Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/189/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115211340 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115211340.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. I. G., Z..G.., C.Á. XX, H., V.: XX XXX XXX, zastúpeného OKENICA Šula & Co. s. r. o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti odporcovi: E. na G., T.. B. X, W. I., V.B.: XX XXX XXX, o určenie, že navrhovateľ je nájomcom nehnuteľností a iné a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/126/2015-111, zo dňa 20.5.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa žalobou vo veci samej domáha voči odporcovi určenia, že navrhovateľ je nájomcom nehnuteľností: budovy súp. č. XXXX Z. XXXXXX a pozemkov parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Staré mesto, obec Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, nachádzajúcich sa na adrese Y. X, H. (ďalej len „nehnuteľnosti“), v rozsahu práv a povinností podľa Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013 uzavretej medzi navrhovateľom a T. V., a určenia, že odporca dňom 1.12.2014 vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa nehnuteľností vo vzťahu k navrhovateľovi ako nájomcovi, v rozsahu práv a povinností podľa Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013, uzavretej medzi navrhovateľom a T. V.. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ sa dožadoval zároveň nariadenia predbežného opatrenia s uložením povinnosti odporcovi: - umožniť navrhovateľovi nerušene užívať nehnuteľnosti ako nájomcovi, vrátane práva navrhovateľa dať nehnuteľnosti do podnájmu tretím osobám, - strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa vyplývajúcich navrhovateľovi z právneho postavenia správcu nehnuteľností v rozsahu Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013 uzavretej medzi navrhovateľom a T. V., IČO: XX XXX XXX, - zdržať sa uzatvárania nájomných a/alebo iných zmlúv umožňujúcich užívanie nehnuteľností alebo ich častí tretím osobám, alebo zmlúv, ktorými by odporca inak obmedzoval právo navrhovateľa užívať nehnuteľnosti, - zdržať sa uzatvárania dodávateľských zmlúv s poskytovateľmi a dodávateľmi médií, energií a služieb do nehnuteľností a/alebo iného konania, ktorého účelom je ukončenie a/alebo nahradenie dodávok médií, energií a služieb, ktorých dodávky ku dňu vydania tohto predbežného opatrenia zabezpečuje navrhovateľ vo vlastnom mene a na vlastný účet. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj návrh vo veci samej odôvodnil tým, že odporca bol ako navrhovateľ účastníkom súdneho konania v právnej veci, vedenej Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11C/194/2005 o určenie vlastníctva nehnuteľnosti proti odporcovi, ktorým je T. V.. Odporca bol v čase podania návrhu zapísaný príslušným katastrálnym odborom ako vlastník nehnuteľností, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/194/2005-553 zo dňa 8.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2014 (ďalej len „Rozsudok“). Odporca popiera práva navrhovateľa vyplývajúce mu z postavenia nájomcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam a s poukazom na jeho presvedčenie o neexistencii nájomného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania realizuje právne ako aj protiprávne úkony, ktoré ohrozujú, obmedzujú, resp. znemožňujú navrhovateľovi výkon práv nájomcu. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že ako nájomca uzatvoril s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností - T. V. ako prenajímateľom - dňa 5.3.2008 nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, ktorá založila medzi T. V. a navrhovateľom nájomný vzťah, ktorý bol v priebehu trvania nájomného vzťahu upravovaný až do podoby Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013 v spojení s realizačnou zmluvou č. 11 (ďalej spolu len „Nájomná zmluva“). V čase vzniku nájomného vzťahu medzi T. V. a navrhovateľom k predmetu nájmu, t.j. 5.3.2008, ako aj v čase uzavretia Rámcovej nájomnej zmluvy, t.j. 11.9.2013, bola na liste vlastníctva č. XXXX, ako jediný vlastník nehnuteľností zapísaná T. V., a to bez akéhokoľvek zápisu poznámky. Na základe vyššie uvedených zmlúv medzi navrhovateľom a T. V. vzniklo navrhovateľovi k nehnuteľnostiam právo nájmu, ktoré doposiaľ trvá. Dňa 1.12.2014 nadobudol právoplatnosť Rozsudok, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/19/2013, určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je odporca. Odporca