Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/32/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222851 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114222851.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o., Prievozská 4/ B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 813 474, zastúpeného: Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 707, proti žalovanému: JUDr. Marek Glemba, Odborárske nám. 3, vchod Májkova 3, 811 07 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii, Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 038 679, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12Cbi/13/2014-86 zo dňa 27.02.2015 v časti výroku o trovách konania, s pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 12Cbi/13/2014-86 zo dňa 27.02.2015 v časti výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Svojim rozsudkom súd prvého stupňa I.) určil, že pohľadávka žalobcu poradového čísla 182 uplatnená v súhrnnej prihláške pohľadávok zo dňa 09.06.2014 pod číslom 7 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/61/2013 voči úpadcovi v celkovej výške 201.595,20 Eur a pohľadávka žalobcu poradového čísla 183 uplatnená v súhrnnej prihláške pohľadávok zo dňa 09.06.2014 pod číslom 8 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn 4K/61/2013 voči úpadcovi v celkovej výške 156.058,47 Eur je oprávnená a nesporná čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. II.) Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 167,78 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení výroku o trovách (keďže len tento bol predmetom odvolania) prvostupňový súd poukázal na to, že i keď správca poprel pohľadávku žalobcu v zmysle § 32 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) z dôvodu, že nemal k dispozícii účtovnú dokumentáciu úpadcu, prípadne jeho vyjadrenie, jeho povinnosťou bolo ju preskúmať i na základe dokladov predložených žalobcom a v prípade, že i dodatočne zistil oprávnenosť pohľadávky žalobcu z predložených dokladov mal túto možnosť (nie povinnosť) uznať, čo však neurobil. Okresný súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 90/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia prvostupňový súd určil, podľa § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), sumou 167,78 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali 2 úkony právnej služby (-prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, -písomné podanie na súd), pri sadzbe á 61,87 Eur, v zmysle § 11 ods. 1 Vyhlášky, keďže šlo o žalobu na určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia, ktorá je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ OSP, bez ohľadu na výšku pohľadávky (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006), 2 x režijný paušál vo výške á 8,04 Eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky a 20 % DPH vo výške 27,96 Eur v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky. Náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní konanom dňa 27.02.2015 okresný súd žalobcovi nepriznal, nakoľko si ju v súlade s § 151 ods. 1 OSP neuplatnil. Pri odôvodnení rozhodnutia o trovách konania prvostupňový súd poukázal na § 100 ods. 2 písm. a/ ZKR v zmysle ktorého, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené podľa názoru okresného súdu nebráni tomu, aby súd o takomto nároku rozhodol a tento uznal, pokiaľ zistí jeho hmotnoprávny základ. Dôvodil, že ak má byť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia z uspokojenia v konkurze niečo vylúčené, musí to najprv existovať, t.j. musí o tom byť rozhodnuté. Dôsledkom tohto zákonného ustanovenia, konštatoval okresný súd je, že k uspokojeniu takejto pohľadávky (trov konania), či to už formou dobrovoľného uspokojenia (splnenia) alebo formou exekúcie môže dôjsť až po skončení konkurzu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v časti výroku o trovách konania odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa predmetnú vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) tým, že nezohľadnil zákonnú povinnosť správcu poprieť sporné pohľadávky, kde aj vplyvom možného rozdielneho právneho výkladu ustanovenia § 100 ods. 2 ZKR hrozí zaťaženie podstaty úpadcu žalobcovi priznanými trovami konania na ťarchu uspokojenia veriteľov z tejto podstaty. Uviedol, že od momentu popretia prihlásených