Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010151 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115010151.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného Q. N. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8Nt/5/2015 z 13. mája 2015, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. N., G.. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením z 13.05.2015 sp. zn. 8Nt/5/2015 podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného Q. N. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6T/19/2010 zamietol pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku. Predseda senátu konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/19/2010, zo dňa 26. 08. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/144/2011 zo dňa 01. 12. 2011, bol odsúdený Q. N. uznaný za vinného z obzvlášť závažný zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol odsúdený zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený i trest zákazu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov. Po preskúmaní podaného návrhu na obnovu konania prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 394 Tr. poriadku konštatoval, že v predmetnej trestnej veci odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania opiera v podstate len o rozdielnosť posudzovania a následného trestania množstva a ceny drog jednotlivými súdmi Slovenskej republiky. K tomuto súd uviedol: „Súd v týchto súvislostiach zdôrazňuje, že v konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmať vecnú správnosť rozsudku, či trestného rozkazu vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to dokonca aj vtedy, keď sa súd prípadne s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil, alebo vzhľadom na dôkaznú situáciu, ich vôbec nevykonal tak, ako je tomu v svetle prejednávaného prípadu. Opätovne je potrebné akcentovať, že v konaní o návrhu na obnovu konania sa skúmajú nedostatky v skutkových zisteniach, nie nedostatky spočívajúce v právnom posúdení zisteného skutku alebo v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (a to aj z hľadiska použitia ustanovení osobitných právnych predpisov významných pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle Trestného zákona, a teda dôležitých pre záver o vine zo spáchania konkrétneho trestného činu), ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dôvodom na podanie dovolania ako druhého z Trestným poriadkom upravených mimoriadnych opravných prostriedkov, čo aj v prejednávanom prípade uplatnené bolo výsledkom čoho je uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/57/2012 zo dňa 18. 12. 2012, ktorým bolo podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie odsúdeného odmietnuté. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že odsúdený Q. N. neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.“ S poukazom na uvedený návrh odsúdeného Q. N. na povolenie obnovy konania bol súdom prvého stupňa v celom rozsahu posúdený ako nedôvodný a nespĺňajúci podmienky povolenia obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. a preto bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý ako nedôvodný. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal sťažnosť odsúdený Q. N., ktorú písomne zdôvodnil v mene odsúdeného jeho obhajca, ktorý prioritne konštatoval, že obžalovaný je toho názoru, že okresný súd nesprávne posúdil a vyhodnotil obžalovaným uvádzané skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy konania a nepripustil obžalovaným navrhnuté dôkazy. V odôvodnení ďalej konštatoval: „Obžalovaný predovšetkým namieta, že Okresný súd Bratislava I na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 13.05.2015 nepreveril vyššie uvedené skutočnosti, pričom sa nezoberal ani predloženou tabuľkou s odsúdenými za jednotlivé gramy drog, spolu s trestnými sadzbami, ktoré boli v ich prípadoch použité. Obžalovaný je toho názoru, že súd nevykonal výsluch svedkov, z ktorých výpovede môžu vyplynúť skutočnosti, dôležité pre posúdenie, či je, alebo nie je v danom prípade odôvodnené povolenie obnovy konania. Obžalovaný na verejnom zasadnutí predložil dôkazy, ktoré neboli doposiaľ známe, a ktoré by mohli