je od decembra 2014 na novom liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, vedený ako vlastník nehnuteľností. Navrhovateľ bol ku dňu nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku nepretržitým nájomcom nehnuteľností po dobu dlhšiu ako 6 rokov, pričom jeho právne postavenie nájomcu zmenou vlastníctva v zmysle § 680 Obč. zákonníka nezaniklo. Podľa uvedeného ustanovenia Obč. zákonníka, zápisom vlastníctva nehnuteľností v prospech odporcu, vstúpil odporca do postavenia prenajímateľa. Odporca bol o týchto skutočnostiach navrhovateľom informovaný. Navrhovateľ dňa 9.1.2015 adresoval odporcovi list, prílohou ktorého bola aj Nájomná zmluva. Navrhovateľ mal za to, že tým, že T. V. prenechala navrhovateľovi nehnuteľnosti za účelom ich užívania a správy za podmienok podľa Nájomnej zmluvy, a to na dobu neurčitú, navrhovateľovi v postavení nájomcu nehnuteľností prislúcha v zmysle zákonnej ako aj zmluvnej úpravy predovšetkým právo nehnuteľnosti nerušenie užívať. Podľa Nájomnej zmluvy je navrhovateľ jediný a výlučný nájomca nehnuteľností. V zmysle zmluvných podmienok dohodnutých medzi navrhovateľom a prenajímateľom (T. V.) bol navrhovateľ súčasne oprávnený prenechať predmet nájmu ďalej do užívania tretím osobám. V intenciách svojho práva navrhovateľ v priebehu trvania Nájomnej zmluvy uzatváral s tretími stranami vo vlastnom mene a na vlastný účet podnájomné zmluvy. Ku dňu 1.12.2014 mal navrhovateľ takto vo vzťahu k predmetu nájmu uzavretých 54 podnájomných zmlúv. V súčasnosti navrhovateľ eviduje 51 platných a účinných podnájomných zmlúv. V zmysle zmluvnej úpravy nájomného vzťahu navrhovateľ znáša všetky náklady na zabezpečenie prevádzky predmetu nájmu v podobe platieb za elektrickú energiu, vodu, plyn, odvoz a likvidáciu odpadu, prehliadky, revíziu, certifikácie, atesty, zabezpečenie BOZP, protipožiarnu ochranu, udržiavanie hygieny, vrátane poistenia, bežnej údržby a opráv. Navrhovateľ bol v dôsledku konania odporcu nútený ubezpečovať svojich zmluvných partnerov o pokračovaní vzájomnej spolupráce, keď odporca kontaktoval vybraných dodávateľov navrhovateľa s tým, že ich presviedčal, aby naďalej s navrhovateľom nespolupracovali, resp. snažiac ich nahradiť svojimi dodávateľmi, presviedčal dodávateľov navrhovateľa o neplatnosti, resp. zániku ich zmluvných vzťahov. Navrhovateľ však naďalej aj napriek vyššie uvedeným snahám odporcu riadne zabezpečoval plnenie povinností vyplývajúcich mu z nájomnej zmluvy a uhrádzal platby za všetky poskytnuté a dodané služby a médiá. Počnúc decembrom 2014 začal odporca oslovovať okrem zmluvných partnerov navrhovateľa na dodávku médií, energií a služieb, aj podnájomcov navrhovateľa ako aj záujemcov o uzavretie nových podnájomných zmlúv. Tak ako v prípade dodávateľov médií, energií a služieb, aj podnájomcov a potenciálnych záujemcov o podnájom začal odporca presviedčať, že navrhovateľ nie je, a nikdy ani nebol nájomcom nehnuteľností a ako taký ani nie je oprávnený uzatvárať s podnájomcami podnájomné zmluvy. Odporca tak, ignorujúc existenciu podnájomných zmlúv uzavretých medzi navrhovateľom a podnájomcami, časť z podnájomcov presvedčil, aby s ním uzavreli nové nájomné zmluvy. Ďalšiu časť podnájomcov odporca síce neprimäl k tomu, aby s ním uzavreli nové nájomné zmluvy, jeho aktivity však boli postačujúce pre to, aby títo podnájomcovia prestali platiť navrhovateľovi podnájomné v dôsledku neisteného právneho postavenia navrhovateľa. V dôsledku aktivít odporcu niektorí podnájomcovia dokonca ukončili podnájom pre „zložitú právnu situáciu“ ohľadne oprávnenia podnajímať nehnuteľnosti zo strany nájomcu a „pre neistotu zo svojho právneho postavenia ako podnájomcu“. Odporca súčasne s tým naďalej vyvíjal aktivity voči dodávateľom médií a služieb súvisiacich s nájmom nehnuteľností, za účelom získania faktickej kontroly užívania nehnuteľností. Odporca tvrdí, že jeho dispozícia s nehnuteľnosťami, najmä užívacie právo, nie je obmedzená postavením navrhovateľa ako nájomcu, a že nájomná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a T. V. ho nezaväzuje. Vychádzajúc zo zásady ochrany pokojného stavu bol navrhovateľ toho názoru, že odporca doň nemôže svojvoľne zasahovať, resp. svoje protiprávne konanie spočívajúce v obmedzovaní a porušovaní práv navrhovateľa ako nájomcu, odporca nemôže ospravedlňovať poukazovaním na vlastníctvo nehnuteľností a tvrdeniami o zániku nájmu nehnuteľností. Vo vzťahu k argumentácii odporcu, ktorou odôvodňoval svoje závery o