Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/347/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230633 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114230633.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. Juraj Tatara, Ulica 29. augusta 28/D, 811 09 Bratislava, správca úpadcu: Q. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. W. XX, XXX XX U., zast.: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, proti odporcovi: 1/ Dražobka, s.r.o., Zámocká 7074/30, 811 01 Bratislava, IČO: 46 811 770, 2/ ARTHUR CONSULTING, s.r.o., Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 35 779 845, zast.: Zahoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/301/2014-59 zo dňa 10.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/301/2014-59 zo dňa 10.11.2014 m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zakázal odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade realizovať výkon záložného práva k nasledujúcim nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky: a/ byt č. X - S., vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, o podlahovej ploche XXX,XX J.X, nachádzajúci sa v suteréne bytového domu vchod: W. Č.. XX, súp. č. XXXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX J.X, parcela registra „. X. evidovaná na katastrálnej mape ako zastavané plochy a nádvoria, k.ú. T., obec U. - m. č. Q. J., okres U. Z., zapísaný na S. Č.. XXXX; a s ním spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v pomere XXXXX/XXXXXX a s ním spojený spoluvlastnícky podiel na pozemkoch v podiele XXXXX/XXXXXX, a to k parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, parcely registra „. X. evidované na katastrálnej mape ako ostatné plochy a k parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX J.X parcela registra „. X. evidovaná na katastrálnej mape ako zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce, k.ú. T., K. U. - m. č. Q. J., okres U. Z., zapísané na LV č. XXXX; b/ spoluvlastnícky podiel v pomere X/XX k nebytovému priestoru. t.j. E., súp. č. X - XXS, nachádzajúci sa v - X R.. bytového domu vchod: W. Č.. XX, súp. č. XXXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/ X o výmere X.XXX J.X, parcela registra „. X. evidovaná na katastrálnej mape ako zastavané plochy a nádvoria, k.ú. T., obec U. - m. č. Q. J., okres U. Z., zapísaný na S. Č.. XXXX a s ním spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v pomere XXXXXX/XXXXXX a s ním spojený spoluvlastnícky podiel na pozemkoch v podiele XXXXXX/XXXXXX, a to k parc. č. XXXX/X o výmere X.XXXmX, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, XXXX/X o výmere XXX J.X, parcely registra „. X. evidované na katastrálnej mape ako ostatné plochy a k parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX J.X parcela registra „. X. evidovaná na katastrálnej mape ako zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce, k.ú. T., obec U. - m. č. Q. J., okres U. Z., zapísané na S. Č.. XXXX; a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa zároveň zakázal odporcovi v 1. rade ako aj odporcovi v 2. rade vykonať plánovanú dobrovoľnú dražbu stanovenú na termín 12.11.2014 o 13:00 hod. v zmysle oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. D. XXXXXXX zo dňa 08.10.2014; a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podal návrh na začatie konania vo veci samej. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľka svoj návrhu odôvodnila tým, že dňa 30.11.2005 uzavrela ako kupujúci a spoločnosť PODKOLIBSKÁ, s.r.o., so sídlom Talichova 2, 841 02 Bratislava, IČO: 35 920 408 ako predávajúci kúpnu zmluvu (ďalej aj ako “Kúpna zmluva“), ktorej predmetom plnenia bol odplatný prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho k nehnuteľnostiam. Za účelom obstarania kúpnej ceny pre predávajúceho dňa 28.11.2005 uzavrela navrhovateľka ako dlžník a J. G., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I. XXXXX/XX, XXX XX U. ako spoludlžník (ďalej aj ako “spoludlžník“) so spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (ďalej aj ako “Tatra banka, a.s.