mať vplyv v obnovenom konaní. Čo sa týka založenej tabuľky, ide o údaje, ktoré obžalovaný získal počas výkonu trestu odňatia slobody. Tieto údaje svedčia o tom, že súdy Slovenskej republiky posudzujú odlišne otázku dávok a následného trestania drog. Treba uviesť, že obžalovaný má obmedzený prístup k získavaniu nových dôkazov keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej obžalovaný namietal aj opomenutie zabezpečenia tlmočníka do jazyka, ktorému rozumie pre účely trestného konania, namiesto čoho do konania automaticky pribrali tlmočníka do angličtiny. Obžalovaný však nebol v anglickom jazyku spôsobilý porozumieť podstate trestného konania, ani obvineniu, ktoré bolo vznesené, vrátane samotných konečných rozhodnutí príslušných súdov, kde tieto mu boli doručené výhradne v slovenskom jazyku. Vyššie uvedené považuje obžalovaný za nezákonný postup a porušenie základných zásad trestného konania. Jazyk, ktorému osoba uvedená v § 2. ods. 20 TP, v nadväznosti na generálne ustanovenie čI. 47 ods. 4 Ústavy SR, rozumie, je v zásade taký jazyk, ktorému uvedená osoba rozumie pre účely trestného konania. Obžalovaný až v priebehu súdnych konaní zistil, že jeho znalosti anglického jazyka nie sú na takej úrovni, aby porozumel a pochopil zmysel niektorých podstatných inštitútov trestného konania. Terminológia právneho jazyka je značne odlišná od terminológie používanej v bežnej konverzácii, preto, aj napriek tomu, že obžalovaný najprv v zápisnici zo dňa 29.11.2009 vyhlásil, že anglický jazyk ovláda veľmi dobre hovorovo aj písmom, vyššie uvedený postup súdu považuje za postup v rozpore s jeho základnými právami a slobodami. Objektívne zistenie, či a v akej miere osoba rozumie jazyku nie je možné. Neboli splnené základné podmienky zachovania práv v trestnom konaní, a to z dôvodu, že viaceré rozhodnutia vrátane poučenia o možnosti podať opravný prostriedok neboli adekvátne pretlmočené, aspoň ich podstatné časti. V inom jazyku, ako v jeho materinskom jazyku BIAFRA IGBO, nebol schopný porozumie konaniu v takom rozsahu, aby si uvedomoval jeho dôležitosť a prípadné následky, či možnosť relevantne sa brániť. Na základe uvedených skutočností preto obžalovaný vyjadruje svoje presvedčenie, že jeho právo garantované právnym poriadkom SR, ako aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná, boli závažným spôsobom porušené, čo mu znemožnilo, aby porozumel priebehu trestného konania, vyjadril sa relevantným skutočnostiam, účinne sa obhajoval a teda, aby bola obžalovaného vec prejednaná v zmysle práva účastníka na spravodlivý súdny proces.“ Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že v danom prípade sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté uznesenie a uložil príslušnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, alternatívne aby po preskúmaní veci sám rozhodol tak, že návrhu na povolenie obnovy konania vyhovie a obnovu konania povolí. Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy už skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/19/2010, zo dňa 26. 08. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/144/2011 zo dňa 01. 12. 2011, bol odsúdený Q. N. uznaný za vinného z obzvlášť závažný zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 27.11.2009 na bližšie nezistenom mieste v Španielsku kúpil kokaín, ktorý dňa 28.11.2009 prepravil leteckou spoločnosťou P. L. Č.. Y. XXXX J. W. - K., Š., na územie Slovenskej republiky tak. že ho počas letu uschoval v troch rotačných elipsoidoch vo svojich telesných dutinách, pričom po pristátí lietadla v čase o 17 55 hod. na letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave 1 ks rotačného elipsoidu nechal v čiernej ponožke za sedadlom letiskového autobusu typu R. XXXX Č.. X H. XX-XX a ďalšie dva po vystúpení z lietadla dobrovoľne vydal po zadržaní vyšetrovateľovi, pričom následným expertíznym skúmaním KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že 1 ks rotačného elipsoidu zaistený v autobuse obsahoval kokaín s prímesou lidokaínu s hmotnosťou 49,912g s priemernou koncentráciou účinnej látky 65,5 % hmotnostných, čo zodpovedá 1.635 - 3.269 obvykle jednorazovým dávkam drogy a 2 ks rotačných elipsoidov, ktoré