neplatnosti, resp. neexistencii nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, navrhovateľ poznamenal, že Najvyšší súd SR dňa 29.1.2015 prijal mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozhodnutiam súdov vo veci určenia vlastníctva nehnuteľností, spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozsudkov v uvedenej právnej veci. Najvyšší súd SR vedie konanie o mimoriadnom dovolaní pod sp. zn. 2 M Cdo 1/2015. Táto skutočnosť bola zapísaná ako poznámka na LV č. 9817, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava. Navrhovateľ ďalej v návrhu poukázal na to, že má naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah k nehnuteľnostiam založený Nájomnou zmluvou medzi navrhovateľom a T.X. V. naďalej trvá aj medzi navrhovateľom a odporcom, z čoho vyplýva, že navrhovateľovi prináležia práva nájomcu nehnuteľností. Dôsledkom takého rozhodnutia bude odstránenie právnej neistoty trvania právneho vzťahu na základe Nájomnej zmluvy, odstránenie právnej neistoty ohľadne oprávnenia navrhovateľa užívať nehnuteľnosti a v neposlednom rade odstránenie hrozby vzniku majetkovej ujmy na strane navrhovateľa v dôsledku konania odporcu, ktorý neoprávnené zásahy do práva navrhovateľa ako nájomcu odôvodňuje s poukazom na neexistenciu, resp. zánik Nájomnej zmluvy. Navrhovateľ mal za to, že jeho doterajší postup, skutkový stav uvedený v tomto návrhu, ako aj predložené dôkazy dostatočným spôsobom osvedčujú jeho naliehavý právny záujem na určení, že mu svedčí k predmetu nájmu právo nájmu, nakoľko v právnom vzťahu navrhovateľa a odporcu v dôsledku aktivít odporcu v podobe vzbudzovania neistoty vo vzťahu k užívateľským právam navrhovateľa k nehnuteľnostiam, objektívne vyvstal stav právnej neistoty, ktorý možno týmto návrhom odstrániť. Konaním odporcu je ohrozený výkon práv navrhovateľa ako nájomcu, ako aj výkon práv navrhovateľa voči podnájomcom a voči tretím osobám, ktoré za daného právneho stavu neistoty odmietajú vstúpiť do podnájomného zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Objektívne daný stav právnej neistoty, keď odporca neuznáva práva navrhovateľa ako nájomcu, pričom Nájomnú zmluvu nevypovedal, neodstúpil od nej, a ani nežaloval jeho neplatnosť, vedie navrhovateľa k tomu, že autoritatívny výrok súdu v tejto veci o existencii práv navrhovateľa ako nájomcu, je jediným riešením vzniknutej situácie. Vo vzťahu k nutnosti nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že v uvedenom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví pomery účastníkov konania. Navrhovateľ mal za to, že osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach nájomcu v dôsledku konania odporcu. Navrhovateľ vidí v popisovanom konaní odporcu odôvodnenosť potreby, naliehavosti ako aj primeranosti požadovaného predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť; svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť osvedčené tie skutočnosti, ktoré preukážu potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov a musí byť preukázaná danosť práva a bezprostredne hroziaca ujma konaním druhej strany. Je nepochybné, že takýto prostriedok sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania a teda úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania škody alebo inej ujmy. Tieto okolnosti musia byť súdu osvedčené. Ďalej uviedol, že k charakteru predbežného opatrenia patrí i dočasnosť, pričom zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a chránených záujmov navrhovateľa predbežného opatrenia. Uviedol, že súd pred nariadením predbežného opatrenia by mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Po preskúmaní navrhovateľom predložených listín dospel k záveru, že navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v tomto štádiu konania prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia neosvedčil. Mal za to, že nariadením predbežného opatrenia tak, ako to požaduje navrhovateľ vo svojom návrhu, by došlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu a tým i k zásahu do jeho vlastníckych práv a to vzhľadom na skutočnosť, že odporca je zapísaný príslušným katastrálnym odborom ako vlastník nehnuteľností, a to na základe Rozsudku. Ďalej argumentoval tým, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania s nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva zaručeného ústavou a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, pričom predbežné opatrenia nariadené tak, ako ho navrhoval navrhovateľ, by bolo neprimeraným zásahom do práv