“) ako veriteľom Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako “Úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo odplatné poskytnutie hypotekárneho úveru v celkovej výške 8.400.000,- Sk (t.j. 278.828,91 eur) navrhovateľke za účelom nadobudnutia vyššie uvedených nehnuteľností v zmysle Kúpnej zmluvy. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. voči navrhovateľke vzniknutej titulom Úverovej zmluvy došlo v súlade so Zmluvou o budúcej zmluve o záložnom práve zo dňa 28.11.2005 v prospech Tatra banka, a.s. k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. V dôsledku údajného neplnenia povinností navrhovateľky voči veriteľovi Tatra banka, a.s., mala spoločnosť Tatra banka, a.s. dňa 27.03.2013 vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru poskytnutého v zmysle Úverovej zmluvy a všetky svoje práva a povinnosti z tejto Úverovej zmluvy mala následne postúpiť na odporcu v 2. rade. Tieto skutočnosti však boli navrhovateľke prvýkrát oznámené až koncom mesiaca september 2014, a to zo strany odporcu v 1. rade formou telefonického rozhovoru. Navrhovateľka sa opakovane dožadovala poskytnutia bližších informácií o svojom záväzku - v špecifikácii a výške zostatku záväzku. Aj napriek opakovaným telefonickým a osobným žiadostiam (až tri osobné stretnutia) však tieto informácie neboli navrhovateľke do dnešného dňa poskytnuté, a to aj napriek oznamovacej povinnosti podľa ust. § 17 ods. 9 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako “ZoD“). Dňa 15.10.2014 bol navrhovateľke zo strany odporcu v 2. rade doručený list zo dňa 28.09.2014 označený ako „Poskytnutie informácie k uhradeniu pohľadávky“, v ktorom odporca v 2. rade tvrdí, že navrhovateľke bolo postúpenie pohľadávky voči jej osobe zo spoločnosti Tatra banka, a.s. na odporcu v 2. rade riadne oznámené, a to údajne listom zo strany spoločnosti Tatra banka, a.s. zo dňa 25.07.2014. Predmetnú skutočnosť však navrhovateľka popiera, nakoľko jej takéto postúpenie pohľadávky na odporcu v 2. rade nebolo do dnešného dňa riadne oznámené. Ani odporca v 2. rade a ani odporca v 1. rade uvedené, aj napriek jej opakovaným výzvam, žiadnym spôsobom nepreukázali. Odporca v 2. rade v predmetnom liste zároveň tvrdí, že ako záložný veriteľ dňa 24.07.2014 tiež navrhovateľke a spoludlžníkovi riadne oznámil začatie výkonu svojho záložného práva na nehnuteľnosti. V súlade s tvrdeniami navrhovateľky a jej spoludlžníka však odporca v 2. rade svoje povinnosti záložného veriteľa zanedbal, nakoľko k postupu podľa ust. § 151l OZ do dnešného dňa nedošlo. Navrhovateľka o plánovanom termíne obhliadky nehnuteľností zo strany odporcu v 1. rade informovaná nebola a tak ako povinná osoba svoju súčinnosť ani poskytnúť nemohla. O výkone záložného práva sa navrhovateľka prvýkrát dozvedela až koncom mesiaca september 2014, v dôsledku čoho potom sama iniciovala kroky smerujúce k možnému urovnaniu predmetnej situácie. Dňa 15.10.2014 bol navrhovateľke zo strany odporcu v 2. rade doručený aj list zo dňa 25.09.2014 označený ako „Výzva na zaplatenie zmluvných pokút“, v zmysle ktorého odporca v 2. rade navrhovateľku vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 66.201,29 eur z dôvodu porušenia povinností navrhovateľky v zmysle bodu 2.3.3. a 2.3.4. Zmluvy o záložnom práve zo dňa 28.11.2005. Navrhovateľka však údajný vznik nároku na zmluvnú pokutu v plnom rozsahu namieta, nakoľko má za to, že k porušeniu povinností z jej strany nedošlo, nakoľko potrebnú súčinnosť s obhliadkou odporcom neposkytla len z dôvodu, že o plánovanej obhliadke nebola informovaná. Zároveň namieta aj uplatnenú výšku zmluvnej pokuty, nakoľko s poukazom na bod 3.2.2. Zmluvy o záložnom práve zo dňa 28.11.2005 bola výška zmluvnej pokuty dojednaná ako 15 % zo sumy úveru, t.j. zo sumy 8.400.000,- Sk (278.828,91 eur), čo jasne predstavuje sumu 41.824,34 eur, a nie sumu 66.201,29 eur, ktorú si odporca v 2. rade voči navrhovateľke uplatňuje. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že nárok odporcu v 2. rade na zmluvnú pokutu voči navrhovateľke je sporný, a to čo do jeho vzniku, oprávnenosti a výšky. Jediná informácia, ktorá bola navrhovateľke v tejto súvislosti poskytnutá, bola uvedená v liste odporcu v 2. rade zo dňa 28.09.2014, doručeného navrhovateľke 15.10.2014, v zmysle ktorého odporca v 2. rade na str. 2 uviedol, že „dlžník má uhradiť veriteľovi pohľadávku ku dňu 31.10.2014 vo výške 323.000,71 eur, ešte nenavýšenú o realizačné náklady a odmenu dražobnej spoločnosti.“ Takéto nešpecifikované a ničím nepodložené vyčíslenie záväzku však nie je možné považovať za dostatočné, nakoľko nezahrňuje náklady dražby a jednak z neho nevyplýva, či sa jedná o vyčíslenie samotnej istiny alebo zahrňuje aj jej celkové príslušenstvo, pričom z uvedeného nie je možné určiť ani výšku jednotlivých týchto nárokov. Rovnako poukazuje na to, že odporca v 2. rade predmetnú pohľadávku vyčíslil ku dňu 31.10.2014, aj keď list, v ktorom toto vyčíslenie uvádza, je datovaný na deň 28.09.2014. Bez riadnej špecifikácie dlhu navrhovateľka pritom ani nemôže posúdiť, či sa s takýmto vyčíslením stotožňuje alebo bude musieť namietať jeho výšku, resp. o nej s veriteľom rokovať. Zároveň ani nemôže posúdiť, z akých nárokov sa predmetná pohľadávka voči jej osobe skladá, či už sú v danej sume zahrnuté aj náklady dražby a iné. Navrhovateľka považuje z vyššie uvedených dôvodov výkon dražby za pochybný, šikanózny, netransparentný, v rozpore so zákonom a viac ako predčasný, a teda aj vo svojej podstate neúčelný. Z vyššie uvedeného postupu nie je istá jednak osoba veriteľa navrhovateľky a výška pohľadávky zabezpečenej záložným právom, a teda ani oprávnenosť výkonu takéhoto záložného práva. Rovnako poukazuje aj na spornosť takto zabezpečenej pohľadávky voči navrhovateľke, a to jednak s poukazom na jej výšku ako aj na jednotlivé právne tituly jej vzniku. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania vo veci samej bude určenie výšky zabezpečenej spornej pohľadávky odporcu v 2. rade, ktorú navrhovateľka spochybňuje. Navrhovateľka sa plánuje vo veci samej domáhať určenia, či tu právo odporcu v 2. rade v ním žiadanom rozsahu je. V rámci predmetného konania vo veci samej sa konajúci súd pritom bude musieť vyporiadať s viacerými prejudiciálnymi otázkami, ako napr. otázkou platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, otázkou platnosti výkonu záložného práva, otázkou platnosti postúpenia pohľadávok a i.. Navrhovateľka má za to, že ani odporca v 2. rade a ani odporca v 1. rade nepostupovali v rámci výkonu záložného práva a s tým súvisiacou plánovanou dražbou, v súlade s predpismi zakotvujúcimi ich informačnú povinnosť voči navrhovateľke. Je zarážajúce, že navrhovateľka nebola o celom procese (výkon záložného práva, proces dražby) vôbec informovaná, a to aj napriek tomu, že odporcovia majú k dispozícii aj iné spôsoby komunikácie ako doručovanie písomností na adresu jej trvalého pobytu (e-mail, telefón...). Dôvodnosť návrhu vidí navrhovateľka v potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi s ohľadom na viaceré porušenia povinností ako zo strany odporcu v 2. rade, tak aj zo strany odporcu v 1. rade, pričom má za to, že vykonanie plánovanej dražby by bolo v uvedenom prípade nezákonné. Navrhovateľka ako dlžník nemá do dnešného dňa jednoznačnú vedomosť o výške svojho záväzku, čím jej je de facto zabránené tento svoj dlh splniť a odvrátiť tak proces dražby, v dôsledku ktorého dôjde následne k strate jej vlastníckeho práva. Jediným možným dostupným efektívnym prostriedkom na jej ochranu, tak v uvedenej situácii je už len využitie inštitútu predbežného opatrenia. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka si možno svoje záväzky z Úverovej zmluvy riadne neplnila, uvedené ešte nezakladá odporcovi v 2. rade ako záložnému veriteľovi možnosť výkonu jeho záložného práva netransparentným a šikanóznym spôsobom. Navrhovateľka si je vedomá svojich povinností z Úverovej zmluvy, avšak namieta spornosť a vznik niektorých nárokov odporcu v 2. rade uplatňovaných voči nej. Predovšetkým namieta vznik a výšku nároku na zmluvnú pokutu uplatnenú voči nej listom zo dňa 25.09.2014, doručeným navrhovateľke dňa 15.10.2014. Rovnako jej do dnešného dňa nebola riadne vyčíslená výška jej zostávajúceho záväzku, a preto sa k uvedenému nemôže relevantne vyjadriť a ani tento svoj prípadný záväzok splniť. Aj napriek vyššie uvedenému však má navrhovateľka skutočný záujem na upustení od plánovanej dražby, a teda na riešení predmetnej situácie. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. §§ 74 ods. 1, 76 ods. 1 písm. e), f), ods. 3, 4 O.s.p., §§ 151a, 151l ods. 1, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 12 ods. 2, 4 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Bola osvedčená naliehavosť na vydaní predbežného opatrenia v nariadenom rozsahu, nakoľko vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú dočasnú a rýchlu súdnu ochranu, nakoľko je preukázané, že navrhovateľka je vo vzťahu s odporcom v 1. rade na základe zabezpečenia hypotekárneho úveru, čo navrhovateľka nepopiera a svojich povinností, vyplývajúcich z uvedeného úverového vzťahu, si je vedomá. Stav právnej neistoty na strane navrhovateľa vyplýva z nasledovných skutočností: - nebolo jej doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva odporcu v 2. rade. - skutočnosť, že jej nebola riadne oznámená zmena v osobe jej veriteľa, a teda ani skutočnosť, či došlo k postúpeniu celej pohľadávky Tatra banka, a.s. alebo len k jej časti, a či táto postúpená pohľadávka bola postúpená aj so všetkými jej súvisiacimi nárokmi a príslušenstvom. - napriek opakovaným snahám navrhovateľky jej do dňa podania tohto návrhu nebola poskytnutá presná informácia o jej zostávajúcom dlhu, splatením ktorého by došlo k upusteniu od plánovanej dražby. Navrhovateľka ako dlžník tak do dnešného dňa nemá jednoznačnú vedomosť o výške svojho záväzku, čím jej je de facto zabránené tento svoj dlh splniť a odvrátiť tak proces dražby, v dôsledku ktorého dôjde následne k strate jej vlastníckeho práva. Takéto nekonanie odporcov tak zakladá pochybnosť, čo vôbec chcú výkonom záložného práva a plánovanou dražbou skutočne dosiahnuť, nakoľko prioritou záložného veriteľa pritom má byť uspokojenie jeho pohľadávky, a nie zbavenie vlastníka vlastníctva k predmetu dražby. - nie je možné splniť záväzok navrhovateľkou bez súčinnosti aspoň jedného z odporcov, bez čoho nemá priestor na splnenie svojho záväzku. Obštrukcie zo strany odporcov pri vyčíslení navrhovateľkinho dlhu tak nielenže bránia navrhovateľke predísť k strate jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale zároveň bránia aj dosiahnutiu samotného účelu. V prípade tak, ak pred otvorením dražby dlžník zloží dražobníkovi sumu zodpovedajúcu pohľadávke s príslušenstvom vrátane oprávnených nákladov, je dražobník povinný od dražby upustiť. Dlžník má tak možnosť predísť strate vlastníckeho práva k predmetu dražby, a to až do otvorenia dražby. - nebola dodržaná lehota podľa ust. § 12 ods. 2 ZoD. - nemá do dnešného dňa jednoznačnú vedomosť o výške svojho záväzku, čím jej je de facto zabránené tento svoj dlh splniť a odvrátiť tak proces dražby, v dôsledku ktorého dôjde následne k strate jej vlastníckeho práva. Takýto postup rozhodne nie je možné považovať za postup v súlade s dobrými mravmi. Aj napriek skutočnosti, že veriteľ je možno oprávnený na úhradu svojej pohľadávky prostredníctvom výkonu záložného práva, nemôže však svoje oprávnenia záložného veriteľa vykonávať šikanóznym spôsobom. Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 143/2010 zo dňa 26.08.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 143/2010 zo dňa 26.08.2010, 2M Cdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05.08.2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010. Súd prvého stupňa mal za to, že vyhovením návrhu by nedošlo na strane odporcov k neprimeranému zásahu, nakoľko ich nárok nezanikne, a vzhľadom na povahu predmetu zálohu ako aj na zabezpečenie v prospech odporcov - záložné právo v prospech odporcu v 2. rade zapísané na liste vlastníctva, uvedenie poznámky o začatí výkonu dražby ide o primeraný zásah do ich práv a povinností tým, že by súd zakázal realizovať záložné právo a dražbu v pomere k právam a povinnostiam navrhovateľa. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní zobral v úvahu aj charakter predmetu záložného práva a následného výkonu dražby - ide o byt navrhovateľky, v ktorom má trvalý pobyt s predpokladom, že v danej nehnuteľnosti aj býva aj s ohľadom na povahu navrhovateľky, že nejde o podnikateľský subjekt napriek úprave obchodnoprávnej § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Z uvedeného súd dospel k záveru s prihliadnutím aj na vývoj judikatúry ESĽP vo veciach ochrany vlastníka bytu pred neoprávneným, šikanóznym výkonom záložného práva na nehnuteľnosť, v ktorej má bývanie dotknutá osoba, že je spravodlivé a dôvodné poskytnúť ochranu reálne hroziacej škode alebo ujme. Dražba predstavuje zásadný zásah do vlastníckeho práva vlastníka predmetu dražby, pričom príklepom licitátora dochádza za splnenia zákonných podmienok k jeho maximálnemu možnému obmedzeniu, t.j. k trvalej strate vlastníctva. Vzhľadom na uvedené je tak obzvlášť dôležité, aby bola pri procese dražby zachovaná zákonnosť a správnosť stanovených procesov, čo vyžaduje nie len rýchlosť, ale aj transparentnosť celého procesu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä účel predbežného opatrenia a potrebu ochrany porušeného práva. Navrhovateľka svojím návrhom na vydanie predbežného opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi osvedčila predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia, a to najmä preukázanie skutočností, odôvodňujúcich obavu, že ak by neboli dočasne upravené vzťahy medzi účastníkmi, nastala by nezvratná situácia na strane navrhovateľky, kolidujúca s porušením ústavných práv navrhovateľky, ako je právo niečo vlastniť, právo na spravodlivý proces. Naliehavý právny záujem navrhovateľky v nekonaní dražby a záložného práva je daný skutočnosťou, že tu existuje obava, že dovŕšením procesu dražby bude navrátenie do pôvodného stavu - prisúdenie vlastníckeho práva navrhovateľke v prípade jej úspechu rozhodnutia vo veci samej takmer nemožné, resp. v konaní o neplatnosť dražby, rozhodnutia vydané v tomto konaní zasahujú aj do práv tretích osôb, čím procesne dochádza k rozšíreniu okruhu osôb dotknutých na svojich právach, tak ako ich určuje zákon č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade, ktorý uviedol, že predbežné opatrenie mu bolo doručené dňa 18.11.2014 a s poukazom na § 88 ods. 1 písm. h) a § 105 ods. 1 O.s.p. podáva námietku miestnej príslušnosti, nakoľko predbežné opatrenie sa týka práv súvisiacich s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v obvode Bratislava III. Miestne príslušný je teda výlučne Okresný súd Bratislava III. Z tohto dôvodu odvolací súd by mal konanie bez ďalšieho zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky súdneho konania. Odvolateľ poukázal aj na to, že súbežne súd rozhodoval aj o návrhu navrhovateľky na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Ďalej odvolateľ uviedol, že z dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka, je zrejmé, že svoje povinnosti zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2005 v znení Dodatku č. 1 neplnila riadne a včas. Už pôvodný veriteľ pohľadávky, Tatra banka, a.s. listom zo dňa 04.04.2013 oznámila výkon záložného práva voči navrhovateľke. Navrhovateľka si zásielku neprevzala. Navrhovateľka si nepreberala ani ďalšie zásielky: oznámenie o ďalšom postúpení pohľadávky zo dňa 24.07.2014 spoločnosťou DMB Management, s.r.o. na odporcu v 2. rade. Rovnako navrhovateľka nepreberala zásielky týkajúce sa výkonu záložného práva. Zúčastnila sa však osobného stretnutia so zástupcami odporcu v 1. a 2. rade, na ktorom oznámila, že zásielky osobne preberať nebude. Na tomto stretnutí jej bola oznámená nielen skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky na odporcu v 2. rade, ale vyčíslenie výšky pohľadávky, a to v rozsahu istiny, bežného úroku, úroku z omeškania, uplatnených zmluvných pokút. Navrhovateľka si tento rozpis dokonca podrobne preštudovala, avšak prevziať ho odmietla. Ak súd vo svojom odôvodnení tvrdí, že poskytol ochranu navrhovateľke pred neoprávneným, šikanóznym výkonom záložného práva na nehnuteľnosť, v ktorej má bývať dotknutá osoba, je spravodlivé a dôvodné poskytnúť ochranu reálne hroziacej škode alebo ujme, potom takéto tvrdenie vyznieva prinajmenšom ako výsmech právu odporcu v 2. rade na to, aby dlžník splnil svoj záväzok riadne a včas a s ohľadom na skutočnosť, že ide o pohľadávku (220.670,98 eura) takmer rovnajúcej sa hodnote predmetu bytu. Podľa vyjadrenia navrhovateľky v predmetnej nehnuteľnosti vôbec nebýva. Preto navrhuje, aby odvolací súd predbežné opatrenie zrušil a konanie zastavil, Zároveň navrhuje, aby odvolací súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške podľa záverečného vyčíslenia. Odvolateľ ako prílohy k vyjadreniu priložil Oznámenie o začatí výkonu záložného práva s priloženou vrátenou obálkou, z ktorej vyplýva deň uloženia zásielky na pošte dňa 08.04.2013, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2014, 24.07.2014, Zmluvu o postúpení pohľadávky. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd zistil, že na majetok navrhovateľky bol uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/57/2014-104 zo dňa 18.11.2014 vyhlásený konkurz. Na základe výzvy odvolacieho súdu zo dňa 16.12.2014 správca úpadcu Ing. Juraj Tatara oznámil, že v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. súhlasí s pokračovaním v konaní. Odvolací súd v prvom rade musel skúmať, či (vzhľadom na námietku príslušnosti zo strany odvolateľa, ktorú v súlade s § 105 ods. 1 O.s.p. uplatnil pri prvom úkone), rozhodoval miestne príslušný súd. Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Podľa § 88 ods. 1 písm. h) O.s.p. namiesto všeobecného súdu odporcu (§ 85 O.s.p.) a namiesto súdu daného na výber (§ 87 O.s.p.) je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej (ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b/). Podstata osobitnej - výlučnej - miestnej príslušnosti je založená na tom, že ustanovenie § 88 O.s.p. taxatívne určuje konania a pri každom z nich uvádza súd, ktorý je na konanie miestne príslušný; to znamená, že všeobecná miestna príslušnosť i príslušnosť daná na výber je zo zákona vylúčená a žiadny iný súd, okrem toho, ktorý je určený v zákone, nie je na konanie príslušný. Podľa ustálenej právnej teórie aplikácia písmena h) cit. ustanovenia § 88 ods. 1 prichádza do úvahy, ak ide o konanie, ktoré sa týka práva k nehnuteľnosti. Za nehnuteľnosť sa podľa § 119 ods. 2 Obč. zák. považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Charakter nehnuteľnosti majú aj byty a nebytové priestory (§ 118 ods. 2). Výlučná príslušnosť sa však bude aplikovať iba na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti (napr. otázka vlastníctva, spoluvlastníctva, záložného práva, vecného bremena, nájmu), nie však iných práv odvodených od práv k veci (napr. náhrada škody za poškodenie veci, zodpovednosť za vadu stavby zhotovenej na zákazku a pod.), viď: Občiansky súdny poriadok, komentár I. diel Krajčo, Sučanská, Čierna, EUROUNION 2010, str. 356, V. aktualizované vydanie, rovnako Števček, Ficová a kol. , Občiansky súdny poriadok, komentár, C.H.BECK 2009, I. vyd., str. 216, R 100/1994: Výlučná príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. h) O.s.p. sa nevzťahuje na všetky spory, ktorých predmetom sú práva a povinnosti súvisiace s nehnuteľnosťami, ale obmedzuje sa na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik. Na nariadenie predbežného opatrenia v danej veci je preto príslušný Okresný súd Bratislava I. Odvolací súd zaujal stanovisko iba k tým argumentom odvolateľa, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne nebezpečenstvo vzniku ujmy. Existencia dlhu sama o sebe ešte nie je dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, ale je to konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie majetku, čím negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia musí reálne a bezprostredne hroziť. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Obmedzenie ústavného vlastníckeho práva predbežným opatrením je potrebné riadne zvažovať. Zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok navrhovateľa len v osvedčenej rovine a naopak vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany navrhovateľa. Preto nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva odporcu, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie predbežného opatrenia dané, nie sú v predmetnej veci splnené. Predovšetkým treba konštatovať, že predbežným opatrením sa má odvracať bezprostredne hroziaca ujma. Vzhľadom na to, že ide o závažný zásah do práv odporcu, je potrebné preukázať, že ak by sa dočasné pomery medzi účastníkmi neupravili, mohlo by dôjsť k závažnej ujme majetkovej i nemajetkovej povahy. Nestačí presvedčenie o ohrození práva navrhovateľa a jeho budúceho výkonu. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Navrhovateľka neosvedčila reálnu a bezprostrednú existenciu nebezpečenstva ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ako i potrebu úpravy pomerov účastníkov konania. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Je nesporné, že navrhovateľka dňa 30.11.2005 uzavrela ako kupujúci so spoločnosťou PODKOLIBSKÁ, s.r.o., ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom plnenia bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Je tiež nesporné, že dňa 28.11.2005 uzavrela navrhovateľka ako dlžník a J. G., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I. XXXXX/XX, XXX XX U. ako spoludlžník (ďalej aj ako “spoludlžník“) so spoločnosťou Tatra banka, a.s., ako veriteľom Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako “Úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo odplatné poskytnutie hypotekárneho úveru v celkovej výške 8.400.000,- Sk (t.j. 278.828,91 eur) navrhovateľke za účelom nadobudnutia vyššie uvedených nehnuteľností v zmysle Kúpnej zmluvy. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. voči navrhovateľke vzniknutej titulom Úverovej zmluvy došlo v súlade so Zmluvou o budúcej zmluve o záložnom práve zo dňa 28.11.2005 v prospech Tatra banka, a.s. k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka dožaduje, aby súd určil, že: a) pohľadávka odporcu v 2. rade, ktorá mala vzniknúť z predčasnej splatnosti úveru pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s., neexistuje, b) právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s. vyplývajúceho z úverovej zmluvy je neplatný. Navrhovateľka si je vedomá, že riadne a včas nespláca poskytnutý úver, bolo preto v jej záujme riadne preberať všetky zásielky. Nakoľko však zásielky riadne nepreberala (čo potvrdzujú aj prílohy odvolateľa), mala sa skontaktovať s veriteľom za účelom zistenia stavu svojho dlhu. Povinnosťou dlžníka je riadne a včas plniť svoje záväzky voči veriteľovi. Ak navrhovateľka nemala vedomosť o postúpení pohľadávky (nakoľko zásielky nepreberala, o postúpení nemohla ani vedieť), mala svoj záväzok v zmysle § 526 Obč. zák. plniť pôvodnému veriteľovi - Tatra banka, a.s.. Navrhovateľka ničím nepreukázala, že sa pokúsila skontaktovať s veriteľom za účelom zistenia výšky svojho záväzku. Na osvedčenie svojich tvrdení si mala navrhovateľka zabezpečiť najmä písomný dôkaz (mala s odporcom v 2. rade viesť najmä písomnú korešpondenciu). Zo strany navrhovateľky nebolo osvedčené ani porušenie § 12 ods. 2, 4 zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka predmetným návrhom neosvedčila, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov. Preto odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom) v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej (§ 224 ods. 1, § 145 O.s.p.). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.