Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/161/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205378 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115205378.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: IMC Construction, s.r.o., so sídlom Ambrova 6, 831 01 Bratislava, IČO: 35 749 482, zastúpeného: JUDr. Michalom Bohunickým, advokátom, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o, so sídlom Grösslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 35 967 421, proti odporcovi: BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 725 818, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.04.2015 č.k. 28Cb/51/2015 - 29 (v znení opravného uznesenia zo dňa 17.06.2015), takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.04.2015 č.k. 28Cb/51/2015 - 29 (v znení opravného uznesenia zo dňa 17.06.2015) p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi nakladať s bytom č. X, evidovaným na liste vlastníctve č. XXXX pre katastrálne územie D. C., okres J. W., obec: J. - m.č. D. C., o veľkosti podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXXX/XXXXXX, ďalej s majetkom vedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., Obec: J. - m.č. D. C., Okres: J. W., parcelné č. XXXX/X o výmere X XXX C., druh pozemku: ostatné plochy, parcelné č. XXXX/XX o výmere X XXX C.X, druh pozemku: ostatné plochy, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., Obec: J. - m.č. D. C., M. J. W., parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX C.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby evidované na katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. C., obec J. - C..Č.. D. C., okres J. W., parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX C.X, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, stavby evidované katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. C., obec: J. - m.č. D. C., Okres J. W., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: bytový dom Y. X, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: bytový dom Y. X, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., M. J. - m.č. D.É. C., M. J. W., parcelné č. XXXX/XX o výmere XX C.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria formou prevodu, založenia, scudzenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Navrhovateľ deklaroval svoj spoluvlastnícky vzťah k nasledovným nehnuteľnostiam: - A/ parcely registra „. evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. C., obec: J. - m.č. D. C., okres J. W.: p.č. XXXX/X o výmere X XXX C.X, druh pozemku: ostatné plochy p.č. XXXX/ XX o výmere X XXX C.X, druh pozemku: ostatné plochy o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX, -. B/ parcely registra „. evidované v katastrálnej mape, zapísané na B. Č.. XXXX pre k.ú. D. C., obec: J. - m.č. D. C., okres J. W.: p.č. XXXX/XX M. E. XXX C.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX -. C/ stavby evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. C., obec: J. - C..Č.. D. C., okres J. W.: súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom Y. X, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom Y. X, o veľkosti podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXXX/XXXXXX a o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru X/XX -. D/ parcely registra „. evidované v katastrálnej mape, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. C., obec: J. - m.č. D. C., okres J. W.: p.č. 4284/13 o výmere XX C.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX -. E/ byt č. X na ulici Y. X, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. C., okres J. W., obec J. - m.č. D. C. o veľkosti podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXXX/XXXXXX. Podľa návrhu vo vyššie uvedenej veci prevod spoluvlastníckeho podielu nenadobudol všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keďže navrhovateľovi nebola doručená ponuka na predaj spoluvlastníckych podielov, ktoré sú predmetom zmluvy, čo má za následok relatívnu neplatnosť zmluvy. Navrhovateľ tvrdil, že určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu vytvorí absenciu zákonného právneho titulu na zápis vkladu do katastra nehnuteľností, keďže k uzatvoreniu právneho úkonu došlo bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov. Nevydaním predbežného opatrenia by mohlo dôjsť nielen k nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ale i k podstatnému sťaženiu možnosti navrhovateľa ako i ostatných spoluvlastníkov domáhať sa ochrany svojich práv. Občiansky zákonník umožňuje spoluvlastníkovi odkúpiť prevádzaný spoluvlastnícky podiel v prípade, že by ho iný spoluvlastník prevádzal na iného, než blízku osobu. Nakoľko v predmetnej veci nebol navrhovateľovi nijakým spôsobom ponúknutý spoluvlastnícky podiel, je nepochybné, že takýmto protiprávnym konaním by boli práva a právom chránené záujmy závažne ohrozené. Súčasťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je aj návrh vo veci samej vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti, na