Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/338/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230543 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114230543.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. X., Q.. XX.XX.XXXX, K. X. Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: J.. J.. U. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Š. XX, U., W..Č.. U. X. XX, U., zast. JUDr. Štefanom Hecom, advokátom AK Zámocká 36, Bratislava, a J.. R. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Š. XX, U., W..Č.. U. Y. E. XXC, U., zast. JUDr. Marcelom Jóžom, advokátom, AK Cukrová 14, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a o zmenu predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 30.04.2015, č.k. 1P/162/2014-506, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 30.04.2015, č.k. 1P/162/2014-506 nariadil predbežné opatrenie ktorým maloleté deti P. X., Q.. XX.XX.XXXX G. K. X., Q.. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od piatku v párnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do nasledujúceho piatku v nepárnom kalendárnom týždni do 15.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždni v čase od piatku v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do nasledujúceho piatku v párnom kalendárnom týždni do 15.00 hod.. Miestom odovzdania a prevzatia detí je počas školských dní školské alebo predškolské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Týmto súd zrušil výrok uznesenia zo dňa 26.11.2014, č.k. 1P/162/2014-193 o úprave styku otca s maloletými deťmi. Určil, že vyživovacia povinnosť otca na čas do rozhodnutia vo veci samej sa spravuje naďalej úpravou podľa uznesenia zo dňa 26.11.2014, 1P/162/2014-193. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď v priebehu konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na základe doposiaľ vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné zo strany súdu pomery v rodine upraviť a maloleté deti zveriť predbežným opatrením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v nevyhnutom rozsahu, z dôvodu zamedzenia vzniku možného vzájomného odcudzenia medzi otcom a maloletými deťmi, zachovania pravidelného rovnocenného styku maloletých detí s oboma rodičmi a zachovania realizácie rodičovských práv otca. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa prihliadol najmä na zistené skutočnosti preukázané šetrením pomerov v rodine matky, otca, s ohľadom aj na zistený názor maloletej jej výsluchom pred kolíznym opatrovníkom a súdom. V prebiehajúcom konaní súd nezistil, že by otec alebo matka starostlivosť o maloleté deti zanedbávali alebo by ju nevykonávali v prospech maloletých detí, prípadne, že by nemali vytvorené vhodné podmienky pre takúto formu starostlivosti. Podľa názoru súdu matka neosvedčila svoje tvrdenia v súvislosti s nedostatočnou starostlivosťou o deti zo strany otca, ani skutočnosť, že deti majú záujem stretávať sa s otcom iba počas víkendov. Matka v konaní doposiaľ nepreukázala závažné dôvody a tieto dokazovaním nezistil ani súd, pre ktoré by návrh otca, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov nebol v záujme maloletých. Súd dokazovaním zistil, že obe deti majú vybudované blízke a silné citové väzby k obom rodičom a preto strata rovnocenného styku maloletých detí s otcom by mohla spôsobiť vážnu ujmu v ďalšom psychickom vývoji maloletých detí. V závere rozhodnutia súd konštatoval, že bude pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 1P/162/2014, v ktorom nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, v ktorom po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení rozhodne vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. Nestotožnila sa s postupom súdu, ktorý pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nezohľadnil nízky vek detí, najmä maloletého K., pre ktorého sú vzruchy, zmeny v zabehnutom spôsobe života stresujúce, keďže reaguje citlivejšie ako jeho staršia sestra. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení otca, tieto si bez ďalšieho osvojil bez toho, aby mala možnosť reagovať na tvrdenia otca, v dôsledku čoho súd rozhodnutím nastolil stav, kedy musí akceptovať súdom nariadené predbežné opatrenie o striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o ustanovenia o striedavej starostlivosti uviedla, že uplatnenie príslušných ustanovení, ich výklad, aplikácia, musí smerovať k spravodlivému výsledku. Súd pri rozhodovaní v danej veci postupoval „paušálne“, bez zohľadnenia osobitných okolností prípadu, keďže ide o dve maloleté deti, z ktorých jedno je vekovo nevhodné na takto upravenú osobnú starostlivosť zo strany oboch rodičov. I keď je toho názoru, že rozdelenie detí by v tomto prípade nebolo tým najcitlivejším riešením, nemožno prehliadnuť výsluch maloletej P., ktorá na súrodeneckej symbióze nijak nelipne, naopak, jej až nápadná a v realite ničím nepodložená averzia voči nej bola výrazne určujúca pre pohľad súdu na vec. Vyslovila presvedčenie, že tento súdom prehliadnutý a opomenutý aspekt bude naopak dominovať v znaleckom dokazovaní, ktoré však súd nariadil až následne po vydaní predbežného opatrenia. Táto chronológia sa taktiež javí ako nevhodne súdom načasovaná. Zdôraznila, že súd pri nariadení predbežného opatrenia sa opieral iba o výpoveď maloletej P., ktorá či už pred kolíznou opatrovníčkou alebo sudkyňou vypovedala situačne a pod vplyvom okolností, ktoré pôsobili na maloletú značne stresujúco a teda boli svojim spôsobom skreslené a nedostatočne objektívne. Tvrdenia maloletej sú v rozpore s jej tvrdeniami ako matky, preto bolo a je nevyhnutné, aby boli dostatočne preskúmané a nevzniklo podozrenie, že maloletá vypovedala pod vplyvom určitých skutočností a taktiež nevie dostatočne vyhodnotiť celú situáciu napriek nadpriemernému intelektu a rozumovej zrelosti. Tieto skutočnosti však nemajú žiadny vplyv na to, ako dieťa pod dojmom a tlakom situácie vypovedá. Tieto skutočnosti vie odborne posúdiť iba odborník, preto sa stotožnila i keď s dodatočnou akceptáciou zo strany súdu o potrebe znaleckého dokazovania znalcom z odboru detská psychológia, aby bola prostredníctvom znalca posúdená odborná otázka, na základe ktorej bude môcť znalec usmerniť oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené považovala návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti za nedôvodný, keďže maloleté deti sú vo veku, kedy hlavne pre maloletého Olivera nie je takto stanovená striedavá starostlivosť vhodná. Napriek tomu, že sa maloletá P. vyjadrila vo svojich výpovediach pozitívne voči tomuto druhu starostlivosti zo strany oboch rodičov, nemožno to celé nevnímať ako akt odplaty otca voči nej a možno teda polemizovať o skutočnom úmysle otca. K odvolaniu matky sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, pre prípad, že by bolo v konaní preukázané oneskorené podanie odvolania matkou, navrhol podané odvolanie odmietnuť. So skutočnosťami uvedenými v odvolaní matky nesúhlasil, nesúhlasil najmä s tvrdením matky, že striedavá starostlivosť nie je pre maloleté deti vhodná, a to najmä vzhľadom na vek maloletého K.. Uviedol, že obe deti od nariadenia striedavej starostlivosti, t.j. od 30.04.2015 túto veľmi dobre tolerujú, adaptovali sa na ňu a s jej priebehom nevznikajú na strane detí žiadne ťažkosti. Kolízny opatrovník pred nariadením predbežného opatrenia na pokyn súdu vykonal šetrenie v domácnosti matky, ako aj v jeho domácnosti, pričom obe výchovné opatrenia označil za vhodné pre deti. Pokiaľ ide o námietku matky, že striedavá starostlivosť rodičov nie je vhodná najmä pre maloletého K. z dôvodu jeho nízkeho veku, uviedol, že K. je síce malým dieťaťom, 11.09.2015 však dosiahne vek 4 rokov, čo nie je vek dojčenský ani vek ktorý by nemohol byť v striedavej starostlivosti. S tvrdením matky, že súd jej údajne nedal možnosť reagovať na jeho tvrdenia nesúhlasil, z obsahu spisu je zrejmé, že súd dal matke možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam veci, ako aj ku všetkým jeho tvrdeniam, nie je preto zrejmé, na akom základe matka tvrdí, že nemala možnosť reagovať na jeho tvrdenia, keď obsah spisu svedčí presne o opaku. Rovnako nie je zrejmé, na základe čoho matka dospela k záveru, že súd prvého stupňa pri nariadení predbežného opatrenia postupoval „paušálne“, bez zohľadnenia osobitosti prípadu. Za prekvapivé považoval náznak v odvolaní matky, že by azda bolo vhodné maloleté deti v starostlivosti rozdeliť, takémuto vyjadreniu matky nerozumie, keďže rozdelenie súrodencov by považoval za veľmi necitlivý zásah do vzťahov oboch detí, aj do svojho vzťahu k deťom. Uviedol, že P. G. K. napriek tomu, že medzi nimi je 5 a pol ročný rozdiel sa ako súrodenci milujú, majú veľmi dobré a silné vzájomné citové vzťahy, komunikujú spolu, P. K. ako staršia sestra pomáha. Tvrdenie, že P. „nijako nelipne na súrodeneckej symbióze“, považuje preto za zjavne nepravdivé. Nesúhlasil taktiež s tvrdením matky, že pre pohľad súdu prvého stupňa na vec bola určujúcim „ničím nepodložená averzia voči matke“, ktorú údajne prejavila maloletá P. vo svojich výpovediach. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvého stupňa pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal z celého priebehu doterajšieho konania, nielen z výpovede maloletej P. konanej dňa 30.04.2015 pred súdom. Okrem toho výpoveď maloletého dieťaťa, ktoré je tomu veku primerané, je pred súdom výslovne prípustná a je obvyklým dôkazným prostriedkom, ktoré súdy v konaniach starostlivosti o maloleté deti používajú a dokonca sú povinné použiť, keďže dieťa v P. veku ( 10 rokov ) je už schopné jasne formulovať svoje priania, vnímanie sveta a svojej rodiny. Nie je rozhodujúce, čo si o týchto názoroch dieťaťa myslí matka alebo otec, zásadným je, ako vzťahy v rodine vníma a hodnotní samo dieťaťa. Súd je na názor dieťaťa povinný prihliadať. Zdôraznil, že súd rozhodol iba nariadením predbežného opatrenia, teda nie unáhlene, keďže pre konečné rozhodnutie vo veci sa napriek doterajšiemu obsiahlemu vykonaniu dokazovania rozhodol nariadiť znalecké dokazovanie. Odvolacím dôvodom nemôže byť ani všeobecná námietka matky, že tvrdenia maloletej sú v rozpore s tvrdeniami matky, čo podľa názoru matky malo viesť k potrebe preskúmania, či vypovedala pod vplyvom určitých okolností. Je nesporné, že ak by maloletá P. vo svojich výpovediach sa vyjadrila negatívnejšie na jeho adresu, tak by matka takéto jej vyjadrenie považovala za správne, keďže však výpoveď maloletej P. nepotvrdila tvrdenia matky, matka ich automaticky popiera, spochybňuje. Takáto reakcia matky je síce ľudsky pochopiteľná, nemôže však byť rozhodujúcou pre posúdenie zákonnosti nariadeného predbežného opatrenia, pretože výpoveď P. je objektívnou skutočnosťou. Pokiaľ matka uvádza, že výsluch maloletej pred súdom, ako aj pred kolíznym opatrovníkom údajne prebiehal pod vplyvom okolností, ktoré pôsobili na maloletú značne stresujúco, nie je zrejmé, aké stresujúce vplyvy, ktoré mali skresliť výpoveď maloletej má matka v podanom odvolaní na mysli, keďže vyjadrenia maloletej P. sú svojim zmyslom zhodné vo viacerých časoch, pred viacerými nestrannými osobami a v rôznych prostrediach. Za osobný a účelový postoj matky považoval tvrdenie matky, že jeho snaha mať deti v striedavej starostlivosti je jeho odplatou voči matke a snahou o vyhnutie sa vyživovacej povinnosti. Toto tvrdenie nie je pravdivé, nemôže byť ani odvolacím dôvodom voči nariadenému predbežnému opatreniu, keďže nijako nespochybňuje zákonnosť nariadeného predbežného opatrenia ani správnosť úvahy súdu prvého stupňa o potrebe úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia. Podľa jeho názoru súd vo veci postupoval uvážlivo, nariadil vo veci tri pojednávania, vypočul rodičov, mal možnosť vnímať priebeh pojednávaní, vypočul kolízneho opatrovníka, vykonal výsluch maloletej Emy, zabezpečil správu kolízneho opatrovníka šetrením pomerov v domácnosti matky, otca, zabezpečil správy školského a predškolského zariadenia a až následne zohľadniac záujem maloletých detí dočasne upravil pomery nariadením predbežného opatrenia. Potrebu dočasnej úpravy pomerov však správne považoval za naliehavú a potrebnú v záujme maloletých detí. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Pokiaľ ide o podanie odvolania matkou, odvolací súd vzhľadom na námietku otca v prvom rade skúmal včasnosť podaného odvolania matkou. Z priloženej doručenky o prevzatí napadnutého uznesenia založenej v spise zistil, že právny zástupca matky prevzal napadnuté uznesenie v rámci úložnej doby na pošte dňa 09.06.2015, dňom 10.06.2015 matke začala plynúť pätnásťdňová odvolacia lehota, ktorá uplynula dňa 24.06.2015. Tým, že matka podala odvolanie dňa 24.06.2015 cestou pošty, odvolací súd konštatuje, že odvolanie matky bolo podané v lehote stanovenej ust. § 204 ods. 1 O.s.p.. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov, s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom, preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. V zmysle uvedených zásad charakterizujúcich inštitút predbežného opatrenia postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, pričom s jeho záverom ku ktorému dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, preto zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Pokiaľ ide o námietky matky uvedené v jej odvolaní, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Nestotožnil sa najmä s tvrdením matky, že súd prvého stupňa nedal matke možnosť reagovať na tvrdenia otca, tvrdenia otca si bez ďalšieho osvojil, čím t.j. neuváženým postupom rozhodol o predbežnom opatrení nariadením striedavej osobnej starostlivosti. Takéto tvrdenia matky z obsahu spisu, t.j. z celého obsahu spisu, nielen z pojednávania dňa 30.04.2015, na ktorom súd prvého stupňa predbežné opatrenie nariadil, nevyplývajú, preto ich odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj tvrdenia matky, že súd pri rozhodovaní postupoval paušálne bez zohľadnenia osobitých okolností prípadu. Odvolaciemu súdu nie sú zrejmé úvahy matky, ktoré ju k takémuto tvrdeniu viedli za situácie, keď súd prvého stupňa vo veci koná od 02.11.2014 a vo veci vykonal už rozsiahle dokazovanie. Tým, že ide o konanie starostlivosti o maloleté deti a situácia v rodine ako na strane rodičov, tak aj detí sa priebežne vyvíja a mení, súd prvého stupňa v konaní zistené zmeny po ich vyhodnotení správne premietol do nariadeného predbežného opatrenia zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Napriek tomu, že predbežné opatrenie môže súd nariadiť aj bez vykonania dokazovania, v danej veci mal súd prvého stupňa s poukazom na už vykonané rozsiahle dokazovanie dostatok skutkových podkladov pre záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti, a to do skončenia konania vo veci samej. Za dostatočné skutkové podklady nesporne treba považovať výsluchy rodičov, šetrenie pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti otca, matky, napokon výsluch maloletej P. pred súdom. Pokiaľ ide o výsluch maloletej a ňou prejavený názor pred kolíznym opatrovníkom, ako aj súdom, nie je zrejmé, na základe čoho matka dospela k záveru, že názor maloletej pod vplyvom okolností, ktoré na maloletú pôsobili stresujúco bol skreslený a nedostatočne objektívny. Podľa obsahu spisu výsluch maloletej pri šetrení pomerov v domácnosti rodičov, ako aj výsluch maloletej zákonným sudcom bol vykonaný veľmi citlivo, bez tlaku, stresu, či navádzania na položené otázky. Naopak zo zápisnice o výsluchu maloletej je zrejmé, že maloletá reagovala veľmi spontánne, jasne formulovala svoje názory na rodičov, svoje názory na to, ako by si predstavovala ďalšie spolužitie s rodičmi. Tým, že maloletá má 10 rokov a ide o nadpriemerne inteligentné dieťa s vysoko nadpriemernou zrakovou a sluchovou pamäťou ( úroveň 15 ročného dieťaťa ), ako aj praktickým úsudkom a logickým myslením ( správa R.. D. z vyšetrenia maloletej dňa 12.03.2015 založená otcom v spise ), súd prvého stupňa správne na názor maloletej prihliadal. Nakoniec, keďže ide o vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, pre súd táto povinnosť vyplýva priamo z ust. § 43 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého ustanovenia súd má povinnosť venovať náležitú pozornosť názorom maloletého dieťaťa zodpovedajúcemu jeho veku a vyspelosti. Tým, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, nie je možné jeho postupu nič vyčítať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že len samotná nespokojnosť matky s rozhodnutím súdu, či hodnotením jednotlivých dôkazov súdom neznamená, že rozhodnutie nie je vecne správne. Hodnotenie dôkazov súdom upravuje ust. § 132 O.s.p., ide o činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Takto v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď ohľadom na vykonané dokazovanie a skutkové zistenia, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, zohľadnil práve osobitné okolnosti prípadu. Aj v tomto smere preto námietka matky uvedená v jej odvolaní o paušálnom rozhodovaní bez zohľadnenia osobitných okolností prípadu nie je dôvodná. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na to, že maloletý K. je vekovo nevhodné dieťa na striedavú osobnú starostlivosť treba uviesť, že Zákon o rodine nestanovuje žiadnu vekovú hranicu, od ktorej by bolo dieťa vhodné na striedavú osobnú starostlivosť, jediným kritériom pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti v zmysle § 24 ods. 2 Zák. o rodine je záujem dieťaťa a lepšie zaistenie potrieb dieťaťa, čo v danej veci preukázané bolo, a to u oboch detí. Z tohto pohľadu úvaha matky o možnom rozdelení detí uvedená v jej odvolaní sa javí odvolaciemu súdu ako nešťastná a necitlivá a bez akéhokoľvek právneho základu. Odvolací súd dáva matke do pozornosti, že by mala zrejme prehodnotiť svoje správanie k obom deťom, pretože deti veľmi citlivo vnímajú všetko, čo sa okolo nich deje, najmä keď ide o veci, ktoré sa ich týkajú. Pokiaľ sa preto 10 ročné dieťa vyjadrí tak, ako sa vyjadrí, zrejme sa treba zamyslieť aj nad vlastným konaním, prístupom k deťom, nielen obviňovať všetkých vo veci zúčastnených, vrátane kolízneho opatrovníka a súdu. Tým, že vo veci je nariadené znalecké dokazovanie, podaný znalecký posudok nakoniec dá ten najlepší obraz o osobnostných predpokladoch rodičov, od ktorých súd bude odvíjať aj formu osobnej starostlivosti o deti, s poukazom na najlepší záujem maloletých detí. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.