pohľadávok navrhovateľa do momentu rozhodnutia o veci samej mu neboli známe žiadne ďalšie skutočností odlišné od skutočností uvedených veriteľom v prihláške nezabezpečených pohľadávok a jej príloh, ktoré by z pohľadu správcu vyriešili otázku spornosti predmetných pohľadávok. Rovnako podanie navrhovateľa, ktorým požiadal o dodatočné uznanie popretých pohľadávok neobsahovalo žiadne nové informácie, a preto za daných okolností mal za to, že pri dodatočnom uznaní predmetných pohľadávok by postupoval v rozpore so ZKR. Ostatne uviedol, že zodpovednosť za nezrovnalosti v účtovnej dokumentácii úpadcu nenesie správca, ale štatutárne orgány úpadcu a v danom prípade aj likvidátor úpadcu, ktoré osoby sú postihnuteľné v zmysle § 74 ZKR, ako aj v zmysle trestnoprávnych predpisov. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách a opierajúc sa o § 150 ods. 1 OSP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu v požadovanom rozsahu nie je možné vyhovieť. Zo súdneho spisu súdu prvého stupňa je nesporné, že žalobou zo dňa 08.08.2014 sa žalobca domáhal určenia, že jeho pohľadávka poradového čísla 182 uplatnená v súhrnnej prihláške pohľadávok zo dňa 09.06.2014 pod číslom 7 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/61/2013 voči úpadcovi v celkovej výške 201.595,20 Eur a jeho pohľadávka poradového čísla 183 uplatnená v súhrnnej prihláške pohľadávok zo dňa 09.06.2014 pod číslom 8 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/61/2013 voči úpadcovi v celkovej výške 156.058,47 Eur je oprávnená a nesporná čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Šlo teda o spor vyvolaný konkurzom, ktorý sa procesne v celom rozsahu riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 100 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze okrem iného vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, nie je vo vzťahu k ustanoveniam OSP lex specialis, a preto pri rozhodovaní o trovách konania v incidenčných sporoch nemožno naň prihliadať. Dôvodom popretia pohľadávky čo do jej výšky správcom úpadcu bola skutočnosť, že správcovi nebola predložená zo strany úpadcu účtovná, resp. iná dokumentácia, ani zoznam záväzkov zo strany žalobcu (chýbala kúpna zmluva na predmet leasingu) a úpadca sa k pohľadávkam nevyjadril. V priebehu konania prvostupňový súd z odpovede Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Veľkom Krtíši zistil, že žalovanému boli poskytnuté informácie a listinné materiály týkajúce sa účtovníctva úpadcu z ktorých je zrejmé, že v knihe záväzkov je pri spoločnosti žalobcu vedený zo strany úpadcu záväzok vo výške 35.874,80 eur. Zo sprievodného listu k poznámkam a účtovnej závierky za obdobie od 8/2013 - 4/2014 okresný súd zistil, že žalovaný, ako správca konkurznej podstaty úpadcu, evidoval v účtovníctve rozdiely medzi prihlásenými pohľadávkami veriteľov a účtovníctvom úpadcu. Preto sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím o trovách konania pokiaľ prvostupňový súd hodnotil pri odôvodnení tohto rozhodnutia tak, že ak dôvodom popretia pohľadávok navrhovateľa, v zmysle § 32 ods. 1 ZKR bolo to, že správca nemal k dispozícii účtovnú dokumentáciu úpadcu, resp. jeho vyjadrenie, bolo povinnosťou správcu dokumentáciu preskúmať i na základe dokladov predložených žalobcom a v prípade, že i dodatočne zistil oprávnenosť uplatnenej výšky pohľadávok navrhovateľa, z takto predložených dokladov mal možnosť (nie povinnosť) výšku pohľadávok uznať. Takto však správca nepostupoval, čo viedlo konkurzný súd k tomu, že o trovách konania (do ktorých zahrnul výlučne trovy právneho zastúpenia úspešného žalobcu) rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 167 ods. 1 OSP, ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. Z uvedeného znenia je zrejmé, že predmetom odvolania je, napriek tomu, že je súčasťou rozsudku, uznesenie (keďže sa rozhodovalo o trovách konania), preto odvolací súd vo veci odvolania rozhodol uznesením. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne trov konania korešponduje s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov ohľadne ich priznávania a výška vyčíslených trov nebola predmetom odvolania, odvolací súd sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP. Žalobcovi trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže mu v tomto konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.