Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/331/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114204222 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114204222.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: U.Š. Š., H. Š. X, H., zastúpený AK Marcel Biznár s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, proti odporkyni: Z. Š., H. Š. X, H., zast. JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, AK Dunajská 32, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k I. N. C. Š., T.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P 8/2014-179 zo dňa 07.04.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo U. Š., T.. XX.XX.XXXX Z. I.. Z. Š., M.. C., T.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v W., G. Y. D. H. Z. G. Í., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra SR - osobitnej matrike Bratislava vo zväzku B., ročník XXXX, na str. XX, pod por.č. XX. I. N. C., T.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým neupravil. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov je formálny zväzok, nie je nádej na obnovu manželského spolužitia. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, zveril maloletého N. do osobnej starostlivosti odporkyne, určil výživné vo výške XXX €, ktorú sumu považoval za primeranú. Prihliadol aj na tvrdenia kolízneho opatrovníka, aj na okolnosť, že je potrebné zachovať doterajšiu životnú úroveň maloletého, nastavenú jeho rodičmi a potrebu zachovať možnosť naďalej navštevovať súkromnú škôlku, na ktorú je zvyknutý a v ktorej je adaptovaný a umožniť mu navštevovať súkromnú základnú školu, na ktorú je prihlásený. Súd prvého stupňa zároveň vychádzal aj z ust. § 63 ods. 1 Zák. o rodine, otec maloletého si nesplnil v konaní povinnosť preukázať svoje zárobkové pomery, nepredložil žiaden podklad o jeho skutočnom príjme. Preto súd prvého stupňa vychádzal z 20- násobku sumy životného minima, čo je X.XXX,XX €. Súd prvého stupňa prihliadol tiež na skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará, čo pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, odvolanie podal v časti povinnosti platiť výživné na maloletého N. v sume XXX € mesačne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti považoval za nesprávne, pretože doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. Súd k takémuto záveru dospel na základe toho, že navrhovateľ bol v čase vynesenia rozsudku spoločníkom a konateľom spoločnosti B. X. K., G..M..B.., táto spoločnosť však doposiaľ nevykonáva žiadnu činnosť a navrhovateľ svoje pôsobenie v tejto spoločnosti ukončil. Rozporoval odôvodnené potreby maloletého za aktuálnej finančnej situácie rodičov. Taktiež nie je pravda, že sa odsťahoval do zahraničia za účelom získania práce. Pod tiažou rozvodu sa rozhodol na čas opustiť svoju domácnosť, pričom v tejto dobe sa zdržoval u svojich príbuzných v zahraničí. Následne po návrate na Slovensko podstúpil liečenie ústavnou formou, v trvaní od apríla 2014 do polovice júna 2014, súčasný zdravotný stav mu nedovoľuje zamestnať sa. Je odkázaný na pomoc svojich rodinných príslušníkov. Súdom určené výživné nie je schopný platiť. Žiadal v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odporkyňa poukázala na to, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd preto môže pre rozhodnutie vziať do úvahy iba tie skutočnosti, ktoré tu boli v čase vyhlásenia rozsudku. Skutočnosti, ktoré navrhovateľ prezentuje nastali až po vyhlásení rozsudku, čo nie je dôvodom na zmenu pôvodného rozhodnutia. To, že navrhovateľa živia a dlhy za neho splácajú rodičia, považuje za krajne nezodpovedné, keď navrhovateľ má zo zákona vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré je svojou výživou na neho odkázané. Naviac navrhovateľ nepreukázal žiadnu aktivitu smerujúcu k zlepšeniu svojej životnej situácie. Navrhovateľ stratil zamestnanie, resp. svoje podnikateľské aktivity v dôsledku svojho ľahkovážneho zvlášť nezodpovedného prístupu, keď nadmerným užívaním alkoholických nápojov a iných omamných a psychotropných látok a hýrivým spôsobom života svoju aktuálnu finančnú situáciu podstatnou mierou zapríčinil. Jeho zánik účasti v spoločnosti B. X. K., G..M..B.. považuje taktiež za účelový, keď nastal po tom, čo bolo vyhlásené rozhodnutie. Lekársky nález ktorý predložil neobsahuje žiadnu diagnózu ani príznaky jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Navrhovateľ sa na výchove maloletého nepodieľa, na jeho výživu neprispieva, nezúčastňuje sa vôbec plnení rodičovských povinností. Odporkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Kolízny opatrovník sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. K námietkam navrhovateľa, ktoré sa týkali vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že súd vykonal všetko potrebné dokazovanie k zisteniu skutkového stavu, pričom účastníci boli riadne poučení o možnosti produkovať dôkazy. Navrhovateľ sa na pojednávaní nezúčastnil, pretože sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí, kam odišiel za zárobkom. Účastníci boli taktiež poriadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., preto na ďalšie dôkazy, na ktoré poukazoval navrhovateľ v odvolaní odvolací súd prihliadnuť nemohol. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré treba posudzovať vždy komplexne. Výživné je možné plniť rôznymi spôsobmi, pričom každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Výživné môže byť plnené osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania, stravovania, treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Vyživovaciu povinnosť si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb, pričom o nezodpovednom prístupe navrhovateľa svedčí skutočnosť, že presúva vyživovaciu povinnosť na svojich rodičov, resp. tretie osoby. Zákon ukladá aj povinnosť zachovania životnej úrovne maloletého dieťaťa so svojim rodičom. Správne postupoval súd prvého stupňa aj pri ustálení zárobku otca maloletého, keď tento svoje príjmy riadne nezdokladoval. Správne boli posúdené aj odôvodnené potreby maloletého aj s poukazom na zachovanie jeho životnej úrovne. Otec is musí usporiadať svoje zárobkové pomery tak, aby bol spôsobilý dieťa riadne uživiť. Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, odvolací súd v napadnutej časti potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p., pretože je správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.