odporcu. V súvislosti s potrebnou danosťou práva, ako jedným z predpokladov na úspech v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd prvého stupňa ešte dodal, že v tomto štádiu konania je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že odporca ako vlastník nehnuteľností Rámcovú nájomnú zmluvu zo dňa 11.9.2013, ktorej predmetom je prenájom vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, nikdy neuzavrel. Dôvodil, že navrhovateľ svoje tvrdenie, že došlo v tomto prípade k prechodu nájmu podľa § 680 ods. 2 Obč. zákonníka a teda že odporca je touto Rámcovou nájomnou zmluvou viazaný, doposiaľ ničím nepreukázal. V tejto súvislosti súd prvého stupňa opäť poukázal na právoplatný Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/19/2013-614 a ich odôvodnenie, v ktorých je konštatované, že k ukončeniu činnosti E. na G. v roku 1951, došlo na základe rozhodnutí vydaných orgánmi na to neoprávnenými v zmysle čl. XIV v spojení s čl. VI bod 1 Stanov a teda, že dispozícia s majetkom spolku E. na G. bola vykonaná v rozpore s platným právnym poriadkom, v dôsledku čoho neboli splnené predpoklady na prechod vlastníctva na T. V., resp. jej právneho predchodcu. Na uvedenom základe súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) a e) O.s.p. v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p. zamietol. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Bol názoru, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tak mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Argumentoval tým, že v odseku, v ktorom sa súd prvého stupňa venoval právnemu posúdeniu veci uviedol, že prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľ neosvedčil a jeho nariadením, tak ako to požaduje navrhovateľ vo svojom návrhu, by došlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu a tým i k zásahu do jeho vlastníckych práv a to vzhľadom na skutočnosť, že odporca je zapísaný príslušným katastrálnym odborom ako vlastník nehnuteľností. Za prvou a zrejme najzásadnejšou vetou odôvodnenia, podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevysvetlil, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri formulovaní právneho názoru o neosvedčení prípustnosti a opodstatnenosti predbežného opatrenia. Nemal z odôvodnenia za zrejmé, ako súd prvého stupňa odôvodnil skutočnosť, že odporca je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľností, ani záver o neprimeranosti zásahu do práv odporcu v prípade nariadenia predbežného opatrenia. Uplatniac také pravidlo všeobecne, nemohlo by byť predbežné opatrenie nariadené voči nikomu, kto je zapísaný príslušným katastrálnym odborom ako vlastník nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, čo mal súd prvého stupňa na mysli, keď neprimeranosť zásahu dal do príčinnej súvislosti s navrhovaným znením predbežného opatrenia („nariadením predbežného opatrenia, tak ako to požaduje navrhovateľ by došlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu“). Znenie cit. právneho názoru je podľa navrhovateľa možné interpretovať aj tak, že pokiaľ by požadoval nariadenie predbežného opatrenia v inom znení alebo v užšom rozsahu, súd by návrhu vyhovel. Z uvedeného teda nie je jasné, prečo súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia neosvedčil. Odôvodnenie by pritom malo poskytnúť účastníkovi odpoveď, na základe akých úvah a ktorých skutočností súd rozhodol tak ako rozhodol. Poukázal na konštatovanie súdu prvého stupňa, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania s nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva zaručeného Ústavou SR a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, pričom predbežné opatrenie nariadené tak, ako ho navrhuje navrhovateľ, by bolo neprimeraným zásahom do práva odporcu. Uvedené konštatovanie podľa názoru navrhovateľa opäť nedáva žiadnu odpoveď na otázku, čo viedlo k zamietnutiu návrhu. Súd prvého stupňa iba stroho konštatoval skutočnosť, že zákaz dispozície je zásahom do vlastníckeho práva. Tejto nespornej skutočnosti si je navrhovateľ vedomý a práve preto zákonom aprobovaným spôsobom navrhoval obmedzenie dispozície odporcu s nehnuteľnosťami prostredníctvom právneho inštitútu predbežného opatrenia. Opätovný záver súdu prvého stupňa je duplicitným argumentom, resp. tautológiou, keď súd prvého stupňa bez vysvetlenia svojej úvahy iba opakuje totožný argument. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvého stupňa, podľa ktorého odporca nikdy neuzavrel Rámcovú nájomnú zmluvu, navrhovateľ uviedol, že takým tvrdením nariadenie predbežného opatrenia ani neodôvodňoval a takú skutočnosť nikdy ani netvrdil. Dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa dal toto zistenie do súvislosti s potrebnou danosťou práva ako jedným z predpokladov na úspech v konaní o predbežnom opatrení a prezentuje ho tak, akoby preukázanie tejto skutočnosti podmieňovalo uplatnený nárok, nemožno z pohľadu navrhovateľa ani predpokladať. Navrhovateľ sa taktiež nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorým konštatoval, že navrhovateľ ničím nepreukázal, že v tomto prípade došlo k prechodu práv podľa § 680 ods. 2 Obč. zákonníka, čiže de facto prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného tak vôbec nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s dôkazmi a právnou argumentáciou, ktoré obsiahol navrhovateľ v návrhu vo veci samej. Podľa jeho názoru iba konštatoval záver o (ne)prechode práv bez jedinej zmienky o právnej argumentácii navrhovateľa, bez toho, aby sa čo i len zmienil, prečo predložené dôkazy vyhodnotil tak, že dospel k záveru, že navrhovateľ ničím nepreukázal prechod práv podľa § 680 Obč. zákonníka. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/194/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/19/2013, navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa postupoval totožne v intenciách právnej argumentácie odporcu, ktorú v návrhu spochybňoval. Súd prvého stupňa si v podstate bez akéhokoľvek vysvetlenia iba osvojil argumentáciu odporcu, pričom navrhovateľ nebol účastníkom konania o určenie vlastníctva a preto výrok (a už vôbec nie odôvodnenie) rozsudku nie je pre neho záväzný. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/173/2006, podľa ktorého určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám, preto v prípade osvojenia si právnych a skutkových záverov v odôvodnení rozhodnutí, v ktorých ani nebol účastníkom, sú v rozpore s § 159 O.s.p. Navrhovateľ upriamil pozornosť na ustanovenie § 167 ods. 2 O.s.p. a skutočnosť, že po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal za to, že toto uznesenie neposkytuje vysvetlenie, ako súd prvého stupňa dospel k záverom, ktoré ho viedli k jednoznačnému konštatovaniu, že navrhovateľ neosvedčil prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia. Konštatovanie o tom, že zákaz dispozície (s vecou, právom) je zásahom do vlastníckeho práva, žiadnym spôsobom nevnáša svetlo do úvah súdu, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Nesúhlasil s názorom vysloveným v odôvodnení, v ktorom súd prvého stupňa vytýkal navrhovanému zneniu predbežného opatrenia jeho neprimeranosť, bez toho, aby uviedol v čom neprimeranosť spočíva, resp. bez toho, aby vysvetlil, prečo nevyhovel návrhu v užšom rozsahu. Zdôraznil, že v zmysle konštantnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR, navrhovateľovi ako účastníkovi konania svedčí právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Na základe uvedeného mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia by malo byť jasnou, presvedčivou, zrozumiteľnou a nespochybniteľnou oporou opodstatnenosti výroku samého. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov, racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi a argumentačnými tvrdeniami. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Mal za to, že súd prvého stupňa ponechal bez akejkoľvek reakcie aj argument navrhovateľa, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníctva nehnuteľností, je záväzné výlučne v rozsahu svojho výroku. Naopak, súd prvého stupňa prevzal argumentáciu odporcu a bez akéhokoľvek vysporiadania sa s námietkou navrhovateľa si osvojil právne a skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodneniach rozhodnutí pochádzajúcich z konaní, v ktorých ani nebol účastníkom. V tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na fakt, že pokým súd prvého stupňa z uvedených rozhodnutí de facto bezvýhradne prevzal argumentáciu v neprospech navrhovateľa, s obsahom argumentácie uvedenej v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR proti rozhodnutiam súdov vo veci určenia vlastníctva nehnuteľností, sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Taktiež vytkol súdu prvého stupňa, že sa (v kontexte konštatovania súdu o prípadnom neprimeranom zásahu do práv odporcu ako vlastníka nehnuteľností prostredníctvom predbežného opatrenia) nevysporiadal ani so skutočnosťou, že na základe mimoriadneho dovolania