základe ktorého je vedené konanie na Okresnom úrade Bratislava pod č. XXXX/XXXX z dôvodu porušenia ustanovenia § 140 OZ. a naplnenia skutkovej podstaty neplatného právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 OZ. Prvostupňový súd konštatoval, že predbežné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia, zmyslom ktorého je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť poskytnutá ochrana všetkým účastníkom. Zákon vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia, pričom súd uvedené skutočnosti vyhodnocuje v rámci konania a nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov, ale vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Osvedčovanie je povinnosťou toho účastníka, ktorý navrhuje predbežné opatrenie. Takéto dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zo spisu vyplýva, že medzi účastníkmi bol založený vzťah ohľadne prevodu nehnuteľnosti na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva aj k označeným spoluvlastníckym podielom. Nerešpektovaním predkupného práva žalobcu pri prevode spoluvlastníckych podielov malo dôjsť k porušeniu jeho práva ako spoluvlastníka v zmysle ustanovenia § 140 OZ. Predmetný právny úkon preto nemá náležitosti platného právneho úkonu, pričom ide o relatívne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodňuje všeobecnou konštatáciou, že nevydanie predbežného opatrenia v predmetnej právnej veci by mohlo viesť k právnym skutočnostiam, ktoré sú v zásadnom rozpore s právnym poriadkom SR. Aplikovaný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. vyžaduje na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 74 ods. 1 potrebu dočasne upraviť pomery alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci bol ohrozený. V danej právnej veci súd so zreteľom na merito konania vo veci samej by prihliadal na potreby dočasnej úpravy pomerov, avšak takúto potrebu ako skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Taktiež navrhovateľom neboli preukázané náležitosti vyžadované v ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. v korelácii ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. - akými je najmä odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vrátane predložených dôkazov dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov: Súd má za to, že nie je preukázaná obava, že by výkon rozhodnutia, ktorého vydanie navrhuje navrhovateľ, bol ohrozený. Ako uvádza ustálená judikatúra, predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Na základe navrhovateľom uvádzaných skutočností, neexistuje reálna hrozba vzniku škody, a teda navrhovateľ svoju obavu neosvedčil. Zároveň okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že odporca urobil faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa a rovnako súdu nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ani že bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený v dôsledku navrhovateľom tvrdeného konania odporcu. Na druhej strane, súd je povinný postupovať tak, aby zásah do práv a právneho postavenia dotknutého účastníka nebol neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd má za to, že vyhovením návrhu by odporcovi s ohľadom na rozsah zákazu disponovania s majetkom neprimerane zasiahol do jeho práv a povinností vlastníka nehnuteľností - resp. spoluvlastníka, ak by svojím rozhodnutím zakázal nakladať s označenými nehnuteľnosťami. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa podaním z 03.03.2015 vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovaný petit predbežného opatrenia je zmätočný a neurčitý, keďže v ňom nie je označený subjekt, ktorému sa má zakázať nakladanie s nehnuteľnosťami, a preto je aj nevykonateľný. Okrem toho návrh vymedzuje celú stavbu - bytový dom, pričom navrhovateľ má iba spoluvlastnícky podiel ku garážovým státiam, ktoré sa v ňom nachádzajú. Obmedzenie odporcu v rozsahu navrhovaného predbežného opatrenia - teda nakladanie s celým bytovým domom - je s ohľadom na daný skutkový stav nevykonateľné. Všeobecné konštatovanie navrhovateľa, že nevydanie predbežného opatrenia by mohlo viesť k právnym skutočnostiam, ktoré sú zásadne v rozpore s právnym poriadkom SR, iba dokumentuje absenciu dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia. Odporca s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že navrhovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu nariadenie predbežného opatrenia a ani neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Spochybnil tiež navrhovateľom tvrdený nepriaznivý následok, keďže navrhovateľ už požiadal kataster nehnuteľností o zápis informatívnej poznámky. Pokiaľ by išlo o prípadné ďalšie prevody nehnuteľností, poukázal na zásadu nemo plus iuris, ustanovenia § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. a § 159a O.s.p.. Navrhol, aby súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a aby odporcovi priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý s poukazom na ustanovenia §§ 74 ods. 1 a 