boli obžalovaným dobrovoľne vydané, obsahovali kokaín s prímesou lidokaínu s celkovou hmotnosťou 100,140g (jednotlivo 49,908g a 50,232g) s priemernou koncentráciou účinnej látky 65,1 % hmotnostných, čo zodpovedá 3.260 - 6.519 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom celková hodnota zaistenej látky na čiernom trhu predstavuje sumu cca 12.000,- € a kokaín je zaradený v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok, Za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol odsúdený zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený i trest zákazu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov. Odsúdený Q. N. písomným podaním doručeným súdu dňa 03.03.2015 sa domáhal povolenia obnovy konania v predmetnej trestnej veci, čo zdôvodnil najmä novými skutočnosťami, ktoré súdu neboli známe v čase rozhodovania. Novou skutočnosťou je podľa odsúdeného to, že bol protiprávne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov Krajským súdom v Bratislave, pričom Okresný súd Bratislava I mu uložil trest na základe § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a teda krajský súd mu dvojnásobne zvýšil trest. Nevie nič o dôvode, pre ktorý si trest odpykáva. Súd mu neposkytol tlmočníka a jeho rodnom jazyku Biafra Igbo, aby porozumel pojednávaniu na súde a nič mu nebolo preložené. Nik mu neposkytol žiadne vysvetlenie o trestoch, ktoré mu boli uložené. Poukázal, že B. R. U. bol obvinený z držania 300 g kokaínu, čo je dvakrát také veľké množstvo, ako to, z ktorého bol obvinený on, ale jemu bol uložený trest odňatia slobody len vo výmere 6 rokov. Uzatvoril, že žiada o obnovu konania, o spravodlivý proces, rovnaké práva a spravodlivosť. V podaní zo dňa 05. 01. 2015 a doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 12. 01. 2015, odstúpeným dňa 26. 01. 2015 a dňa 04. 03. 2015, odsúdený Q. N. v podstate uviedol, že B. R. U. bol obvinený kvôli 300 g kokaínu a bol na neho aplikovaný § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák. a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podal odvolanie na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, pretože nebolo správne, a použil § 172 ods. 1 Tr. zák. a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Poukázal tiež na hodnotu drogy, ktorá bola v prípade B. R. U. vo výške 24.000,- Eur a v jeho prípade 12.000,- Eur. Pýta sa, ako je možné, že dostal vyšší trest. Požiadal súd, aby napravil uvedenú chybu a aby v jeho prípade uplatnil správny paragraf a aby mu znížil výmeru jeho trestu. Na verejnom zasadnutí dňa 13.05.2015 odsúdený zotrval v celom rozsahu na písomne podanom návrhu a uviedol, že v celom konaní boli porušené jeho práva na obhajobu. Mal právo poznať všetky okolnosti prípadu, ako aj právnu kvalifikáciu. Bol porušený čl. 6 Dohovoru, kedy nerozumel jazyku, v ktorom sa viedlo konanie a rovnako tak nemal čas na prípravu obhajoby. Všetky dôkazy, ktoré navrhoval v jeho prospech, neboli vzaté do úvahy a navyše mu Krajský súd v Bratislave zvýšil trest. Do dnes nevie, ako bolo jeho konanie kvalifikované, ani nevie, ako bol jeho prípad uzavretý, nebolo mu vysvetlené, čo mal držať, čo je to väčší rozsah a s kým mal obchodovať. Opäť poukázal na prípad R., ktorý mal pri sebe 300 g kokaínu vo výške 24.000,- Eur a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Požiadal súd, aby vyhovel jeho žiadosti a obnovil súdny proces v jeho trestnej veci. Uzatvoril, že chce len spravodlivosť, ktorá je pre každého, pričom ide o jeho život. Odsúdený založil do súdneho spisu tabuľku s prehľadom o menách odsúdených, spisových značkách, gramážach drog a ich cien a výmer uložených trestov. Obhajca odsúdeného sa na verejnom zasadnutí vyjadril v tom smere, že odsúdeného zastupoval pred Najvyšším súdom SR, kde podával dovolanie, pričom sa namietal postup Okresného súdu Bratislava I a aj Krajského súdu v Bratislave. Uvedené dovolanie Najvyšší súd SR odmietol. Rovnako tak namietal porušenie práv odsúdeného aj na Ústavnom súde SR, pričom Ústavný súd SR dňa 06. 05. 