došlo k odkladu vykonateľnosti rozsudkov, z ktorých vychádzal. Záverom upriamil pozornosť na to, že súd prvého stupňa vôbec neozrejmil, prečo mal za to, že právny názor navrhovateľa, podľa ktorého rozhodnutím o určení vlastníctva došlo k zmene vlastníctva predmetu nájmu a z toho titulu odporca v intenciách § 680 Obč. zákonníka vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa predmetu nájmu, nie je správny. Podľa jeho názoru, za odôvodnenie nemožno totiž považovať konštatovanie súdu prvého stupňa, že „odporca ako vlastník nehnuteľnosti Rámcovú nájomnú zmluvu...nikdy neuzavrel“, pretože navrhovateľ tým neodôvodňoval vstup odporcu do právneho postavenia nájomcu. Navrhovateľ s poukazom na argumentáciu obsiahnutú v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súčasťou návrhu vo veci samej mal za to, že preukázal splnenie zákonných predpokladov preukazujúcich, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania spôsobom navrhovanom v predbežnom opatrení. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Navrhovateľ sa nariadením predbežného opatrenia domáhal z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. resp. po začatí konania v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p., je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, súd je povinný predbežné opatrenie nariadiť, pričom však toto neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov konania. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia pritom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku (dôvodnosť ktorého bude predmetom konania o veci samej), ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčený, t.j. ak je hodnoverný a javí sa ako pravdepodobný. Ďalším predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy bez okamžitého zásahu súdu. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahu medzi účastníkmi a je namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah navrhovaného predbežného opatrenia je zásadným spôsobom spôsobilý ovplyvniť výkon vlastníckych práv odporcu, preto po zohľadnení fakticity javu, so zreteľom na proporcionalitu následku, dôsledne zvažoval pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania. Navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že odporca svojím konaním ohrozuje, obmedzuje a znemožňuje výkon jeho práv ako nájomcu a správcu nehnuteľností, najmä ale tým, že vyvíja snahu o nezákonné ukončenia dodávok médií, energií a služieb do predmetu nájmu, uvádza podnájomcov ako aj tretie osoby do omylu tvrdeniami o neexistencii práva nájmu navrhovateľa k nehnuteľnostiam, vrátane tvrdení o neexistencii práva navrhovateľa uzatvárať podnájomné zmluvy, presviedča podnájomcov bezprávnymi vyhrážkami k ukončeniu podnájomných vzťahov s navrhovateľom, vyžaduje od podnájomcov platby nájomného resp. vyzýva podnájomcov, aby nájomné neuhrádzali navrhovateľovi. Z uvedeného vyvodil, že osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach nájomcu v dôsledku konania odporcu. V popisovanom konaní odporcu videl odôvodnenosť potreby, naliehavosti ako aj primeranosti požadovaného predbežného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že zdôvodnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje, okrem vyššie tvrdeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by opodstatňovali existenciu hroziacej ujmy. Možný vznik ujmy navrhovateľ opieral o svoj list zo dňa 15.12.2014 adresovaný odporcovi, v ktorom mu oznámil, že je oprávneným nájomcom objektu E. a všetky náklady na zabezpečenie prevádzky znáša ako nájomca v súlade s príslušnými ustanoveniami nájomnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom odporcu; ďalej ho žiadal, aby nezneisťoval podnájomcov tvrdeniami, že ich podnájomné zmluvy neplatia a aby neuvádzal do omylu aj Policajný zbor SR a využil to ako zámienku pre neoprávnené vzniknutie do prenajatých a navrhovateľom spravovaných priestorov. V predloženom trestnom oznámení podanom navrhovateľom dňa 15.12.2014 sa uvádza, že doposiaľ nezistené osoby vo večerných hodinách dňa 12.12.2014, bez jeho súhlasu odvŕtali zámok vstupných dverí do budovy, vstúpili do budovy, odrezali zámky mreží do miestnosti hlavného rozvádzača elektrickej energie budovy a spustili prívod elektrickej energie do nepodnajatých nebytových priestorov „I. a „M. X., miestnosť uzamkli svojim vlastným visiacim zámkom a z miesta odišli; ďalej, že v presne nezistenom čase v období od 12.12.2014 do 15.12.2014, doposiaľ nezistená osoba vnikla do