KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava28. 6. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/4/2015 z 28. 6. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. júna 2015, sp. zn. 4CoPr/4/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1114201961.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114201961
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114201961.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, G.,
zast. Odborovým zväzom KOVO, Miletičova 24, Bratislava, proti odporcovi: HDO SK, s.r.o., IČO: 35 827
441, Vansovej 2, Bratislava, zast. Právne centrum, s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, o zaplatenie 1.706,75 eur
s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. októbra
2014, č.k. 24Cpr 2/2014-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania mení tak,
že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia vo výške 428,96 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho
zástupcu odporcu.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia vo výške 58,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám
právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu
domáhal zaplatenia 1.706,75 eur s príslušenstvom titulom doplatku mzdy do výšky priemerného
zárobku dosahovaného pred preradením na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 55 ods. 2 písm. a) a § 125 ods. 1 Zákonníka práce a § 13 ods.
3, § 17 ods. 1, § 24, § 88 ods. 1, § 90 písm. a), § 177, § 178 ods. 1 písm. a) a § 227 ods. 1 písm.
a) a b) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keď mal vykonaným dokazovaním preukázanú
nedôvodnosť návrhu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému
odporcovi priznal ich náhradu spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 154,44
eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c)
a d) a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a odporcovi priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie
a príprava, vyjadrenie k návrhu a účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014) vo výške tarifnej odmeny za
jeden úkon 34,86 eur s režijným paušálom 3x 8,04 eur, ktoré zvýšil o 20% DPH. Uviedol, že pri výpočte
odmeny vychádzal z výšky žalovanej istiny 1.706,75 eur, a hodnotu jedného úkonu právnej pomoci určil
výpočtom na 34,86 eur, teda nie na 81,33 eur v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu odporcu. Odporcovi
nepriznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, vypracovanie právneho rozboru veci zo
dňa 23.04.2014, a to s poukazom na skutočnosť, že odmena za tento úkon je už zahrnutá v odmene za
písomné vyjadrenie k návrhu, ktoré právny rozbor veci obsahuje.

Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania podal odporca včas odvolanie a navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľa zaviazať na náhradu jeho trov
vo výške 428,98 eur, i na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 107,24 eur. Nesúhlasil s tvrdením
súdu prvého stupňa, že hodnota jedného úkonu právnej služby z hodnoty sporu 1.706,75 eur predstavuje



34,86 eur, a považoval ho za v rozpore s vyhl. č. 655/2004 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na to, že z
odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, z akých výpočtov súd prvého stupňa vychádzal, ak
dosiahol výsledok základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 34,86 eur, namiesto
81,33 eur. Mal za to, že ak si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 428,98 eur za štyri
úkony právnej služby vo výške tarifnej odmeny 81,33 eur za úkon s režijným paušálom 4x 8,04 eur a
s 20% DPH, vyčíslil trovy právneho zastúpenia správne. Namietal tiež nepriznanie náhrady za úkon
právnej služby, vypracovanie právneho rozboru veci, a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že
odmena za tento úkon je už obsiahnutá v odmene za podanie písomného vyjadrenia k návrhu. V tejto
súvislosti argumentoval, že vypracovaný právny rozbor sa obsahovo nezhoduje s obsahom vyjadrenia
k návrhu, keď obsahuje celkové právne posúdenie uplatňovaného nároku nad rámec vyjadrenia k
návrhu, ako aj posúdenie predpokladov úspechu resp. neúspechu odporcu v spore, pričom tento úkon
právnej služby bol poskytnutý len odporcovi ako klientovi, keďže sa nejedná o procesný úkon voči
súdu. Zdôraznil, že súdu prvého stupňa predložil len prvú a poslednú stranu právneho rozboru veci a
zvyšok rozboru poskytol v záujme ochrany advokátskeho tajomstva len odporcovi. Z uvedeného podľa
jeho názoru preto nemôže vyplývať záver súdu o duplicite tohto úkonu, keďže nemohol vôbec posúdiť
obsahovú zhodu vyjadrenia k návrhu a právneho rozboru veci.

Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdiť a odporcovi nepriznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Poukázal na
to, že dňa 23.12.2014 odporcovi uhradil v zmysle napadnutého rozsudku náhradu trov konania vo výške
154,44 eur, a túto náhradu trov právny zástupca odporcu aj prijal. Mal potom za to, že ním vykonanú
úhradu je nevyhnutné zohľadniť v odvolacom konaní tak, že do tejto výšky ju považuje za uhradenú. S
napadnutým výrokom o náhrade trov konania ako i s jeho odôvodnením vyjadril súhlas. Namietal nárok
odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 107,24 eur. Mal za to, že
vyčíslenie trov odvolacieho konania odporcom nie je správne, keďže odvolanie proti výroku o trovách
konania nie je odvolaním vo veci samej, a za tento úkon právnej služby priznáva vyhl. č. 655/2004 Z.z.
v ust. § 13a ods. 2 písm. b) odmenu vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Vyjadril však názor,
že uplatnenie náhrady trov odvolacieho konania nie je voči nemu dôvodné, keďže žiadnym spôsobom
nedal dôvod na začatie odvolacieho konania proti výroku o náhrade trov konania, naopak, akceptoval
rozhodnutie súdu prvého stupňa, a svoju povinnosť nahradiť trovy odporcovi aj v zmysle rozsudku splnil.
Poukázal na to, že ak vznikol dôvod na podanie odvolania zo strany odporcu, tento mohol byť spôsobený
iba chybou súdu prvého stupňa vo výpočte výšky náhrady trov právneho zastúpenia odporcu. Mal potom
za to, že pochybenie súdu nie je možné prenášať na neho, a zaviazať ho na náhradu trov konania.
Uvedené okolnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a
náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo
ustanovenia na to oprávneným orgánom.



Podľa ust. 9 ods. 1 cit. vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eur do 6.638,78 eur je 41,49 eur + 9,96 eur za
každých aj začatých 331, 94 eur prevyšujúcich sumu 663,88 eur.

Podľa ust. § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena
a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa od odporcu domáhal zaplatenia 1.706,75
eur s príslušenstvom, a že jeho návrh bol rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 24Cpr 2/2014-80 zo dňa
14.10.2014 právoplatne zamietnutý. Z uvedeného je potom nepochybné, že odporca bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, a preto ak súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p., a zaviazal navrhovateľa na ich náhradu odporcovi, posúdil vec po právnej stránke správne.
Predmetom odvolacieho konania je odporcom namietaná výška priznanej náhrady ako i počet úkonov
právnej služby, za ktoré bola súdom prvého stupňa priznaná.

