde, ktorá tvorí prílohu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca prejavil tiež vôľu ukončiť mandátnu zmluvu, z ktorého dôvodu navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej fakturovanej sumy a rokovanie o ukončení mandátnej zmluvy a vysporiadanie všetkých nárokov odporcu, ktoré mu vznikli. Tento na predmetnú výzvu nereagoval. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že u neho vzniká dôvodná obava, že jeho pohľadávky voči odporcovi opísané v žalobe podanej na Rozhodcovskom súde a tiež v tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebudú uspokojené. Odporca uskutočňuje faktické aj právne kroky smerujúce k ukončeniu mandátnej zmluvy a tiež ďalších činností smerujúcich k realizácii projektu „Residence Mlynské Nivy - Bratislava“. Súčasne odporca rokuje s bankou o splnení podmienok pre zánik záložného práva zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach v prospech banky. Podľa názoru navrhovateľa bude mať odporca možnosť a právo s nehnuteľnosťami nakladať bez akýchkoľvek obmedzení a bude môcť teda nehnuteľnosti aj scudziť. Navrhovateľ uviedol, že má vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú jediným majetkom odporcu, ktorý má významnú hodnotu a ktorý by odporca mohol použiť na uspokojenie pohľadávok. Súčasné konanie odporcu podľa tvrdení navrhovateľa smeruje k tomu, aby mal odporca možnosť disponovať so svojim majetkom bez akýchkoľvek obmedzení a teda možnosť prevodu majetku - nehnuteľností z odporcu na tretiu osobu bezodplatne. Ako bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľ uvádza nezaplatenie pohľadávok, ktoré neboli doposiaľ zaplatené a ktoré navrhovateľ voči odporcovi uplatní. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 102 ods. 1 O.s.p., § 74 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1 až 6 O.s.p., § 2 ods. 2 zák. č. 244/2012 Z. z. o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16. 01. 2014 domáhal, aby súd predbežným opatrením nariadil odporcovi, aby až do zaplatenia všetkých pohľadávok odporcom nescudzoval, nezaťažoval a nenakladal s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve podľa špecifikácie uvedenej v návrhu. Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu a priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, nakoľko navrhovateľ v konaní neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neosvedčil, že by odporca robil úkony smerujúce k tomu, že nehnuteľnosti bezodkladne prevedie na tretiu osobu a po ich prevode by už odporca nevlastnil žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky navrhovateľa. Taktiež navrhovateľ nepreukázal, že skutočne jediným majetkom odporcu, ktorý má významnú hodnotu a mohol by slúžiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, sú iba nehnuteľnosti špecifikované v návrhu. Tiež nijako neosvedčil, že by odporca rokoval so spoločnosťou Sberbank Slovensko, a. s. o splnení podmienok pre zánik záložného práva zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach v prospech uvedenej banky. Navrhovateľ neosvedčil skutočnosť, že by odporca prejavil vôľu ukončiť mandátnu zmluvu s odporcom. Taktiež navrhovateľ neosvedčil, že odporca likviduje svoj majetok tak, aby v prípade úspechu navrhovateľa pred Rozhodcovským súdom nebol schopný nároky navrhovateľa uspokojiť. Taktiež navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že odporca ako dlžník urobil faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom ukrátiť nároky navrhovateľa ako veriteľa a rovnako nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovateľa. Súčasne navrhovateľ neosvedčil, že by odporca robil úkony smerujúce k tomu, že nehnuteľnosti bezodplatne prevedie na tretiu osobu a po ich prevode by už odporca nevlastnil žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky navrhovateľa. Na záver súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že medzi pohľadávkou, ktorú dlhuje odporca a cenou nehnuteľností, ktoré by mali byť postihnuté predbežným opatrením, ktoré spočíva v nescudzovaní, nezaťažovaní a nenakladaní s nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu, tak ako sú presne špecifikované v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, je výrazný nepomer. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Voči uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. V odvolaní uviedol, že existenciu právneho vzťahu účastníkov preukázal navrhovateľ na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy o zabezpečení projektových výkonov. Navrhovateľ vo faktúre č. 2010010 vyúčtoval odporcovi pohľadávku, pričom splatnosť predmetnej faktúry bola stanovená na dátum 02. 09. 2010. Odporca uznal pohľadávku navrhovateľa aj v rámci inventarizácie pohľadávok. Napriek márnemu uplynutiu dátumu splatnosti a urgencii navrhovateľa záväzok odporcu voči navrhovateľovi nebol uhradený. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že má informácie o tom, že odporca so spoločnosťou Sberbank Slovensko, a. s. rokuje o splnení podmienok pre zánik záložného práva zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach v prospech banky. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ túto skutočnosť nepreukázal. Navrhovateľ nemohol uviesť v návrhu viac ako svoje tvrdenie, keďže pohľadávka banky voči odporcovi ako aj rokovania o jej zániku a zániku záložného práva sú predmetom bankového tajomstva. Uvádza, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor vedie konania pod č. Z-3000/2014 a Z-3004/2014 a listoch vlastníctva, na ktorých sú zapísané predmetné nehnuteľnosti, t. j. na LV č. XXXX a LV č. XXXX vyznačil plomby. Navrhovateľ má za to, že uvedené plomby a konania sú konaniami o výmaze záložného práva v prospech banky. Medzi navrhovateľom a odporcom boli do určitého času dobré vzťahy. Vzhľadom na tieto odporca poskytol navrhovateľovi niektoré informácie o jeho situácii. Navrhovateľ z týchto informácií vie, že odporca nemá iný majetok významnej hodnoty. Navrhovateľ nemá prístup k účtovným ani iným evidenciám majetku odporcu, avšak má za to, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa domáha, aby odporca nemohol dočasne disponovať tým majetkom, o ktorom je nesporné, že mu patrí. Navrhovateľ ďalej uvádza, že postačuje pre úspešnosť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vyjadriť dôvodnú obavu o nemožnosti uspokojenia jeho nároku. Súčasne pripúšťa, že jeho pohľadávka uplatňovaná v konaní vedenom Rozhodcovským súdom nie je úmerná hodnote nehnuteľností v majetku odporcu, avšak navrhovateľ má voči odporcovi aj ďalšie pohľadávky z plnení podľa mandátnej zmluvy, ktoré uplatní a tiež predpokladá vznik ďalších takýchto pohľadávok v blízkej budúcnosti. Navyše navrhovateľ nedisponuje údajmi o hodnote nehnuteľností, ktoré sú vedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Má za to, že takýto návrh nie je návrhom predčasným. Na záver poukazuje na skutočnosť, že dostatočným spôsobom preukázal existenciu predpokladov prípustnosti a dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia a navrhuje v odvolacom konaní rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a nariadiť predbežné opatrenie v požadovanom znení. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými navrhovateľom v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti v podanom odvolaní, s ktorými by bolo potrebné sa zaoberať odvolacím súdom a tieto i dodatočne odôvodniť. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to správne. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom predbežných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok na vydanie predbežného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje O.s.p. pri konaní vo veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní. Tak ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, tak ako v konaní vo veci samej a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Takisto však nemôže ísť v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len o opísanie skutočností bez súčasného preukázania dôvodov, ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. V predmetnej veci navrhovateľ uviedol v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že odporca nedisponuje iným majetkom, ktorý by poslúžil na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v prípade jeho úspechu v prebiehajúcom konaní, resp. v konaniach, ktoré ešte len nastanú, keďže v prípade vyčíslenia pohľadávky zo strany navrhovateľa toto ešte nie je doposiaľ konečné a že má za to, že odporca sa svojho jediného majetku, ktorý má byť predmetom predbežného opatrenia, mieni zbaviť prevodom na tretie osoby, prípadne aj bezodplatne, čím dôjde k znemožneniu výkonu rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateľa v inom prebiehajúcom konaní. Tieto obavy a svoje tvrdenia navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Inštitút predbežného opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie predbežného opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, t. j. osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené, resp. ak predbežným opatrením má byť zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľ žiada dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania a to tým, že by bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckych práv odporcu. Navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľ sledoval zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, nakoľko mal za to, že bez takejto úpravy by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej, bol výkon jeho prípadného práva ohrozený. V takomto prípade je však nevyhnutné uviesť, že okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Samotná existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Takýmto dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ nenariadil predbežné opatrenie, nakoľko v konaní neboli preukázané zo strany navrhovateľa základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. Na záver je potrebné uviesť, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia by vznikol výrazný nepomer medzi ochranou prípadného práva navrhovateľa, spočívajúceho v zaplatení pohľadávky, ktorú má uplatnenú proti odporcovi a zásahom, resp. obmedzením výkonu vlastníckeho práva k majetku, ktorý je v nepomerne vysokej, resp. vyššej hodnote oproti zabezpečovanej prípadnej pohľadávke navrhovateľa. Táto nevyváženosť v právach a povinnostiach účastníkov konania vo forme nariadenia predbežného opatrenia je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zákaz výkonu vlastníckeho práva odporcu podľa návrhu navrhovateľa by bol pri nariadení predbežného opatrenia v príkrom nepomere s ochranou prípadného práva navrhovateľa, čo je neprípustné. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a taktiež nepreukázal, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.