apartmánu č. XXX v budove, ktorý je vedený ako služobný byt pre potreby nájomcu, v tomto zotrvala a uložila svoje veci. V liste zo dňa 16.3.2015 Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. oznámila navrhovateľovi, že zmena odberateľa bude vykonaná len s jeho súhlasom; dodávateľ plynu a elektriny do predmetného objektu, spoločnosť J., G..M..B.., v liste zo dňa 9.3.2015 uviedol, že ako dodávateľ energií nie je oprávnený zasahovať do vlastníckych práv vlastníka spornej budovy E. a súčasne do výkonu súdnych rozhodnutí, ak tento, na základe vlastnej iniciatívy a záujmu, pristúpi k zmene odberateľa energií z pôvodného odberateľa priamo vykonaním zmeny v distribučnej spoločnosti, bez zásahu alebo poskytnutia kladného stanoviska na vykonanie zmeny od obchodnej spoločnosti J., G..M..B.. Poznamenal, že v spojitosti s vyššie uvedeným ako dodávateľ energií nenesie zodpovednosť za konanie občianskeho združenia E. na G.. Navrhovateľ ďalej k návrhu predložil listy adresované dodávateľom médií, energií a služieb, menovite spoločnostiam H. H. G., G..M..B.., H. Q. G., G..M..B.. Z. H., Z..G.. zo dňa 5.2.2015; tiež odpovede od podnámocov na jeho výzvy, v ktorých spoločnosti K. K. C., G..M..B.., Z. asociácia združení pre súčasnú kultúru a S. W. divadlo zhodne uvádzajú, že nakoľko odporca ako vlastník nehnuteľností nepoveril navrhovateľa správou ani nájmom, považujú svoje zmluvy o podnájme za neplatné, z dôvodu neexistencie právneho titulu, na základe ktorého by navrhovateľ bol oprávnený uvedený priestor dávať do podnájmu a rovnako bol oprávnený prijímať platby nájomného. Boli názoru, že navrhovateľ, ako spoločnosť, ktorá bola zriadená za účelom prevádzkovania a spravovania majetku vo vlastníctve neziskovej organizácie, ktorej jedinou činnosťou je podpora verejnoprospešného účelu, by nemala ako súčasť svojich obchodných praktík, používať bezdôvodné zastrašovanie a zavádzanie svojich zmluvných partnerov. V písomnej odpovedi bývalý podnájomca navrhovateľa, spoločnosť N., G..M..B.., v súvislosti so spotrebou elektrickej energie a zálohovými platbami uviedol, že vzhľadom na uzavretie platnej nájomnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam s právoplatným vlastníkom počnúc 1.12.2014, zálohovú platbu za mesiac december 2014 hradil vlastníkovi nehnuteľnosti. Z obsahu predmetných listín nevyplýva reálna a bezprostredná hrozba vzniku ujmy na strane navrhovateľa. Navrhovateľ okrem toho, že nekonkretizoval žiadnu hroziacu ujmu, ktorá by podľa týchto listín mohla prichádzať do úvahy (pravdepodobne ide o nedoplatky na nájomnom a odplát za služby spojené s podnájmom), ničím neosvedčil ani nepreukázal tvrdenia 1/ o protiprávnom konaní odporcu spočívajúcom v ohrozovaní a znemožňovaní výkonu jeho práv ako nájomcu a správcu nehnuteľností, 2/ že vyvíja snahu o nezákonné ukončenia dodávok médií, energií a služieb do predmetu nájmu, 3/ že odporca uvádza podnájomcov ako aj tretie osoby do omylu tvrdeniami o neexistencii práva nájmu navrhovateľa k nehnuteľnostiam, 4/ že presviedča podnájomcov bezprávnymi vyhrážkami k ukončeniu podnájomných vzťahov s navrhovateľom a 5/ že vyžaduje od podnájomcov platby nájomného resp. vyzýva podnájomcov, aby nájomné neuhrádzali navrhovateľovi; založené listinné dôkazy, ktoré mali naliehavosť dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k nedovolenému správaniu odporcu relevantným spôsobom osvedčovať neobstoja, nakoľko z nich uvedené tvrdenia nevyplývajú. Z písomných odpovedí štyroch podnájomcov vyplýva, že skutkový stav veci je podmienený ich vlastnou aktivitou a slobodným rozhodnutím, ktoré sú nezávislé od vôle odporcu, keď sami podávajú svoj právny názor na vec, že skutočnosť, kto je reálnym vlastníkom inventáru v priestoroch objektu a kto je poskytovateľom služieb spojených s nájmom, resp. zmluvným partnerom pre dodávateľov médií, je pre nájomcu nebytového priestoru irelevantná, nakoľko nájomca je viazaný iba zmluvným vzťahom s prenajímateľom, resp. poskytovateľom nájmu. Mali za to, že nevysporiadané vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom, by nemali byť na ťarchu samotných užívateľov objektu, ktorí si plnia svoje povinnosti v zmysle platne uzavretej zmluvy s vlastníkom objektu. Ako samostatné subjekty práv a povinností sa tak z dôvodu neexistencie právneho titulu, z vlastnej iniciatívy rozhodli nebyť viazané zmluvou o podnájme s navrhovateľom. Ani z odpovede J., G..M..B.., predmetné tvrdenia nevyplývajú, keď táto spoločnosť dodávajúca plyn a elektrinu do objektu iba rešpektuje právo vlastníka nehnuteľností na základe vlastnej iniciatívy zmeniť odberateľa energií z pôvodného odberateľa, vykonaním zmeny v distribučnej spoločnosti. Dokonca Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. uviedla, že zmenu odberateľa vykoná len so súhlasom navrhovateľa. Obdobný záver možno prijať aj pokiaľ ide o spoločnosť N., G..M..B.., v prípade ktorej sa podľa vlastných slov navrhovateľa jedná o jeho bývalého podnájomcu a vo vzťahu ktorému odporca nevyvíjal snahu o nezákonné ukončenie dodávok energií, ale naopak, vyzval navrhovateľa, aby aktivoval prívod elektrickej energie do všetkých jeho prevádzok. Pokiaľ dňa 12.12.2014 aj bez súhlasu navrhovateľa došlo k odvŕtaniu zámku na vstupných dverách do budovy, k odrezaniu zámku mreží do miestnosti hlavného rozvádzača elektrickej energie a k spusteniu prívodu elektrickej energie do nebytových priestorov „I. Z. „. X.“ prevádzkovaných spoločnosťou N., G..M..B.., je hodno podotknúť, že k tomu došlo za stálej prítomnosti troch príslušníkov Policajného zboru SR; Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (§ 1 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore). V demokratickom a právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) nemožno a priori prejudikovať, že bol predmetný zásah polície pri výkone jej právomoci (v rámci plnenia úloh pri ochrane majetku) nezákonný a v nadväznosti na to, podanie trestného oznámenia navrhovateľom v procese osvedčovania hodnotiť v prospech nariadenia predbežného opatrenia. S poukazom na vyššie uvedené závery preto predložené listinné dôkazy, ktoré majú osvedčovať konanie a postoje menovaných podnájomcov a dodávateľov energií, nie sú spôsobilé zmeniť názor odvolacieho súdu, keď s ohľadom na začaté konanie o určenie, že navrhovateľ je nájomcom nehnuteľností a určenie, že odporca vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa nehnuteľností (vo vzťahu k navrhovateľovi ako nájomcovi), sa ich relevantnosťou bude zaoberať súd prvého stupňa v konaní o veci samej; bez osvedčenia potreby nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia skutočnosti z nich vyplývajúce nemali vplyv na rozhodnutie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a s tým spojeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď neosvedčil, že navrhovaná úprava dočasných pomerov zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, alebo zabráni ťažko nahraditeľnej škode, resp. zabráni vzniku alebo rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo zhoršeniu právnej pozície navrhovateľa predbežného opatrenia do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. V podanom odvolaní navrhovateľ neoznačil ani predložil iné dôkazy, ktoré by mali preukazovať naliehavosť dočasnej úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; navrhovateľ v celom rozsahu zotrval na obsahu a dôvodoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a iba zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. Aj po oboznámení sa s podaním mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora proti Rozsudku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 23.10.2014 č.k. 9Co/19/2013-614, za súčasného odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243ha O.s.p., odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore, že pokiaľ navrhované predbežné opatrenie sleduje potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, akékoľvek ukladanie právnej povinnosti výrokom predbežného opatrenia odporcovi musí spĺňať všetky zákonné predpoklady pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie by sa malo využívať v súlade s jeho zákonným určením, avšak ďalšou nevyhnutnou podmienkou, ktorá sa zo zákona viaže na poskytnutie predbežnej ochrany uplatňovaného nároku, je tiež rešpektovanie zásady, že ukladanie povinností v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. v daných prípadoch má svoje ústavné a zákonné limity, keď len osvedčenie existencie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi predbežného opatrenia bez okamžitého zásahu súdu môže byť dôvodom výnimočného procesného rozhodnutia, ktorým je predbežné opatrenie, pretože obsah navrhovaného predbežného opatrenia by zásadným spôsobom ovplyvnil a obmedzil výkon vlastníckych práv odporcu k svojmu majetku. Keďže navrhovateľ ani v odvolacom konaní neosvedčil tvrdené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naň nadväzujúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.