Odvolací súd najskôr preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom počtu úkonov právnej služby,
za ktoré priznal odporcovi náhradu. Z predloženého spisu vyplýva, že odporca bol v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, a riadne a včas si uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách
jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 428,98 eur, a to za štyri úkony právnej služby, vykonané v
roku 2014 (prevzatie a príprava, vyjadrenie k návrhu, vypracovanie právneho rozboru veci, a účasť na
pojednávaní dňa 14.10.2014) vo výške tarifnej odmeny 81,33 eur za jeden úkon, s režijným paušálom
4x 8,04 eur a 20 % DPH. Súd prvého stupňa mu nepriznal náhradu trov za úkon vypracovanie právneho
rozboru veci s odôvodnením, že ide o duplicitne požadovanú náhradu, keďže odmena za tento úkon je
zahrnutá v odmene za písomné vyjadrenie k návrhu, ktoré obsahuje aj právny rozbor veci. Tento záver
súdu prvého stupňa je nesprávny, a zároveň nemá oporu v predloženom spise. Vyhláška č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb totiž v ust. § 13a ods.
1 jednoznačne určuje, za ktoré úkony právnej služby v občiansko-právnom konaní patrí advokátovi
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom rozlišuje úkony písomné podanie na súd
(písm. b) ods. 1) a vypracovanie právneho rozboru veci (písm. e) ods. 1). Právny rozbor veci je úkonom,
ktorý advokát vypracováva spravidla výlučne pre potreby klienta (rovnako ako porada s klientom, ktorá
je tiež interná) za účelom posúdenia právnej situácie a prípadného zadania pokynov na ďalší postup
v spore, a tento úkon nie je v žiadnom prípade možné stotožňovať s vyjadrením k návrhu, ktoré bolo
zaslané súdu prvého stupňa. Odporca k vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia predložil prvú a poslednú
stranu vypracovaného právneho rozboru, čím vykonanie tohto úkonu právnej služby aj riadne preukázal,
preto dospel odvolací súd k záveru, že mu zaň náhrada trov patrí. V tejto súvislosti považuje tiež za
potrebné uviesť, že názor súdu prvého stupňa o zhode vyjadrenia k návrhu a vypracovaného právneho
rozboru veci nie je ani preskúmateľný, nakoľko, ako správne uviedol odporca v odvolaní, súd prvého
stupňa nemohol vôbec preskúmať obsah celého rozboru (a teda ani ho porovnať s vyjadrením), pretože



mu bola za účelom preukázania vykonania tohto úkonu právnej služby predložená len jeho prvá a
posledná strana.

Po ustálení počtu úkonov, za ktoré patrí odporcovi náhrada trov, preskúmal odvolací súd odporcom
namietaný výpočet výšky trov právneho zastúpenia, a dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa
vychádzajúc z hodnoty sporu 1.706,75 eur určil (bližšie nešpecifikovaným) výpočtom základnú sadzbu
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 34,86 eur, je jeho výpočet nesprávny a v
rozpore s vyššie citovaným ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Výpočtom potom ustálil z hodnoty
sporu 1.706,75 eur základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eur,
postupujúc v zmysle znenia cit. ustanovenia tak, že k v ustanovení určenej sume 41,49 eur pripočítal
9,96 eur za každých aj začatých 331, 94 eur prevyšujúcich sumu 663,88 eur (41,49 eur + 4x 9,96
eur). Odporcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, vykonané v roku
2014, vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny 81,33 eur s režijným paušálom 8,04 eur a 20 % DPH.
Nakoľko náhrada za jeden úkon predstavuje 107,24 eur (81,33 eur + 8,04 eur + 20 % DPH vo výške
17,87 eur), zmenil odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že navrhovateľa
zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v celkovej výške 428,96 eur (4x 107,24 eur),
teda presne v zmysle správneho vyčíslenia trov odporcom. Navrhovateľom už zaplatenú náhradu
trov v tomto rozhodnutí nebolo možné zohľadniť, nakoľko odvolací súd bol pri rozhodovaní viazaný
odvolaním odporcu, a týmto uznesením určil správnu výšku náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú je
mu navrhovateľ povinný zaplatiť. Samozrejme, ak navrhovateľ odporcovi už na základe neprávoplatného
rozhodnutia časť náhrady trov zaplatil, čo nebolo jeho povinnosťou, zníži sa o túto časť odporcovi týmto
rozhodnutím priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov
konania, podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil, a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov konania, spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia vo výške 428,96 eur, k rukám právneho
zástupcu odporcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak,
že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu vo výške 58,44 eur, a to za jeden
úkon právnej služby (odvolanie) vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ust. § 13a ods. 2
písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda 40,66 eur s režijným paušálom 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 9,74
eur, keď nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania nevyhodnotil ako dôvod hodný
osobitného zreteľa, odôvodňujúci nepriznanie trov v odvolacom konaní úspešnému odporcovi.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1114201961

  1. 14. 10. 2014Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 24Cpr/2/2014 z 14. 10. 2014zmenené
  2. 28. 6. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/4/2015 z 28. 6. 2015 (toto rozhodnutie)