2014 zamietol sťažnosť odsúdeného. Podanie žiadosti na obnovu konania je subjektívnym právom jeho klienta, pričom rozhodnutie ponechal na úvahu súdu. Uzatvoril, že podľa jeho názoru, odsúdený predložil dôkazy, ktoré neboli doposiaľ známe a ktoré by mohli mať vplyv v obnovenom konaní. Poukázal, že pokiaľ sa týka založenej tabuľky, ide o údaje, ktoré odsúdený získal počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom tieto údaje svedčia o tom, že súdy Slovenskej republiky posudzujú odlišne otázku dávok a následného trestania drog. Podľa jeho názoru ide o porušenie ústavného práva spočívajúcom v práve na spravodlivý súdny proces. Zdôraznil, že odsúdený má obmedzený prístup k získavaniu nových dôkazov, keďže sa nachádza vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Požiadal súd, aby pripustil navrhnuté dôkazy a povolil obnovu konania. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí uviedol, právoplatné súdne rozhodnutia môžu byť zrušené len v mimoriadnych prípadoch s ktorými zákon spája určité podmienky. Namietané porušenie práv môže posudzovať len Najvyšší súd SR v rámci dovolania. Takéto konanie prebehlo a Najvyšší súd SR neskonštatoval žiadne porušenia práv. Pokiaľ sa týka predmetného konania o obnove konania, musia tu vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a ktoré môžu so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V písomnom podaní, a ani v ústnom podaní odsúdeného, nič také spomenuté nebolo. Preto navrhol súdu, aby návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietol Predseda senátu prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré sa svojim významom približuje významu rozsudku, riadiac sa ustanovením § 176 Tr. poriadku podrobne uviedol najmä skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, dôkazy o ktoré svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia uznesenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s návrhmi odsúdeného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval uvádzané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením prvostupňového súdu (str. 3-4), ktorú argumentáciu si bez výhrad osvojuje a k dôvodom návrhu na povolenie obnovy konania ako aj k dôvodom sťažnosti odsúdeného Q. N. mimo toho čo už vyargumentoval prvostupňový súd dodáva: Čo sa týka predloženia „rozboru“ vypracovaného odsúdeným Q. N. ohľadne odsúdenia v obdobných trestných veciach odsúdených (U. Q. T., R. M. T., P. U., M. C. Q., B. R. U.) a následného porovnávania s jeho trestnou činnosťou čo do množstva zaistenej drogy a uložených trestov, krajský súd uvádza, že posudzovanie, prejednanie a následné rozhodnutie o vine a treste všeobecnými súdmi je v predložených trestných veciach prísne individuálne a pri tomto hodnotení sa posudzuje najmä spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj osoba páchateľa, jeho osobné pomery a možnosť nápravy a preto nemožno na tento dôvod návrhu na povolenie obnovy konania prihliadať a považovať ho za novú skutočnosť. V kontexte s uvedeným nie je možné ignorovať, že trestnú vec odsúdeného Q. N., po jej prejednaní a rozhodnutí súdom prvého stupňa (sp. zn. 6T/19/2010), na podklade odsúdeným podaného odvolania posudzoval senát nadriadeného Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo veci rozhodol dňa 01.12.2011 rozsudkom sp. zn. 4To/144/2011 a na podklade odsúdeným podaného dovolania vec preskúmal aj senát Najvyššie súdu SR, ktorý svojím rozhodnutím sp. zn. 3Tdo/57/2012 dňa 18.12.2012 dovolanie odsúdeného Q. N. odmietol. Je potrebné pripomenúť, že námietkami vyplývajúcimi z podanej sťažnosti (ktoré sú totožné s dôvodmi návrhu na povolenie obnovy konania) sa už zaoberal a vysporiadal senát odvolacie súdu na str. 5 rozhodnutia sp. zn. 4To/144/2011 a tiež senát dovolacieho súdu na str. 7-9 uznesenia sp. zn. 3Tdo/57/2012. Krajský súd opätovne konštatuje, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme resp. sú takej „sily“, že by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie v otázke viny. V konkrétnom prejednávanom prípade odsúdeného Q. N. skutočnosti a dôkazy, ktoré súdu neboli skôr známe, zistené neboli Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave sťažnosť odsúdeného Q. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol považujúc ju za nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok