Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/513/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115221885 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115221885.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P.. Y. P., narodená X.X.XXXX, bytom F. XX, W., zastúpená: JUDr. Štefan Lendvay, nar. 10.1.1952, bytom Pohraničná 3, Komárno, proti odporcovi: Platiť sa oplatí, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti znaleckého posudku, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. augusta 2015, č. k. 16C 194/2015-41, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi pokračovať vo vykonávaní dražby vyhlásenej pod číslom DD PSO091/2015 na deň 4.9.2015 a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 33,- Eur. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 76 ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 4 OSP majúc za to, že dočasná úprava pomerov účastníkov konania v navrhovanom znení je dôvodná stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľka osvedčila existenciu hrozby vzniku ujmy v podobe značného rozdielu všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností určených dvomi znaleckými posudkami, pričom určenie neplatnosti znaleckého posudku, ktorý je podkladom pre odporcom vyhlásenú dražbu, je predmetom konania vo veci samej. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že nariadené predbežné opatrenie predstavuje nezákonný zásah do jeho práva a prekročenie právomoci súdu. Uviedol, že pred nariadením predbežného opatrenia je potrebné navrhovateľom preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, a že z jeho strany nejde o šikanózne a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Poukázal na ust. § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Taktiež poukázal na to ust. § 7 ods. OSP upravujúci právomoc súdu, keď podľa jeho názoru znalecký posudok nie je ani právny úkon a posudzovanie jeho platnosti nemožno subsumovať pod ust. § 7 ods. 1 OSP. Ide podľa neho o ekonomický poznatok, pričom na strane odporcu znalec zodpovedný za jeho vypracovanie nie je. Určenie žiadané navrhovateľkou označil za nelogické a nevykonateľné. Upozornil taktiež na ust. § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa dobrovoľná dražba vykonáva len na základe znaleckého posudku nie staršieho ako jeho rok. Nemal za daný predpoklad, že bez požadovaného určenia je právne postavenie navrhovateľky neisté. Taktiež dôvodil, že cena vydraženej nehnuteľnosti nie je priamo závislá od jej všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom. Navrhovateľka podľa jeho názoru neosvedčila dôvodnosť nároku vo veci samej, nevyužila svoje práve v zmysle § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách umožňujúce jej vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, pričom na vydražiteľa by sa vzťahoval iba prípadný výrok o
neplatnosti dražby. Taktiež poukázal na svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o dobrovoľných dražbách ohodnotiť predmet dražby, pričom vypracovaný znalecký posudok mal za zákonný, keď odporca nie je oprávnený ohodnotenie vykonať sám. Mal za to, že pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby znalecký posudok vypracovaný a či v priebehu dražby nebol inak poručený zákon. Za dôležitú považoval skutočne realizovanú cenu, a v tomto smere poukázal na výsledky súdnej praxe. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.
Navrhovateľka odvolací návrh nepodala.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôležité.
Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, kedy sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik škody, a to vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej, alebo že by výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti očakávaného bol nemožný. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha v meritórnom konaní, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu hrozí vznik škody, resp. jej zväčšovanie. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť logickým prostriedkom zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok musí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného oparenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava sledujúca dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné oparenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky pre poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia hmotnoprávneho nároku. I v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia vyžadovaných zákonom súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie predbežného oparenia predstavuje. O potrebe predbežnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenia predbežného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, s tým, že práve navrhované predbežné opatrenie je jediným logickým riešením ich právnej situácie, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej, a taktiež o osvedčenie nároku, keď jeho osvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Na základe obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd má za to, že dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v danej veci nie sú dané, pretože navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť návrhu vo veci, z ktorého dôvodu jej a nároku ňou uplatnenému nemôže byť poskytnutá dočasná ochrana. Odvolací súd sa stotožnil so všetkými odvolacími argumentmi odporcu o neosvedčení existencie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti znaleckého posudku,
ktorý bol síce predpokladom pre ohodnotenie nehnuteľnosti v rámci dobrovoľnej dražby, ale nedošlo k osvedčeniu toho, že sa jedná o žalobou napadnuteľný právny úkon a taktiež, že určenie jeho neplatnosti by malo za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho postavenia navrhovateľky. Nie je teda osvedčené, že požadované určenie možno subsumovať pod niektoré z ustanovení § 80 OSP a taktiež, že požadované rozhodnutie môže byť predmetom rozhodovania všeobecného súdu (ust. § 7 ods. 1 OSP).
Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol (§ 220 OSP).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o nich rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 145 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.