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. uviedol, že súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Tvrdil, že uviedol rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia, svoje ohrozené právo dokumentoval preukázaním spoluvlastníckych podielov k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré doložil v Doplnení návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 22.04.2015 výpismi z listov vlastníctva. Navrhovateľ uviedol, že o opodstatnenosti predbežného opatrenia možno tiež usudzovať zo skutočnosti, že prevod vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam na základe neplatného právneho úkonu spôsobuje závažné nedostatky v právnej istote účastníkov právnych vzťahov, a to nielen navrhovateľa, ale aj iných tretích osôb, ktoré by mali úmysel uvedené nehnuteľnosti nadobúdať dobromyseľne. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10.02.2010. Odvolateľ uviedol, že bezprostredne hroziace nebezpečenstvo ujmy a potrebu ochrany práv účastníkov konania, vyplývajúcu zo samého predmetu sporu, potvrdzuje aj judikatúra, napr. uznesenie Krajského súd Trnava z 07.08.2009, č.k. 10Co/270/2009-61, príp. sp. zn. 10Co/355/2010 z 24.11.2010: ......vždy v konaní o určenie vlastníctva, určenia neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci. S poukazom na ustanovenia § 76 ods. 6 a 7 O.s.p. odvolateľ považoval za rozporný výklad aj znenie odôvodnenia, konkrétne, že ... súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení, resp. domnienky navrhovateľa, pričom zdôraznil, že práve takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava sledujúca dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružne riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Odvolateľ zdôraznil, že súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení opomenul hroziacu ujmu spočívajúcu v danej veci najmä v možnosti navrátenia do predošlého stavu a nárok na kúpu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom podľa § 140 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zhodnotil práva a právom chránené záujmy nielen navrhovateľa, ale aj tretích osôb. Podľa jeho názoru výklad, podľa ktorého v konaní o určenie neplatnosti zmluvy neexistuje dôvodná obava z ujmy, je preto výkladom ad absurdum. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, pričom rozsah pôvodne navrhovaného výroku predbežného opatrenia značne rozšíril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto sú splnené podmienky na potvrdenie vo výroku vecne správneho (i keď len stručne a formálne odôvodneného) uznesenia prvostupňového súdu. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 23.02.2015 domáhal určenia, že zmluva o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, na základe ktorej je vedené konanie na Okresnom úrade Bratislava pod č. E.-XXXX/XXXX, je neplatná. V danej veci navrhovateľovi nebola doručená ponuka na predaj spoluvlastníckych podielov, ktoré sú predmetom zmluvy, a preto absencia tejto právnej skutočnosti má s poukazom na ust. § 39 a 40a Občianskeho zákonníka za následok relatívnu neplatnosť zmluvy. Navrhovateľ súčasne žiadal nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa uznesením č.k. 28Cb/51/2015 - 29 zo dňa 30.04.2015 tak, že jeho návrh zamietol. V súvislosti s rozsahom predbežného opatrenia považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu v rozsahu vyplývajúcom z návrhu zo dňa 23.02.2015 a z jeho doplnenia zo dňa 22.04.2015. Vzhľadom na uvedené a s ohľadom na zásadu dvojinštančnosti súdneho konania sa odvolací súd nezaoberal zmeneným rozsahom predbežného opatrenia, ktorého vydania sa navrhovateľ domáhal vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Podľa § 221 ods. 3 O.s.p. odvolací súd môže uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť iba vtedy, ak súčasne existujú dôvody pre zastavenie konania (napr. späťvzatie návrhu, litespendencia, nedostatok právomoci, resp. príslušnosti súdu); inak - ak neexistujú dôvody pre odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 O.s.p. - musí odvolací súd o odvolaní rozhodnúť tak, že napadnuté uznesenie potvrdí (§ 219) alebo ho zmení (§ 220). Z ustanovenia § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p. vyplýva, že ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predbežným opatrením teda súd môže dočasne upraviť pomery účastníkov konania aj pre dobu od podania návrhu vo veci až do jej právoplatného skočenia. Súdna judikatúra v tejto oblasti výkladom spojenia „dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi“ dospela k záveru, že aj podľa § 102 O.s.p. možno nariadiť predbežné opatrenie aj po začatí konania vo veci samej i z dôvodu obavy o neskorší výkon súdneho rozhodnutia. Ustanovenia § 75 až 77 O. s. p. sa použijú primerane. Aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to podľa § 79 ods. 1 O.s.p., a podľa § 75 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, pre ktorý požaduje predbežnú ochranu a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. S ohľadom na tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že o opodstatnenosti predbežného opatrenia možno usudzovať zo skutočnosti, že v danej veci došlo k prevodu vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam na základe neplatného právneho úkonu, odvolací súd uvádza: Nie je pochybnosť o tom, že podľa § 140 Obč. zák. je zmluvná voľnosť spoluvlastníka obmedzená zákonným predkupným právom (na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká podľa § 602 a nasl.), z ktorého vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným, s výnimkou keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Toto právo má vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter. Jeho existencia však sama osebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo jej predkupné právo, nedovolá neplatnosti tohto právneho úkonu (§ 40a), treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Uvedené explicitne vyplýva z ustanovenia § 40a Obč. zák., v ktorom sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný (§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2). Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je jednostranný hmotno-právny úkon adresovaný všetkým účastníkom dotknutého právneho úkonu a musí vyjadrovať, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež aj konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá relatívnu neplatnosť spôsobila. Ako vyplýva z právnej vety rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/187/2006 (4/2008 ZSP) právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu; toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý krát (§ 101 Obč. zák.). Relatívnu neplatnosť možno takto uplatniť aj priamo v občianskom súdnom konaní. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatoval, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia postráda uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, pre ktorý požaduje predbežnú ochranu. S ohľadom na obsah žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia totiž nie je zrejmé, akým konkrétnym právnym úkonom a kedy bolo porušené predkupné právo navrhovateľa a kto okrem označeného odporcu bol účastníkom tohto právneho úkonu, keďže navrhovateľ tvrdil, že k prevodu nehnuteľností, bez toho, aby mu ako spoluvlastníkovi boli ponúknuté, došlo na základe zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná obava, že by výkon rozhodnutia, ktorého vydania sa navrhovateľ domáha, bol ohrozený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na navrhovateľom doložené výpisy z listov vlastníctva č. XXXX S. XXXX z 24.03.2015, na ktorých je v časti B na návrh navrhovateľa zapísaných niekoľko poznámok o začatí konania, vedeného pod sp. zn. 28Cb/51/2015. Podľa § 44a O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podľa § 4 zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) zápis práv k nehnuteľnostiam sa vykonáva vkladom, záznamom a poznámkou. Poznámkou sa zapisujú skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo o práve k nehnuteľnosti. Poznámka sa zapisuje na základe oznámenia súdu, štátneho orgánu alebo na návrh iného oprávneného; tým je podľa § 44a O.s.p. aj účastník občianskeho súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú práva k nehnuteľnostiam alebo konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Právna úprava v § 44a a aj v § 159a O.s.p. má za cieľ upozorniť na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa prevodov vlastníctva, za situácie, že predmetom tohto konania je sporná skutočnosť. Ustanovenie § 44a O.s.p. upravuje procesné oprávnenie účastníka konania takýto návrh podať v prípade, ak sa súdne konanie o.i. týka vecného práva k nehnuteľnosti. Podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka vyznačená v časti B na liste vlastníctva má okrem informatívneho aj obmedzujúci charakter, čo má za následok obmedzenie vlastníka disponovať s nehnuteľnosťou. Na túto skutočnosť správa katastra prihliada pri rozhodovaní o návrhu na vklad. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska tohto súdneho konania je významné aj ustanovenie § 159a O.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Z uvedeného vyplýva nevyhnutnosť príčinnej súvislosti zápisu poznámky a prebiehajúceho súdneho konania; to znamená, že toto ustanovenie chráni účastníka konania iba vtedy, ak bola poznámka v zmysle § 44a O.s.p. zapísaná v súvislosti s konaním o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu (t.j. aj o určenie neplatnosti zmluvy v konaní podľa § 40a Obč. zák.), príp. o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je prípadné nebezpečenstvo hroziacej ujmy, príp. obavy o neskorší výkon súdneho rozhodnutia eliminované priamo zákonom, a preto (i keby boli splnené ostatné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p.), nebol by dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Preto rozhodol tak ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Úspešný odporca si v odvolacom konaní ani žiadne trovy neuplatnil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.